Túra na Chabenec

Túra na Chabenec

Výstup na Chabenec

Chabenec (1 955 m n. m.) je jedným z dominantných vrcholov Nízkych Tatier, ktorý sa vypína na hlavnom hrebeni medzi sedlom Ďurková a vrcholom Ďumbiera. Je obľúbeným cieľom turistov aj skialpinistov vďaka nádherným panoramatickým výhľadom na Západné Tatry, Liptovskú kotlinu a Horehronie. Výstup na Chabenec ponúka kombináciu horskej divočiny, nenáročného hrebeňového terénu a príležitostí na objavovanie prírody v rôznych ročných obdobiach.

Skialp na Chabenec

Zimné podmienky menia výstup na Chabenec na atraktívnu výzvu pre skialpinistov. Trasa je obľúbená pre svoje ideálne sklony a prehľadné terény. Najčastejšie sa výstup začína na Magurke, jednej z najznámejších východiskových bodov v oblasti Nízkych Tatier.

Trasa pre skialpinistov z Magurky:

• Dĺžka trasy: 8 km (s výstupom a zjazdom).
• Prevýšenie: Cca 900 metrov.
• Časová náročnosť: Výstup trvá približne 3 hodiny, zjazd výrazne kratšie – 30 až 45 minút v závislosti od podmienok.

Cesta z Magurky začína po lesnej ceste, ktorá vedie na horskú lúku a postupne sa otvára do širokých svahov vhodných na výstup aj zjazd. Skialpinisti často mieria priamo na Chabenec, ale môžu pokračovať po hrebeni aj na iné vrcholy. Dôležité je zohľadniť lavínovú situáciu, ktorá v Nízkych Tatrách môže byť nevyspytateľná.

Pri zjazde sa skialpinisti môžu rozhodnúť pre rôzne línie podľa aktuálneho stavu snehu, ale vždy je potrebné dbať na bezpečnosť a lavínovú prevenciu. Tento výstup patrí medzi technicky stredne náročné, je však ideálny pre skialpinistov, ktorí chcú zažiť atmosféru vysokohorského prostredia.

skialpová trasa z Magurky

Túra na Ďurkovú

Ďurková (1 750 m n. m.) je významná horská chata a obľúbená zastávka na hrebeni Nízkych Tatier. Túra na Ďurkovú je výbornou alternatívou pre tých, ktorí si netrúfajú na náročný výstup na Chabenec, alebo hľadajú menej exponovanú trasu.

Najčastejším východiskovým bodom je opäť Magurka. Tento bod je ľahko dostupný autom a ponúka dostatok parkovacích miest. Z Magurky trvá cesta na Ďurkovú približne 2 až 2,5 hodiny a vedie cez mierne stúpajúce lesné a horské chodníky. V zime je to tiež obľúbená trasa pre skialpinistov.

Na Ďurkovej je možné si oddýchnuť, občerstviť sa a vychutnať si krásne výhľady na okolitú krajinu. Pre skúsených turistov je chata zároveň ideálnym východiskovým bodom na hrebeňové túry, vrátane výstupu na Chabenec.

viac o útulni Ďurková

Autom alebo bicyklom na Magurku

Prístup autom na Magurku je jedným z najjednoduchších spôsobov, ako sa dostať bližšie k hrebeňu Nízkych Tatier. Magurka je horská osada ležiaca vo výške 1 050 m n. m., obklopená hustými lesmi a scenériou ako z rozprávky. Je známa aj vďaka svojej histórii ťažby zlata a striebra.

Nachádza sa tu horská Chata Magurka s reštauráciou , ktorá je otvorená denne počas celého roka a kde vám šikovní kuchári pripravia jedlá domácej kuchyne, ktoré si môžete v lete vychutnať na nádhernej terase so zľavou na Liptov Region Card.

Na Magurku vedie asfaltová cesta, ktorá je dostupná celoročne. V zime však treba rátať s možnosťou zasnežených úsekov a odporúča sa použiť reťaze alebo vozidlo s pohonom 4×4.

Ak by ste sa vybrali na Magurku bicyklom, z Partizánskej Ľupče je to 16 km a trvá to približne 1,5 hod. Pokiaľ sa vyberiete na ebiku, môžete využiť priamo na Chate Magurka nabíjaciu stanicu typu ePOWERpoint. Elektrobicykle na chate aj požičiavajú, musíte sa ale informovať minimálne 2 dni vopred o ich momentálnej dostupnosti.

Magurka je ideálnym miestom na zaparkovanie a začiatok túry či skialpinistického výstupu. V jej okolí nájdete aj ubytovanie a reštauračné zariadenia, ktoré môžu byť príjemným zázemím na viacdňové aktivity v horách.

Náročnosť a odporúčania

Výstup na Chabenec, či už pešo alebo na lyžiach, je stredne až vysoko náročný a vyžaduje si dobrú kondíciu, správnu výbavu a rešpekt k horským podmienkam. V zime je nutné kontrolovať lavínové správy, mať so sebou lavínovú výbavu a ideálne ísť v skupine. Pre začiatočníkov sú lepšou voľbou kratšie túry, ako napríklad výstup na Ďurkovú.

Nezabudnite na kvalitnú turistickú obuv, dostatok vody, občerstvenie a ochranu proti vetru a chladu. Výhľady z hrebeňa Nízkych Tatier vám však všetku námahu bohato vynahradia.

Viac skialpových trás na Liptove

Viac turistických trás na Liptove

Adrenalínové zážitky na Liptove: Od bobovej dráhy po motokáry

Adrenalínové zážitky na Liptove: Od bobovej dráhy po motokáry

Liptov je známy svojou nádhernou prírodou, termálnymi prameňmi a kultúrnymi pamiatkami, no skrýva aj niečo pre milovníkov adrenalínu. Ak hľadáte netradičné zážitky a chcete si poriadne zvýšiť tep, Liptov vás nesklame. Tu sú tie najlepšie adrenalínové atrakcie, ktoré by ste určite nemali vynechať.

Bobová dráha v Pavčinej Lehote

Táto horská bobová dráha, len pár minút od Liptovského Mikuláša, je jednou z najobľúbenejších atrakcií pre deti aj dospelých. Dráha je dlhá takmer 1 km, má 16 zákrut, 2 rampy a ponúka nádherný výhľad na okolie. Boby sú bezpečné a ovládajú sa jednoducho – rýchlosť si regulujete sami, takže si jazdu užije aj ten, kto sa necíti ako Schumacher.

Tip: Príďte ráno, vyhnete sa dlhým radom.

Motokáry v Závažnej Porube

Ak ste vždy túžili stať sa pretekárom, hala v Závažnej Porube je miesto pre vás. Krytá motokárová dráha umožňuje adrenalínové jazdy počas celého roka – bez ohľadu na počasie. Okruh je technický a zábavný, ideálny na súťaž s priateľmi či rodinou.

Zaujímavosť: Motokáry majú elektronické meranie času, takže si môžete porovnať, kto z vás má „ťažšiu nohu“.

Outdoor Strelnica Liptov

Športová streľba je o precíznej sebakontrole, zručnosti a zábave. K dispozícii máte 9 profesionálne vybavených strelísk, viac ako 32 rôznych zbraní a kalibre streliva až po tie svetovo najväčšie. Nemusíte byť profi strelec, nemusíte mať zbrojný preukaz ani vlastnú zbraň. Stačí, ak máte viac ako 12 rokov a o všetko ostatné sa postarajú naši certifikovaní inštruktori.

Rafting a splavovanie rieky Belá alebo Váh

Ak vám nechýba chuť namočiť sa a zvládnuť divoké vlny, rafting na rieke Belá alebo Váhuje ako stvorený pre vás. Belá je považovaná za najkrajšiu divokú rieku na Slovensku a je splavná najmä na jar, keď sa topí sneh z Tatier. Očakávať môžete nespútané prúdy, kamene, vlny – jednoducho čistý adrenalín.

Menej náročným variantom je splav rieky Váh – vhodný aj pre rodiny s deťmi či skupiny začiatočníkov. Pomalší prúd, krásne výhľady na okolie a ticho prírody vám umožnia si tento zážitok naozaj vychutnať.

Zaujímavosť: Raftingové firmy zabezpečujú kompletné vybavenie (čln, vesty, helmy, sprievodcu) a postarajú sa o bezpečnosť aj zábavu. Na Liptove je niekoľko firiem, napríklad LiptovActive.sk

Lanové parky a zippline dráhy

Liptov ponúka aj viacero lanových parkov – napríklad Tarzániu Hrabovo alebo Lanový park Tarzania Jasná. Vyskúšať môžete aj zjazd na lanovej dráhe (Zippline) ponad rieku alebo les – ideálny kompromis medzi zábavou a strachom z výšok.

Pre deti aj dospelých: Trasy sú rozdelené podľa náročnosti, takže sa zabavia aj najmenší.

Bike parky a zjazdy na horských bicykloch

Adrenalín na dvoch kolesách si užijete v Bike parku Malinô Brdo. Vyveziete sa lanovkou a zídete dolu po upravených trailoch – od jednoduchých až po extrémne.

Výhoda: Na mieste si môžete požičať kompletné vybavenie, vrátane chráničov a prilby.

Lezecká stena Lozilla

Moderná boulderingová hala s lezeckou plochou 660 m², čo ju radí medzi najväčšie na Slovensku. Nájdete tu viac než 100 lezeckých ciest rôznych obtiažností, ktoré sa pravidelne obmieňajú, takže každý týždeň vás čaká nová výzva.

Bouldering je forma lezenia bez lana na nižších stenách, kde bezpečný dopad zabezpečujú hrubé matrace. Je vhodný pre začiatočníkov aj pokročilých lezcov. Na mieste si môžete požičať lezecké topánky a využiť pomoc inštruktorov.

Hurricane Factory Tatralandia – Lietanie vo veternom tuneli

Chceli ste niekedy zažiť pocit voľného pádu ako pri skoku z lietadla, ale bez padáka a rizika? V Hurricane Factory , si tento zážitok môžete užiť naplno – a úplne bezpečne.

Vo vnútri sklenenej komory vás nadnáša prúd vzduchu s rýchlosťou až 270 km/h, vďaka čomu sa vznášate vo vzduchu ako pri skutočnom skydivingu. Lietanie trvá zhruba 1–2 minúty, čo zodpovedá skoku z výšky 4 000 metrov.

Extra tip: Sledujte fotografiu alebo videozáznam zo svojho letu – úsmev vo veternom tuneli stojí za to!

Liptov ponúka nielen relax, ale aj poriadnu dávku akcie. Od bobovej dráhy cez lety vo veternom tuneli až po splavovanie horskej rieky – na svoje si prídu všetci, ktorí chcú zažiť niečo výnimočné. Tak čo poviete – trúfnete si?

Viac zaujímavých atrakcií na Liptove

Včely – Malí, ale nenahraditeľní hrdinovia prírody

Včely – Malí, ale nenahraditeľní hrdinovia prírody

Viete si predstaviť svet bez jabĺk, orechov, alebo dokonca kávy? Včely sú neviditeľným motorom, ktorý udržuje tento svet v chode! Každý ich prelet z kvetu na kvet prináša život nielen rastlinám, ale aj nám, ľuďom. Bez nich by sme prišli o veľkú časť našich potravín.

Prečo sú včely také dôležité? Sú hlavnými opeľovačmi. Bez ich neustálej opeľovacej práce by mnohé plodiny zmizli z našich tanierov. Odborníci tvrdia, že až tretina svetovej produkcie potravín závisí od včiel! Okrem toho nám poskytujú aj cenné produkty ako med, vosk a propolis, ktoré majú široké využitie v kuchyni, kozmetike a medicíne.

Dôležitý článok v ekosystéme aj ekonomike

Včely majú nenahraditeľnú úlohu nielen v prírode, ale aj v spoločnosti. Zabezpečujú opeľovanie až 75 % našich plodín a pomáhajú udržať biodiverzitu. Ich prítomnosť je kľúčová aj pre ekonomiku vidieckych oblastí a výrobu produktov s liečivými vlastnosťami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tradičnej aj modernej medicíny.

Fascinujúci svet včiel

V každom úli je len jedna matka, ktorá denne kladie v jarnom období až 2000 vajíčok. Včely medzi sebou komunikujú feromónmi a tiež  tancom! Pohybmi odovzdávajú informácie o vzdialenosti a polohe kvetov. 10 000 včiel váži prilizne 1 kilogram. Jedna robotnica počas života nalieta až 800 kilometrov a denne navštívi 700 kvetov.

Cesta medu od kvetu do našich úst

Ako vzniká med? Včely zbierajú nektár z kvetov a premieňajú ho na med pomocou enzýmov, a potom ho  zahusťujú. Tento med uložia do plástov, ktoré zakryjú voskovými viečkami. Po zretí vzniká sladký, výživný produkt pripravený na konzumáciu.

Ako včelár získava med od včiel?

Včelár starostlivo kontroluje úle a vyberá zrelé plásty, ktoré obsahujú med. Pomocou medometu med získa z plástov,  precedí ho a nechá zrieť, aby mohol byť neskôr naplnený do pohárov a pripravený na predaj či osobnú spotrebu.

Med – Sladká a zdravá pochúťka

Med nie je len sladkým potešením, ale aj prírodným liekom. Pomáha pri tráviacich problémoch, posilňuje imunitu, upokojuje podráždené hrdlo a podporuje hojenie rán. Okrem toho dodáva energiu a je výborný na kozmetické účely, ako napríklad masky na tvár alebo výživu vlasov.

Ako rozpoznať kvalitný med?

Kvalitný med je hustý, prírodne kryštalizuje a má intenzívnu vôňu. Ak sa pomaly rozpúšťa v studenej vode a jeho chuť je jedinečná, ide o pravý med. Najlepšie je ho kupovať od miestnych včelárov, ktorí dbajú na tradičné postupy.

Kryštalizácia medu je prirodzený proces, tým, že v mede sú peľové zrná, tie sú vlastne ako kryštalické jadrá, okolo ktorých sa potom odohráva kryštalizácia. Kryštalizácia sa dá vnímať ako znak pravosti, obvyklý výraz „zcukornatenie“  je nesprávny.

Ale napríklad medovicový med vám nemusí skryštalizovať. Čistý agátový med tiež nekryštalizuje, lebo agát dáva toľko nektáru, v pomere k objemu medu málo peľových zŕn.

Rôzne druhy medu pre rôzne chute

Med má mnoho podôb, od kvetového až po medovicový. Kvetový med sa vyrába z nektáru rôznych kvetov a má pestrú škálu chutí. Populárne druhy medu zahŕňajú lipový, agátový, repkový, slnečnicový a ovocný med. Medovicový med pochádza z lesa, je tmavší a bohatší na minerály, zatiaľ čo smrekový a borovicový med vynikajú svojimi antioxidačnými vlastnosťami.

Čo je to pastovaný med?

Včelár nechá vytočený jarný med – ( najčastejšie repkový ) vo veľkej kanve – nenafľaškuje ho. Keď po niekoľkých dňoch spozoruje začiatok kryštalizácie -med „stratí iskru“ – zakalí sa,  začne ho niekoľkokrát denne premiešavať  pomalými otáčkami miešadla. Tým rozbije vznikajúce kryštalické jadrá na menšie. Každý kryštál rastie len dovtedy, kým nenarazí na ten susedný ( fyzika/chémia ).  Po niekoľkých dňoch takéhoto procesu vznikne jemne opalizujúci, krémový med vynikajúcej chuti, ktorý po natretí na chlieb nesteká.  Kým je ešte polotekutý, včelár ho  musí nafľaškovať, ak to nestihne, už med z kanvy nedostane.  Proces je treba vykonať v správnom termíne a to v čase vrcholiacej včelárskej sezóny!

Treba pripomenúť, že sa jedná o čisto mechanické ovplyvnenie prirodzeného procesu kryštalizácie, med nie je tepelne zaťažený – zachovajú sa v ňom všetky biologicky aktívne látky. Výraz ľudovej tvorivosti „šĺahaný med “ je úplne nesprávny – pri šľahaní predsa vháňame do napr. vaječného bielka vzduch, pri pastovaní sa používajú len pomalé otáčky miešadla.

Med ako všestranný pomocník

Med je skvelý nielen do čaju, ale aj do pečenia, marinád, omáčok či kozmetiky. V kuchyni ho môžete použiť ako sladidlo, na pečenie alebo do omáčok. V kozmetike slúži ako pleťová maska, balzam na pery alebo výživný doplnok do kúpeľa. Dokonca aj v domácnosti nájde med využitie, napríklad ako čistiaci prostriedok alebo leštidlo na nábytok.

Liptov – Ideálne miesto pre včelárov

Liptov, so svojimi čistými lúkami a lesmi, ponúka včelám ideálne podmienky na zber nektáru. Vďaka rozmanitej flóre a čistej prírode má med z Liptova bohatú chuť a vysoký obsah živín, čo ho robí mimoriadne kvalitným.

Medveď – Priateľ alebo nepriateľ včelára?

Medveď, milovník medu, je pre včely nebezpečný predátor. Často úle poškodzujú a včelstvá sú vystavené stresu. Včelári sa snažia svoje úle chrániť pomocou elektrických plotov alebo rôznych odpudzovačov, aby včely mohli pokojne plniť svoje úlohy v prírode. Tento boj je dôležitou súčasťou ekosystému, kde každé zviera má svoju rolu. Pre včelára je to neustály „ ballance of power “.

Zoznam včeralárov, ktorí získali certifikát Produkt Liptova

Liptov je vodným rajom pre deti

Liptov je ideálnym miestom pre rodinnú dovolenku a jedným z hlavných dôvodov sú skvelé aquaparky, ktoré ponúkajú nekonečnú zábavu pre deti všetkých vekových kategórií. Či už hľadáte adrenalínové tobogany alebo pokojné bazény pre najmenších, na Liptove nájdete všetko, čo potrebujete.

Tatralandia: Najväčší aquapark na Slovensku

Tatralandia je skutočný raj pre deti. S viac ako 30 toboganmi a šmýkačkami, 14 bazénmi a tropickým rajom s palmami a exotickou vegetáciou, tu vaše deti zažijú nezabudnuteľné dobrodružstvo.

• Detské bazény a šmýkačky: Tatralandia myslí aj na najmenších návštevníkov. Nájdete tu detské bazény s plytkou vodou, mini šmýkačky a interaktívne vodné atrakcie.
• Tobogany a šmýkačky: Na tínedžerov čaká nespútaná letná zábava a adrenalín na 22 letných toboganoch a šmýkačkách. Zážitok, na ktorý sa nezabúda.
• Animačné programy: Počas dňa sa konajú rôzne animačné programy, ktoré zabavia deti a umožnia im stretnúť nových kamarátov.

viac o Tatralandii

Bešeňová: Termálne kúpalisko s atrakciami pre deti

Aj keď je Bešeňová známa skôr ako miesto pre relax, nájdete tu aj množstvo atrakcií pre deti.

• Detský bazén s vodným hradom: Deti sa môžu hrať v detskom bazéne s vodným hradom, šmýkačkami a vodnými delami.
• Tobogany a šmýkačky: Pre staršie deti sú k dispozícii tobogany a šmýkačky, ktoré im poskytnú dávku adrenalínu.
• Bazény s vlnami: deti sa môžu zabaviť v bazénoch s umelými vlnami.
• Termálna voda: Termálna voda v Bešeňovej má blahodarné účinky na detský organizmus a pomáha pri regenerácii po celodennej zábave.

viac o Bešenovej

Saunovanie pre deti!

Vedeli ste, že vysaunovať sa môžu aj menšie detičky? Saunovanie pozitívne pôsobí na imunitný systém a tým pádom sú deti menej náchylné na chrípkové obdobie a náhle zmeny počasia. Taktiež pobyt v saunách pozitívne vplýva na dýchacie ústrojenstvo.

Vstup do sauny pre deti od 6 do 12 rokov je možný do 14:00 hod. s maximálnym pobytom 3 hodiny.

Doprajte aj Vašim detičkám skvelý odpočinok v saunovom svete.

Možnosti saunovania:

• Harmónia Wellness & Spa v Bešeňovej
• Keltský saunový svet v Tatralandii 

Tipy pre rodičov:

• Bezpečnosť na prvom mieste: Nezabudnite na plávacie vesty pre menšie deti a dohliadajte na ne počas celého pobytu v aquaparku.
• Ochrana pred slnkom: Používajte opaľovací krém s vysokým faktorom a chráňte deti pred priamym slnkom.
• Prestávky na oddych: Počas dňa si robte prestávky na oddych a občerstvenie, aby sa deti neprehriali a neboli unavené.
• Liptov Region Card: Využite Liptov Region Card a získajte zľavy na vstupy do aquaparkov.

Aquaparky na Liptove sú ideálnym miestom pre rodinnú zábavu. Nechajte svoje deti zažiť nezabudnuteľné dobrodružstvo a užite si spoločne strávený čas plný smiechu a radosti.

TOP 6 liptovských múzeí pre rodiny s deťmi na Liptove

6 liptovských múzeí, ktoré musíš s deťmi navštíviť

Región Liptov je dokonalým miestom pre rodinné výlety. Každý rodič chce však deťom ponúknuť okrem zábavy aj čas hravého učenia a objavovania.

Tieto múzeá sú nielen zábavné, ale aj veľmi poučné, a určite si v nich deti nájdu niečo, čo ich zaujme. Takéto zážitky im umožnia zažiť, ako sa žilo v minulosti.

Viac zaujímavých atrakcií na Liptove

Ušetrite v atrakcii pre deti na Liptove s Liptov Region Card

Ako sa dostanem na Liptovskú Maru

Liptovská Mara má momentálne veľmi nízku hladinu z dôvodu slabých dažďov. Aj keď sa sneh na kopcoch topí, nádrž sa nenaplnila. Tento nezvyčajný úkaz láka nejedného zvedavca. Pri priehradnom múre sa nachádza vody najviac, ale vo vzdialenejších oblastiach sa môžete prejsť doslova po dne Liptovskej Mary.

Pre návštevníkov regiónu, ktorí by sa chceli prejsť po niekdajšej zaplavenej ceste dlhodobo zaliatej vodou, sme pripravili pár miest, cez ktoré môžete vstúpiť na dno.

Ideš sa prejsť? Vezmi vrece na odpad a pomôž nám vyčistiť Liptovskú Maru. Spoločnými silami ju očistime napríklad aj na Envirodni, ktorý organizujeme už 11krát!

viac o podujatí

V týchto 3 obchodoch ušetríš s Liptov Region Card

V týchto 3 obchodoch ušetríš s Liptov Region Card

Liptov je známy svojou krásnou prírodou a možnosťami pre aktívny oddych. Či už ste nadšený turista, lyžiar alebo len hľadáte kvalitné oblečenie a vybavenie, Liptov má pre vás skvelé obchody. A čo je ešte lepšie, s Liptov Region Card môžete nakupovať so zľavami!

Intersport: Váš partner pre športové vybavenie

Intersport v Liptovskom Mikuláši je známy obchod s širokým sortimentom športového vybavenia. Či už potrebujete nové lyže, bežecké topánky alebo turistický batoh, v Intersporte nájdete všetko, čo potrebujete. S Liptov Region Card získate 20% zľavu na druhý lacnejší kus tovaru a 10% zľavu na servis a požičovňu športových potrieb, čo vám umožní ušetriť pri nákupe kvalitného vybavenia.

10 – 20 % zľava na nákup a servis

Alpine Pro Liptovský Mikuláš: Kvalitné oblečenie pre každé počasie

Alpine Pro je obľúbená značka outdoorového oblečenia. Či už hľadáte teplú bundu na lyžovanie, pohodlné tričko na turistiku alebo štýlové oblečenie na voľný čas, v Alpine Pro nájdete široký výber kvalitného oblečenia. S Liptov Region Card získate 20% zľavu na nákup nezľavneného sortimentu a 10% na zľavnený sortiment, čo vám umožní doplniť svoj šatník o kvalitné kúsky za výhodné ceny.

10 – 20 % zľava na nákup

St. Nicolaus Liptovský Mikuláš: Tradičné liptovské špeciality

St. Nicolaus je známy výrobca tradičných liptovských destilátov. Ak hľadáte originálny suvenír z Liptova alebo chcete ochutnať miestne špeciality, navštívte predajňu St. Nicolaus. S Liptov Region Card získate 10% zľavu na produkty, ktoré vyrába a distribuuje spološnosť St. Nicolaus a 20% zľavu na nákup likéru Demänovka, čo vám umožní vychutnať si tradičné liptovské chute za výhodné ceny.

10 – 20 % zľava na nákup

Ušetrite aj na iných miestach s Liptov Region Card

Zima vo Vlkolínci

Zima vo Vlkolínci

Poďte spolu s nami vstúpiť do minulosti na Liptove. Do minulosti pod vrcholom Sidorova, ktorá bola plná mrazivých dní, metrov snehu, tej najlepšej guľovačky, ale aj párania peria či tkania. Objavte spolu s nami zimu vo Vlkolínci v dávnejších dobách.

Zima začínala napadnutím snehu, väčšinou už v novembri. Ľudia na celom Slovensku hovorili „Martin prišiel na bielom koni“, Vlkolínčania neboli výnimkou, aj keď aj im sa tento sneh, napriek vyššej nadmorskej výške, málokedy udržal. Ten trvalý sneh prichádzal až v druhej polovici novembra.

Zima pre ľudí vo Vlkolínci, ďaleko od ruchu mesta, znamenala sťaženie života, nakoľko bola väčšia spotreba dreva na kúrenie a v dávnejších dobách aj petroleja do lámp na svietenie.

Život na liptovskej dedine v minulosti nebol jednoduchý. Napríklad bolo potrebné sledovať aj situáciu na strechách hospodárskych stavieb. Ak na strechu napadlo veľké množstvo snehu, bolo potrebné ho zo striech odstrániť, aby nedošlo k ich preboreniu. V obydliach Vlkolínčanov to nebol problém, nakoľko dym z piecok nebol vyvedený komínom nad strechy, ale len pod strechy a tým ju ohrieval a sneh sa vďaka tomu priebežne topil.

Náročnejšie to mali dedinčania počas zimy s vodou. Mrazy viedli k zamŕzaniu vody od prameňov, na ktoromkoľvek mieste, preto ľudia vyhľadávali miesta, kde voda zamrzla a rozbíjali ľad.

Ľudia si denne sledovali aj potôčik pretekajúci Vlkolíncom, aby ho sneh nezahatal, čím by sa zapríčinilo jeho vyliatie a napáchanie škôd. Občas ho deti zahatali preboreným ľadom pri hre, pri ktorej preskakovali ponad „jarok“.

S prvým snehom sa tiež odkladali vozy takzvané „rebriňáky“ pod strechu pri maštali. Vyťahovali sa „krňačky“ sane na zváženie nachystaného dreva a tiež sánky pre deti – „rodle“, ktoré vo Vlkolínci nazývali malé „krňačky“. 

Nahliadnite spolu s nami aj do príbytkov počas zimných večerov…

Mladé dievčatá od 15 rokov a ženy sa po večeroch stretávali na priadkach, tkaní, páraní peria, snovaní a to vždy v inom dome. Robili tak denne okrem nedele.

Chlapi zasa chystali náradie na sezónu, vyrábali drevené šindle na strechu, opravovali a šili topánky – kapce. Na dedinách to nebývalo len o práci. Najmä deti sa vedeli poriadne vyšantiť v snehu.

V zime bol veľmi potrebný pohyb na zahriatie tela. Deti si užívali sánkovanie, kĺzanie, guľovanie aj stavanie hradieb v snehových závejoch. Čo by zato dali terajšie mestské deti, keby si užívali toľké dni zimy aj s množstvom prírodného snehu… Nezriedka sa stávalo, že sa deti počas preskakovania ponad potok zvalili do ľadovej vody potoka.

Aj tí najmenší nezbedníci vedeli, že keď na zvonici odbila 18-ta hodina, že je koniec hrám. Utekali domov nevečerať sa spoločne s rodinou a učiť sa do školy. Učenie bolo sťažené kvôli rýchlej tme, učili sa pri takzvanej „žmure“- slabé svetlo petrolejky. Elektrika sprevádza Vlkolínčanov  až od roku 1956.

No čo poviete? Menili by ste? Súčasná doba nám ponúka veľa výdobytkov a kopec pohodlia v zime, ale ruku na srdce, nechceli by ste sa aspoň na deň zobudiť v dávnym dobách a užiť si rozprávkovú zimu vo Vlkolínci?

Vlkolínec má svoje čaro za každého ročného obdobia. Navštívte expozície vo Vlkolínci a spoznajte slovenskú históriu a tradície.

Kto je štrnásty na poslednej večeri?

Kto je štrnásty na poslednej večeri?

Stredoveké nástenné maľby v gotickom Kostole Všetkých svätých v Ludrovej – Kúte vás nielen očaria, ale ukážu vám Bibliu tak, ako ju (možno) nepoznáte.

Azda každý vie, že podľa Biblie mal Ježiš Kristus dvanásť nasledovníkov – apoštolov. Títo sa večer pred ukrižovaním Krista zišli pri poslednej večeri, na ktorej Kristus rozdeľoval chlieb a víno. Ježiš a dvanásť apoštolov – spolu trinásť. Také jednoduché. Ale čo ak tento počet nesedí?

Neďaleko Ružomberka, uprostred polí v chotári obce Ludrová, sa v lokalite nazývanej Kút nachádza ranogotický kostol zasvätený Všetkým svätým. Bol vybudovaný pravdepodobne v poslednej tretine 13. storočia ako tzv. kolonizačný kostol. V tom čase ho tvorila svätyňa, hlavná loď a malá sakristia. Kostol však časom kapacitne nepostačoval, preto postupne došlo k viacerým prístavbám a úpravám. Od polovice 15. storočia postupne pribudla bočná loď, veža, obranný múr. Súčasnú podobu kostol získal až v 19. storočí. Dnes je možné v kostole nájsť prvky románskeho, renesančného i klasicistického štýlu, no naďalej v ňom dominuje gotika.

Kostol upúta už svojim starobylým vzhľadom a opustenou polohou, no najväčšie prekvapenia ukrýva vnútri, keďže interiér je zdobený nástennými maľbami. Najstaršími sú tzv. konsekračné kríže. Konsekračné kríže sú spravidla najstaršou výzdobou kostolov, pretože slúžia ako dôkaz vysvätenia kostola biskupom. V mnohých prípadoch boli maľované na malé polia nanesenej omietky, kým zvyšok múrov zostával ešte neomietnutý, čo je aj prípadom kostola v Ludrovej – Kúte.

Začiatkom 15. storočia bol namaľovaný triptych (trojdielny obraz) na severnej stene hlavnej lode. Ľavé pole zachytáva výjav Panny Márie Ochrankyne, prostredný výjav znázorňuje Bolestného Krista a na pravej strane je znázornený sv. Ján Krstiteľ so sväticami. Zaujme najmä prostredná maľba, pretože svätožiara na hlave Krista je vymodelovaná do priestoru, teda 3D.

Najväčšiu pozornosť však upúta svätyňa kostola, ktorá je prakticky celá pokrytá nástennými maľbami z obdobia okolo roku 1420. Ich ústredným motívom je tzv. christologický cyklus, teda cyklus o živote Krista. Na severnej, východnej a južnej stene je možné vidieť 34 výjavov z nového zákona, od Zvestovania Panny Márie až po Zoslanie Ducha Svätého. Prvý výjav je namaľovaný v ľavom hornom rohu severnej steny, pričom cyklus pokračuje smerom doľava cez východnú stenu až na južnú stenu. Následne sa rovnako „zatáča“ aj v strednom a napokon aj v dolnom rade, kde sa cyklus končí. Poradie výjavov dodržuje postupnosť udalostí zo svätého písma, preto tento cyklus označujeme ako Biblia chudobných, keďže sprístupňoval obsah svätého písma aj pre negramotných veriacich.

Ako je evidentné, predlohou pre autora či autorov bola Biblia. V jednotlivých výjavoch tak znázorňujú ústredný motív, ktorý je na jednej strane doplnený o viaceré detaily, no zároveň je badateľná dobová interpretácia a snaha o zrozumiteľnosť pre veriacich. Preto sú rímski vojaci, ktorí sprevádzali Ježiša nesúceho kríž, znázornení so stredovekými prilbami. Diabol je znázornený s kráľovskou korunou, aby bolo evidentné, že je vládcom pekiel. Tŕňová koruna, obvykle drobný a členitý detail, je tu zjednodušene naznačená hrubším pruhom zelenej farby, čím je znázornený jej rastlinný pôvod. Na maľbe Nanebovstúpenia je Kristus, vzhľadom k stúpaniu do neba znázornený vo vzduchu, pričom vo výjave vidieť len jeho nohy a časť odevu.

V snahe zrozumiteľne znázorniť obsah Biblie do obrazovej podoby vznikli aj viaceré neštandardné až unikátne riešenia. Najlepším príkladom je maľba Poslednej večere. Mohli by sme očakávať, že v snahe o zrozumiteľnosť a presnosť tu nájdeme trinásť postáv, teda Krista a dvanásť apoštolov. Avšak, v tomto prípade je namaľovaných štrnásť postáv, teda niekto tam je namaľovaný navyše. Ale kto? Identifikácia tejto osoby sa môže spočiatku javiť ako náročná, keďže len troch apoštolov je možné jednoznačne identifikovať. Judáš je ako jediný bez svätožiary a pri páse má mešec. Svätý Peter s plešinou sedí na okraji stola, kde mu Kristus umýva nohy. Svätý Ján sedí uprostred horného radu v objatí s Kristom. Počkať, Kristus umýva nohy svätému Petrovi a zároveň objíma svätého Jána? Presne tak, Kristus je znázornený dvakrát, preto tu vidíme štrnásť postáv. Ide o jediný prípad na Slovensku, kedy sú na maľbe poslednej večere znázornení dvaja Kristovia.

Kostol Všetkých svätých v Ludrovej-Kúte toho na maľbách ukrýva ešte viac. Obesený Judáš, trojruká postava, či dokonca názov rockovej kapely, to všetko a ešte viac nájdete v tomto malebnom kostolíku. Objekt je v správe Liptovského múzea a počas letnej sezóny býva sprístupnený pre návštevníkov. Kto neverí, nech tam beží.

Galéria

Zdroj: FB Liptovské múzeum

Fašiangy sa vo Vlkolínci končili „bursou“

Fašiangy vo Vlkolínci končili „bursou“

Viete kde majú tieto oslavy svoje korene? Ak chcete nazrieť do obdobia fašiangov vo Vlkolínci, tak čítajte ďalej. Prezradíme vám aj to, čo vyjadruje tradičný výraz bursa…

Fašiangy sa slávia po celom svete a aj na Liptove sú časom tradičných masiek, zábavných sprievodov, bohatých hostín a tancov, ktoré prinášajú ľuďom radosť a veselie ešte pred pochmúrnym obdobím pôstu a duchovného očistenia. Počas fašiangov to bude žiť túto zimu aj na Liptove – stačí si vybrať zo zoznamu podujatí.

Karnevalové obdobie je dôležitou časťou tradičnej slovenskej kultúry všeobecne. Korene majú dávno v pohanských rituáloch, no postupne sa premenili na kresťanské tradície. Ich hlavným účelom bolo zaistiť na dedinách dobrú úrodu a ochranu pred zlými duchmi. Bohaté oslavy a hostiny mali priniesť blahobyt a prosperitu.

Obdobie fašiangov sa odohrávalo od Hromníc (2. február – sviatok kresťanského Obetovania Pána) a trvalo až do popolcovej stredy, kedy sa začínalo obdobie pôstu. Ako sme už prezradili, tak v počas obdobia fašiangov sa ľudia zabávali a hodovali. Typickými fašiangovými jedlami vo Vlkolínci bol upečený kapustový koláč známy ako „meteník“ – , „krapne“ teda sladké šišky, „fánky“– čo sú neplnené šišky rôznych tvarov a chýbať nemohli ani údené jedlá ako klobásy, slanina, údená šunka. Z alkoholických nápojov to bolo „hriatô“. Tento nápoj s tradične liptovským ô pripravovali muži z domáceho alkoholu, takzvanej pálenky a vypečených ešte horúcich bravčových škvariek. No, nie nadarmo si Vlkolínčania v tomto období spievali:

/:„ Fašiangy, fašiangy, fašiangové časy,

ľudia sa radujú a jedia klobásy“.:/

Fašiangy končili veľkou zábavou, tú domáci  nazývali „bursa“. Bola to trojdňová veselica, počas ktorej v krojoch oblečení mladí muži  ženy v sprievode muzikantov spievali a tancovali po celej dedine. Energia starých časov sa dá zažiť už len výnimočne, ale o to je takáto zábava atraktívnejšia.

Mladé páry bursu začínali spevom takzvanej bursovníckej hymny:

/:„Bože nám pomáhaj, fašiangy začínať,

aby nás vedeli Vlkolínčania spomínať…“:/.

Mládenci chodili z domu do domu a dedinčania  im zvykli dať, čo mali doma – či už vajcia, slaninu, klobásky alebo aj domácu pálenku.

Tanec pri týchto pochôdzkach nechýbal – mládenci vykrúcali do tanca okoloidúce ženy v dedine. Muzikanti im pri tom hrali do tanca na base, husliach a harmonike. A spievali si aj takto:

/:„Muzikanti hrajte, už ste si oddýchli

a ja chcem tancovať ako ešte nikdy. :/

/:Zahraj že nám zahraj, Stano na tej base,

veď si sa ty najel včera večer kaše.:/ 

/:Včera večer kaše a dneska kulaše,

 zahraj že nám zahraj Stano na tej base.:/

/:Zahraj že nám zahraj, tá naša muzika,

aby sme odpadli ženám od jazyka.:/

/:Zahraj že nám zahraj, tá naša kapela,

 dievča je z majera hľadá si frajera.:/

Fašiangová bursa sa v dedine končila na tretí deň veľkou zábavou, počas ktorej sa ľudia zvyčajne prezliekli do rôznych fašiangových masiek. O pol noci sa na dedinskej zábave symbolicky pochovala basa, na znak prichádzajúceho pôstu.

Potom hudobné nástroje, spev, tanec utíchli. Mladí, ale aj ostatní ľudia v dedine za zábavou smútili a aj takto si spievali:

/:„Fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia,

staré dievky plačú, že sa nevyskáču“.:/

V liptovských dedinách sa kresťanské sviatky dodržiavali. Po fašiangoch preto nastalo obdobie pôstu, ktoré trvalo až do Veľkej noci. Aj Vlkolínčania dodržiavali prísny pôst. Zdržiavali sa hlavne mäsitých a mastných jedál. Mladí sa nesmeli zabávať a tancovať a obdobie až do Veľkej noci prežili v skromnosti a modlitbe.

Ako slávite fašiangy vy? Chodíte napríklad na honosné plesy alebo si viete predstaviť preniesť sa v čase do obdobia, keď fašiangy neboli o smokingoch a nablýskaných sálach?

Ak vás zaujíma aké podujatia vás čakajú na Liptove tieto fašiangy sledujte kalendár podujatí.

Galéria masiek a fašiangových podujatí na Liptove

Zdroj: FB Liptovské múzeum

Otužovanie na Liptove

Otužovanie na Liptove

V posledných rokoch sa otužovanie stalo jednou z najpopulárnejších praktík na zlepšenie zdravia a budovanie odolnosti voči stresu. Od studených plôch po ponory do ľadovej vody, otužovanie si získava priazeň čoraz viac ľudí, ktorí hľadajú spôsob, ako posilniť svoje telo i myseľ.

Otužovanie nie je len fyzickou výzvou, ale aj cestou sebaprekonania. Prináša nielen zdravotné benefity, ale aj pocit sily a kontroly nad vlastným telom.

Na Liptove je niekoľko skvelých miest na otužovanie:

Ak začínate s otužovaním, je dôležité postupovať opatrne, pripraviť si suché oblečenie a zabezpečiť bezpečný prístup k vode. Pre viac informácií a odporúčania sa môžete inšpirovať miestnymi komunitami alebo článkami venovanými otužovaniu​.

Niekoľko miestnych komunít na Liptove:

• Likavskí ĽadoBorci
• Belanské Ladové Medvede
• Ľadové Medvede Demänovka – LMD 
• Ľadové žubrienky Dúbrava 

Otužovanie v potokoch alebo riekach, ktoré sa nachádzajú v ochranných pásmach, môže byť obmedzené zákonnými predpismi. Ochranné pásma vodných zdrojov a prírodných oblastí sú stanovené na ochranu kvality vody, biodiverzity a prirodzeného prostredia.

Otužovanie by nemalo narúšať životné prostredie, rušiť zver alebo kontaminovať vodné zdroje. Zanechajte miesto v pôvodnom stave a nevyhadzujte odpadky.

Zima nie je pre vás? Zohrejte sa v termálnych prameňoch na Liptove.

TOP 5 reštaurácií s detským kútikom na Liptove

TOP 5 reštaurácií s detským kútikom na Liptove

Prišli ste na Liptov s deťmi a rozmýšľate, kde si pochutnáte a zároveň nemusíte deti pripútať ku stolu? Poradíme vám:

TIP: Zárukou pre detské bruško je už „tradičný“ McDonald v Liptovskom Mikuláši. Veľmi príjemné posedenie s detskými kútikmi však nájdete aj v hotelových reštauráciách. Stačí si vybrať.

Viac reštaurácii na Liptove vhodná pre deti

Ušetrite v atrakcii pre deti na Liptove s Liptov Region Card

Kde sa nachádzajú jaskyne na Liptove?

Kde sa nachádzajú jaskyne na Liptove?

Liptov, srdce slovenských hôr, je domovom fascinujúcich jaskýň, ktoré lákajú svojou krásou a jedinečnosťou. Tieto prírodné poklady ponúkajú útočisko pred letnými horúčavami a zároveň očaria každého návštevníka.

Medzi najznámejšie patrí Demänovská jaskyňa slobody, ktorá je známa svojimi pestrofarebnými kvapľami a podzemnými jazierkami. Neďaleko nej nájdete aj Demänovskú ľadovú jaskyňu, ktorá zaujme mrazivou krásou zamrznutých vodopádov a ľadových stĺpov.

Pre milovníkov menej navštevovaných miest je skvelou voľbou Važecká jaskyňa, ktorá vyniká nálezmi kostí pravekých zvierat, vrátane medveďa jaskynného. Ďalším skrytým pokladom je Stanišovská jaskyňa, kde môžete objavovať tajomné priestory s čelovkou a zažiť skutočné dobrodružstvo.

Návšteva liptovských jaskýň je skvelou príležitosťou, ako sa ponoriť do podzemného sveta, spoznať históriu našej planéty a zažiť neopakovateľné chvíle s rodinou či priateľmi.

Každá z týchto jaskýň má svoje čaro a je dôkazom prírodných krás Liptova. Ideálne na spoznávanie s rodinou či priateľmi!

Projekt Nepoznaný Liptov sa venuje aj tejto téme. Vypočujte si podcast s jaskyniarmi alebo si prečítajte článok o unikátnej Modrej jaskyni na Liptove. Viac o projekte Nepoznaný Liptov.

Zoznam jaskýň na Liptove

Najčastejšie otázky o jaskyniach na Liptove:

Ktoré jaskyne na Liptove sú sprístupnené pre verejnosť?

Aké sú otváracie hodiny Demänovskej jaskyne slobody?

Aktuálne otváracie hodiny Demänovskej jaskyni slobody nájdeš na tomto odkaze.

Je potrebné si rezervovať vstup do Demänovskej ľadovej jaskyne?

Nie je potrebné si rezervovať vstup do jaskyne.

Koľko trvá prehliadka Važeckej jaskyne?

Prehliadka jaskyne trvá približne 25minúť

Sú jaskyne na Liptove vhodné pre deti?

Najvhodnejšie jaskyne pre deti sú Stanišovská jaskyňa a Važecká jaskyňa. Majú menšie okruhy.

Aká je teplota v Stanišovskej jaskyni?

Teplota v jaskyni sa pohybuje pár stupňov nad nulou. Aj v letných mesiacoch odporúčame pevnú obuv a mikinu či bundu.

Ako sa dostať do Jaskyne mŕtvych netopierov?

Do jaskyne mŕtvych netopierov sa dostanete buď pešo z Demänovskej doliny. ktorá trvá cca 5hodín a má dĺžku skoro 12km. Prípadne sa môžete vyviesť lanovkou na Chopok a odtiaľ je zídete na južnú stranu Nízkych Tatier, kde sa po 2 hodinach dostanete k jaskyni. Na každú prehliadku jaskyne je nutné sa vopred telefonicky objednať +421 905 135 535.

Kde sa nachádza Demänovská dolina a jej jaskyne?

Demänovská dolina sa nachádza pri Liptovskom Mikuláši. Jaskyňu slobody a tiež ľadovú jaskyňu nájdete priamo pri hlavnej ceste smerom do lyžiarskeho strediska Jasná. Pri jaskyniach sa nachádzajú platené parkoviská, na ktorých nájdete voľné parkovacie miesto.

Sú potrebné špeciálne topánky alebo oblečenie do jaskýň?

Odporúčaná je pevná obuv ako turistické topánky alebo tenisky.

Koľko stojí vstupné do liptovských jaskýň?

Vstupné sa líši. Vstup do Važeckej jaskyni je 9€ a napríklad do Demänovskej ľadovej jaskyni je to 10€.

Ktorá jaskyňa na Liptove má najbohatšiu kvapľovú výzdobu?

Na Liptove má najbohatšiu kvapľovú výzdobu Demänovská jaskyňa slobody. Táto jaskyňa je známa svojimi nádhernými stalaktitmi, stalagmitmi a ďalšími kvapľovými útvarmi rôznych tvarov a farieb. Niektoré z nich majú unikátne názvy, ako napríklad Palica kráľa Mateja alebo Veľký dóm. Jaskyňa je považovaná za jednu z najkrajších na Slovensku, pretože ponúka kombináciu: Farebných krasových útvarov (vďaka minerálom), Podzemných jazierok, Zaujímavého osvetlenia, ktoré zdôrazňuje krásu výzdoby. Je ľahko prístupná, nachádza sa v Demänovskej doline a je obľúbeným cieľom domácich aj zahraničných turistov. Prehliadkový okruh má dĺžku približne 1,2 km a trvá asi 60-70 minút.

Je možné fotografovať v jaskyniach na Liptove?

Áno, ale je potrebné si zaplatiť za túto možnosť.

Aké sú obmedzenia pri návšteve ľadových jaskýň?

Prevýšenie a rozdiely teplôt medzi vonkajším prostredím a jaskyňou tvoria určitú záťaž na organizmus. Pred vstupom do jaskyne je potrebné si oddýchnuť, aby aklimatizácia v jaskyni prebehla bez problémov. Vhodné je teplejšie oblečenie a pevná obuv.

Kedy je najlepší čas na návštevu Demänovskej ľadovej jaskyne?

Jaskyňa je otvorená od mája do septembra.

Sú v jaskyniach prístupné toalety alebo občerstvenie?

Áno, ale nie pri všetkých.

Ktorá z jaskýň je najbližšie k Liptovskému Mikulášu?

Demänovská ľadová jaskyňa vzdialená asi 9 km od Liptovského Mikuláša.

Ako sa pripraviť na prehliadku jaskýň na Liptove?

Vhodné je teplejšie oblečenie a pevná obuv.

Je potrebné sa báť netopierov v jaskyniach?

Nie, nie je potrebné sa báť netopierov v jaskyniach. Netopiere sú plaché a pre ľudí neškodné. Počas prehliadok sa zvyčajne schovávajú v tmavých, neprístupných častiach jaskýň, takže ich väčšinou ani neuvidíte.

Aký je rozdiel medzi Demänovskou jaskyňou slobody a Demänovskou ľadovou jaskyňou?

Demänovská jaskyňa slobody a Demänovská ľadová jaskyňa sú dve rôzne jaskyne nachádzajúce sa v Demänovskej doline na Liptove. Tu sú ich hlavné rozdiely:

1. Charakteristika a výzdoba

• Demänovská jaskyňa slobody:
  • Je známa bohatou kvapľovou výzdobou v rôznych farbách (biele, žlté, oranžové či červené stalaktity a stalagmity).
  • Obsahuje podzemné jazierka, vodopády a veľké dómy.
  • Má teplejšiu klímu s teplotou okolo 6 – 7 °C.
• Demänovská ľadová jaskyňa:
  • Výnimočná svojimi zamrznutými vodopádmi, ľadovými stĺpmi a plochami.
  • Ľadová výzdoba je tvorená vďaka špecifickým klimatickým podmienkam.
  • Teplota sa pohybuje okolo 0 °C, čo vytvára vhodné podmienky na tvorbu ľadu.

2. Dĺžka prehliadky

• Demänovská jaskyňa slobody: Prehliadka trvá približne 60 – 70 minút.
• Demänovská ľadová jaskyňa: Prehliadka je kratšia, trvá okolo 45 minút.

3. Sezónna dostupnosť

• Demänovská jaskyňa slobody: Otvorená celoročne.
• Demänovská ľadová jaskyňa: Otvorená len v teplejších mesiacoch (zvyčajne od mája do októbra), keď je prístup bezpečný.

Kam za zvieratkami s deťmi na Liptove

Kam za zvieratkami s deťmi na Liptove

Deti milujú zvieratká a Liptov je krásny región na Slovensku, ktorý ponúka mnoho príležitostí na spoznávanie prírody a zvieratiek v prírode, ako aj v rôznych chovateľských zariadeniach. Zvieratká prinášajú deťom veľa radosti, zažívajú spolu veľa dobrodružstiev a učia ich starostlivosti a láskavosti. Vybrali sme pre vás niektoré z najobľúbenejších miest, kam sa môžete vydať za zvieratkami na Liptove:

Liptov je ako stvorený pre rodiny s deťmi a kohokoľvek, kto má rád zvieratká a chce sa o nich dozvedieť viac. O zvieratkách sa okrem uvedených tipov dozviete aj počas absolvovania ktoréhokoľvek náučného chodníka. Informačné tabule umiestnené v prírode vypovedajú veľa informácií a príbehov o tom, aké zvieratká na Liptove žijú v lese, vo vode, na lúkach či na poliach.

Zoznam miest so zvieratkami na Liptove

Kto ponúka taxi službu v Liptovskom Mikuláši

Kto ponúka taxi službu v Liptovskom Mikuláši

Región Liptov a samotné mesto Liptovský Mikuláš ponúka rôzne možnosti prepravy. Jednou z nich sú taxislužby, ktoré sú ideálne najmä na kratšie presuny. Výhodou je, že nemusíte hľadať parkovacie miesto, hľadať trasu na danú lokalitu a na požadované miesto sa dostanete rýchlo, spoľahlivo a bezpečne. V Liptovskom Mikuláši sú k dispozícii taxi služby hlavne na telefonickú objednávku, ale aj prostredníctvom mobilných aplikácií.

Vo všetkých Taxi službách garantujú jazdy na čistom vozidle bez technických závad, šoféri ochotne poskytnú pomoc pri naložení a vyložení batožiny klienta. Ide o skúsených a zodpovedných vodičov a častokrát aj skvelých spoločníkov počas jazdy.

Zoznam taxislužbieb na Liptove

Čo je to glamping?

Čo je to glamping?

Milujete cestovanie, spoznávanie, luxus aj dotyk s prírodou? A slovo glamping vám síce okrajovo niečo hovorí o kempingu, ale neviete presne o aký tip ubytovania ide?

Tak poďte spoznať budúcnosť kempovania…  trebárs aj pri glampingu na Liptove.

Jedinečné, štýlové, zážitkové ubytovanie v Liptovskom Ondreji. Čaká vás očarujúci zážitok v prírode, dokonalé výhľady, pozorovanie divej zveri, magickosť východu aj západu slnka. Jednoducho dokonalá romantika v tichu liptovskej prírody. Kašlite na bežné ubytovanie a vyskúšajte nezvyčajné ubytovanie v prírode.

GLAMPING na Liptove  to je štýlové ubytovanie. Očakávajte raňajky v prútenom košíku, krehký drevorubačský chlieb, prerastenú slaninku, klobásky aj syry priamo z LIPTOVA. Neobávajte sa, že váš kontakt s civilizáciou prestane byť realitou. Ak si chcete niečo uvariť, tak plynový varič je tu pre vás, rovnako ako aj voda, kuchynské vybavenie aj suchá toaleta. Svetlo máte cez solár a nabijete si aj telefóny, nech môžete svoj top zážitok zvečniť v mobile a potom ním zásobovať sociálne siete a ohurovať blízkych aj priateľov. Aká selfie bude lepšia? Tá s východom slnka či z postele v luxusnom stane?

Zoznam Glaping-ov na Liptove

• MaraCamping
• Glamping Liptov

Túra na Veľký choč

Túra na Veľký Choč

Kriváň a Chopok nie sú jedinými ikonickými vrcholmi Liptova. Ak sa pozriete z liptovskej kotliny smerom na západ, tak vášmu zraku istotne neunikne dominantný vrch – Veľký Choč (1 611 m n. m.). Tento kopec vďaka svojej výške ponúka úžasné panoramatické výhľady na Liptov ako taký, ale aj na pohorie Veľká Fatra alebo región Orava. Na tento najvyšší bod Chočských vrchov sa dostanete dokonca niekoľkými trasami a dostupný je dokonca aj v zime

Vyštartovať môžete z Valaskej Dubovej, obce Lúčky, Liskovej, Likavky alebo z Vyšného Kubína či Jasenovej na Orave.

Na Veľký Choč sa pravidelne  organizujú aj spoločné výstupy. Hromadne sa vystupuje napríklad počas Silvestra. Tento výstup organizuje Klub slovenských turistov Orava v Dolnom Kubíne. História tradičného turistického výstupu na Choč v posledný deň roka siaha až k roku 1972, keď naň vyšliapalo niekoľko milovníkov hôr z Dolného Kubína. Približne o päť rokov neskôr už nadobudol celoslovenský charakter. Na Silvestra v prelomovom roku 1989 vztýčili na vrchole Choča slovenskú zástavu, tú jeden z turistov ukrýval dlhé roky doma. Účastníci výstupu na Choč, vysoký 1 611 m n. m., si so silvestrovského výstupu odnesú pamätný kalendárik a odznak so siluetou končiara.

Viete, kde na Liptove prebýva obor? Nájdite ho s Liptov Region Card!

Viete, kde na Liptove prebýva obor? Nájdite ho s Liptov Region Card!

Vyberte sa spolu s nami za zážitkami pre malých aj veľkých do Čutkovskej doliny, v ktorej s Liptov Region Card môžete získať zľavy na piatich rôznych miestach!

Čutkovská dolina nachádzajúca sa len pár minút od centra mesta Ružomberok je jedným z najobľúbenejších miest na rodinné výlety v regióne Liptov. Známa je nielen domácim, ale stále častejšie aj turistom z celého Slovenska a zahraničia, ktorým ponúka množstvo zábavy a atrakcií v prírode Veľkej Fatry. S Liptov Region Card tu napríklad môžete objaviť príbytok obra Čutka, zažiť adrenalín na Zipline ponad dolinu a ešte oveľa viac.
Kde sa nachádza Čutkovská dolina.

Čutkovská dolina sa rozprestiera vo Veľkej Fatre, len kúsok z centra Ružomberka, pričom susedí s obcou Černová, rodiskom Andreja Hlinku. Ako Ružomberčan poznám Čutkovskú dolinu veľmi dobre. Obľubujem hlavne výlety na bicykli po Obrovej ceste spájajúcej naše dve krásne doliny – Hrabovskú a Čutkovskú dolinu, ale rovnako mám rád aj pešie potulky s fotoaparátom po náučnom chodníku Známa-neznáma Čutkovská dolina. Trasa s dĺžkou 6,7 km vás prevedie celou dolinou a ponúkne množstvo zaujímavostí o faune a flóre tohto regiónu, aj doliny samotnej. Určite počas výletu nevynechajte Jelení a Jamišné vodopády či úchvatný 64 metrov dlhý kaňon tunajšej tiesňavy.. Čutkovská dolina je klenotom Liptova a právom patrí medzi najzaujímavejšie doliny Veľkej Fatry, kde sa zachováva aj chov valašiek, teda pôvodného plemena oviec.

Po stopách obra Čutka

Dnes je však moja návšteva predsa len trochu iná. Spolu s manželkou a našou už štvorročnou dcérou sme sa rozhodli prvýkrát navštíviť raj pre deti – zábavný areál Obrovo. Skôr však, ako do obrovho príbytku vkročíme, spýtame sa na pár zaujímavostí o parku manažéra Obrova Romana Hrušku:

„Areál Obrovo je príbytkom obra Čutka, ktorý počas svojej neprítomnosti umožnil návštevu deťom a tie sa môžu do sýtosti vyblázniť s jeho hračkami, vyskákať v jeho posteli a pod dohľadom skúsených animátorov zažiť animačný program častokrát aj so súťažami. V areáli sú samozrejme vítaní aj rodičia detí a veríme, že čas strávený v Obrove využijú na hru s deťmi a nie pozeraním do mobilu. To je totiž jedna z hlavných myšlienok Obrova. Chceme, aby sa deti hrali a spolu s nimi si to užili aj dospelí.“

A aké zážitky nás v Obrove čakali?

Pri vstupe do areálu na začiatku Čutkovskej doliny nás privítali usmiate slečny, ktoré nám po preukázaní sa Liptov Region Card ochotne poskytli 20 % zľavu na detské vstupné. Poteší! Obzvlášť, keď s každým platiacim dieťaťom majú vstup do areálu dve dospelé osoby zadarmo, čo určite nie je pri podobných atrakciách samozrejmosťou.

Formality máme vybavené a ide sa na to. Alebo nie? Dcéra sa mi zdala akási ustráchaná – až po dlhšom naliehaní som zistil dôvod jej neistoty. Keďže je od malička trošku bojko (po otcovi?), nie je pre mňa prekvapením, že má strach z Obra Čutka. A teraz čo? Rýchlo som musel vymyslieť, ako situáciu vyriešiť – po ubezpečení, že obor sa nedávno odsťahoval a je v Himalájach na návšteve u Yetiho, bola neistota preč a nám už nič nebránilo v užívaní si programu v prírode.

Hneď po prvých minútach v Obrove môžem skonštatovať, že sa tu rozhodne nudiť nebudete. Nájdete tu atrakcie od výmyslu sveta, ktoré spája jedno – všetky sú nadrozmerné! Obrovské puzzle, pexeso alebo človeče – vyskúšali sme všetko. Mňa osobne najviac zaujal starý televízor obra Čutka, tzv. Obrovízor, do ktorého deti mohli vojsť a vznikli tak naozaj pekné fotky do rodinného albumu

U našej malej slečny najviac zabodovali Obrove zuby – veľké drevené zuby, ktoré tu údajne odložila mama Obra Čutka, keď mu vypadli. Úloha pre deti je jasná – dôkladne ich poumývať. Neuveríte, ale ich čistením sme strávili úctyhodných 20 minút. 😊 Tu sa mi natíska otázka, prečo u obrových zubov to ide, ale doma nie…

Napriek tomu, že som Čutkovskú dolinu navštívil už mnohokrát, Obrovo bolo pre mňa novinkou – a podotýkam skutočne veľmi príjemnou! Keby som nebol otcom, tak by som ho naďalej prehliadal, ale dcéra vyrástla z plienok, je z nej škôlkarka a ja už viem, že v Obrove budeme pravidelnými hosťami. A keďže sme mladá rodina, tak som rád, že to vďaka Liptov Region Card nezruinuje ani moju peňaženku. Nepatrím k vyznávačom preplnených atrakcií, takže oceňujem tiež to, že v parku bolo stále dosť miesta na pohodovú zábavu aj napriek hlavnej sezóne na prelome júla a augusta .

Za adrenalínom na Obrovu žinku

Adrenalín mám rád, ale tentokrát si ho nedoprajem ja. Pre návštevníkov je tu parádna atrakcia. Zipline alias Obrova žinka, dlhá 210 metrov, prechádzajúca ponad celú Čutkovskú dolinu a aj spomínané Obrovo je naším ďalším cieľom.

Moja drahá polovička zatiaľ netuší čo na ňu chystám.  Len tak medzi rečou nadhodím, či by si Zipline nechcela vyskúšať práve ona – ako dobrý manžel rád postrážim našu malú a tento adrenalín jej s radosťou dožičím. Na moje prekvapenie obratom súhlasila. V pokladni v Obrove kupujem lístok a opäť využijem aj Liptov Region Card, ktorá na túto atrakciu ponúk až 50 % zľavu a to na 2 Zipline jazdy.  Čo sa určite oplatí.

Potom už to bolo rýchle – nasledovala krátka inštruktáž a obliekanie do špeciálnych „popruhov“. K povinnej výbave patrí samozrejme aj prilba. Štart Obrovej žinky je na protiľahlom svahu, kam sa moja drahá polovička vybrala spolu s ďalšou „adrenalínuchtivou“  maminou. Normálne som príjemne prekvapený, aké sú tie novodobé maminy akčné ženy. 😊 Cesta na štart trvá 3–4 minúty. Po príchode a pripnutí na lano nasleduje ďalšia krátka inštruktáž a môže sa ísť na to.

My s dcérou a ďalším oteckom zostávame v bezpečí Obrova, odkiaľ pozorujeme toto „divadlo“. Podľa ujúkania rozliehajúceho sa celou dolinou, mi je jasné, že ako prvá išla práve moja manželka. Jazda na 210-metrovom Zipline trvá zhruba 15 sekúnd, čo sa môže zdať málo, ale zážitok z jazdy spolu s netradičným pohľadom na dolinu zostane mojej manželke v pamäti nadlho.

A čo dodať na záver? V areáli Obrova sme s dcérou strávili viac ako dve hodiny. Za ten čas sme sa stihli zabaviť celá rodina. Tento zábavný park určite odporúčam všetkým rodinám s deťmi, ktoré navštívili  mesto Ružomberok alebo hľadajú parádny rodinný program v regióne Liptov.

Čo viac v doline s Liptov Region Card

Vyratúvanie výhod  s Liptov Region Card v Čutkovskej doline však stále nekončí. Desaťpercentnú zľavu vám dajú aj na konzumáciu v  troch kolibách v doline – Koliba Fatranka, Stará Koliba a Koliba Richtárka. Suma sumárom – Liptov Region Card sa v Čutkovskej doline rozhodne oplatí využiť.

Bonusové tipy

• Ak by ste dychtili po ďalších zážitkoch, vedzte, že v susednej dedinke Černová môžete kartu využiť v Moteli Ranč, ktorý ponúka atraktívnu 20 % zľavu na squash a bowling.
• Ďalšie atraktívne zľavy po celom Liptove získate s Liptov Region Card tu: https://www.visitliptov.sk/liptov-region-card/
• Nezabudnite, že kartu môžete mať vždy so sebou vo svojom mobile. Stačí si stiahnuť apku Liptov – Nízke Tatry, vložiť číslo vašej karty a už len využívať zľavy a zážitky na Liptove!

Autor: Jaroslav Moravčík

Skanzen Pribylina. Čo ponúka Múzeum Liptovskej dediny?

Skanzen Pribylina. Čo ponúka Múzeum Liptovskej dediny?

Ak chcete spoznať Liptov v minulosti, tak určite navštívte UNESCO Vlkolínec, ale aj Skanzen v Pribyline. V krásnej podhorskej lokalite si vychutnáte múzeum liptovskej dediny. A je úplne jedno koľko máte rokov. Miesto je atraktívne tak pre deti ako aj pre dospelých. Dýcha históriou a vďaka podujatiam žije a prepája súčasnosť s minulosťou.

Skanzen pravidelne organizuje aj rôzne podujatia. Oplatí sa sledovať jeho kalendárium, aby vám neušli také vychytávky akými sú Sviatky jari, Ovčiarska nedeľa, Liptovská svadba, Včelárska nedeľa a iné. Hovorí sa, že Liptov treba zažiť a keď pochopíte jeho históriu, ktorú sprostredkuje v nádhernom prostredí aj Skanzen v Pribyline,  tak si ho zamilujete aj vy…

Kde hrať bowling nielen v Liptovskom Mikuláši

Kde hrať bowling nielen v Liptovskom Mikuláši

Bowling dokonale zabaví rodinu, partiu, ale ak ste prišli na teambuilding, tak aj ten sa stane s touto hrou super zábavou.

• Bowling má svoje miesto aj v Holiday Village Tatralandia v Liptovskom Mikuláši. Bowling tu nájdete v blízkosti lobby baru a je ideálnym pre rodiny, skupinky či teambuiling. Pre teambuilingy a školenia tu majú fantastické priestory.
• Dve bowlingové dráhy nájdete aj v Liptovskom Jáne. Wellness Hotel Alexandra v Jánskej doline vás nadchne svojimi širokými možnosťami na šport aj zábavu či už ste prišli s rodinou alebo pracovne.
• V Jasnej si bowling zahráte v Mikulášskej chate, ktorá má nádhernú lokalitu bezprostredne pri Vrbickom plese.
• Ak sa nachádzate v Ružomberku alebo jeho okolí, tak si bowling môžete zahrať v Moteli Ranč. Okrem neho vás tam čaká aj squash, biliard a iné aktivity.
• Tri moderné bowlingové dráhy nájdete aj v budove vodného sveta Gothal v Liptovskej Osade. V Rezorte Gothal majú pre vás aj veľkorysé možnosti na ubytovanie v nádhernej tichej lokalite.

Tak kam ste sa rozhodli ísť? Nezabudnite, že vždy je lepšie si pred príchodom overiť voľné dráhy – rezervácia dopredu vám vyrieši prípadné čakanie.

Ako sa dostanem do Čutkovskej doliny

Ako sa dostanem do Čutkovskej doliny?

Môže sa zdať, že Liptov je prebádaný región, ale poznáte aj bezprostredné okolie Ružomberka – druhého najväčšie liptovského mesta? Ak poznáte len hlavnú cestu, kde niekedy strávite v zápchach neplánovane viac času, tak vybočte z cesty a poďte objavovať. Len pár minút od centra mesta vás uchváti Čutkovská dolina. Krásna lokalita nachádzajúca sa v náručí Národného parku Veľká Fatra. Dolinou preteká Čutkovský potok, po ktorom aj dolina získala svoje meno.

Ubytovať sa môžete v Ružomberku, jeho okolí, ale aj priamo na začiatku Čutkovskej doliny v atraktívnej Kolibe u dobrého pastiera, kde fantasticky varia/nielen halušky/ a kde na vás dýchnu slovenské tradície a užijete si komfort 21. storočia. Je tu dokonca aj remeselný pivovar.

Táto dolina tiež zachováva tradície v podobe chovu oviec. Lúky tu spása tradičné plemeno Valaška, ktoré je typické svojimi rohmi a tiež lepším zvládaním pohybu v horskom teréne.

Kam s deťmi v Demänovskej doline

Kam s deťmi v Demänovskej doline

Kto si vybral región Liptov ako miesto svojej dovolenky, urobil veľmi dobre. Tento prekrásny kraj ponúka mnoho možností, ako aktívne stráviť voľné chvíle a užiť si prírodu v pravom slova zmysle. Liptov je často pre svoju rôznorodosť a širokú ponuku aktivít vyhľadávaný najmä rodinami s deťmi. Tí, ktorí majú radi aktívnu dovolenku a chcú zažiť každý deň niečo iné, už vedia, že tu si prídu na svoje.

Azda najnavštevovanejšou dolinou na Liptove je Demänovská dolina. Všetci ju poznajú hlavne vďaka lyžiarskemu stredisku Jasná, ale nájdete tu aj veľa iných zaujímavých atrakcií. A ak už ste rodina s deťmi a rozhodli ste sa stráviť dovolenku alebo výlet v Demänovskej doline, ponúkame vám tipy, ako si vaše malé ratolesti užijú toto miesto čo najlepšie a vy samozrejme s nimi 😊

Stretnúť na turistike medveďa nie je pravdepodobné

Stretnúť na turistike medveďa nie je pravdepodobné

V ostatnom čase sa častejšie hovorí a píše o zvýšenom riziku stretnutia človeka so zverou, najmä s medveďom. Je preto namieste obávať sa chodiť na turistiku do hôr? Fakty hovoria jasne – pravdepodobnosť, že sa počas túry ocitnete zoči-voči hnedému chlpáčovi, je minimálna. 

Horstvá na Liptove sa právom hrdia krásou, ale aj pestrou flórou a faunou. Turistu poteší pohľad na akrobatické skalné kúsky kamzíka, pôvab srnky či roztopašný výraz svišťa. Rozpaky vyvoláva len otázka, či chceme v prírode vidieť aj medveďa, alebo takéto stretnutie radšej oželieme. Aby sme ich rozptýlili, prejdime si pár faktov.

Dôležité je tiež pohybovať sa len po oficiálnych vyznačených turistických trasách. Medvede sú veľmi inteligentné a miestam so zvýšeným pohybom ľudí sa inštinktívne vyhýbajú. Väčšina stretov s medveďmi sa deje v území mimo chodníkov, kde sa človek objaví len sporadicky.

Poklepať paličkami o strom, skalu alebo jednu o druhú, či nosiť na ruksaku zvonček, prípadne iný predmet, vďaka ktorému vás vie zviera včas začuť. Rizikovejší sú cyklisti, lebo ak sa pohybujú v neprehľadnom teréne príliš rýchlo a zviera ich spozoruje príliš neskoro, môže v strese  zareagovať skratovo.

Článok bol pripravený v spolupráci s Národným parkom Nízke Tatry.

Dôležité kontakty

Na vydarenú túru treba vhodný čas a výstroj

Na vydarenú túru treba vhodný čas a výstroj

Okrem dobrého odhadu vlastných síl a disciplíny počas túry treba mať aj dobrý plán a vhodný výstroj. Tak kam to bude dnes – Veľký Choč, Siná, Chopok, alebo Žiarska, Jánska, Prosiecka, Demänovská či známa neznáma Čutkovská dolina? Lákavé ciele, ale žiadne vyhladené parčíky. Horskí záchranári na Liptove prízvukujú, že nevhodné oblečenie a obuv turistov znamená veľké riziko úrazov, ktoré napriek množstvu varovaní  pretrváva. Na bezpečný zážitok v najkrajších slovenských horách pritom netreba tak veľa.

Zmienky o lodičkách, sandáloch či dokonca žabkách by vyznievali ako pomerne otrepané klišé, keby sa tieto zjavy v skutočnosti v horách opakovane nevyskytovali. Stále sa nájdu „odvážlivci“, ktorí sa na horský chodník vyberú vystrojení ako na pláž alebo korzo. Vyvrtnutý členok môže byť potom ešte ten menej bolestivý následok. Skrátka, vysokohorské prostredie má špecifické podmienky a terén, kde treba byť pripravený na všetko – nerovný, kamenistý a neraz klzký chodník, občas dokonca spestrený aj snehovým poľom. Obuv zodpovedného turistu by tomu mala zodpovedať a optimálne siahať nad členky.

Pre komfort a bezpečie je dôležitý aj časový plán túry. Neradno ho podceniť alebo zle odhadnúť a potom sa náhliť, z čoho vyplývajú chyby a z nich nehody. Znalci hôr a skúsení turisti odporúčajú vyraziť včas a rátať s  rezervou. Na turistiku si predsa ideme po zážitky z prírody, nie lámať rýchlostné rekordy. Preto je vhodné vydať sa na túru ráno. Popoludní stúpa v lete v liptovských horách riziko búrky, ktorá môže byť aj nebezpečná, najmä ak sa turista nemá kam schovať alebo práve zdoláva terén s reťazami. Ak spozorujeme signály blížiacej sa búrky, treba sa radšej vrátiť. Nie je to hanba, ale skôr prejav zdravého rozumu. Takisto treba brať do úvahy ročnú dobu a s ňou súvisiacu dĺžku dňa. V septembri sa stmieva podstatne skôr, ako v júli. Nie je preto od veci mať v ruksaku aj čelové svietidlo.

Článok bol pripravený v spolupráci s Národným parkom Nízke Tatry.

Dôležité kontakty

Hory sú zážitok

Hory sú zážitok, treba na ne s rozumom

Liptov je vzácne územie, v ktorom sa stretáva hneď niekoľko príťažlivých pohorí vrátane slovenských top horstiev – Tatier. Pobyt a turistika v nich ponúka množstvo príležitostí užiť si dosýta prírodné krásy, nádherné výhľady a zdravý pohyb na priezračne čistom vzduchu. Aby boli zážitky iba pozitívne, treba sa na pohyb v horách zodpovedne pripraviť.

V prvom rade zvážiť, či máme dostatok kondície na túru, o ktorej uvažujeme. Preceniť sily a naopak, podceniť horský terén, sa nemusí oplatiť. Je plný krás, ale vie byť aj zradný. Preto je namieste zvoliť túru s vhodnou náročnosťou. Na Liptove žiadny problém, na výber je päťdesiat turistických chodníkov s dĺžkou dokopy takmer 1 200 kilometrov – v Západných či Nízkych Tatrách, Veľkej Fatre alebo Chočských vrchoch, nehovoriac o atraktívnych dolinách ako je Kvačianska či Prosiecka. Každému podľa chuti a formy.

Na to, aby ste sa z túry vrátili iba s dobrými zážitkami, treba ešte vypočuť zopár ďalších odporúčaní skúsených horalov a záchranárov. O nich v ďalšom blogu.

Článok bol pripravený v spolupráci s Národným parkom Nízke Tatry.

Dôležité kontakty

Rekreačné poukazy pre zamestnancov na pobyty na Slovensku

Využite svoje rekreačné poukazy na pobyty na Liptove.

Je to jednoduché a ušetríte až 275 eur ročne… Doma na Slovensku sa dovolenkovať oplatí. Vďaka rekreačným poukazom ušetríte nemalé prostriedky a pritom nemusíte riešiť pasy, zdolávať dlhé trasy autom či sa trápiť na letiskách. Dovolenka na Slovensku je dobrý nápad a v slovenských horách obzvlášť.

Povinnosť poskytovať zamestnancom príspevok na rekreáciu má zamestnávateľ s viac ako 50 pracovníkmi. Zamestnávatelia, ktorí majú menej ako 50 pracovníkov môžu, ale nemusia poskytovať tento príspevok.

Liptov ponúka ubytovanie všetkých kategórií. Stačí si len vybrať lokalitu v okrese Liptovský Mikuláš alebo Ružomberok. Výber je široký, záleží od toho či je chuť ubytovať sa bezprostredne v horách a to napríklad v Jánskej doline, Demänovskej, Prosieckej, Kvačianskej, Lúčanskej, Hrabovskej či inej z tunajších nádherných dolín alebo v blízkosti vodných parkov Tatralandia v Liptovskom Mikuláši alebo v Bešeňovej, prípadne v okolí Liptovskej Mary a to v Liptovskom Trnovci, Liptovskej Sielnici či iných lokalitách. Možností ubytovania je na Liptove veľa…

Najneskôr do 30 dní od ukončenia pobytu predložíte zamestnávateľovi faktúru (účtovný doklad) od ubytovacieho zariadenia na preplatenie. Váš zamestnávateľ vám potom v nasledujúcej výplate, preplatí 55 % z vašich oprávnených nákladov do 500 eur, maximálne však do výšky 275 eur ročne. Zvyšných 45 % výdavkov si hradíte sami. Vždy ide len o 55% nákladov, čiže ak za pobyt zaplatíte napríklad 300 eur, tak 55 % z tejto sumy je ušetrených 165 eur.

Rekreačný príspevok musíte využiť v danom roku, prenášať sa nedá a môžete ho využiť len u jedného zamestnávateľa. Nie je však nutné využiť ho iba na jeden pobyt. Môžete si ho rozdeliť aj na viac pobytov, ale súhrne do maximálnej výšky 275 € za kalendárny rok.  

Nárok na rekreačné poukazy majú zamestnanci (súkromní, verejní, štátni) a ich rodina či osoby žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ale napríklad aj mamičky na materskej či rodičovskej dovolenke. Nárok na rekreačný príspevok majú zamestnanci, ktorí odpracovali v spoločnosti najmenej 2 roky. Ak má zamestnanec dohodnutý pracovný pomer na kratší ako plný pracovný čas, maximálna suma príspevku sa pomerne zníži.

Náš tip – uplatnenie rekreačného poukazu je možné aj v prípade, že zakúpený pobyt slúži ako darček pre vašich blízkych: manžela/manželku, druha/družku alebo rodičov, s ktorými žijete v jednej domácnosti. Pod­mienkou je vaša účasť na pobyte a platba realizovaná z vášho bankového účtu.

Účtovný doklad na preplatenie rekreačného poukazu musí obsahovať nasledujúce údaje:

• meno zamestnanca a mená osôb, ktoré sa s ním zúčastnili pobytu
• údaje o ubytovacom zariadení
• dátum pobytu (odkedy a dokedy pobyt trval), minimálne 2 prenocovania a viac
• celkovú cenu za pobyt resp. pobytový balík 

Viac detailov nájdete na stránke Finančnej správy Slovenskej republiky a na personálnom oddelení vášho zamestnávateľa.

Do rekreačného príspevku je možné zahrnúť viaceré služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním od dvoch nocí – napríklad stravovanie alebo iné služby, príplatky za deti – prístelka, strava a ostatné dodatkové služby – napríklad vstupy do wellness či cenu za parkovanie, ktoré s pobytom na území Slovenska súvisia.

Preplatiť je možné napríklad aj pobytové alebo denné prázdninové tábory pre deti zamestnancov. Zamestnávateľ prispeje na organizované viacdenné aktivity a na podujatia počas školských prázdnin na území Slovenska pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom.

Kde sa nachádza poklad? Nájdi ho s Liptov Region Card!

Kde sa v Ružomberku nachádza poklad? Nájdi ho s Liptov Region Card!

Čo tak vydať sa na fascinujúcu cestu históriou a kultúrou Liptova? S Liptov Region Card môžete využiť výhody a získať 30% zľavu na vstup do Liptovského múzea.

V tomto blogu spolu preskúmame novú interaktívnu expozíciu Jána Korvína a objavíme tiež  poklad pôvodne ukrytý pod hradom Likava. A keď budete čítať pozorne, dozviete sa, čo všetko môžete v múzeu zažiť a na čo sa môžete tešiť. Ak ste v Ružomberku s rodinou a nevyšlo vám práve počasie, tak vedzte, že v Liptovskom múzeu nájdete miesto, kde viete plnohodnotne stráviť čas aj s vašimi deťmi.  S Liptov Region Card v ruke sú historické tajomstvá teraz dostupné počas celého roka pre každého člena vašej rodiny.

Kde nájdete Liptovské múzeum

V Ružomberku nie je možné zablúdiť, to je fakt. Križujú ho „dve“ ulice a má „dve“ námestia. No a na jednom z nich (námestie Š. N Hýroša) v samom centre mesta sa nachádza aj naše múzeum. Preto aj múzeum nájdete veľmi ľahko, to je fakt č.2.

Založené bolo v roku 1912 skupinou nadšencov okolo Artúra a Júliusa Kűrthiovcov a od roku 1937 sídli v reprezentatívnej budove. Táto impozantná budova so svojím architektonickým výzorom okamžite zaujme každého návštevníka. Všetci miestni ju dôverne poznajú, stačí sa teda len spýtať a ochotne vás do múzea nasmerujú. Ja však k nemu tentoraz mierim „prezlečený“ za turistu s Liptov Region Card v ruke.

Expozície sa nachádzajú na viacerých poschodiach a každá z nich ponúka jedinečné pohľady do minulosti Liptova. Nájdete tu expozície venované živej a neživej prírode Liptova, významným archeologických nálezom a lokalitám, či histórii od najstarších čias po súčasnosť. Osobitná pozornosť je venovaná histórii výroby papiera na Slovensku a osobnosti Andreja Hlinku.

Do múzea s 30 percentnou zľavou!

Poďme však pekne po poriadku. Po vstupe do múzea pri pokladni naskenujete QR kód, vyberte typ zľavy, preukážte sa ňou a 30 percentná zľava je vaša!

S prehliadkou môžete začať hneď na prízemí, kde sa nachádza hlavná výstavná sála, v ktorej aktuálne (február – júl 2024) môžete nájsť výstavu Secesia na Liptove.

Presuňme sa však na prvé poschodie. Okrem klasických expozícií Liptovského múzea tu nájdete galériu, v ktorej vystavujú ružomberskí fotografi združení v občianskom združení Fotoklubu RK 1924. Tí práve v tomto roku oslavujú svoje 100. narodeniny. V priebehu celého roka 2024 sa tak môžete tešiť na množstvo výstav členov jedného z najstarších slovenských, ale aj európskych fotoklubov.

Okrem spomínanej galérie sa tu nachádza Prírodovedná expozícia, Stredoveké a novoveké dejiny Liptova, Expozícia cechov a remesiel a Expozícia Liptov v praveku a včasnej dobe dejinnej, pri ktorej sa spolu s archeologičkou Simonou Sliackou zastavíme podrobnejšie.

Liptov v praveku a včasnej dobe dejinnej    

„Expozícia archeológie zachytáva to najstaršie osídlenie u nás na Liptove od obdobia mladého paleolitu,“ začína krátku prednášku archeologička Liptovského múzea.

„Najstaršie osídlenie v dolnom Liptove bolo identifikované práve počas výskumu Kaštieľa sv. Žofie v Ružomberku, z ktorého vystavuje Liptovské múzeum drobné mikrolitické čepieľky. To už nie je obdobie veľkých pästných klinov, lebo toto je už kvalitný štiepaný nástroj, ktorý  sa štiepe. Materiál na výrobu sa väčšinou dovážal, nie je pôvodný, čo už značí o čulých obchodných stykoch“, dopĺňa archeologička.

 „Celá expozícia je radená chronologicky od mladého paleolitu, neolitu (prví poľnohospodári v Bešeňovej) až po eneolit (neskorá doba kamenná a včasná doba dejinná),“ ozrejmuje nám Simona Sliacka. „Čo sa týka významných lokalít, máme tu digitálnu rekonštrukciu nálezu z Liskovskej jaskyne. Na Liptove, a celkovo na severnom Slovensku, máme veľmi málo hrobov. Zaujímavosťou teda je, že počet pohrebísk nezodpovedá populácii, ktorá tu v tom čase bola. Ľudia v jaskyni boli sekundárne pochovaní – ich pozostatky boli vybraté z pôvodných hrobov a rituálne uložené v Liskovskej jaskyni,“ odhaľuje nám tajomstvo Sliacka.

„S príchodom prvého kovu sa dostaneme na prah doby bronzovej. Tu najstaršiu dobu bronzovú akosi Liptov nepokrýva – vyzerá to, že vtedy bolo podnebie veľmi nepriaznivé. Buď tu žilo minimum populácie, resp. Liptov bol akási „transferzóna“. Z obdobia mladej a neskorej doby bronzovej  (ľud popolnicových polí – ľudia, ktorí pochovávali ľudí spaľovaním do veľkej nádoby a vkladali do popolnice) nájdete v múzeu krásnu kolekciu mečov liptovského typu s plnou liatou rukoväťou,“ dopĺňa ďalšiu zaujímavosť archeologička múzea.

Aby sme vám však neprezradili všetky tajomstvá ukryté v múzeu, bude lepšie ak jednotlivé expozície navštívite sami a dozviete sa zaujímavosti napríklad o troch mohylách pri Ivachnovej objavených na trase novej diaľnice, poklade z Liptovskej Ondrašovej, zbierke bronzových diadémov nájdených v Liptovskom Sliači, útočištných hradiskách na Demänovej Hore, prečo Kelti zaviedli pánske nohavice a mnoho ďalších zaujímavostí.

Po veľmi zaujímavej prednáške nás už ale čakajú najnovšie lákadlá Liptovského múzea, ku ktorým smerujú naše kroky.

Interaktívny portrét liptovského kniežaťa Jána Korvína

„Liptov získal výnimočné postavenie počas vlády kráľa Mateja I. Korvína, ktorý zo svojho jediného potomka, nemanželského syna Jána Korvína, urobil najbohatšieho šľachtica kráľovstva. V roku 1479 povýšil Liptov na kniežactvo, ktorého súčasťou sa stala aj Oravská stolica. Ján Korvín vlastnil hrady a hradné panstvá v Liptove a jeho bezprostrednom okolí, vrátane Likavy, Oravy a Sklabine,“ čítame na informačnom paneli pri digitalizovanom a interaktívnom portréte Jána Korvína. Ten Vám sám vyrozpráva svoj životný príbeh a umožňuje aj spustenie audiovizuálneho sprievodcu celou expozíciou, ktorou nás prevedie hlas slovenského herca Iva Gogála.

Interaktívny portrét pribudol do expozície v roku 2023 a od jeho spustenia sa stal jedným z lákadiel expozície stredovekých a novovekých dejín. Staňte sa súčasťou príbehu Jána Korvína, ktorý zanechal nezmazateľnú stopu v dejinách Liptova. Interaktívny portrét v Liptovskom múzeu vám umožní ponoriť sa do jeho éry a zažiť atmosféru stredovekej doby. A čo je najlepšie, s Liptov Region Card s 30% zľavou 😊

Ďalšou novinkou tejto expozície je technologický prvok, ktorý umožní premietať na priehľadné sklo vitríny prezentáciu o zbierkovom predmete umiestnenom za sklom  – v tomto prípade o hákovnici. Návštevník má tak možnosť na jednom mieste porovnať si virtuálnu prezentáciu s reálnym exponátom (hákovnicou).

Keďže náš čas vyhradený na návštevu múzea sa pomaly chýli ku koncu, postupujeme ďalej a namierime si to rovno na tretie poschodie. Cestou míňame Expozíciu výroby papiera, Expozíciu života a diela Andreja Hlinku, Národopisnú expozíciu a Expozíciu dejín mesta Ružomberok. Tieto expozície však už poznáme, preto naše kroky smerujú ďalej a to priamo k pokladu spod hradu Likava.

Poklad spod hradu Likava

V roku 2022 uviedlo múzeum do života novú expozíciu  – Poklady spod Likavy. Príbeh pokladu nám vyrozprávala opäť archeologička Simona Sliacka: „Poklady spod Likavy v podstate mapujú ukladanie depotov (špeciálnych pokladov mincí). Keďže sme tie mince našli, znamená to, že sa po ne nikto nevrátil. Mame tu dva poklady: nevrátil sa „nejaký kelt“ a nevrátil sa „nejaký bojovník“ z obdobia občianskej vojny, ktorá nastal po bitke pri Moháči v roku 1526. Liptov bol v tomto období nepríjemnou tranzitnou zónou, pretože sa tu bili dvaja adepti na Uhorský tron. A jeden z nich, resp. jeho človek (predpokladajme, že to bol skôr stúpenec Jána Zápolského, pretože sa v tomto depote vyskytuje viac jeho mincí a iba tri mince Ferdinanda Habsburského) utekal na vtedajšie pomery s bežnou hotovosťou a aby mu to nevzali, tak to jednoducho zakopal.“

A práve tento poklad bol objavený v roku 2019 manželským párom pri potulkách lesom neďaleko hradu Likava. V súčasnosti je jedným z lákadiel Liptovského múzea. Prehliadka tohto slovenského historického unikátu s Liptov Region Card je hodnotným zážitkom, ktorý vás vtiahne do minulých čias.

A tu sa naša návšteva múzea pomaly končí. Priznám sa, že do múzea som vstupoval trošku skeptický – ako ružomberčan ho mám zafixované skrz exponáty zvierat, ktoré sú v múzeu prakticky „odvždy“ a videl som ich azda miliónkrát. Nové interaktívne smart prvky, poklad spod Likavy či odborný výklad archeologičky Simony Sliackej však umocnili zážitok z návštevy múzea a zdvihli jeho úroveň v mojich očiach o niekoľko levelov vyššie. Náš blog je však len malou ochutnávkou toho, čo vás v Liptovskom múzeu naozaj čaká. Vyberajte sa na dobrodružnú cestu históriou a využite všetky výhody, ktoré vám Liptov Region Card ponúka. Ružomberok a expozície Liptovského múzea sú pripravené odhaliť Vám svoje poklady, ktoré #TrebaZazit. Vo svojich príspevkoch na sociálnych sieťach z návštevy múzea nás nezabudni označiť @visitliptov.

Pár tipov k Liptov Region Card na záver:

• Pri vstupe do Liptovského múzea využite svoju Liptov Region Card a užite si 30% zľavu na vstupné. To znamená, že nielenže objavíte fascinujúce expozície, ale urobíte to aj za výhodnú cenu. Zľava platí nie len na expozície múzea v Ružomberku ale aj na jeho ďalšie expozície po celom Liptove.
  
• Ďalšie atrakcie v regióne, na ktoré získate fantastické zľavy nájdete na našej podstránke Liptov Region Card.
  
• Svoju Liptov Region Card môžete mať vždy so sebou. Stačí si len stiahnuť appku Liptov – Nízke Tatry, vložiť číslo Vašej karty a zľavy máte vždy so sebou!

Všetky miesta #TrebaZazit, neváhajte ich využiť so zľavami s Liptov Region Card a nezabudnite nás pri ich návšteve označiť @visitliptov.

autor: Ing. Jaroslav Moravčík

S biospeleológom o životodarnej vode…

Pán Ján Lakota pracuje v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva. Jeho práca však nespočíva len v teoretizovaní a spisovaní poznatkov, veľa času trávi najmä v teréne. Objavuje, skúma a báda. Voda pre neho znamená život a jej kráse sa venuje už niekoľko rokov, a práve on je človekom, ktorý nás uvedie do tajov vody v prírode. Prečo je Liptov taký krásny a čo s tým má voda spoločné?

Hovorí sa, že kedysi tu bolo liptovské more a Tatry boli len ostrovčekmi. Je to pravda?

Áno, presne tak. Liptovské more tu skutočne bolo a dokonca niekoľkokrát. Predstavte si, že miesta po ktorých dnes kráčame boli morským dnom a domovom koralov, lastúrnikov a morských živočíchov a podnebie v tejto časti Slovenska bolo subtropické. V treťohorách (obdobie pred 65 – 2,5 miliónmi rokov) naše liptovské more vypĺňalo karpatský oblúk, postupom času voda postupne odtekala a ostalo tu vyvrásnené ploché morské dno. Neskôr sa pôsobením tektonických zlomov začali dvíhať naše Tatry a z malého ostrova v strede mora sa stali slovenské veľhory. Pokiaľ človek dobre hľadá, stále môže nájsť zvyšky liptovského mora v podobe mušlí, či iných skamenelín napríklad v Liskovej, v Iľanovskej alebo aj v Tichej doline. Naša kotlina je však tvorená aj ľadovcami, nakoľko sa v štvrtohorách (obdobie pred 2,5 miliónmi rokov až po súčasnosť) na našom území striedali doby ľadové. Morény, inak známe ako ľadovcové nánosy, formovali doliny v Tatrách, a plesá, ktoré v nich môžeme nájsť sú toho živým dôkazom. Voda má vplyv na formovanie zemského povrchu, ale zároveň vie vytvoriť zaujímavé úkazy aj pod zemou.

Pri prechádzkach si mnohí z nás všimnú, že potok či prameň sa niekde stratí a počujeme ho len z hĺbky. Vy sami hovoríte o vplyve vody pod zemou. Ako sa voda pod zem dostane?

Vodu pod zemou už videl každý, kto navštívil jaskyne. Kto tak ešte neurobil, určite by mal nahliadnuť do hĺbky zeme a uvidieť silu vody a jej postupnú prácu na vlastné oči. Podzemná voda má veľký podiel na formovaní krajiny a vytváraní jaskynných systémov. Na Liptove je dobre známa Demänovská dolina, ktorá má doposiaľ 43 km dlhý objavený jaskynný systém. Dve prístupné jaskyne Demänovská ľadová jaskyňa a Demänovská jaskyňa slobody sú len malou ochutnávkou atmosféry pod zemou v tejto doline. Takýchto čarovných miest je na Liptove hneď niekoľko, Stanišovská jaskyňa v Liptovskom Jáne, Važecká jaskyňa vo Važci, každá so svojou jedinečnou výzdobou.  

Voda pod zemou priestor rozširuje. Riečka, potok, či dažďová voda sú obohatené o oxid uhličitý, a preto pri zatekaní do podzemia pôsobia ako slabučká kyselinka, ktorá rozleptáva podložie. Voda pod zemou vytvára krasovú výzdobu tým, že sa kvapka vody rozprskne, voda sa vyparí a uhličitan vápenatý sa usádza a ostáva pod zemou v podobe rôznych kvapľov. Hovoríme však o procesoch, ktoré trvajú stovky či tisíce rokov.

Samotné strácanie sa potoka, či prameňa sa nazýva ponor a veľmi pekný a jasný príklad pre človeka je napríklad ponor pri Jazierskych travertínoch neďaleko Ružomberka, ktoré sú známe aj ako Jazierce. Je to lokalita, ktorú sa určite oplatí navštíviť. Prebieha tu neustále tvorba vzácneho travertínu, nachádzajú sa tu malé jazierka, vodopád i jaskynný otvor, z ktorého počuť hukot tečúcej vody pod zemou.

Skúmate potom aj kde sa voda znovu objaví, kde vyviera?

Niekedy je jasné, kde sa voda objaví, inokedy prebieha bádanie pomocou pridávania neškodných farbív do vody a širším sledovaním, kde sa táto zafarbená voda objaví. Vskutku zaujímavá je príhoda, keď sme čakali zafarbenú červenú vodu v doline, v ktorej sme ju pridali a nakoniec sa nám objavila aj v susednej doline, či tiekla z kohútikov v domácnostiach.  

Pri tejto otázke opäť spomeniem Jazierce, kde sa neďaleko ponoru nachádza aj dosť veľký, výrazný výver, ktorý až bublinkuje. Ďalšia pekná vyvieračka, dobre prístupná a výrazná je medzi Demänovskými jaskyňami, pozdĺž turistického chodníka.

Azda najväčším šťastím turistu je, keď stojí pri vyvieračke a uvidí ako tento malý „gejzír“ vyplaví so sebou rybu či žabu. Vtedy začne zákonite fungovať naša fantázia podzemného sveta vody a živočíchov. Všetko to len potvrdzuje fakt, že naše jaskynné systémy sú dokonalým dielom prírody, ktoré je zdrojom inšpirácií, ako aj prekvapení.

Spomínate Jazierske travertíny. Čo je travertín a prečo ich na Liptove máme?

Travertín je jav, ktorý prebieha veľmi dlho, niekoľko desiatok až tisíc rokov, no niektoré travertíny, ktoré tu máme vznikli len nedávno. Travertín je v podstate nerast, ktorý svojim spôsobom neustále rastie. Takýto travertín vznikne, ale súčasne môže aj zaniknúť. Celým Liptovom prechádza sústava zlomov a trhlín, čo má za následok vznik termálnych prameňov. Tie sú už návštevníkom Liptova viac známe. Je to voda, ktorá vyteká z hĺbky podzemia, cestou na povrch sa mineralizuje a na povrchu vytvára travertínové kopy. Voda odtečie a minerály sa usádzajú. Z podzemia vyteká horúca voda, ktorá sa postupne ochladzuje. Keď má voda viac ako 20 stupňov radí sa medzi termálne pramene, ako napríklad v Bešeňovej, v Liptovskom Jáne, v Lúčkach či Kalamenoch. Ľudovo sú nazývané aj medokyš, kyselka a niektoré aj vajcovka vďaka svojmu zápachu. Celkovo má však Liptov približne 117 prameňov, nie všetky sú samozrejme termálne.

Ktoré travertíny sa oplatí navštíviť? 

Určite by som sa zastavil na Lúčanskom travertíne v blízkosti známych lúčanských kúpeľov. Nachádzajú sa tu minerálne vody s teplotou 17 – 33 stupňov Celzius. Tento travertín vznikol usadením minerálov z vápenatej vody. Súčasťou Lúčanských travertínov je aj Lúčanský vodopád, ktorý patrí medzi 5 vodopádov na Slovensku vyhlásených za národnú prírodnú pamiatku.

Neobišiel by som ani Bešeňovské travertíny. Tvoria ho štyri samostatné celky: Červená terasa, Kaplna, kráter Bazén a Biela terasa. Nájdeme tu travertínové kopy, bochníky, kaskády, či iné zaujímavé útvary sfarbené nevšednými farbami. Železo má priamy vplyv na farebné tónovanie od takmer bielej cez žltú, pomarančovú až po rumelkovo červenú či hnedú farbu. V zime je obsah železa vyšší, povrch travertínu je červenší, v suchom lete je kaskáda najsvetlejšia.

Nielen travertín, ale aj jeho prostredie je špecifické. Všimne si to aj bežný návštevník?

Okrem samotného zafarbenia, ktoré som spomínal je okolie travertínu teplejšie. Toto ocenia mnohé slanomilné druhy rastlinstva a živočíšstva, ktoré nenájdeme nikde inde. Na území Jazierskych travertínov sa napríklad vyskytuje vzácna vlhkomilná vegetácia, možno tu nájsť napríklad jednu z mála na Slovensku rastúcich mäsožravých rastlín, tučnicu obyčajnú. Kedysi tu hojne žil jeden z našich najvzácnejších májkovitých chrobákov, májka jesenná.

Ďalším krásnym príkladom je prvosienka pomúčená pri sliačskych travertínoch. Je to chránená rastlina, ktorá má malý vzhľad a krásny ružovo-fialový kvet. Zvyčajne kvitne v druhej polovici mája a zhora vyzerá ako fialový koberec o veľkosti futbalového ihriska. Travertínové mokrade sú jednoducho rajom pre biológov, ale aj pre nadšencov prírody.

Ako pán Lakota hovorí, voda je život. Celý jej kolobeh a cirkulácia je niečo bez čoho by nielen človek a príroda, ale celá planéta nemohla vôbec existovať. Liptov je veľmi rozmanitý a voda má na tom svoj veľký podiel. Mať svoje obľúbené miesto, pri studničke alebo prameni je očarujúce.

Viac o projekte Nepoznaný Liptov sa dozviete na vistiliptov.sk/nepoznany-liptov/.

Svetový deň cestovného ruchu očami Liptova

27. september 2023 je možno pre niekoho len obyčajná pracovná streda, ale ide o významný deň. Už niekoľko desiatok rokov pripadá na tento dátum Svetový deň cestovného ruchu.

Cestovný ruch je udržateľné odvetvie, ktoré prináša aj na Liptov zamestnanosť, investície a vzdelanie, ktoré musí napredovať ruka v ruke aj s ochranou prírody aj kultúrneho dedičstva. Hlavným nositeľom  a centrálou cestovného ruchu v regióne Liptov je VisitLiptov.

Na úvod sa žiada vysvetlenie priamo od nás Liptákov. Začnime odpoveďou na to kým vlastne sme. Niekto nás volá klaster, niekto VisitLiptov, niekto oblastná organizácia. Kým sme teda? Sme jeden tvorivý tím ľudí, ktorý úzko kooperuje s členskými mestami a obcami v regióne a tiež podnikateľmi – veľkými, malými aj tými najmenšími. Baví nás práca na Liptove, pre Liptov a o Liptove.

Klaster Liptov bola prvá organizácia na Slovensku, ktorá spojila podnikateľov a samosprávy s cieľom rozvíjať cestovný ruch. V súčasnosti združujeme v tejto organizácii 32 členov a ich počet rok čo rok narastá.

V roku 2012 urobilo Slovensko veľmi pozitívny a novátorský krok smerom k napredovaniu domáceho cestovného ruchu a to vďaka Zákonu o cestovnom ruchu. Tento zákon umožnil vznik oblastných organizácii cestovného ruchu, ktoré majú nárok na dotáciu od štátu na podporu turizmu. Na toto sme zareagovali aj my na Liptove a vznikla Oblastná organizácia cestovného ruchu REGION LIPTOV a jej členom sa stal aj Klaster Liptov a teda celý región pracuje v napredovaní turizmu pod jednou strechou.

Našou hlavnou úlohou je realizovať destinačný manažment, spájať jednotlivé subjekty, pracovať na stratégiách, ale tiež zatraktívniť región pre turistov, zlepšovať jeho ponuku a infraštruktúru cestovného ruchu, prezentovať miestnu kuchyňu, zvyky a tradície, možnosti strávenia voľného času športom, vzdelávaním alebo relaxom. Rozvíjame aj cykloregión, stali sme sa jednou veľkou rodinou cez projekt Liptov Region Card, do ktorej ďalej patria aj ubytovatelia a viac než 80 poskytovateľov výhod karty, v zime napríklad koordinujeme a spolufinancujeme bezplatnú skibusovú dopravu. Realizujeme spoločný marketing regiónu Liptov doma na Slovensku, ale aj za hranicami a to najmä na našich tradičných trhoch – Česko, Poľsko, ale aj tých vzdialenejších.

V našich horách je viac ako 1100 kilometrov turistických trás, aktívne sa staráme o viac ako 850 kilometrov cykloturistických trás, postupne dopĺňame naše trasy o atraktívny a funkčný cyklo mobiliár  a nedávno sme pripravili aj prvú skutočnú tematickú cyklotrasa, ktorá na 14 kilometroch odhaľuje históriu priehrady Liptovská Mara aj 13 zaplavených obcí. Náš projekt Liptov s deťmi ponúka rodinám celoročne tie najlepšie tipy ako deti zabaviť, niečo ich naučiť aj ich rozhýbať . Veľkými ťahákmi nášho regiónu sú jaskyne, mimochodom práve tá najnavštevovanejšia, Demänovská jaskyňa slobody sa po roku otvára zrekonštruovaná a to v utorok 2. októbra 2023.

Snažíme sa našich návštevníkov zabaviť na mnohých podujatiach. Napríklad už šesť rokov za sebou spoluorganizujeme podujatie ZA7HORAMi – najväčší rodinný festival na Slovensku. Vytvorili sme Produkt Liptova, značku regionálnych produktov, ktorá podporuje výnimočné výrobky poctivo vyrobené na Liptove a je toho ešte veľa čím rozvíjame cestovný ruch na Liptove.

Veríme tomu, že Liptov je predurčený na budovanie cestovného ruchu, lebo je to odvetvie udržateľné, ktoré vytvára prostredie nielen pre turistov, ale Liptov robí skvelým miestom pre život aj jeho obyvateľom.

Vo Svetový deň cestovného ruchu hrdo upozorníme aj na to, že Liptov je skutočne svetový. Už najbližšiu zimu Liptov a stredisko Jasná čaká ďalší Svetový pohár v lyžovaní. World Cup Jasná 2024 bude v termíne 20. – 21. januára 2024 a na toto zimné podujatie sa nesmierne tešíme a všetkých naň aj pozývame. Ukážeme celému svetu, že i taká malá krajina, akou je Slovensko, je svetová.

VisitLiptov #TrebaZazit

Značku VisitLiptov používame pri komunikácii regiónu, lebo je to ľahko zapamätateľný názov, vyjadruje to, čo robíme a je aj internacionálny – pod názvom VisitLiptov nás nájdete na internete aj na sociálnych sieťach. Tešíme sa, že vnímate Liptov a budeme radi, keď sa stanete súčasťou našej destinačnej rodiny aj vy cez vaše likes, komentáre, zdieľania či zážitky priamo na Liptove, lebo Liptov treba zažiť 😊

Prečítajte si viac o našej práci vo VisitLiptov tu.

Dostaňte svoje telo a chuťové poháriky do harmónie.

Dostaňte svoje telo a chuťové poháriky do harmónie.

Inšpirujte sa našimi tipmi na kvalitný relax na Liptove.

Ste neustále v jednom kolotoči pracovných a rodinných povinností? Každý z nás má toho v dnešnej dobe na pleciach viac než dosť, preto by sme si mali bez výčitiek zaviesť rituály, ktoré prinesú oddych, pohodu a regeneráciu tela aj duše.  Zrelaxovaní a nabití novou energiou budete ľahšie zvládať všetky „TO DO listy“ a tiež radosti či starosti bežných dní. S Liptov Region Card sa môžete venovať sebe, rodine a  zdraviu vďaka kvalitnej ponuke miest na relaxáciu. Do pozornosti vám dávame nasledujúce tipy na wellness, relax a tiež chutné gastro zážitky podľa lokality.

1. Liptovský Mikuláš  

Kto povedal, že wellness či gastro zážitky si môžete dopriať len pri špeciálnych udalostiach? V centre Liptovského Mikuláša aj v jeho bezprostrednom okolí nájdete hneď viacero príjemných miest, kam sa môžete ísť uvoľniť či dobre najesť. Po namáhavých a stresujúcich dňoch sa môžete ísť zrelaxovať do wellness centra v športovo-relaxačnom centre Winner, ktoré sídli neďaleko sídliska Podbreziny, kúsok za mestom. Winner ponúka všetko, čo od wellness očakávate – tri tipy sáun (parnú, fínsku, infra), vírivku a vyhrievané ležadlá v tepidáriu. Najobľúbenejšou službou je privátny wellness pre dve osoby aj s fľašou Prosecca, takže sa tam určite vyberte vo dvojici a  vôbec nevadí, že Valentín už je za nami. Pobyt vo wellness si nezabudnite objednať dopredu.

Kultový seriál Priatelia a kaviareň, v ktorej sa legendárna partia stretávala, snáď pozná každý človek na planéte?. Mikulášania sa môžu popýšiť rovnomennou kaviarňou a čajovňou Central Perk, ktorej interiér priam zvádza na leňošenie a posedenie pri dobrom čaji či káve, tak ako to robila známa šestica zo seriálu. Práve čaj je niečo, čo by ste v liptovskom Central Perku mali určite vyskúšať. V ponuke ich majú viac ako 60 druhov a to z rôznych kútov sveta, takže si môžete pomyslene aj trošku pocestovať?. Na svoje si prídu nadšenci kvalitných sypaných zelených, bielych aj čiernych čajov a Pu-Erhu. Ovocné, bylinné čaje a rooibosy ulahodia akejkoľvek vekovej kategórii, špeciálne pripravené druhy v mliekovej verzii zas ponúknu netradičný zážitok z pitia čaju. Pitím čaju navyše podporíte vaše zdravie, veď nemusíme vždy vysedávať len pri pivku či vínku, všakže? ?

Vyhladlo? Poznáte ten dovolenkový pocit, keď ste sa prechádzali a blúdili uličkami a zrazu ste v tej najzastrčenejšej z nich objavili nenápadnú reštauráciu, po opustení ktorej ste ešte dlho cítili skvelú chuť jedla, ktoré vám tam pripravili?  Rodinná reštaurácia Pávik je akoby skrytá v mestskej časti Nábrežie, avšak ponúka výnimočný gastronomický zážitok, ktorý spočíva najmä v kvalite surovín, z ktorých varia. Domáci tu obľubujú pestré menu počas obedových prestávok, ktoré sa každý týždeň obmieňa, zaujímavé jedlá ponúka aj ich a la carte ponuka inšpirovaná svetovou kuchyňou.  Zákazníci s intoleranciou na lepok či laktózu sa tu tiež môžu bez problémov najesť, po konzultácii s ústretovým personálom vám jedlá pripravia podľa potreby.

Pri krásnych výhľadoch ešte ostaneme a dávame do pozornosti reštauráciu Strachan Family Jasná, ktorá sídli priamo na zjazdovke, Turistická (č.5), kde vám rozmaznajú chuťové poháriky nielen počas lyžovačky. Apropo lyžiarska sezóna! Tá je stále v plnom prúde a obedový bufet pre lyžiarov je u Strachana prístupný denne do 16:00. Nedajte sa však pomýliť, reštaurácia nie je určená len pre lyžiarov, pochutiť na dobrom obede či večeri si k nim môže prísť hocikto a hocikedy.  Vyskúšajte ich tradičnú kapustnicu či jelení guláš so žemľovou knedľou, maškrtným jazýčkom ulahodia sladké palacinky. Ak budete v Jasnej, Strachan Family si určite nenechajte ujsť.

3. Liptovský Trnovec – prekvapenie na záver 

Ak hľadáte božský pokoj, ďaleko od davov ľudí, ale zároveň chcete stráviť romantické a príjemné chvíle trebárs so svojou polovičkou, pivný wellness Maravar je pre vás to pravé orechové. Maravar je výnimočný najmä priestorovým riešením wellness, nájdete tu privátne miestnosti, v ktorých sa sústreďuje celý proces pivných kúpeľov. Dominantou izieb sú drevené kade s objemom viac ako 700 litrov, čo bežne nenájdete v podobných prevádzkach. Pivný kúpeľ má množstvo zdravotných benefitov. Uvoľňuje dýchacie cesty, zlepšuje stav pleti a posilňuje imunitu. Neodmysliteľnou súčasťou pivnej procedúry je pitie remeselného piva a ponúknu vám aj misu s miestnymi pochúťkami, ktoré majú návštevníci k dispozícii v cene. V prípade záujmu si môžete dopriať aj masáže a zábaly.

Všetky miesta #TrebaZazit, neváhajte ich využiť so zľavami s Liptov Region Card a nezabudnite nás pri ich návšteve označiť @visitliptov.

autor: Mgr. Miriam Haligardová

Aj vy snívate o lietaní? Na Liptove je možné všetko.

Aj vy snívate o lietaní?  Na Liptove je možné všetko.

Mať schopnosť lietať. Na základe výskumov je to jedna z najčastejšie sa objavujúcich superschopností, ktorú by si ľudia želali mať.  Človek síce nie je od prírody priamo stvorený na to, aby mohol vzlietnuť do vzduchu, kedy sa mu zachce, avšak bol schopný vynájsť stroje či iné prostriedky na to, aby sa k tomu vedel priblížiť. Na Liptove nájdeš miesto, ktoré ponúka jedinečný letecký zážitok. V dnešnom blogu ti opíšem celý tento zážitok aj osobnú skúsenosť s letom (čísla o výške tunela a pod. už nájdeš napr ) v jedinom aerodynamickom tuneli na Slovensku, v Hurricane Factory. Určite skroluj ďalej?

Ako išiel bojko lietať

Je to skutočne pre mňa? Pýtam sa sama seba (a možno si pri pomyslení na lietanie vo vysokej rýchlosti v presklenej komore kladieš túto otázku tiež) už pri vstupe do budovy.  Baví ma skôr móda a nie som práve typ baby, ktorá si užíva adrenalínové zážitky a už len pri pomyslení na veľké výšky a vysoké rýchlosti ma chytajú mdloby.  Avšak pod heslom dnešnej modernej doby „Vystúp zo svojej komfortnej zóny,“ zatínam zuby, nahadzujem úsmev a predstieram odvahu.

Pri vstupe ma privítajú usmievavé recepčné, s ktorými vyberiem typ letu – v mojom prípade Hurricane L a spíšem tzv. vyhlásenie letca (páči sa mi, že akonáhle vkročím do Hurricane Factory už ma nazývajú letcom), na základe ktorého prehlásim, že som zdravotne spôsobilá na absolvovanie letu.

Po úvodných formalitách mi pridelia inštruktora Mareka, ktorý sa mi bude venovať. Ako prvú vec ideme vybrať výstroj, ktorá pozostáva z celotelovej kombinézy, tenisiek a prilby. Kombinéza má na sebe prišité úchyty, ktoré slúžia na to, aby ma za ne mohol inštruktor počas letu držať či prichytiť. 

Prezlečenú do kombinézy ma Marek odvádza do samostatnej miestnosti, v ktorej mi vysvetlí a poučí ma o niekoľkých veciach:

• o správnom držaní tela – na špeciálnej „stoličke“, kde vlastne ležím na bruchu, si priamo pred letom skúšam, ako mám s telom pracovať,  chrbát mierne ohnutý, ruky natiahnuté a mierne pokrčené pred sebou, hlava mierne hore a tiež mierne pokrčené nohy. Osobne si myslím, že toto je tiež bod návštevy, na základe ktorého zistíte, v akom stave máte chrbát?, moje kríže mierne protestovali. Vyskúšame si aj to, ako sa počas letu v tuneli mierne točiť. 
• ako do tunela nastupovať a vystupovať – pri vstupe je potrebné mať prekrížené ruky na prsiach, pri vystupovaní je potrebné mierne vystrčiť panvu
• o jednoduchých signáloch, ktorými budeme v  tuneli komunikovať,  priamo na mieste sa už totiž nebudeme počuť. Signály rukami, slúžia na to, aby ma inštruktor počas letu upozornil na držanie tela či na to, aby som sa uvoľnila. Hádaj, ktorý signál pri mne Marek používal najčastejšie ? ?

Po inštruktáži už mierime ku tunelu. V čase mojej návštevy v ňom práve nacvičovali svoje kreácie profesionálni skydiveri. Pohľad na nich, ako vedia pracovať so svojím telom bol skutočne dychberúci – doslova. Ja sa len potichu modlím, aby som zvládla aspoň základný pohyb, ktorý sme si krátko predtým nacvičili.

Pres vstupom do samotnej komory sa nachádza časť, ktorú by som nazvala „predsieň.“ V nej mi Marek dáva štuple do uší a ja si na základe nálepiek s vyobrazenými signálmi na stene predo mnou všetky v hlave opakujem.

Mám pocit, že od tohto momentu sa už všetko deje v rýchlom slede. Do komory vstupujeme na trikrát. Pri prvom raze sa cítim ako handrová bábika a stav beztiaže a rýchlosť vetra v tuneli ma prekvapia natoľko, že zabudnem na úplne všetko, čo sme si povedali počas inštruktáže. Nie som práve športový typ, nohy mi lietajú kade-tade a stále mám pocit, že sa musím niečoho zachytiť. Marek je profík, snaží sa ma upokojiť a dokonca pustiť, aby som si let užila, ale keď vidí paniku v mojich očiach, radšej ma znova pridrží.?

Po prvom lete si pozeráme môj let a držanie tela na videu na TV umiestnenej na stene pred vchodom do komory. Marek ma znova upozorní na základné chyby, ktoré som počas prvého pokusu urobila a ideme znova. Konečne sa trochu uvoľním a let si začínam užívať, zvládnem chvíľu letieť aj sama či spraviť miernu otočku. Na záver môjho letu prichádza najväčšia šupa – adrenalínový taxík. Taxík spočíva v tom, že vás inštruktor vezme prudko hore až na samý vrch tunela do 14 m a znova prudko znesie dole, takže máte naozaj možnosť zažiť pocit voľného pádu. Ja som si počas adrenalínového taxíka zavrieskala ako nikdy (som rada, že v komore sa nešíri zvuk), ale bol to zároveň moment najväčšej eufórie a endorfínov prúdiacich do žíl.  Toto ma dostalo, tento zážitok skutočne stojí zato.

Hoci som sa na začiatku bála a odvahu na let som v sebe musela hľadať lupou, na konci všetkého som si to naozaj užila a odchádzala som s veľkým úsmevom na perách a hrdosťou z prekonaného strachu. Na dôkaz prekonania samej seba som dostala diplom, na ktorom je zaznamenaná rýchlosť vetra počas môjho letu – 161 km/h. Veľké pozitívum celého procesu bol milý a profesionálny inštruktor, ktorý sa vedel prispôsobiť mojim potrebám a vyvolal vo mne pocit bezpečia. V prípade športovejšie ladenej osoby ako ja, ktorá vie lepšie spevniť telo, je už prvý let či povedzme „skok do neznáma“ zážitkom.

Ak ste ako ja a zvažujete, či sa na niečo také dať, prípadne let niekomu podobnému darovať a okoreniť jeho život, neváhajte. Garantujem vám, že aj najväčší bojko na svete let zvládne a objaví nové hranice svojho strachu a síl.

Praktické a zaujímavé informácie o lete a letovej komore v Hurricane Factory

Let môže absolvovať každá fyzicky zdravá osoba vo veku od 5 do 100 rokov. Let sa neodporúča len osobám po ťažkých zraneniach či operáciách chrbta, osobám s kardiovaskulárnymi chorobami a tehotným ženám.  Bežné boliestky chrbta nie sú prekážkou.

Veková hranica je tiež len orientačná, kvalifikovaní inštruktori vedia posúdiť, kto je na let spôsobilý. Let v tuneli je vhodný aj pre deti, spravidla to zvládajú lepšie ako dospelí. Najmladšou letkyňou v Hurricane Factory bolo pohybovo zdatné a nadané 3 -ročné dievčatko  a naopak najstarším letcom bol 87-ročný pán. Všetko závisí od vášho zdravotného stavu, miery zvládania adrenalínových situácií a pohybového nadania, nakoľko počas letu využívate aerodynamiku vlastného tela. 

Rýchlosť vzduchu v komore sa reguluje z riadiaceho centra, v ktorom sa zadáva výkon vzduchu v percentách a rýchlosť otáčania lopatiek v komore. Existuje niekoľko druhov tunelov. V Hurricane Factory majú tunel do tvaru čísla osem, čo znamená , že vzduch v ňom prúdi z oboch strán. Prúdenie vzduchu z oboch strán zabezpečuje plynulosť a hladkosť vzduchu. Práve hladkosť vzduchu zabraňuje turbulenciám. Čím menej turbulencií, tým viac sa zážitok približuje realite zoskoku z lietadla. Rýchlosť vzduchu pri samotnom lete sa klientovi prispôsobuje na základe hmotnosti a  posúdenia vyškoleného inštruktora, ktorý vie sám odhadnúť, koľko toho vie klient zvládnuť.

Mnohých môže od návštevy Hurricane Factory odrádzať napríklad aj cena. Pri cene je potrebné zohľadniť najmä to, že let v tuneli je skutočne exkluzívny zážitok, ktorý nevyhľadávate každý deň a tiež to, že neplatíte len za samotný niekoľkominútový let, ale za celý servis okolo neho. Dobrá správa je, že s Liptov Region Card máte na produkt Hurricane L 10% zľavu.

Hurricane Factory je skrátka miesto, ktoré #TrebaZazit. Zo svojho zážitku v Hurricane Factory nás nezabudni označiť @visitliptov.

autor: Mgr. Miriam Haligardová

Liptov na všetky spôsoby

Lyže, bicykel, skialpy, ale aj obyčajné turistické topánky. Čo šport, to nová výzva a zároveň množstvo novej inšpirácie. Mladá Liptáčka Miriama Kováčová je dieťa hôr a zanietená športovkyňa, z ktorej sa stala populárna influencerka na sociálnych sieťach. Najskôr z potuliek po horách zverejňovala len krásne fotografie, neskôr však svoju záľubu premenila na živobytie. Popri prezentovaní tatranských krás sa však najmä fanúšikov adrenalínu snaží aj vzdelávať.

Hory a šport sú dve spojené nádoby. Nie každý si ich však zamiluje natoľko, aby v nich trávil takmer celý rok. Čo vás k nim priťahuje?

Keď sa na ne odmalička pozeráte, akosi prirodzene si k okolitým kopcom a prekrásnej liptovskej prírode vytvoríte puto. V detstve som ich príliš nevyhľadávala, ale od strednej a najmä vysokej školy sa to začalo meniť. Rodičia ma síce viedli k turistike a lyžovaniu, no videla som, že sú aj iné možnosti a tak som postupne začala skúšať. Najskôr lezenie, neskôr skialpinizmus a bicykel.

Súdiac podľa vašich fotografií a videí si pobyt v horách užívate plnými dúškami. Ako však vznikla myšlienka začať ich propagovať vo veľkom?

Najskôr som len občas po vydarenej túre pridala na sociálnu sieť nejakú peknú fotku hôr alebo prírody. Chcela som ňou potešiť okruh blízkych a kamarátov. Všetkým sa to páčilo a mnohí z nich sa mi ozvali, že ich tým motivujem tráviť čas aktívne na čerstvom vzduchu. Ich počet stále rástol a všetci očakávali ďalšie príspevky. Nemala som dôvod ich tam nedávať, myslím si, že dobrý „influence“ k zdravému pohybu a horám je vítaný.

Zo záľuby sa postupne stalo zamestnanie a začali ste pracovať v redakcii MTHIKER, pre ktorý píšete články o outdoorových športoch a pre fanúšikov pripravujete aj vzdelávacie videá. Bolo to také jednoduché, ako sa to na prvý pohľad zdá?

Verte, mala som veľký problém postaviť sa pred kameru a plynule sa prihovárať divákom. Prvé pokusy boli biedne, ale zvykla som si a dnes už s kameramanom nemusíme jednu vetu opakovať desaťkrát (smiech). Odovzdávať skúsenosti, ako sa bezpečne hýbať a správať v horách, čo si zobrať na výlet, kde si naštudovať informácie a ako sa pripraviť na turistiku, šliapanie na lyžiach alebo lezenie na skalách či na ferrate. Tejto téme som sa venovala už na škole, takže som len spojila príjemné s užitočným. Držím sa však jedného pravidla, ktoré odporúčam každému, kto s daným športom len začína, mal by sa zveriť do rúk inštruktora či odborníka. Ak totiž hneď v úvode začneme robiť chyby, ťažko sa ich neskôr zbavíme.

Pred časom ste sa stali ambasádorkou cykloregiónu Liptov a nedávno ste prišli na chuť aj trochu adrenalínovejšej cyklistike. Aké je to spoznávať tento krásny kút Slovenska na dvoch kolesách?

Je to jednoznačne skvelá možnosť vidieť a navštíviť veľa krás Liptova za pomerne krátky čas. Bežní turisti si dnes majú možnosť požičať e-biky, čo je výhodné aj pre tých, ktorí nemajú natrénované a smelo sa môžu vybrať aj na dlhšie výlety. Každý rok pribúdajú nové a nové možnosti, čo robí z Liptova skvelé miesto pre vyznávačov dvojkolesového športu. Ja som nedávno prepadla čaru „single trailov“, čo sú jednosmerné trasy lesom s rôznymi prekážkami. Prvý otvorili pred tromi rokmi nad Vlkolíncom, no moje obľúbené miesto je Hradská hora pri Liptovskom Hrádku a tamojšie traily s prekrásnymi výhľadmi na Kriváň. Je tam veľa rôznych trás, či už pre začiatočníkov, ale aj také, kde sa dá dobre zaskákať. Na to však už treba mať trochu lepší a najmä dobre odpružený bicykel. Jednoduchšie traily zvládne každý aj na obyčajnom „horáku“. Zaujímavá trasa je aj tá najnovšia nad Liptovským Mikulášom v Háji Nicovô, ktorá je vhodná pre všetky vekové a výkonnostné kategórie. Už teraz sa teším, že tam budem často chodiť šliapať do pedálov.

Šport a učiteľstvo telesnej výchovy ste si vybrali aj na Univerzite Mateja Bela. Snažíte sa aj v horách zo seba vydolovať kúsok pedagóga?

Moja výhoda je, že v horách bývam a preto beriem pohyb v nich ako rutinu. Iné to je, ak za nimi prídete len „na otočku“ a za krátky čas chcete postíhať aj nemožné. Myslím si, že učiteľstvo musí mať človek aj trochu v krvi. Najskôr som si urobila kurz inštruktorky na umelé steny a neskôr aj na skalky. Chcela som sa naučiť správnu techniku a vzdelať sa v tejto oblasti, aby som ľuďom, ktorí chodia so mnou, vedela vysvetliť, čo majú robiť a predovšetkým bezpečne. Aj ja som s kamarátmi začala liezť po skalách takpovediac „na pankáča“, no každý má určite lepší pocit, ak vie, že veci robí správne.

Na Liptove toho máte pochodené a prelezené neúrekom. Sú však na vašom zozname miesta, kam sa vraciate obzvlášť rada?

Určite áno. V rámci turistiky napríklad veľmi rada chodím na Čereňovú skalu. Nie je to síce nijako náročná trasa, v pohodovom tempe sa na ňu dostanete za trištvrte hodinku. No výhľady zvrchu na celý kraj, Liptovskú Maru, Nízke a Západné Tatry stoja určite za to. Za lezením zasa chodievam najradšej na Machnaté v Demänovskej doline. Všetci, ktorí smerujú do Jasnej, prechádzajú okolo tejto oblasti, no málokto tuší, že je to skvelé miesto pre fanúšikov tohto športu. Na skalných vežičkách sa dokážu vyžiť pokročilí lezci, ale aj úplní začiatočníci, vrátane detí, ktoré majú vyčlenený vlastný sektor.

Väčšina adrenalínových športov je o zdolávaní náročných cieľov a o následnom pocite eufórie. Čo motivuje v horách vás?

Nedávam si náročné a nebezpečné ciele. Môj cieľ je cesta a ľudia okolo mňa, s ktorými sa na tú cestu vyberiem. Ak hovoríme o lezení, tak najťažšiu cestu som zvládla v zahraničí a doma je to zasa lezecká oblasť, ktorá je súčasťou veľkej jaskynnej klenby s výhľadom na Chopok na Repiskách  v Demänovskej doline. Väčšinou sa však nezamýšľam nad výkonmi, ale chcem sa z každého výletu bezpečne vrátiť domov. Hory sú totiž často nevyspytateľné a neodpustia vám, ak v nich robíte chyby. Najmä v zime si v nich preto treba dávať veľký pozor a toto posolstvo sa snažím šíriť aj medzi občasnými turistami. Treba vnímať, čo sa deje okolo vás. Keď sa napríklad počasie rýchlo zmení, je vždy rozumnejšie vrátiť sa ako zbytočne riskovať.

Nedávna pandémia spôsobila na rozmach skialpinizmu a dalo by sa povedať, že možno až celoslovenský ošiaľ. Aj po opätovnom otvorení stredísk prívržencov tohto športu stále vídať na lyžiarskych zjazdovkách. Je to bezpečné alebo najmä začiatočníkom odporúčate skôr iné trasy?

 Každý sme s týmto športom nejako začínali. Mnohým učaruje napríklad cesta na Žiarsku chatu, ktorá je pomerne široká a takmer počas celej zimy zasnežená. Ja však každému nováčikovi odporúčam v prvom rade sa zamyslieť, či sa vie lyžovať. Vyšliapať kopec je jedna vec a dostať sa bezpečne dole, zasa druhá. Zjazdovanie na podstatne ľahších „skialpoch“ je totiž o čosi zložitejšie ako na bežných lyžiach a v ťaž[1]kom teréne s hlbokým snehom sa zapotia aj naozaj dobrí lyžiari. Aj tu je však možnosť objednať si niekoľko hodín s inštruktorom a zvládnuť aspoň základy. Nevidím nič zlé, ak ľudia začínajú s prvými „výšľapmi“ na zjazdovkách, pretože dnes už máme napríklad v Jasnej vyhradené trasy po ich bokoch alebo úplne mimo nich. Ak všetci dodržiavajú podmienky stanovené samotným strediskom, tak by sa nemalo nikomu nič stať a na začiatok je to ideálny spôsob zoznamovania sa s týmto športom.

Pravá zima je však pre mnohých turistov najmä o lyžovačke. Dokážete si užiť aj tento šport, keď nie ste na horách sama, ale ste súčasťou väčšej masy ľudí?

Ticho v horách má určite svoje čaro, ale lyžovaniu sa venujem od materskej školy a túto záľubu nemám v úmysle opustiť. Posledné štyri roky som si dokonca vždy kúpila sezónny lístok do stredísk TMR, takže som naplno využívala možnosti naj[1]lepších lyžiarskych terénov na Slovensku. Na úvod sezóny sa snažím čo najviac nalyžovať a nabrať kondíciu, aby som sa potom pri skialpinizme netrápila a „nehoreli“ mi stehná. Zlyžovať na jeden raz napríklad nejaký žľab je celkom zaberačka a po dlhom lete treba tie nohy nanovo vytrénovať. Výhodou tiež je, že u nás doma v Jasnej na Liptove, ale aj vo Vysokých Tatrách je široký výber freeridových trás a veľa vecí dokážem natrénovať aj vo voľnom teréne.

Lyžiarsky gopass vám však otvára dvere aj do vodných parkov a v rámci nich do sveta relaxu a regenerácie. Využívate aj tieto možnosti?

Tým, že pochádzam z Liptova, mám Tatralandiu i Bešeňovú priamo pod nosom. Od[1]malička som sa chodila do oboch parkov zabávať, ale práve vďaka „sezónke“ ich teraz navštevujem pravidelne. Inšpirovali ma spolužiaci na vysokej škole v Banskej Bystrici, z ktorých si viacerí každý rok kupovali lyžiarsky lístok na celú sezónu a mohli tak na zjazdovkách za výhodnú cenu tráviť niekoľko mesiacov. Samej seba som sa pýtala: žiješ tu priamo pod Chopkom, tak prečo ju ešte nemáš? Odkedy som  si ju začala kupovať, môže byť aj večer, jednoducho sadnem do auta a o štvrť hodiny som vo vodnom parku, kde si užívam vodu alebo wellness. Takže pre mňa to bola skvelá voľba.

V rámci horských športov ste už vyskúšali zrejme všetko a pohyb je váš životný štýl. Počíta sa vám však aj deň, keď nikam nejdete a namiesto prírody trávite čas doma? Viete vôbec leňošiť?

Určite áno. Nie som človek, ktorý športuje na dennej báze a musí si plniť nejaké kondičné plány. Výnimkou je iba začiatok zimy, keď napadne prvý sneh a môžem ísť na „skialpoch“ do terénu. Po dlhom lete sa vtedy neviem snehu nabažiť a niekedy to za deň „zvrtnem“ aj dvakrát (smiech). Keď však napríklad prší, nie som ten typ človeka, ktorý by sa trápil, len aby si za[1]športoval. Nemám problém zostať doma aj niekoľko dní a oddychovať. Platí to aj v lete počas horúčav. Nechcem vystavovať telo prehriatiu a nikdy nejdem do vysokých otáčok. Radšej sa schovám niekde do tieňa a vyberiem sa liezť na skalu, ako sa driapať na nejaký ťažký kopec, z čoho by som v teple určite nemala žiadny zážitok. Držím sa hesla, že treba vedieť aj leňošiť.

Zacielené na najmenších

Liptov dokáže spojiť zdanlivo nespojiteľné a prilákať do hôr aj tých, ktorých to v zime láka viac do trópov, ako pod zasnežené kopce. Ako je to možné? Stačí mať dobrý nápad, využiť prírodné danosti a nebáť sa vniesť medzi dovolenkové stálice nádych exotiky. Pobyt na horách so štipkou Karibiku potom určite zachutí každému, bez ohľadu na to, či vonku sneží alebo svieti slnko.

Zima a ja? Hm, táto kombinácia mi nikdy nebola po vôli. Možno je to tým, že u nás na juhu Slovenska máva väčšinou uplakanú a teplejšiu podobu, než aká by svedčila detským radovánkam v snehu. Odmalička som preto viac inklinovala k rodinným dovolenkám pri mori, ktoré nikdy nesklamalo. Situácia s cestovaním do zahraničia sa však v posledných rokoch výrazne skomplikovala a najmä v zimných mesiacoch je pobyt v exotike väčšie riziko, aké som ochotná podstúpiť. Deti však majú na sľuby rodičov výnimočnú pamäť a na vidinu jesenných prázdnin na pláži nechceli len tak zabudnúť. S manželom sme sa preto ocitli v kúte vediac, že naše dvojičky sa bez boja určite nevzdajú. Pri surfovaní po alternatívach na internete nás však vlna s ponukami vyplavila doma na Slovensku, konkrétne na Liptove vo vodnom parku Tatralandia.

Doma a predsa v exotike

Namiesto zdĺhavého letecké[1]ho presunu niekam k rovníku sme deň pred prázdninami nasadli do auta a vyrazili na sever. Čím viac sme sa blížili pod končiare Nízkych Tatier, tým hundranie našich drobcov silnelo. Pri pohľade na zasnežené kopce si akosi nedokázali predstaviť, že nasledujúce dni budú tráviť v plavkách na pláži pod palmami a šantiť v teplej a niekedy aj slanej vode. Trpezlivo sme sa im snažili vysvetliť, že stačí len chvíľu vydržať a zažijú niečo, čo ešte nikdy nevideli. Len[1]že, poznáte to, ak potrebu škôlkara neuspokojíte, jeho netrpezlivosť a nervozita ihneď rastie. O Tatralandii sme dosiaľ iba počúvali z úst našich kamarátov a známych, no vlastná skúsenosť nám chýbala. Pravdu povediac, nevedela som, čo od liptovskej exotiky čakať a Laura s Kamilom to zrejme zo mňa vycítili. Akékoľvek pochybnosti sa však začali vytrácať, len čo sme vkročili do lobby v Holiday Village Tatralandia, kde sme sa ubytovali. Kým sme vybavovali nevyhnutné formality, obe naše detváky ujúkali s očami uprenými na množstvo vonkajších šmýkačiek. Oveľa viac a zaujímavejších pohľadov sa im naskytlo hneď na druhý deň ráno.

Deti na hrad!

Malí nedočkavci nás vyhnali z postelí ešte za tmy a po raňajkách si to nezadržateľne šinuli do vnútorných priestorov vodného parku. Príjemné teplo z termálnej vody dávalo tušiť, že napriek vonkajšiemu chladu to zrejme s tou exotikou v Tatralandii myslia vážne. Veru, nemýlili sme sa. Len čo sme vkročili do bazénovej časti, ocitli sme sa vo svete fantázie a hier. Uveriteľná kópia pirátskej lode, podmorské poklady, žralok na stĺpe a tropická flóra ohromili našich malých natoľko, že od úžasu zostali stáť a nevedeli, kam sa skôr od radosti rozbehnúť. Aby bolo jasné, hovorím o sekundách. Po chvíli sa rozbehli každý iným smerom a zastavili sa až vo vedľajšej hale s bazénikom pre najmenšie deti a väčším s Nindža hradom, ktorý je skúškou šikovnosti a odvahy. „Je to jedna z našich najobľúbenejších noviniek,“ prihovoril sa nám riaditeľ vodných a zábavných parkov na Liptove Igor Mráz a ešte viac nás navnadil. „Od zimnej sezóny ho vymeníme za väčší a priestrannejší, na ktorom sa zabaví oveľa viac detí. Inšpirovali sme sa populárnou televíznou šou Takešiho hrad, ktorá sa tešila veľkej obľube a podobné zážitky chceme sprostredkovať aj našim malým hosťom,“ odhaľuje pozadie vzniku tejto myšlienky. Viac našim drobcom nebolo treba.

Zábava vo vode i na suchu

Po hodine sme ich z nafukovacieho hradu museli ťahať von, aby sa úplne nerozmočili. Ešteže potrebujú občas jesť a piť, prípadne sa zahrať aj mimo bazénovej časti. Samozrejme, priestor na „suchú zábavu“ si našli bez problémov sami. O poschodie vyššie totiž nedávno vzniklo malé detské mestečko s autíčkami a odrážadlami, ktoré našich dvoch neposedníkov úplne pohltilo. Ocenili sme, že popri šantení sa naučili aj to, ako riešiť jednoduché dopravné situácie, a my sme si mohli v pokoji vychutnať kávu bez toho, aby sme ich stratili z dohľadu. Nemyslite si však, že nás nechali v nečinnosti až príliš dlho. Len čo trochu obschli, hybaj ho do hradnej veže skúšať očividne vynovené tobogany. „Chceli sme ich prispôsobiť novému rozprávkovému konceptu. Celé sme ich vybrúsili, zdokonalili sme spojenia, zvonka aj zvnútra namaľovali a kompletne zmenili ich tematiku. Kým doteraz boli hostia zvyknutí napríklad na obyčajný modrý tobogan, po novom budú vchádzať do imitácie pralesa a spúšťať sa rúrou v pestrých farbách Karibiku,“ narobil chute aj nám väčším Igor Mráz. Veru, skúsili sme a najmä v populárnom lieviku sme sa nasmiali, ako už dlho nie.

Atrakcie namiesto vĺn

Niežeby toho v liptovskom Karibiku bolo málo, no detská zóna by sa postupne ešte mohla rozšíriť. Plány na jej zväčšenie sú vraj už teraz na svete a ďalšie atrakcie pre malých návštevníkov vodné[1]ho sveta by mali pribudnúť na mieste známych havajských surfových vĺn, ktoré potešia komunitu surferov za našimi hranicami. „Už v zime túto zónu uzavrieme a postupne ju začneme prerábať. Náš zámer je čo najviac sa priblížiť rodinám s deťmi a ponúknuť im zábavu, ktorá ich neomrzí počas celého dňa. Aj preto v zime pribudnú nové animácie, ktorými sa budeme sna[1]žiť prilákať pozornosť našich malých hostí mimo bazénov a zároveň chceme výrazne odľahčiť aj rodičov. Už teraz sa môžu tešiť na rôzne kluby, hľadanie pokladov, mini disco alebo atraktívne súťaže,“ avizuje Igor Mráz. O detváky by tak malo byť postarané od rána do neskorého večera a je len na rodičoch, kedy sa rozhodnú využiť čas aj pre seba. Namiesto leňošenia sme chceli dopriať deťom maximálny zážitok, a preto sme nevynechali ani návštevu ZOO Kontakt, ktorá je súčasťou areálu a počas celého roka je domovom mnohých druhov exotických zvierat, vtákov a napríklad aj prekrásnych motýľov. Dostať sa k nim až takmer na dotyk prekvapilo nielen deti, ale aj nás, dospelých. Veď v prírode by sme sotva vyhľadávali stretnutie s medveďom, levom alebo tigrom. V Tatralandii úplne bežná vec.

Z vody do rozprávky

Ani tu sa však exotický koncept vodného parku nemusí skončiť, dozvedáme sa od človeka najpovolanejšieho a zvedavosť nám rozväzuje jazyk s ďalšími otázkami. Už teraz sú predsa vnútorné priestory nabité atrakciami a čoskoro pribudnú ďalšie, tak čo sa teda v zákulisí pečie, pýtame sa zveda[1]vo? „Ak to situácia dovolí, v okolí leta by sme chceli v tesnej blízkosti parku začať budovať rozprávkový hotel v tvare hradu aj s podhradím,“ nenechá sa prosiť o odpoveď Igor Mráz a pokračuje. „Bude to päťpodlažný apartmánový hotel s tematickými izbami, kde platí, že najvyššie poschodia budú patriť šľachte a pod nimi sa ubytujú poddaní. Dominantou by mali byť hradné veže a bašty, z ktorých budú visieť typické hradné vlajky. V každej izbe si nájdu svoj priestor deti, ale aj dospelí a tropickú klímu s exotickými rastlinami si hostia zasa užijú najmä v lobby,“ ohuruje nás riaditeľ vodných a zábavných parkov na Liptove. Z toho, čo sme videli a počuli je jasné, že Tatralandia je správny tip pre každého milovníka tepla a exotiky. No a my, rodičia, sme počas niekoľkých dní strávených vo vodnom parku a jeho okolí zistili, že sme z rozprávok ešte zďaleka nevyrástli. Práve naopak, radi by sme ich s našimi deťmi zažívali čo najdlhšie. Tak prečo nie opäť na Liptove a možno už aj v novom rozprávkovom hrade.

Múzeum do každého počasia

Či prší, sneží, či je treskúca zima alebo zničujúca horúčava, v každom počasí dokáže prichýliť návštevníka a zobrať ho na zaujímavú exkurziu do blízkej alebo vzdialenejšej minulosti. Vďaka svojej pestrosti a rôznorodosti patrí Liptovské múzeum medzi najväčšie atrakcie v regióne a to nielen pre turistov. Na desiatich rôznych miestach totiž predstavuje to najdôležitejšie z kultúry a dejín Liptova.

Vraví sa, že jeseň na horách je najkrajšia. Aj podľa štatistík by malo byť v septembri stabilné počasie ideálne na turistiku a oko každého dovolenkára by malo zajasať pri pohľadoch na pestrú farebnú škálu prírody. Nuž, tak nejako by to za normálnych okolností malo byť. Osobne síce nie som veľký fanúšik tohto ročného obdobia, no ani žiadny domased, a tak som sa nechal manželkou prehovoriť na víkendový pobyt na Liptove. No ako to už býva, človek mieni a príroda mení.

Úkryt s cenou pokladu

Namiesto slnka a babieho leta sme „schytali“ počasie ako zo zlého filmu. Tri dni chladu, vytrvalého dažďa a vo vyšších polohách už aj snehu. Reku, čo teraz, keď ani psa nehodno vyhnať von? Liptovské jaskyne už máme prechodené a na wellness vo vodných parkoch sme si robili zálusk až po zotmení. Už po príchode do hotela sme si však na recepcii všimli stojan so zaujímavo vyskladanou ponukou aktivít na viac, ako len jeden víkend. Desať prehľadných brožúr nás pozývalo objavovať rovnaký počet rôznych expozícií Liptovského múzea, ktoré oslavuje 110. výročie vzniku. Prečo nie? Stretli sa naše pohľady a odpoveď na túto rečnícku otázku bola ihneď jasná.

Najbližšie tri dni sa bude poznávať. Ako prvú sme si vybrali sídelnú budovu Liptovského múzea v Ružomberku s bohatým zbierkovým fondom a jednou z najväčších atrakcií – Likavským pokladom. „V roku 2019 našli v blízkosti hradu obrovský počet strieborných denárových mincí, čo vzbudilo veľký záujem verejnosti. Múzeum sa preto rozhodlo, že ho nebude ukrývať v archíve. Namiesto toho, pripravilo o tomto poklade a spôsobe jeho uloženia do zeme špeciálnu výstavu,“ privítala nás vo výstavnej sále archeologička a kurátorka Simona Sliacka.

História ako na podnose

Už pri prvom kontakte s Liptovským múzeom sme si uvedomili, že časy, keď návštevníci stáli ďaleko za vitrínami a na exponáty sa mohli z úctivej vzdialenosti len pozerať, sú dávno preč. Filmové zábery na veľkej obrazovke nás vtiahli do prostredia, kde poklad objavili, posuvnou lupou sme si mohli prezerať rozdiely medzi mincami a zväčšených replík sme sa mohli aj dotýkať. Zaujímalo nás však, akú hodnotu mali v neskorom stredoveku tieto strieborné mince. „Kúpili by sme si za ne približne 700 kg hovädzieho mäsa alebo 500 l dobrého tokajského vína, prípadne okolo 11 tisíc drevených šindľov,“ prekvapila nás úctyhodne vysokými číslami. Liptovské múzeum má spolu tri kamenné budovy a najmä tá sídelná je nabitá pokladmi rôzneho druhu. Výber tých naj sme našli v rámci výstavy k 110. výročiu múzea.

„Aby sme návštevníkom ukázali pestrosť nášho zbierkového fondu, symbolicky sme vybrali 110 predmetov – od sakrálnych olejomalieb, cez ľudové kroje, dobové knihy a archeologické nálezy, až po predmety dennej potreby, z ktorých určite zaujmú napríklad slamené papuče do chlieva,“ zaskočil nás netradičným exponátom ten najpovolanejší, riaditeľ Liptovského múzea Michal Kovačic. Viaceré predmety nám svojím výzorom a spôsobom použitia takmer vyrazili dych a prekvapili nás najmä originalitou. Čo nás však potešilo ešte viac, múzeum sa čoraz biac orientuje aj na deti a snaží sa ich zaujať modernými prvkami.

Aj múzeum vie byť „smart“
V novej expozícii „Stredoveké a novoveké dejiny Liptova“ som sa síce pri pohľade na voľne stojaci dereš na chvíľu pristihol pri predstavách o jeho interaktívnom využití, no len kúsok od neho som objavil ďalšie lákadlo nielen pre menších milovníkov histórie. Je to veľký tablet s dotykovou obrazovkou, ktorého úlohou je nielen zabaviť, ale aj vzdelávať. „Vďaka nemu môžeme ľuďom ukázať, čo sa nám nepodarilo vtesnať do vitrín“ neskrýva hrdosť riaditeľ múzea a pokračuje. „Prostredníctvom kvízu môžu návštevníci spoznávať napríklad dobových svätcov na oltárnych obrazoch. Ak chceme osloviť širšiu verejnosť, musíme kráčať s dobou a docieliť, aby od nás ľudia odchádzali so zážitkom. Dávame im možnosť dotýkať sa vybraných exponátov, poťažkať si ich a podať im zaujímavé informácie čo najstráviteľnejšou formou. Aj preto sme stavili na istotu a v múzeu sme našli miesto pre moderné prvky,“ vysvetľuje.

So spájaním histórie so súčasnosťou chcú však pokračovať. Pribudnúť by mali dotykové vitríny, ktoré po kliknutí sprostredkujú všetky informácie o daných predmetoch a spôsoboch ich použitia v minulosti. V plánoch do blízkej budúcnosti sú údajne aj digitálne herbáre a rozšírená realita, ktorú sa ukáže majiteľom mobilných telefónov po načítaní QR kódu, dozvedáme sa v ďalšej výstavnej miestnosti. Interaktivita však nemusí ísť len digitálnou formou, ale napríklad aj prostredníctvom replík, ktorých sa budú môcť návštevníci dotýkať. V múzeu tým chcú vyjsť v ústrety aj nevidiacim.

Budova za milión
Ohromení bohatosťou zbierok nám behalo po rozume, ako sa do múzea dostanú a kto sa stará o vyhľadávanie jednotlivých predmetov. V kompetencii to vraj majú kurátori a odborní zamestnanci múzea, ktorí najlepšie poznajú zbierkový fond. „Niekedy ľudia doma nájdu starožitnosť a prinesú nám ju. Ak sa nám hodí, radi ju u nás odložíme a vystavíme. Častejšie však musíme predmety, ktoré nám chýbajú, prácne vyhľadávať. Sme tu však nielen na to, aby sme sa o zbierky starali, ale aby sme ich aj ukazovali návštevníkom, ktorí tak u nás môžu zmysluplne tráviť voľný čas,“ poukazuje Michal Kovačic na potrebu prispôsobiť sa klientovi.

Popri odhaľovaní historických pokladov liptovského múzea sme si vychutnali aj potulky samotnou sídelnou budovou z roku 1936. Pri rozhodovaní, komu zveriť stavbu, vraj išlo o politiku. „Bol to prvý objekt mimo Bratislavy, ktorý na Slovensku postavili špeciálne pre potreby múzea. Nechýbalo veľa a stavať by sa nikdy nezačalo. O záchranu projektu sa pričinil najmä Andrej Hlinka, ktorý dokonca sám poklopal základný kameň. Mestské zastupiteľstvo na ňu vyčlenilo jeden milión korún a čiastočne sa výstavba múzea financovala práve cez Hlinkovu banku,“ uviedol nás do obrazu riaditeľ múzea.

REDSTAVUJEME VÁM 10 SÚČASTÍ LIPTOVSKÉHO MÚZEA:

1. Múzeum baníctva a hutníctva Maša – Liptovský Hrádok Múzeum je spomienkou na prelom 18. a 19. storočia, keď prežívala zlaté časy vysoká pec na tavenie železnej rudy v Podjackovej medzi Liptovským Hrádkom a Kráľovou Lehotou, ktorej dali názov Maša. Z celého komplexu budov sa dodnes zachovala len Vážnica a Klopačka – zvonica. Obe ilustrujú vývoj baníctva na Liptove a vyhlásili ich za národnú kultúrnu pamiatku.
2. Archeoskanzen Liptovská Mara – Havránok – Výstavba vodného diela pomohla odhaliť jedno z najvýznamnejších historických sídiel na Liptove. Strategická poloha kopca Havránok lákala ľudí už od praveku, neskôr bola Svätá Mara cirkevným centrom a od 14. storočí sídlom Liptovskej stolice. Návštevníci môžu dodnes obdivovať architektúru opevnení, svätyne a stredovekého hrádku a popri tom sa naživo dotknúť minulosti.
3. Múzeum Čierny orol – Liptovský Mikuláš – Kto chce spoznať liptovskú prírodu a špeciálne sa zamerať na poľovníctvo a rybárstvo, je tu správne. Dve stále expozície a jeden výstavný priestor ponúkajú exkurz do miestnej fauny a pozvú návštevníkov napríklad aj do poľovnícko-rybárskeho salóna šľachty z 19.-20. storočia. Popri tom môžu nazrieť aj do herbára ľudovej liečiteľky Eleny Badovej a dozvedieť sa zaujímavosti o bylinkách a spôsobe ich využitia.
4. Gotický kostol Všetkých Svätých Ludrová – Kút – V dedinke neďaleko Ružomberka stojí uprostred polí jedna z najvýznamnejších sakrálnych pamiatok na Slovensku. Ranogotický kostol postavili na konci 13. storočia a jeho najväčšou vzácnosťou sú farebné fresky zo 14. a 15. storočia. Poloha kostola, prirodzené osvetlenie priestoru a zachovaný interiér dáva tejto pamiatke romantický nádych a provokuje fantáziu, v ktorej môžu ožiť mnohé z legiend, ktorými je opradená.
5. Hrad Likava – Je jedným z troch hradov na Liptove a zároveň patrí medzi najvyššie palácové stavby na Slovensku. Postavili ho začiatkom 15. storočia a dodnes je to cenné architektonické dedičstvo z obdobia neskorej gotiky a ranej renesancie. Najznámejšia z povestí, ktoré sa k hradu viažu, je o likavskej čiernej pani. Jej prechádzky po poliach totiž predpovedajú dobrú a hojnú úrodu. Hrad sa nachádza na skalnatom výbežku Predného Choča a je prístupný z viacerých smerov.
6. Múzeum liptovskej dediny Pribylina – Múzeum vzniklo v súvislosti s budovaním vodného diela Liptovská Mara a dodnes zachováva významné nehnuteľné pamiatky zo zátopovej oblasti. Postupne k nim pribudli stavby aj z iných častí regiónu a ich skladba pripomína historické mestečko. Súčasťou areálu je expozícia Považskej lesnej železničky, na ktorej sa môžu návštevníci odviezť. Priestor medzi dedinou a depom vypĺňa bezbariérová oddychová zóna s náučným chodníkom, ideálna na vzdelávanie a rôzne pohybové aktivity
7. Banícky dom Vyšná Boca – Dom č. 92 známy ako „Do Vargy“ sprístupňuje spôsob života a bývania s pôvodným interiérom z prelomu 19. a 20. storočia. Postavili ho v roku 1776 ako dom maštaľného typu. Je spomienkou na banské podnikanie a zároveň je odrazom obytkársko-salašníckeho charakteru obce. Dodnes je v ňom umiestnená expozícia z dejín baníctva, ktorú dopĺňajú ukážky chovu dobytka a oviec vo vedľajšom hospodárskom objekte „staja“.
8. Liptovské múzeum v Ružomberku – Sídelná budova Liptovského múzea ponúka stále expozície, ktoré zážitkovou formou prezentujú komplexný obraz o živej a neživej prírode Liptova a jeho histórii. Oceňované sú aj archeologické zbierkové predmety, medzi ktorými vyčnievajú bronzové meče z nálezísk v Martinčeku a Liptovských Sliačoch. Unikátny kultúrny zážitok ponúka galéria sakrálneho umenia, ktorej dominuje neskorogotický oltár z kostolíka v Ludrovej.
9. Národopisné múzeum, Liptovský Hrádok – Koho zaujímajú dejiny obchodu so soľou a cesty, ktorými táto vzácna surovina v minulosti prichádzala do Liptovského Hrádku, ten by toto múzeum nemal obísť. Popri tom môžu návštevníci preniknúť do tajov modrotlače, prezrieť si galériu liptovskej paličkovanej čipky a pokochať sa dobovým nábytkom a bohatou zbierkou poľovníckych trofejí z prelomu 18. a 19. storočia. Špecializovaná expozícia pastierskej kultúry zasa dovoľuje záujemcom spoznať tradície spojené s tradičnými formami chovu oviec.
10. Roľnícky dom a dvor Vlkolínec – Expozíciu dobového spôsobu života a bývania dolnoliptovskej roľníckej rodiny z prvej polovice 20. storočia nájdu záujemcovia vo Vlkolínci. Táto živá obec je zapísaná na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a dodnes v nej možno nájsť tradičné domy s hospodárskymi stavbami, charakteristické pre horské oblasti stredného Slovenska. V tamojšom „humne“ sa konajú príležitostné výstavy z tvorby ľudových remeselníkov a zároveň je v ňom umiestnená časť stálej expozície venovaná tradičnému poľnohospodárstvu.

JASNÁ LYŽIARSKA revolúcia

Najlepšie lyžiarske stredisko s novou lanovkou i návratom kultovej klasiky.

Top lyžiarske stredisko na Slovensku naplno žije a opäť sa posúva vpred. Tento základný „mesidž“ vyplýva z noviniek zimnej sezóny, ktoré znamenajú ešte lepšiu lyžovačku. Na novej lanovke, s oživeným legendárnym vlekom a výkonnejším zasnežovaním. Voľba je Jasná, je prečo opäť prísť.

Ako správny slovenský lyžiar, ani ja nemôžem Jasnú vynechať z kalendára zimnej sezóny. Tá aktuálna nie je výnimkou, skonštatoval som s potešením po zistení noviniek, ktoré pre mňa v našom najväčšom stredisku nachystali. Na stôl prestreli hotové lahôdky. Päťnásobne rýchlejšie Tou najväčšou je horúca novinka – kabínová lanovka z Bielej púte na Priehybu. Definitívne poslala do minulosti slabé miesto strediska, ktorým bol komplikovaný a zdĺhavý prestup z jestvujúcej štvorsedačky na výťah Twinliner, kde sa tvoril rad čakajúcich lyžiarov, neraz aj zasnežený. „Nová lanovka prináša do Jasnej lyžiarsku revolúciu – rýchle prepojenie nového hotelového a gastronomického centra
Jasnej s Chopkom,“ sumarizuje v kocke riaditeľ strediska- Jiří Trumpeš. Rozmenené na drobné, päťnásobne zrýchlila prepravu medzi
oboma miestami a zásadne zvýšila jej komfort. Kabíny počas štyroch minút vyvezú lyžiarov z parkoviska až do samého srdca strediska, na Priehybu. Odtiaľ sa môžu vyviezť funitelom na Chopok, alebo vyraziť na niektorú zo zjazdoviek. Ide navyše o bezbariérové riešenie v krytom
priestore, ktoré uľahčí dostupnosť dvetisíc metrovej výšky aj rodinám s detskými kočíkmi či osobám so zníženou mobilitou,“ dodáva riaditeľ.

Komfortná i ekologická
V dvojpodlažnej stavbe údolnej stanice lanovky pribudli tiež veľkorysé toalety pre návštevníkov a zostalo tam aj 65 parkovacích miest – ako na pôvodnom parkovisku, na ktorom objekt novej lanovky za rok vyrástol. Parkovacie miesto si môže návštevník vopred rezervovať
prostredníctvom karty Gopass a s touto rezerváciou ho systém vpustí do objektu. Ďalšie miesta v centrálnej časti Jasnej sú na parkovisku Otupné medzi challetmi a hotelom Damián. „Snaha všetkých v Demänovskej doline však smeruje skôr k väčšiemu využívaniu skibusov, ktoré lyžiarov vyvezú do strediska zo záchytného parkoviska a zbavia dolinu pretlaku áut a emisií,“ dodáva Jiří Trumpeš. Premávajú každých 15 minút. Tento pohodlný a ekologický spôsob dopravy funguje aj na južnej strane Chopka. Z Mýta pod Ďumbierom cez Bystriansku dolinu a Tále sa môžu lyžiari či skialpinisti priviezť až k údolnej stanici lanovky na Krupovú a späť bezplatne Horehronským skibusom, stačí mať regionálnu zľavovú kartu Horehronie Card. Aj nová lanovka prispeje k ekológii strediska. Súčasťou už spomínanej budovy sú totiž aj skladovacie priestory pre gastronomické prevádzky. „Potrebné zásoby z nich odteraz vyvezie do reštaurácií bez emisií lanovka, namiesto dieselových pásových vozidiel.“ Lyžiarov i turistov budú prepravovať priestranné pätnásťmiestne švajčiarske kabíny, známe už z juhu Chopku, vyrobené špeciálne pre potreby Jasnej. Okrem komfortu dokážu vďaka dvojitým úchytom aj lepšie vzdorovať náporom vetra.

Návrat legendy
Okrem úplnej novinky určite poteší lyžiarov aj jeden comeback. Do prevádzky sa vracia kultový vlek „Tatrapoma“ v lokalite Zadné Dereše na južnej strane strediska. V čase vzniku bol s 1550 metrami najdlhší v Československu a jeho prevýšenie 505 metrov bolo najvyššie pri takomto vleku na Slovensku. Pred piatimi rokmi ho postihla vážnejšia porucha, neskôr prišli roky obmedzení, teraz je však znovu fit a pripravený slúžiť. „Bola by škoda, keby zariadenie, ktoré obsluhuje také kvalitné terény, nefungovalo. Vlek bol veľmi obľúbený, od hostí sme počúvali, že im chýba. Preto sme sa rozhodli pre takýto pekný nostalgický návrat,“ usmieva sa Jiří Trumpeš. Veru sa už teším, ako si s unášačom medzi stehnami zaspomínam a opäť si užijem skvelú lyžovačku na atraktívnej slnečnej „červenej“ zjazdovke, aj na pôsobivom nenáročnom freeridovom teréne. Navyše, vlek svojou kapacitou umožní lepšie rozptýlenie lyžiarov v stredisku a tým pádom ich je menej, napríklad pri nástupe na kabínovú lanovku smerom na Chopok.

Výkonnejšie zasnežovanie
Aby dobrých správ nebolo dosť, v tejto zimnej sezóne ponúka Jasná aj väčšiu garanciu snehovej pokrývky. Je to vďaka rozšírenému zasnežovaciemu systému na severnej strane Chopku. Z novo vybudovaných jazierok na Zadných vodách systém čerpadiel vytlačí vodu potrubiami do desiatok snehových tyčí a diel. „Umožní tak zasnežovanie viacerých zjazdoviek súčasne, efektívnejšie a rýchlejšie, čo lyžiari iste ocenia,“ hovorí riaditeľ strediska a pridáva aj bonus – po novom budú zasnežovať a upravovať aj čiernu zjazdovku Slalomák na Záhradkách, ktorá sa doposiaľ nevyužívala. Určite áno, prisviedčam, ale nedá mi neopýtať sa. Mnohomiliónové investície, roztatárené ceny elektriny, rastúce náklady na naftu, zamestnancov – poznačia aj ceny skipasov? „Určite to všetko nechceme do nich preniesť, snažíme sa ich udržať zaujímavé pre klientov. Mierne zvýšenie nastane, ale nemalo by prekročiť desať percent. Prostredníctvom už overeného systému flexibilných cien sa však dajú online kúpiť skipasy na menej frekventované termíny za veľmi atraktívne ceny,“
odpovedá riaditeľ. Navyše je tu bonus – hostia hotelov z portfólia TMR majú skipas v cene ubytovania, podobne ako mali doposiaľ wellness. Jasná výhoda, vlastne hneď niekoľko, vravím si. Vyskúšam ich všetky, stoja za to.

Chuť Liptova vtesaná do dreva

Richtár a jeho žena richtárka „hrali“ na liptovskej dedine od nepamäti prvé husle. Niekedy viac, inokedy zasa menej falošne. Časy i okolnosti sa však menia. V replike tradičnej osady U dobrého pastiera v Čutkovskej doline pri Ružomberku preto všetky tóny starostlivo vyladili, aby ulahodili nielen uchu a oku, no najmä chutiam a požiadavkám čoraz náročnejšieho návštevníka. Výsledok stojí za to. V Kolibe Richtárka sa snúbi vizuálny zážitok s atmosférou štýlovej starej kuchyne z liptovskej drevenice.

Babie leto konečne dorazilo! Síce s miernym oneskorením až na začiatku októbra, ale predsa. Na túto správu sme s manželom čakali niekoľko týždňov. Obaja totiž patríme k vášnivým turistom a vždy na jeseň sa snažíme, zahalení pestrofarebnou jesennou dekou pod korunami stromov, preskúmať inú časť Slovenska. Tento rok sme zacielili na Liptov a prírodné krásy v okolí Ružomberka. Prvá voľba padla na Čutkovskú dolinu, ktorá je ideálny východiskový bod pre množstvo zaujímavých výletov a zároveň miesto ukrývajúce viacero prírodných skvostov, vrátane vodopádov, kaňonov a vodnej nádrže. Dominantou doliny je však už niekoľko rokov dedina U dobrého pastiera.

Dobrá rada od Richtárky

V rámci komplexu štýlových dreveníc vynikajú najmä dve koliby v tradičnom štýle s precízne ladeným interiérom, ktorému dominuje kameň a drevo. Po návrate z túry do Vlkolínca sme neodolali, nechali sme sa zlákať hladom i dobrými chýrmi a nazreli sme do Koliby Richtárka, mladšej z dvoch sestier. Už prvý dojem na nás zapôsobil a preniesol nás v čase o minimálne jedno storočie do minulosti. Zrazu sme mali pocit, že sme sa ocitli na odľahlom vidieku, kdesi v dedinke u prastarých rodičov, kde sa varí na prírodnom ohni a folklór s tradíciami ešte zďaleka nevymreli. Práve naopak. Jednoduché zariadenie s dekoráciami z liptovskej osady navodí príjemnú vidiecku atmosféru, ktorú ešte viac podporia tradične nahodené richtárkine pomocníčky, starajúce sa o pohodlie hostí. Priznám sa, že na kolibách si zvykneme hneď objednať klasiku bez pohľadu do jedálneho lístka, no tentoraz sme urobili výnimku. Niekde v kostiach sme totiž tušili, že sme na mieste, kde treba vyskúšať čosi iné a od bryndzových halušiek sa preniesť o kúsok ďalej. V tej chvíli sme však ešte netušili, ktorým smerom sa uberie naša gastronomická exkurzia.

To najchutnejšie z vidieka

Slinky sa nám zbiehali pri viacerých atraktívnych názvoch jedál. Kým manžela lákali najmä tie mäsové, ako napríklad pečené jahňacie stehno na strapačkách alebo jelení chrbát na čerstvých bylinkách, mňa to viac ťahalo k syrovým špecialitám. Veď napríklad taký liptovský oštiepok na ohni by tiež nemusela byť zlá voľba. Zrejme na nás bolo vidno, že trochu tápeme, a preto sme si radšej nechali poradiť. Reku, uvidíme, ako nás odhadnú rúče devy ovládajúce celú abecedu tradičných dobrôt. Najprv sa, ako sa patrí, začali venovať mne a k syrovej voľbe odporučili základ v podobe Richtárkinej slávnostnej polievky. Nedbám, vravím si v duchu, veď silný vývar nemôže uškodiť. Moja polovička zasa súhlasila s návrhom začať tradičnou liptovskou kapustnicou s hubami, klobásou a údeným mäsom, po ktorej by mu už zrejme na jahňacie nezostali sily. Preto si dal poradiť a kývol na ponuku Čutkovského pstruha na rošte. Na úplný začiatok sme nemohli odmietnuť ani miestnu špecialitu – domáci kysnutý pagáč s kyslou kapustou, údenou slaninou a cesnakom, ktorý pochádza z neďalekej Černovej, kde mu dali názov meteník.

Nové výzvy na tanieri

Ešte sme ani nestihli odložiť jedálne lístky a predjedlo bolo na stole. Väčšinou síce dávam prednosť ľahším jedlám, no rada skúšam aj miestne špeciality. Keďže pochádzam z východu, Meteník bol pre mňa veľká neznáma. O to príjemnejšie sa mi s ním zoznamovalo. Prekvapila ma vláčnosť a šťavnatosť cesta, ktorému kapusta dodala sviežosť a špecifickú chuť. Do nej zasa skvele zapadol nádych cesnaku a jemná stopa po údenine. Po celodennej túre sme mali taký apetít, že meteník sa v nás stratil v priebehu niekoľkých sekúnd. To najlepšie nás však ešte len čakalo. U Richtárky hostí nenechajú na dobroty čakať a gazdiná si veru dáva záležať – nielen na chutiach, ale aj na bohatosti porcií. Obe polievky mali všetko, čo má správna polievka mať. V žalúdkoch sme si nachystali „hladinku“ na ďalší chod a spokojne sme pri sálajúcom ohni z kozubu odfukovali pred novou výzvou. Oštiepok mám zo všetkých syrov najradšej a Richtárkini kuchári ho pripravili špičkovo. V kombinácii s malinami a plátkami opečenej slaniny sa mi ústach rozohrala symfónia sladko-slaných a kyslých chutí, ktorá na úvod prekvapí, neskôr osvieži a na záver úplne opantá všetky zmysly. Presne takto som si to predstavovala, zdôverila som sa po niekoľkých sústach manželovi so spokojným úsmevom. Neskrýval, že i jemu čutkovská špecialita „sadla“, aj keď to mal s vykosťovaním o čosi zložitejšie ako ja. No ale, pre takúto „fajnotu“ treba občas aj niečo obetovať. Neodolala som pohľadu na krásne ugrilovanú kožu s bielučkým mäsom a typicky „po žensky“ som mu do pstruha zabodla vidličku. Pomaly som ju s kúskom ryby vložila do úst a čakala na reakciu chuťových pohárikov. Odpoveď prišla okamžite. Čosi úžasné! – ozvalo sa hlásenie zvnútra. Tá chuť ďaleko prekonala všetky vizuálne vnemy a zrejme ešte dlho zostane zapísaná v mojej pamäti. Minimálne do našej ďalšej návštevy u pani Richtárky. Už teraz totiž presne viem, čo si vyberiem.

Chute velia návrat

Užasnutým skvelým gastronomickým zážitkom a krásou okolitej prírody sa nám z Čutkovskej doliny nechcelo ani odísť. Cestujeme a poznávame síce už dlho a pomerne veľa, no na spočítanie podobných miest by nám bohato stačili prsty jednej ruky. Málokde totiž dokážu spojiť prírodné danosti s tradíciami a dedičstvom predkov tak elegantne, ako práve pri Ružomberku. Nezvykneme sa síce na rovnaké miesto vracať viackrát, no s manželom sme už teraz rozhodnutí, že do tejto rozprávkovej doliny sa onedlho vrátime. Máme predsa ešte kam chodiť, čo spoznávať a na jedálnom lístku nám zostalo viacero lákadiel, ktoré by bol hriech nevyskúšať. Už pri prvej návšteve sme sa presvedčili, že označenie Liptovská hviezda za vysokú kvalitu gastronómie je tu na mieste. Veríme, že bude žiariť aj na druhý pokus. Už teraz cítim chvenie v žalúdku, ktorý si pýta čutkovské repete.

Čo vidieť v Demänovskej doline? Tieto miesta sa ti budú určite páčiť

Čo vidieť v Demänovskej doline? Tieto miesta sa ti budú určite páčiť

Demänovská dolina v regióne Liptov patrí medzi obľúbené horské lokality na Slovensku. Prečítaj si článok, v ktorom so dal dokopy niekoľko zaujímavých tipov na výlety práve tu.

Čo vidieť v Demänovskej doline?

Popri viacerých známejších miestach, sa v Demänovskej doline nachádza aj niekoľko miest a zákutí, kde nestretneš až tak veľa ľudí a sú zdarma. Myslím, že medzi nimi nájdeš aj tipy na príjemné a nenáročné výlety pre všetky vekové kategórie či rodinky s deťmi.

Náučný chodník Príbeh vody

Inšpiráciou pre vznik tohto náučného chodníka je rieka Demänovka. Chodník začína na vstupe do Demänovskej doliny, konkrétnejšie pri zastávke Autocamp, a prechádza pozdĺž spomínanej rieky. Využíva trasu existujúceho turistického chodníka (zelená), jeho prvá tretina vedie po chodníku popri hlavnej ceste a následne sa prechádza cez most na druhú stranu.

Je dlhý 4 kilometre, postupne sa dostaneš k viacerým infotabuľám, ktoré ti priblížia význam vody, upozornia na jej dôležitosť a silu, ktorá za dlhé obdobie vytvorila celú dolinu. Chodník nepatrí medzi náročné, skôr ide o príjemnú prechádzku. V jeho závere môžeš pokračovať do Doliny Vyvieranie.

Dolina Vyvieranie

Dolina Vyvieranie je jednou z bočných vetiev Demänovskej doliny a jedno z najkrajších miest, ktoré som v poslednom období navštívil. Východiskovým bodom je Jaskyňa slobody, kde sa vieš dostať autom či autobusom, odtiaľ sa celý čas treba držať zelenej značky. Na začiatku som si trošku pomohol mapami, aby som zistil, ktorým smerom sa mám presne vydať.

Nádherné miesto, ktoré je vhodné pre menších i veľkých turistov. Kvôli bezpečnosti sú na viacerých miestach reťaze či lávky. Ak sa sem vyberieš, nezabudni si kvalitnú obuv a treba byť opatrný, lebo je tam dosť klzko, pretože v niektorých častiach je trasa v blízkosti potoka. Po jej absolvovaní je možné pokračovať na Pusté, Krakovu hoľu alebo opačne na Demänovskú horu. Ja som sa však vrátil späť, lebo začalo pršať. Aspoň mám dôvod sa tam ešte niekedy vrátiť.

Rozhladňa Ostredok

Rozhľadňa Ostredok, známa aj ako “Bencúrova veža” je dvojposchodová rozhľadňa, vypína sa vo výške približne 7 metrov, vďaka ktorej ponúka jedinečné výhľady na Chopok, Ďumbier, Poľanu či samotnú dolinu. Vydať sa k tejto rozhľadni môžeš od záchytného parkoviska v Jasnej – časť Biela Púť. Stačí ísť po žltej turistickej značke vedúcej cez celý hrebeň Ostredka, nemalo by ti to zabrať viac ako 30 minút.

Fotka: Asi kilometer od rozhľadne sa nachádza Symbolický cintorín venovaný obetiam Nízkych Tatier.

Tip na túru s krásnymi výhľadmi

Chopok a Ďumbier patria k obľúbeným cieľom nejedného turistu a ja sa veľmi teším, že som bol štúrovať na týchto vrchoch už aj ja. Ak nepatríš práve k zdatnejším turistom, môžeš si pomôcť tým, že sa na Chopok vyvezieš lanovkami, ktoré tam premávajú aj počas letnej sezóny, nástup je v časti – Záhradky. Viac sa o lanovkách dozvieš TU. V prípade, že sa na Chopok vyberieš po vlastných, zaberie ti to približne dve hodiny. Hore si môžeš dať v reštaurácii chutné jedlo či kávičku a vychutnávať si krásne výhľady, ktoré Chopok ponúka.

Z Chopku som sa vybral, už po vlastných, na Ďumbier, po červenej turistickej značke. Trvalo mi to približne 2 hodinky, ale veľa som si fotil a nemal som nejaké prehnané tempo. Podobne ako na Chopku, tak aj na Ďumbieri, ma výhľady doslova dostali.

Z Ďumbiera som sa vrátil kúsok späť a šiel po zelenej cez Širokú dolinu, ktorá je rovnako krásna. Dole mi to tiež trvalo asi 2 hodiny, ale ku koncu som bol už dosť unavený. Za mňa super tip na túru dať takto všetko spolu!

Fotka: Chopok je tretí? najvyšší vrch Nízkych Tatier. 

Fotka: Ďumbier je najvyšší vrch Nízkych Tatier.

—-

BONUSOVÝ TIP NA ZÁVER: Liptov a špeciálne Demänovská dolina ponúkajú veľa možností outdoorového vyžitia, do ktorého patrí aj lezenie. Pri návšteve regiónu môžeš vyskúšať aj to!

—-

Každé z týchto miest jednoducho #TrebaZazit!, a preto verím, že som ťa inšpiroval k tomu, aby si niektoré z nich navštívil/a. Keď tam budeš, nezabudni mi poslať fotku alebo ma priamo označiť na Instagrame, kde ma nájdeš ako @nie_je_tura_bez_stura.

—–

Článok vznikol v spolupráci s VISIT LIPTOV / www.visitliptov.sk, kde ťa čakajú ďalšie zaujímavé tipy na výlety. Aktivita je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby SR.

Historický kompas v Liptovskom Mikuláši ťa prenesie do minulosti

Už si počul/a o Historickom kompase v Liptovskom Mikuláši? Ide o jedinečnú formu prehliadky mesta, ktorá ti modernou formou priblíži jeho históriu. Pozri sa, kde všade zaviedol tento kompas mňa.

Región Liptov ponúka nejeden zaujímavý tip na výlet či krásnu túru. Tentokrát som však nechal svoje turistické topánky doma a vybral som sa na výlet do histórie. Ak sa zaujímaš o našu národnú históriu, tak v tomto meste sa za pár minút môžeš „preniesť“ do minulosti a ocitneš sa aj na miestach, kde sa písali naše národné dejiny. 

Historický kompas

Projekt Historický kompas ti modernou formou priblíži históriu mesta a osobností. Jeho súčasťou je takmer 30 budov, ktoré sú označené tabuľkami alebo stojanmi. Tie obsahujú zaujímavé informácie o konkrétnych budovách v slovenskej, ale aj anglickej verzii. Rovnako tak aj QR kódy, vďaka ktorým sa dostaneš na web historického kompas, kde si môžeš prečítať viac a vypočuť si aj audio nahrávky, ktoré majú TOP pamiatky mesta v centre. Nahrávky sú veľmi autentické a pri ich počúvaní sa ihneď prenesieš do minulosti.

Výhodou takejto prehliadky mesta je, že výlet si môžeš urobiť sám, kedykoľvek chceš. Môžeš si pozrieť jednu či 10 budov, je to len a len na tebe. A samozrejme niektoré z budov, v ktorých sa nachádzajú napríklad múzeá, môžeš aj navštíviť.

Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva

Ide o jediné celoslovenské špecializované múzeum svojho druhu na Slovensku. Nachádzajú sa tam interaktívne expozície Kras a jaskyne Slovenska, Chránená príroda Slovenska s časťami Zem – miesto pre život a Človek, hory, NATURA 2000. Toto múzeum rozhodne stojí za návštevu, je naozaj veľké, takže tam vie človek stráviť aj celý deň, a aj tak ho nestihne preskúmať úplne celé. Okrem iného som tam objavil model meteoritu či kostru jaskynného leva a veľmi sa mi páčili aj zvuky v jednotlivých častiach, ktoré podčiarkli ešte viac atmosféru konkrétnych expozícií.

VSTUPNÉ

Dospelí – 8 €

Dospelí s Liptov Region Card – 6,96 €

Žiaci, študenti, ZŤP, starobní dôchodcovia, ITIC – 4 €

Deti do 4 rokov – zdarma

Rodinné vstupné – 2 dospelí + 2 deti od 4 do 15 rokov – 18 €

—-

TIP: Projekt Nepoznaný Liptov ti priblíži viac zo sveta jaskyniarstva v podobe krásnych videí, článkov a podcastov. Viac sa dozvieš priamo TU.

—-

Niektoré zo zastávok Historického kompasu

V centre mesta sa nachádza viacero budov, ktoré sú súčasťou tohto projektu. 

Mäsiarsky dom: V pôvodnej budove sa pravdepodobne narodil a vyrastal najrevolučnejší štúrovský básnik Janko Kráľ.

2. župný dom: V minulosti v tejto budove sídlila župná správa, stoličný súd, lekár a väzenie. Dnes tu sídli okresný súd a jej priečelie zdobí erb Liptovskej župy.

Múzeum Janka Kráľa: Okrem iného bol pravdepodobne v tejto budove súdený zbojník Juraj Jánošík. Od roku 1955 je budova sídlom Múzea Janka Kráľa.

Hostinec: Táto budova stála na dôležitej ceste zo severozápadu na východ už v 17. storočí. Aktuálne si tam môžeš pozrieť expozíciu Liptovského múzea z dejín lovu, poľovníctva a rybárstva.

Galéria: V tejto budove bola kedysi škola a od 1955 v nej sídli “galéria”, 3. najstaršia inštitúcia svojho druhu u nás.

Synagóga

Súčasťou Historického kompasu je aj miestna synagóga, ktorá je takým mojím osobným víťazom, pretože som dávno nevidel krajšiu budovu. Patrí medzi tie najväčšie a najštýlovejšie na Slovensku. Nájdeš v nej múzeum, ktoré prezentuje históriu kedysi početnej mikulášskej židovskej komunity a v súčasnosti sa v tejto synagóge zvyknú organizovať aj koncerty či rozličné výstavy. Určite ju pri prehliadke Liptovského Mikuláša neobíď, verím, že sa ti bude páčiť tak ako mne.

Štúr aj v Liptovskom Mikuláši

Toto štúrovanie do histórie ma veľmi bavilo aj pre to, že som sa ocitol opäť aj na miestach, kde kedysi sám Ľudovít Štúr. Ten sa pričinil o vznik jedného z najznámejších slovenských spolkov  – prvého kultúrneho spolku – Tatrín a rovnako bol prítomný pri prvom politickom programe Slovákov – Žiadosti slovenského národa. Na Námestí ŽSN sa nachádza aj stará evanjelická fara, v ktorej je v súčasnosti expozícia Tatrín a Žiadosti slovenského národa a pred budovou je umiestnená práve socha Štúra.

Novinkou v meste je aj tento fotopoint, ktorý je umiestnený pred Kostolom sv. Mikuláša.

—-

TIP NA ZÁVER: Prečítaj si aj článok Čo vidieť v Demänovskej doline? Tieto miesta sa ti budú určite páčiť

—-

Článok vznikol v spolupráci s VISIT LIPTOV / visitliptov.sk, kde ťa čakajú ďalšie zaujímavé tipy na výlety. Aktivita je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby SR.  

8 tipov na nenáročné výlety na Liptove pre všetky vekové kategórie, na konci ktorých ťa čaká nejeden unikát

8 tipov na nenáročné výlety na Liptove pre všetky vekové kategórie, na konci ktorých ťa čaká nejeden unikát

Liptov patrí k tým najkrajším regiónom na Slovensku. Ponúka nejedno zaujímavé miesto či pamiatku, ktoré sa oplatí vidieť a navštíviť. V tomto článku nájdeš hneď niekoľko tipov na zaujímavé výlety na Liptove, ktoré stoja určite za to!

Obec Lúčky

Obec Lúčky leží neďaleko Veľkého Choča v Dolnom Liptove. Pre veľa ľudí je známa cez kúpele s možnosťou okúpať sa v termálnej vode. Liečivá voda prinavrátila už mnohým ľuďom zdravie a pochádza z dvoch vrtov. Súčasťou kúpeľov je aj AQUA-VITAL PARK s bazénmi s termálnou vodou, saunami a soľnou jaskyňou. V jeho okolí nájdeš aj tenisové kurty, badminton, minigolf či bowling. Okrem toho, že je obec známa prívlastkom „kúpeľná“, tak ponúka aj viacero ďalších zaujímavých miest, ktoré sa oplatí vidieť.

TIP: Lúčky sú tiež východiskovým bodom pre turistov smerujúcich na Veľký Choč. Ten mám na pláne aj ja,  takže už teraz viem, že sa tam ešte tento rok vrátim štúrovať.

Lúčanský vodopád

Lúčanský vodopád patrí k najväčším prírodným unikátom Slovenska. Dôvodov na to je hneď viacero. Nachádza sa priamo v centre obce, je 12 metrov vysoký, kaskádovitý a zaujímavý je napríklad aj tým, že nikdy nezamŕza kvôli teplým prameňom z kúpeľov, ktoré do neho pritekajú. To, že ide naozaj o významné miesto svedčí aj fakt, že len 5 vodopádov predstavujúcich najvýznamnejšie prírodné dedičstvo Slovenska bolo Ministerstvom životného prostredia vyhlásených za národné prírodné pamiatky a tento vodopád patrí práve do tejto skupiny.

Náučný chodník umelcov

Ďalšou zastávkou v obci, ktorú by si pri jej návšteve nemal/a vynechať, je náučný chodník venovaný známym umelcom, ktorí v Lúčkach pôsobili. Trasa chodníka vedie poza Kúpeľný hotel Choč, Dependance Liptov a Balneocentrum. Chodník má niekoľko zastávok a tvoria ho 2 základné okruhy, ktorých bližší popis si môžeš pozrieť priamo TU. Nie je to nič príliš dlhé a ani náročné, takže ideálny tip aj na pekný rodinný výlet.

Fotka: Tento altánok je venovaný Milanovi Michalovi Harmincovi, známemu architektovi.

Fotka: Táto lavička je zas napríklad venovaná Tadeášovi Salvovi, známemu skladateľovi a rodákovi z Lúčok.

Diviačia zvernica

Myslím, že hlavne malých turistov zaujme diviačia zvernica, ktorá sa nachádza na konci obce, za kúpeľmi. Tá vznikla za účelom výcviku poľovných psov, aby sa čo najlepšie naučili pracovať s diviačou zverou v poľovných revíroch.

Brankovský vodopád

Východiskovým bodom k tomuto vodopádu je zastávka “Biely potok, Podsuchá”, rovnako je tam aj parkovisko, kde sa dá bezplatne zaparkovať. Po tom je treba prejsť cez most a odtiaľ sa stačí celý čas držať zelenej turistickej značky. Rovnako sú tam aj žlté šípky, takže stratiť sa nemôžeš. Ide o príjemnú a nenáročnú prechádzku, za približne 45 minút si na mieste a nepochybujem o tom, že toto miesto zaujme všetky vekové kategórie.

Brankovský vodopád patrí rovnako k prírodným unikátom Slovenska. Nachádza sa na západnom okraji Nízkych Tatier pri ústí do Revúckej doliny a s výškou 55 metrov je najvyšším vodopádom v Nízkych Tatrách. Zároveň sa radí do prvej päťky najvyšších vodopádov na Slovensku. Počas zimných mesiacov sa mení na krásny ľadopád pokrytý mnohými cencúľmi a inými ľadovými útvarmi.

TIP: Vypočuj si podcasty venujúce sa vodopádom na Liptove, ktoré vznikli v rámci projektu Nepoznaný Liptov.

Rozhľadňa Liptovská Lúžna

Asi pol kilometra za obcou Liptovská Lúžna nájdeš krásnu rozhľadňu, ku ktorej je bezproblémový prístup. V prípade, že sa do obce vyberieš autobusom, je potrebné vystúpiť na konečnej zastávke “Liptovská Lúžna – Hronec”. Auto zas vieš zaparkovať popri hlavnej ceste za obcou, rozhľadňa je z cesty dobre viditeľná. Vysoká je približne 8 metrov a ponúka krásne výhľady na okolie.

Rovnako ponúka výhľady na pôsobivú prírodnú pamiatku – Lúžanské Meandre s čistou, pomaly tečúcou vodou potoka Lúžňanka. Takou zaujímavosťou a raritou je aj to, že riečka vytvára dojem, že tečie hore kopcom. Priznám sa, že toto miesto ma veľmi oslovilo a normálne sa mi odtiaľ ani nechcelo odísť. Nepochybujem o tom, že pekne tu musí byť v každom ročnom období!

Termálny prameň Kalameny

Termálny prameň v Kalamenoch tvorí umelý vrt z roku 2000. Okolo vrtu bolo vybudované umelé jazierko, ktoré pôsobí naozaj pekne a upravene. Voda prúdiaca z hlbín má približne 33 °C, čo umožňuje pohodlné kúpanie i v chladnejšom zimnom období. Prameň je prístupný celoročne a bezplatne! Nachádza sa pri ňom provizórne parkovisko, kde môžeš zaparkovať. Ja som tam bol skoro ráno, takže som stretol len málo ľudí, ale predpokladám, že tam ľudia zvyknú chodievať pomerne často, tak len, aby si na to myslel/a.

Liptovský hrad

Liptovský hrad patrí nielen k unikátom regiónu Liptov, ale rovnako k unikátom celého Slovenska. Ide o najvyššie položený hrad na Slovensku (993,6 m n.m.), hoci dnes je to už len menšia ruina. Nachádza sa nad obcou Kalameny v Chočských vrchoch. Začiatok štúrovania na hrad som začal pri kultúrnom dome v Kalamenoch (autobusová zastávka) a odtiaľ som sa celý čas držal žltej turistickej značky. Skrátiť cestu si o pár stoviek metrov môžeš tak, že sa autom odvezieš k spomínanému termálnemu prameňu za dedinou. Cesta k hradu mi trvala približne 2 hodiny, priznám sa, že takto v snehu mi to dalo celkom zabrať. Ak sa sem vyberieš počas zimných mesiacov, tak si nezabudni zbaliť aj “mačky”, mne v istých úsekoch dosť pomohli. 

Každé z týchto miest jednoducho #TrebaZazit!, a preto verím, že som ťa inšpiroval k tomu, aby si niektoré z nich navštívil/a. Keď tam budeš, nezabudni mi poslať fotku alebo ma priamo označiť na Instagrame, kde ma nájdeš ako @nie_je_tura_bez_stura.

—-

Článok vznikol v spolupráci s VISIT LIPTOV. Aktivita je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby SR.

Liptovar – Invencia nielen na tanieri

Keď sa aj pitie piva mení na kultúru

Poznáte jednu z najčastejšie používaných lží? Je to vtedy, keď chlap doma povie žene, že ide s kamarátmi na jedno. Veru, pivo sa v našich končinách stalo osvedčený dôvod ísť sa s kamarátmi vyvenčiť. Po novom však núka možnosť objavovať dosiaľ nepoznané chute tekutého chlebíka a zároveň si k nemu dopriať aj typické pivárske lahôdky. Remeselný pivovar v Liptovskom Mikuláši však zašiel ešte ďalej a milovníkom piva dožičí aj zážitok navyše.

V posledných rokoch akoby sa roztrhlo vrece s malými rodinnými pivovarmi. Pivo mám síce rád, ale namiesto experimentovania som dlho zostával verný klasike. Veď chuť tohto nápoja aj tak vo veľkej miere závisí od umenia správne ho načapovať. Stále mi však vŕtalo v hlave, či slová chvály na rôzne remeselné pivovary nebudú len dobre cielený marketingový ťah. Najlepší spôsob, ako to zistiť, je overiť si to na vlastnej koži a tak som sa vybral na koštovku do Liptovaru v Liptovskom Mikuláši.

S pivom sa treba hrať

Už vchod do pivovaru spojeného s reštauráciou je štýlový a pripomína sud s pivom. Kreativita nových majiteľov podniku tým však v žiadnom prípade nevyhasína, práve naopak. Spolu s personálom sa dosýta vyhrali s rôznymi podobami anglickej verzie piva BEER a na veľkometrážnych pivných podložkách invenčnými sloganmi ovenčili nielen hlavnú časť reštaurácie, ale aj vonkajší salónik s čitárňou. Veru, dosiaľ mi nikdy nenapadlo prečítať si pri pive knihu a s týmto úmyslom vyraziť na čapované, no v Liptovare sa zjavne snažia lámať predsudky a búrať stereotypy. „Reštaurácia je ako výkladná skriňa pivovaru, prostredníctvom ktorej chceme tento zlatistý mok priblížiť našim hosťom, ponúknuť im k nemu pohodu a zároveň čosi tradičné pod zub,“ previedol ma po zákutiach reštaurácie jej manažér Martin Kupčo. Interiéru síce dominuje drevo a kov, no tento raz mi zaimponoval jeden z kožených boxov, ktoré často vídať vo filmoch z amerického prostredia.

Kvalita bez umeliny

Obsluha prišla v okamihu, ani nebol čas zamyslieť sa nad tým, čím vlastne koštovanie začať. Zvyčajne to býva nápoj a čo iné v takomto podniku vyskúšať, ako čerstvé nefiltrované a nepasterizované pivo. Moje váhanie prerušil Martin a v rýchlosti mi vysvetlil rozdiely medzi jednotlivými druhmi. „Ľudia sú zvyknutí piť technickú tekutinu, ale naše pivo je živé. Nenájdete v ňom nič iné, len kvalitný chmeľ, jačmenný slad, kvasnice a vodu. Varíme ležiaky a vrchne kvasené pivá, takzvaný „ale“, do ktorých nepridávame žiadne umeliny,“ vyhŕkol na mňa základnú definíciu. Dôležitá ingrediencia každého z ponúkaných druhov piva je však chuť experimentovať. V Liptovare sa rozhodli pre totálnu slobodu bez viazanosti štýlom, technikou a množstvom. Rozhodujúca je vraj chuť a samotní autori tohto nápoja k nej sľubujú vášeň, potešenie a tvorivosť. Lenže, ktorý z atraktívnych názvov si zvoliť? Uletieť na Beer Force One, odskočiť si do Beer Verly, zahrať si Rug Beer alebo sa cítiť Beer Happy? Stavil som na poslednú možnosť. Reku, neprepálim hneď štart a na úvod by mohol zapasovať svetlý ležiak.

Uletieť na Beer Force One, odskočiť si do Beer Verly, zahrať si Rug Beer alebo sa cítiť Beer Happy?

Pivo aj na tanieri

Od kamarátov som sa dopočul, že v tomto pivovare si zakladajú na pivnej kultúre, ktorú sa snažia podkuť aj kvalitnou gastronómiou. Priznávam, klasikám typu utopence, nakladané syry a tatarák sotva dokážem odolať, no keď som už na inšpekcii, mal by som zrejme skúsiť niečo iné. Ochotný manažér reštaurácie ma ani tento raz nenechal dlho na pochybách. „Všetky jedlá pripravujeme z kvalitných surovín, ktoré si vyberáme od slovenských výrobcov. Chceme, aby boli čerstvé a merali k nám čo najkratšiu cestu. Dávame si totiž záležať aj na znižovaní uhlíkovej stopy a zodpovednom správaní k prírode. Keďže sme v pivárni, tento nápoj je súčasťou aj mnohých našich pokrmov,“ rozhovoril sa Martin Kupčo, kým som očami lietal po názvoch jednotlivých jedál. Jedna dobrota podľa názvu striedala druhú a vo mne sa začal spúšťať Pavlovov reflex. Hovädzie líčka na pive, steak zo sviečkovice, kuracie krídelká, teľací rezeň…čím viac som bol hladný, tým som bol bezradnejší. Požiadal som preto o radu a pomoc fundovaného majordóma.

Liptovar je živé pivo. Nenájdete v ňom nič iné, len kvalitný chmeľ, jačmenný slad, kvasnice a vodu. Varia tu ležiaky a vrchne kvasené pivá, takzvaný „ale“, do ktorých nepridávajú žiadne umeliny.

Kultúra v každom dúšku

Jednou zo špecialít Liptovaru sú domáce hamburgery. Lenže, ktorý z ôsmich si vybrať, keď každý podľa popisu vyzeral fantasticky? „Ja osobne mám rád pikantné jedlá a hosťom s podobnými chuťami odporúčam Jalapeños Burger s papričkami. Aby sme zostali v téme, jeho súčasťou aj grilovaný pivný syr, takže ideálna voľba k ďalšiemu druhu piva,“ nezaprel v sebe šikovného marketéra Martin Kupčo. Vravím si, prečo nie, veď po prvom pollitri sa len tak zaprášilo a teraz je správny čas na ťažší kaliber. Beer Force One bolo to pravé. Silné, svetlé, vrchne kvasené pivko, ktoré po horkom úvode rozohralo v ústach koncert jemných korenisto grepových chutí. Po každom ďalšom dúšku som si začal viac a viac uvedomovať, čo v praxi znamená budovanie pivnej kultúry na Slovensku. A to som si vychutnával tieto dobroty celkom sám, bez spoločnosti či doplnkového programu. Pravidelné pivné grilovačky, alebo ak chcete BarBeerCue, na terase pri dobrej hudbe vždy dokážu v Liptovare vytvoriť atmosféru, pri ktorej chutí zlatistý mok ešte lahodnejšie.

Reštaurácia je ako výkladná skriňa pivovaru, prostredníctvom ktorej zlatistý mok približujú hosťom a ponúkajú k nemu pohodu a zároveň niečo pod zub…

Burgre ako z rozprávky

Moje dumanie o tom, že pôvodne som chcel ísť iba na jedno, prerušila sympatická servírka s očakávaným „burgrom“ na štýlovom podnose s imitáciou novín. Priznám sa, pred prvým sústom vždy riešim dve ťažiskové otázky: ako ho zjesť a pri tom sa nezašpiniť a zároveň, či je to tuctová žemľa z obchodu, alebo im ju pečú na objednávku. Na tú prvú mi síce Martin nevedel dať jednoznačnú odpoveď, keďže každý po-užíva inú techniku, no pri druhej bol už konkrétnejší. „Bez kvalitnej žemle nemôže vzniknúť chutný burger. Aj nám trvalo nejaký čas, kým sme našli správneho dodávateľa, no radi by sme sa posunuli ešte ďalej a nechali si ich piecť na mieru,“ zauvažoval nahlas. Myšlienka určite chvályhodná, lenže už teraz je latka nastavená poriadne vysoko. Precízne vybrané suroviny ladili spolu nielen vizuálne, ale aj chuťovo a zabrať dostal aj môj maškrtný jazyk, ktorý naostrili pikantné papričky. Indian Pale Ale však zahasil aj ten najmenší náznak požiaru v mojich ústach a po tejto kombinácii v nich zostal príjemný pocit zvýraznený barbecue omáčkou so steakovými hranolčekmi. Zážitok musel byť aj pohľad na mňa samého pri jedení. Túto výzvu som však zvládol bez ujmy a napokon, v reštaurácii veľmi dobre vedia, prečo k burgrom automaticky servírujú aj vlhčenú utierku.

Na pokraji šialenstva

S pocitom vnútornej nasýtenosti, nemyslím tým len tú fyzickú, som sa pomaly začal zberať na odchod. Z degustačného menu to však, na moje prekvapenie, ešte nebolo všetko. Pozornému manažérovi zjavne záleží na spokojnosti zákazníka a zážitok z pivného vychutnávania sa rozhodol ešte vyšperkovať. „Vedeli ste, že niektoré druhy piva sa hodia napríklad aj k dezertom? Klasického ležiaka by ste si zrejme k torte alebo zákusku nedali, no u nás vieme pivom v hosťoch vyvolať úplné šialenstvo,“ navnadil ma na ďalší chod Martin Kupčo. Vysvetlenie prišlo vzápätí, tento raz s fľaškovým pivom, ktorého názov Madness v preklade znamená práve spomínané šialenstvo. Ide však len o ďalšiu slovnú hračku, keďže v tomto silnom pive dominuje prekvasený med. Spolu s náznakom údených datlí je ideálnym ukončením gurmánskeho exkurzu do života tohto remeselného pivovaru. Chuť koštovať a prekladať pivko dobrotami pod zub vo mne síce neutíchala, na prvý pokus to však stačilo. Mal by som sa asi hanbiť, veď som opäť nedodržal slovo a z jedného sa napokon vykľuli tri. Ešteže tie naše ženy vedia rozlíšiť, kedy ide o sľub a kedy len o slovnú hračku, ktorú treba brať s dostatočne veľkou rezervou.

SVETOVÝ POHÁR SA VRACIA DOMOV

Jasná kvetmi privíta elitu ženského lyžovania

Dokonale upravené trate, tisícky fanúšikov na tribúnach, skvelá atmosféra a fantastické výkony najlepších lyžiarok sveta. Preteky Svetového pohára v Jasnej spred piatich rokov sa natrvalo vryli do pamäti nejedného milovníka bieleho športu. Naše najlepšie lyžiarske stredisko na ne môže už čoskoro nadviazať. Začiatkom marca totiž bude opäť miestom, v ktorom sa snúbi ženská krása s brilantným športovým umením.

Po obrovskej vlne eufórie, ktorú v marci 2016 v Jasnej spôsobili najmä naše dve reprezentantky – Veronika Velez-Zuzulová a Petra Vlhová, máme šancu na rovnako chutné repete. Pravda, tento raz musíme variť z ingrediencií s mierne horkastou príchuťou. Odchod Veroniky do športového dôchodku sa dal očakávať, menej však už udalosti, ktoré do celej spoločnosti priniesol šíriaci sa vírus. Podľa očakávania sa mu nevyhla ani ženská edícia Svetového pohára. Organizátori jeho slovenskej porcie sa tak dostali do nezávideniahodnej situácie. Po mesiacoch neistoty, či sa vôbec budú 6.-7. marca 2021 preteky na Slovensku konať, dala Medzinárodná lyžiarska federácia FIS v októbri Jasnej definitívne zelenú.

S divákmi či bez nich

Pripraviť sa na takéto podujatie znamená rátať so všetkými alternatívami, ktoré môžu nastať. A tých veru nie je málo. Pripomíname, že tento článok vznikal koncom októbra, iba niekoľko dní po spustení čiastočného lockdownu, keď mali všetci činovníci, nielen tí športoví, viac otázok ako odpovedí. K najväčším neznámym dlhodobo patrí počet divákov. „S podobným scenárom, ako pred piatimi rokmi, nemôžeme rátať. Je však rozdiel, či máte na tribúne päťtisíc ľudí, či ich je len tisíc, alebo tam nie sú vôbec žiadni,“ zamýšľa sa predseda organizačného výboru Matej Hulej. Svetový pohár bez divákov by však bola rana, ktorá sa pomaly hojí. Pretekať sa síce dá aj bez nich, no už aj samotné lyžiarky veľmi dobre vedia, kde majú najlepšiu atmosféru pod kopcom a naj-žičlivejšie publikum. „Pri plnej obsadenosti tribún by sme vedeli prichýliť až takmer 17 tisíc návštevníkov strediska. Nateraz to síce vyzerá ako nepodarené sci-fi, ale ktovie, možno v marci motyka vystrelí a budeme musieť rozširovať kapacitu,“ nestráca optimizmus Matej Hulej.

Stredisko ponúka viac ako 50 km perfektne upravených zjazdoviek rôznych obťažností. Pod oboma stranami Chopka je k dispozícii 23 lanoviek a vlekov, s kapacitou 28,5 tisíca lyžiarov za hodinu.

Bezpečnosť na prvom mieste

Bez ohľadu na počet divákov bude hlavnou prioritou organizátorov predovšetkým bezpečnosť. Splniť všetky nariadenia, ktoré stanovuje nielen vláda, ale aj samotná federácia FIS , dá totiž zabrať a zamestná nielen stovky ľudí, ale aj špeciálneho covid manažéra. „Je to osoba, ktorá bude nepretržite sledovať všetky obmedzenia a strážiť ich dodržiavanie v rámci jednotlivých komisií tak, aby sme žiadne z nich nezanedbali. Či už je to ubytovanie, stravovanie, ale aj samotný pohyb v rámci strediska,“ predstavuje zrejme nevyhnutnú pozíciu na všetkých väčších športových podujatiach nielen blízkej budúcnosti. Vzájomné stretnutia a dotyky tak nahradí odstup a snaha každému sa vyhnúť. Veď možná nákaza by pre súťažiace znamenala nútenú dvojtýždňovú pauzu a tým aj stratu bodov do celkového hodnotenia. Na rozdiel od minulosti budú mať všetci aktéri podujatia vyhradené vlastné koridory – počnúc súťažiacimi, cez organizátorov, až po médiá. Prísne opatrenia sa dotknú aj ubytovania pre pretekárky, ich hotel sa pre nepovolaných hermeticky uzavrie.

Kvety a krása

V Jasnej sa na Svetový pohár pripravujú už niekoľko mesiacov a skalní návštevníci strediska si všimnú zmeny hneď od začiatku lyžiarskej sezóny. „Už neraz sme ukázali, že s organizáciou podujatí sa vieme pohrať a inak to nie je ani tento raz. Opäť máme v talóne viacero prekvapení, ktoré potešia nielen samotné pretekárky, ale aj bežných klientov,“ poodhalil Matej Hulej pokrievku na hrnci, v ktorom sa rodia všetky nápady. Medzi ne patrí tematická výzdoba v reštauráciách, ktoré sa odejú do farieb krajín pôvodu najlepších svetových lyžiarok. Zároveň budú na predajniach k dispozícii atraktívne suveníry s logom podujatia. K tradičným čiapkam, čelenkám a tričkám však pribudnú aj rúška. „Túto ponuku sme pripravili v spolupráci s lokálnymi výrobcami, ktorým chceme takýmto spôsobom pomôcť prežiť zložité časy. Hlavnou témou celého podujatia sú však kvety a ženská krása a preto aj naše stredisko bude niekoľko mesiacov vyzdobené v tomto duchu,“ prezrádza. Práve „beauty program“, v rámci ktorého sa s lyžiarkami naposledy pohrali vizážisti a ich krásu zvečnili na profesionálnych fotografiách, patril k ešte dlho ospevovaným zážitkom na celom okruhu pretekov. Je teda na čo nadviazať.

Rozptýlenie na diaľku

Keďže množstvo ľudí, s ktorý-mi sa lyžiarske hviezdy budú môcť v Jasnej stretnúť, je značne limitované, organizátori sa museli s prekvapeniami mierniť. Lenže, už samotná prezentácia strediska s našou zlatou Petrou Vlhovou stála za to. „Stavili sme na tradície a spomínanú krásu, ktorá vďaka Peti obletela svet. Sama ani len netušila, že spoločenská hodnota pôvodnej kvetinovej party z nášho regiónu, ktorú mala pri fotení na hlave, sa hýbe okolo stotisíc eur. Ak to podmienky dovolia, podobným štýlom by sme sa chceli uberať aj s ďalšími dievčatami svetovej lyžiarskej špičky,“ neskrýva mierny optimizmus šéf organizátorov. Slovenský folklór, party a kroje by mali byť sprievodným znakom celej akcie. Je však pravdepodobné, že pretekárky sa v nich tento raz objavia iba na diaľku a to prostredníctvom vlastných objektívov. Ešteže pretekať na zjazdovkách zatiaľ nie je možné len na sociálnych sieťach a v online prostredí.

Prekvapenie aj na trati

Preteky Svetového pohára sú v Jasnej síce naplánované až na marec, no stredisko týmto sviatkom žije už od začiatku lyžiarskej sezóny. Ako prvé sa objavili na svahoch búdky, ktoré slúžia lyžiarkam ako zázemie počas pretekov. Zmizla aj kopa snehu z dojazdovej časti nad Bielou púťou, ktorú si organizátori odložili na vyrovnanie sklonu zjazdovky ešte z konca vlaňajšej sezóny. Stredisko zároveň zdobia vlajky s logom pretekov a termínom 6.-7. marec 2021. Do tuhého však začne ísť približne tri týždne pred týmto športovým sviatkom. „Najskôr začneme pripravovať zjazdovku, ktorá potrebuje vyššiu hrúbku snehu, ako svah pre bežných lyžiarov. Sneh začneme napúšťať vodou „balkovať“ , aby sme dosiahli správnu tvrdosť podkladu. Jedným z prekvapení pre pretekárky bude vlnitosť trate, na ktorú u nás neboli zvyknuté. No a na záver začneme stavať stany a tribúnu v cieli trate na obe disciplíny – slalom a obrovský slalom,“ odhaľuje postupnosť krokov Matej Hulej.

S fanúšikmi na lyžiach

Jeho prevádzkovatelia veria, že miestne svahy napokon s väčšími či menšími obmedzeniami budú môcť brázdiť aj bežní milovníci bieleho športu. Ak sa aj nedostanú na tribúnu, o umenie najlepších svetových pretekárok medzi bránkami by nemali prísť. „Chceme pre nich pripraviť na rôznych miestach informačné obrazovky, aby vedeli, čo sa deje za kopcom a zároveň sa nekopili v jednom mieste. Najviac sa ich objaví na údolných a výstupných staniciach lanoviek, kde majú lyžiari možnosť chvíľu postáť a pozrieť si jazdu svojej favoritky,“ pripája na záver potešiteľnú informáciu predseda organizačného výboru pretekov Matej Hulej. Treba len veriť, že diváci sa na tribúnu napokon predsa len dostanú a spolu s miliónmi televíznych fanúšikov po celom svete pomôžu výnimočnej Liptáčke dosiahnuť na vrchol aj na domácej scéne. Veď každý športovec určite vie, že víťazstvá chutia najlepšie práve doma.

IGOR RATTAJ

V národných parkoch by mali podnikať len zodpovední

Cestovný ruch inkasoval v roku poznačenom korona krízou vari najviac úderov. Hranice sa privreli, lietadlá uzemnili, hostí z cudziny dramaticky ubudlo a domáci ich nedokázali plne nahradiť. Výpadok pocítila aj spoločnosť Tatry mountain resorts, najväčší hráč v oblasti cestovného ruchu na Slovensku. Napriek tomu ani v ťažkých časoch neskladá zbrane a nepoľaví v nárokoch na kvalitu, práve naopak, hovorí hlavný akcionár a predseda predstavenstva TMR Igor Rattaj.

Zhovárame sa pred začiatkom zimnej sezóny v čase núdzového stavu pre korona krízu, ktorá vari najviac zo všetkých odvetví poznačila práve cestovný ruch. Ako sa podpísala pod výsledok letnej sezóny spoločnosti TMR?

Celkovo sme zaznamenali dvadsaťpercentný prepad, či už návštevnosti, alebo prepravy lanovkami. Hotely síce boli na úrovni vlaňajška, ale celkovo bolo v Tatrách menej ľudí, najmä vo Vysokých. Naopak, Nízke Tatry možno našli nových klientov aj na leto.

Takže správy o preplnených letných Vysokých Tatrách zjavne neboli pravdivé…

Nie, bol to hoax. Je to tak, ako som sa dočítal z rozhovoru s chatárom na Rysoch Viktorom Beránkom. Žijeme internetovú dobu. Niekto niečo zdieľa na sociálnej sieti a všetci nadobudnú dojem, že je to pravda, aj keď je pravdou opak. Podliehame správam a fotkám, ktoré však vôbec neprezentujú realitu. Výsledné čísla sú úplne iné, ako to možno vyzeralo pár dní.

V čase nášho rozhovoru (druhá polovica októbra, pozn. red.) nepoznáme situáciu, aká bude počas zimnej sezóny. Ako sa vôbec v období náhlych zmien a obmedzení dá sezóna prichystať?

Musíme sa pripraviť na všetko, nerobíme rozdiely. Verím, že to bude podobné ako v Rakúsku a Švajčiarsku, kde vydali manuál, podľa ktorého dokážu lyžiarske strediská fungovať. Pre tieto krajiny je lyžovanie významné ekonomicky aj sociálno-spoločensky. To je, žiaľ, rozdiel v porovnaní so Slovenskom, kde v októbri kompetentní nevedia určiť rámec, v ktorom sa bude dať pohybovať.

Korona kríza nemá obdoby, nikto sa na ňu nemohol pripraviť. Čo vám táto skúsenosť dala?

Krízy ako je táto dokážu svojim spôsobom posilniť. Musíte sa vynájsť, aj napriek všelijakým pomociam‑nepomociam si treba pomôcť najmä sám. Je to tvrdá skúška ohňom.

Vy ste práve počas tejto mimoriadnej situácie postavili ku kormidlu TMR, do pozície výkonného šéfa. S akým cieľom?

Toto rozhodnutie nesúviselo priamo s koronou, tá len podčiarkla potrebu urobiť škrty a zmeny, ktoré sme vnímali už dlhšie. Takto ich nemusíme robiť na viackrát.

Kedy bude vaša misia naplnená tak, že vedenie zas odovzdáte inému manažérovi?

Musím najprv poznať situáciu, v akej budeme fungovať. Pôvodne som plánoval tento krok urobiť k novému finančnému roku, čo je prvého novembra. Pre druhú vlnu korona krízy sa však teraz veľmi ťažko robia strednodobé alebo dlhodobé prognózy a zmeny. Možno to potrvá rok, dva, tri… Takže zostávam dočasne natrvalo. (úsmev)

TMR je najväčšia spoločnosť v oblasti cestovného ruchu na Slovensku, vybudovala a zmodernizovala množstvo zariadení, ktoré pozdvihli úroveň hotelierstva, gastronomických služieb, akvaparkov a wellness, prepravy turistov a lyžovačky. do akej miery ste spokojný s tým, čo sa vám doteraz podarilo dosiahnuť?

Rozvoj bol super, urobilo sa veľmi veľa. Myslím si však, že teraz treba ísť menej extenzívne, ale viac intenzívne do hĺbky pre klienta. Robiť veci, ktoré sú adresnejšie, v súlade s dopytom po ochrane prírody. V tejto oblasti chceme byť lídrami a prinášať oveľa vyššiu kvalitu ‑ tak klientovi, ako aj prírode.

Čo si pod tým predstaviť? Viaceré vaše snahy, ktoré mali aj rozmer ochrany prírody, sa nestretli s pochopením…

Za ochranu prírody by mali bojovať práve veľkí hráči. Ako komunita pôsobiaca v cestovnom ruchu by sme mali vytláčať tých, ktorí sa k prírode stavajú nezodpovedne. Jednoducho, urobiť si poriadok medzi sebou. Je to o tom, že väčší subjekt je postihnuteľnejší pri plnení záväzku, ktorý prijal. Ak je orgánmi ochrany prírody zaviazaný napríklad vybudovať kanalizáciu alebo niečo vysadiť, nemôže si dovoliť nesplniť to. Na rozdiel od nejakej malej eseročky, ktorá dnes niečo dostane a zajtra po nej ostane len dym a čiara, je nepostihnuteľná. V národných parkoch by mali pôsobiť len subjekty, ktoré budú mať na to, aby tam dokázali fungovať zodpovedne. Samozrejme, boli by patrične sankcionované, ak by tak nefungovali.

TMR je ako najväčší hráč najviac na očiach, dostáva prívlastky ako žraloci či budovatelia lunaparkov, často neprávom. na druhej strane v Tatrách rastú objekty, ktorých vhodnosť je sporná, ale vy s nimi nemáte nič spoločné…

Nám by ani nenapadlo postaviť niečo také, ako je vyhliadková veža na Štrbskom Plese. Ak sme už pri ňom, v posledných mesiacoch bol celý verejne pertraktovaný rozvoj tejto lokality spájaný s TMR, hoci náš záber je tam minimálny. Napriek tomu výstavbu atrakcií a „lunapark“ pripisujú našej spoločnosti a to mi prekáža. Ak boli petície, že to treba zastaviť, tak to zastavme, ja sa budem prvý podpisovať a priväzovať k stromom, aby sa zastavila výstavba na Štrbskom Plese.

Vaša spoločnosť, ale už aj samosprávy a ďalšie subjekty pôsobiace v Tatrách spoločne volajú po jasných pravidlách fungovania v národnom parku, ktoré by jasne vymedzili, kde sa cestovný ruch rozvíjať smie a kde už nie. Je to hlavný problém, alebo vidíte aj ďalšie?

Nie je to len o tom, kde sa smie a kde nesmie, ale aj o tom, že nie každý tam môže fungovať. Narážam na diskusiu o spoplatnení vstupu do národných parkov. Ja hovorím áno, ale prostredníctvom tých, ktorí tam podnikajú. Za to, aby mohla firma pôsobiť v národnom parku, by platila poplatok. Sčasti by ho preniesla na klientov ako vstupné. O použití takto vybraných peňazí by však nemal rozhodovať len samotný národný park, ale rada, kde by mali zastúpenie aj tieto spoločnosti. My by sme tam mali byť takisto. Myslím si tiež, že na činnosť v národnom parku by sa mali firmám vydávať koncesie. Dostali by ich len tí, ktorí spĺňajú ekonomické, sociálne, odborné aj osobnostné predpoklady. Dnes si hocikto otvorí v národnom parku hocičo a nemusí mať skoro žiadnu zodpovednosť k okolitému prírodnému prostrediu.

Za ochranu prírody by mali bojovať práve veľkí hráči. ako komunita pôsobiaca v cestovnom ruchu by sme mali vytláčať tých, ktorí sa k prírode stavajú nezodpovedne. Jednoducho, urobiť si poriadok medzi sebou.

Veríte, že nájdete na takéto riešenia a myšlienky otvorené uši u kompetentných?

Neviem. Vláda má v súčasnosti úplne iné problémy, aj keď sa minister životného prostredia veľmi angažuje. Dal som už niekoľko návrhov, nateraz neboli akceptované, ale verím, že ešte na ne príde čas.

Jeden z vašich cieľov je práve zlepšiť imidž TMR, aby nebola terčom kritiky, často neopodstatnenej. Ako to chcete dosiahnuť?

Týmito návrhmi, alebo aj priamym prihováraním sa verejnosti prostredníctvom videí, ktoré uverejňujete? Zmenou spôsobu komunikácie, jej zintenzívnením tak smerom k orgánom ochrany prírody, ako aj k verejnosti. Nemyslím si, že TMR je najväčšou prekážkou pre ochranu prírody v Tatrách alebo kdekoľvek. Chcem o tom diskutovať, povedať, že kroky, ktoré robíme, o niečom takom zďaleka nehovoria. Veľmi často, ba priam štandardne, sme spájaní s vecami, za ktoré vôbec nemôžeme, príklad je už spomínaná veža na Štrbskom Plese.

TMR pôsobí aj v Rakúsku a poľsku. priznali ste, že práve v Rakúsku sa vám podniká najlepšie. Je to tým, že majú jasné pravidlá a dodržiavajú ich, alebo si viac uvedomujú význam cestovného ruchu pre krajinu?

Všetko dokopy. Je to aj spôsobom života, práce, rozmýšľania. Pre rakúsku spoločnosť znamená cestovný ruch oveľa viac, ako pre našu. Ja si globálne nemyslím, že cestovný ruch je tá najväčšia záťaž pre prírodu, práve naopak. Dnes je piata automobilka, ktorú plánujú postaviť, logistické centrum alebo priemyselný park, oveľa väčší problém pre ochranu slovenskej prírody, ako cestovný ruch.

Čo by sa malo zmeniť, aby sa rovnako dobre dal rozvíjať cestovný ruch aj u nás, bez zbytočných konfliktov a nedorozumení?

Zatiaľ, ako to vnímam, ani jedna vládna garnitúra nechápala potenciál cestovného ruchu pre národné hospodárstvo a v konečnom dôsledku ani pre ochranu prírody. Ak niekto na najvyššej úrovni dokáže pochopiť tento rozmer, bude vedieť nastaviť aj zmysluplné pravidlá pre rozvoj cestovného ruchu. Tak, aby nebola ohrozená príroda, práve naopak, a pomohlo by to aj ekonomike, aby sme nemuseli stavať ďalšiu automobilku, ktorá je pre prírodu horšie riešenie.

Potešenie s názvom píling

Procedúra s dávkou alchýmie a umenia

Slnko, voda a letné radovánky na pláži. Kto by sa na ne počas väčšej časti roka netešil. Aj prázdninové leňošenie pod páliacimi lúčmi však môže zanechať na našej koži hlboko vrytý odkaz. Spôsobov, ako jej vdýchnuť nový život a energiu, je viacero. Jedným z nich je píling, ktorý v Bešeňovej povýšili na umenie.

Nemôžem si pomôcť, no v mojom okolí som široko ďaleko jednoznačne najväčší milovník vitamínu D. Najradšej ho prijímam v čistej podobe priamo zo slnka a bola by som najradšej, keby mi neunikol ani jeden lúč. Nie náhodou mi prischla prezývka „reprezentantka v opaľovaní“. Pokožku síce chránim rôznymi prípravkami na slnenie aj po ňom, ale poznáte to, nikdy to nie je na sto percent.

S pribúdajúcim vekom si však začínam uvedomovať, že menej je niekedy viac. Pleť si totiž dokáže zapamätať všetky hriechy mladosti a neskôr nám ich v rôznej podobe pripomenúť. Po rokoch opaľovania som sa preto rozhodla dopriať jej trochu iný druh zážitkov, než na aké bola dosiaľ zvyknutá. Po rady som sa vybrala do Bešeňovej, ktorá je známa špičkovou starostlivosťou o ľudské telo.

Recept na mladosť

Na inšpekciu som si zvolila pracovný deň a bez váhania som zamierila do tamojšieho wellness centra, ktoré patrí k najlepším na Slovensku. Zrejme dielom náhody som natrafila na prevádzkového riaditeľa vodného parku, ktorý má so starostlivosťou o zdravie dlhoročné skúsenosti. „Čo by som vám odporučil?,“ zopakoval Peter Kolenčík z voleja moju otázku a bez váhania spustil. „Niečo nevšedné, zaujímavé a s pozitívnym účinkom na organizmus a omladenie tela. Vedeli ste, že každý deň nám odumiera niekoľko tisíc kožných buniek? Spôsobom ako ich šetrne odstrániť a dopriať pokožke kompletnú očistu a regeneráciu je píling. Vďaka tejto procedúre sa dôsledne prekrví, je pružnejšia, hebkejšia, po prečistení pórov lepšie dýcha a pôsobí mladistvým dojmom,“ začal hĺbkovú exkurziu do tajov ľudského tela. Na moje prekvapenie neskončila len v teoretickej rovine, no nečakane do-stala aj praktický rozmer. Ešte predtým však pribudlo niekoľko užitočných rád.

Vyššia forma relaxu

Jednoduchú procedúru si môže každý urobiť aj doma. Stačí na to niekoľko minút a pár bežne dostupných ingrediencií. Zmiešame napríklad kávový grunt s bambuckým maslom, kokosovým alebo olivovým olejom, pridáme trochu hrubozrnného trstinového cukru, lyžicu medu, následne premiešame a píling je hotový. Na osvieženie ešte môžeme pridať lístky čerstvej mäty, prípadne zopár kvapiek 100 % éterického oleja z pomaranča, grepu alebo citrónovej trávy. Po horúcej sprche treba píling krúživými pohybmi naniesť na pokožku a rovnomerne odstrániť odumretú kožu. Pravda, pre tých, ktorí radi zveria starostlivosť o zdravie do rúk odborníkov a relax chcú povýšiť na zážitok, pripravili v Bešeňovej vyššiu formu terapie. „Hostia u nás zabijú viacero múch jednou ranou. Najskôr si v saune prehrejú telo a zároveň urobia niečo aj pre posilnenie imunity. No a k tomu dostanú ešte niečo navyše,“ navnadil ma Peter Kolenčík s tajnostkárskym úsmevom. Práve vďaka nemu sa totiž saunovanie a s ním spojené procedúry začali na Liptove meniť na kultúrny zážitok.

V saune s Cypriánom

Aby som pochopila o čo ide, pozval ma na jeden z množstva rituálov, ktoré si bešeňovskí saunamastri pripravili pre klientov. Wellness centrá navštevujem pravidelne, no takéto divadlo som na vlastné oči videla po prvý raz. Tradičné ticho v parnej saune nahradila podmanivá hudba, prítmie spríjemnili tlmené farebné svetlá a čo ma dostalo najviac, neskutočný výkon chlapíka, ktorý prišiel oblečený v mníšskom rúchu a obratnými pohybmi niekoľko minút na nás vháňal horúci vzduch prevoňaný bylinkami. Inšpiráciou mu bol príbeh mnícha Cypriána a záznamy z jeho jedinečného herbára. Parné nárazy zasa imitovali jeho let na vlastnoručne vyrobených krídlach. Neviem, ako to dokázal, pretože čo i len sedieť úmornom teple a vlhku dá bežnému človeku poriadne zabrať. „Je to vec zvyku a tréningu, no za dvanásť minút saunamastri vypotia aj dva litre vody. Každý rituál má svoju tému a myšlienku. Úlohou jeho autora je nielen ohúriť šikovným narábaním s uterákom, ale namiešať správne esencie, zároveň ľudí niečo naučiť a popri tom aj zabaviť,“ zasvätil ma do modernej formy saunovania Peter Kolenčík. Nuž, čo vám poviem, nechala som sa strhnúť atmosférou a do nitky mokrému saunamastrovi som za príbeh o mníchovi Cypriánovi spolu s ostatnými poďakovala zaslúženým potleskom. Vravím si, takmer ako v divadle, no na standing ovation to tentoraz nevydalo. Bez šiat, len v plachte by to asi vyzeralo zvláštne.

Umenie aj alchýmia

Niekto by si možno povedal, že čo je na obyčajnom pílingu také zaujímavé. Po tejto skúsenosti viem, že takmer všetko. Už len namiešať správnu zmes, ktorou človek ulahodí pokožke, je výzva aj pre skúseného bylinkára či aromaterapeuta. K tomu vymyslieť príbeh, zvládnuť techniku parných nárazov, pridať pútavé informácie a celé to premeniť na atraktívne predstavenie je alchýmia, s ktorou si neporadí každý. Mimochodom, až na staré kolená som sa dozvedela, ako si vlastne túto zmes správne nanášať na pokožku, že pri tom treba dodržiavať smer od nôh a dlaní k srdcu a po saune sa odporúča zostať na čerstvom vzduchu, aby telo absorbovalo všetky živiny. „Píling je vhodné absolvovať jeden až dvakrát týždenne a počas celého roka. Budete sa možno čudovať, no pravidelné obrusovanie pokožky kvalitne namiešanými zmesami pomáha odstraňovať pigmentové škvrny, eliminovať príznaky celulitídy, zabraňuje vrastaniu chĺpkov do pokožky, odbúrava akné v oblasti dekoltu a zmäkčuje kožu na lakťoch, kolenách a chodidlách,“ vymenúva celý rad pozitív saunový a pílingový guru. My ženy si však potrpíme najmä na tvár. Dá sa použiť klasická zmes aj na ňu? – pýtam sa zvedavo. Dozvedám sa, že áno, treba sa však vyhnúť oblasti očí a úst. Vhodnejšia je pleťová maska, ktorá je jemnejšia a má taktiež detoxikačný a omladzujúci účinok.

Balzam pre telo i dušu

Nepreženiem, keď poviem, že po troch hodinách v saunovom svete som sa skutočne cítila aspoň o desať rokov mladšia. Pílingová kúra v spojení s parným kúpeľom a špičkovou starostlivosťou vliala novú energiu do môjho tela a ulahodila aj duši. Zrazu som si uvedomila, že i relaxovať sa dá na úrovni. „Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme začali organizovať súťaže v príprave prírodných pílingov, Peeling Cup. Chceme, aby sa naši saunamastri stále zlepšovali a vďaka ich šikovnosti a invencii si ľudia od nás odnášali vizuálny aj estetický zážitok. Vďaka zahraničnej konkurencii sa môžeme porovnávať so svetovo špičkou a prinášať novinky aj v oblasti pílingu, aromaterapie či relaxačných rituálov,“ dopĺňa Peter Kolenčík. Ja len dodám, že v Bešeňovej mi ukázali atraktívny a zároveň veľmi návykový spôsob starostlivosti o telo. Veď všetko, čo preň teraz urobím, si zapamätá a v budúcnosti mi to celkom určite pripomenie.

Reštart pre cestovný ruch

Karty sú rozdané, bitka o zákazníka sa začala

Cestovný ruch sa v uplynulých mesiacoch ocitol v dosiaľ nevídanej situácii. Prevádzky museli nútene zatvárať, ich pravidelní návštevníci zostali povinne uväznení doma a škody, ktoré so sebou
priniesli opatrenia proti šíreniu koronavírusu, sa vyšplhali na stovky miliónov eur. Turistike a dovolenkám však, verme, definitívne neodzvonilo a už teraz treba kuť plány na obdobie po pandémii. Nielen o nich sme sa začiatkom novembra zhovárali s Radúzom Dulom, generálnym riaditeľom sekcie cestovného ruchu na Ministerstve dopravy a výstavby SR.

Pandémia koronavírusu nastolila naprieč celým svetom zvláštne časy. Jedným z najviac postihnutých je cestovný ruch. ako sa táto situácia podpísala pod situáciu prevádzok naviazaných na príjmy z turizmu?

Najväčší problém súčasnosti nie je ani tak to, či prevádzky môžu byť otvorené, ale fakt, že zavedením rôznych opatrení sme prišli o 40 % hostí, ktorí k nám prichádzajú zo zahraničia. Zvyšných 60 % tvoria domáci turisti, ktorí síce v letných mesiacoch na niektorých miestach takmer nahradili tento výpadok, avšak len v segmente oddychových dovoleniek. Všetky zvyšné druhy cestovného ruchu vykazujú straty. Chýba nám biznis turizmus a s tým súvisiace konferencie, kongresy, podujatia, „team buildingy“ – teda skupinový cestovný ruch, v rámci ktorého organizátor ostatných niekam pozýva. Týka sa to aj výletných lodí a hotelov, ktoré sa orientujú týmto smerom. Aj keby sa ich v tejto chvíli podarilo otvoriť, do čísiel, na aké sme boli zvyknutí pred pandémiou, by sme sa, podľa Svetovej organizácie cestovného ruchu, dostali najskôr o dva a pol až štyri roky.

Do konca roka neprežili nástrahy pandémie stovky podnikateľov a o prácu prišli desaťtisíce pracovníkov v cestovnom ruchu. Budú tieto straty citeľné pri oživovaní tohto sektoru nášho hospodárstva?

Samozrejme, strata zamestnania nie je nič príjemné, ale situáciu nevidím čierne. Začali sa nám totiž vracať šikovní ľudia zo zahraničia, ktorým máme šancu dať zaujímavú ponuku. Horšie je
to s úzko špecializovanými pracovníkmi, ako napríklad lekármi v kúpeľnom turizme, ktorí dokážu vyšetrovať pacientov v cudzom jazyku, pričom najviac sa spomína nemčina. Na Slovensku ich zostali desiatky a ostatní odišli do zahraničia. Ak si ich teraz neudržíme, príjmy z kúpeľnej starostlivosti sa ešte viac scvrknú. Aktuálne nemáme štatistické informácie o podnikateľoch, ktorí svoju činnosť skončili.

Po dlhoročných skúsenostiach v manažmente rôznych hotelov sám určite najlepšie viete, že turizmus stojí a padá na ľuďoch. Mnohé prevádzky museli z existenčných dôvodov prepustiť aj kvalitný personál. Vyhliadky do budúcnosti sú však hmlisté. Neobávate sa preto ďalšieho odlivu pracovnej sily do zahraničia?

V prípade lokálnej krízy by tieto obavy boli na mieste. Tá súčasná však nabrala oveľa širší rozmer a s podobnými či dokonca väčšími problémami zápasia aj v ďalších európskych štátoch. Tlak na pracovné miesta v oblasti cestovného ruchu je však aj v zahraničí rozložený rovnomerne. Istá časť našich zamestnancov si tam zrejme bude vedieť nájsť prácu aj po odznení krízy. Oveľa väčšou hrozbou je však strata takých ľudí ako recepční, chyžné, administratívni pracovníci, ale aj kuchári a čašníci, ktorí budú nútení siahnuť doma po alternatívnom zamestnaní. A táto strata už môže byť citeľná.

Ako vidíte budúcnosť cestovného ruchu v pokoronovom stave? Bude hrať prím hlad po oddychu, dobrodružstve a poznávaní, alebo ešte nejaký čas prevážia obavy?

Je to kľúčová otázka pre naštartovanie cestovného ruchu. Výpadky turistov sa počas leta pohybovali v Európe na úrovni 50 %, v Ázii je to dokonca ešte o 20 % viac. V praxi to znamená, že jednou koronou sme stratili polovicu návštevnosti a treba povedať, že v zime sa tieto čísla môžu ešte zvýšiť. Verím však, že ľudia budú hladní po cestovaní. Či sa zmenia ich návyky, v značnej miere závisí od toho, koľko peňazí im na dovolenku a cestovanie zostane a ako sa na ich „bohatstve“ odrazí táto kríza. V hierarchii ľudských potrieb je dovolenka na vyšších poschodiach a ľudia si ju doprajú, ak im zostanú peniaze z iných vecí. Uvidíme teda, koľko budú schopní a ochotní investovať do tejto záľuby po zaplatení účtov za bývanie, stravovanie a vykrytí ďalších nákladov.

Okolité krajiny začali so sanovaním strát a odškodňovaním turistických zariadení oveľa skôr, ako u nás. Môže sa tento fakt prejaviť na návštevnosti a službách na slovensku v nasledujúcich sezónach?

Naša pomoc pre cestovný ruch prichádza tempom, ktoré dokážeme zvládnuť. Ak by sme sa porovnávali napríklad s Českou republikou, tam odškodnili ubytovacie zariadenia len za čas núteného zatvorenia prevádzok a s ďalšími kompenzáciami nepočítajú. My sme išli skôr cestou plošného odškodnenia na dlhšiu dobu. Schéma, ktorá je momentálne rozpracovaná, navrhuje za určitých podmienok preplácať fixné náklady až do konca budúceho roka. Možno tie položky nebudú až také vysoké, ale sú rozložené v čase. Každá takáto schéma si vyžaduje notifikáciu Európskej komisie a prijatie príslušného zákona, preto jej uvedenie do praxe trvá dlhšie, ako by si mnohí predstavovali a aj ako by sme my chceli. Verím však, že túto pomoc budeme schopní v najbližších mesiacoch vyplácať.

Letecký priemysel zažíva najhoršie časy v histórii, exotické dovolenky prakticky prestali pre Európanov existovať. Voľbou číslo jeden tak bude pre mnohých dovolenkárov pobyt „niekde poblíž“. Môže Slovensko na tomto fakte získať alebo skôr stratiť?

Konkurencia je obrovská a je iba na nás, ako si s ňou dokážeme poradiť. Drvivá väčšina zahraničných návštevníkov k nám prichádza z okolitých krajín, ktoré sú na tom ponukovo a marketingovo rovnako ako my, prípadne ešte lepšie. Rakúsko, Maďarsko aj Česko majú na propagáciu k dispozícii niekoľkonásobne väčší rozpočet. Ak nebudeme nič robiť, môže sa stať, že tieto krajiny nám zoberú najskôr svojich dovolenkárov a následne aj tých zahraničných. O maďarských a českých lyžiarov na-príklad súperíme s Rakúskom, nemeckých dôchodcov zasa láka do kúpeľov aj Maďarsko, ktorého kúpele majú, v po-rovnaní s našimi, oveľa silnejší marketing. Ak si tieto trhy nebudeme brániť, môžeme na nich skôr stratiť, ako získať. Riešením, v ktoré veríme, je založenie marketingovej propagačnej agentúry na cestovný ruch – Slovakia Travel, ktoré máme pripravené.

Ako presvedčiť najmä cudzincov, že dovolenka na Slovensku je skutočne dobrý nápad?

V súčasnosti máme veľmi málo možností, ako cielene propagovať dovolenku mimo marketingových kampaní v rôznych podobách. V Maďarsku chcú v najbližších desiatich rokoch investovať do propagácie krajiny a cestovného ruchu v zahraničí miliardu eur. Zameriavajú sa napríklad na gastronómiu, medicínsky wellness alebo kúpele. Naše finančné možnosti sú podstatne menšie a preto musíme investovať do propagácie štruktúrovane a cielene, napríklad si zobrať na mušku dôchodcov a po-núkať im práve naše kúpele. Hneď po nástupe novej vlády sme začali pracovať na vzniku spomínanej novej národ-nej turistickej marketingovej organizácie Slovakia Travel, ktorá by so svojím rozpočtom mala exitujúce trhy ubrániť a nové postupne získavať. Cieľom bude hostí presvedčiť, že more nie je všetko a aj u nás vedia stráviť čas pri vode napríklad v akvaparku, naučiť sa lyžovať alebo zažiť dobrodružstvo v niektorej z množstva atrakcií. Našou veľkou devízou sú aj kultúrne pamiatky či jaskyne.

Viaceré krajiny pristúpili k cielenej podpore cestovného ruchu, či už rozdávaním takzvaných helikoptérových peňazí, alebo poskytovaním poukážok na služby v turizme. Už teraz je zjavné, že tento sektor zrejme bez pomoci štátu neprežije. aké konkrétne opatrenia by ho mohli pomôcť opäť postaviť na nohy a prilákať hostí späť do hotelov, reštaurácií a ďalších zariadení?

Uvedomujeme si, že v aktuálnej situácii musíme stavať najmä na slovenskej klientele. Rozhodli sme sa ísť dvoma cestami – jednak schémou štátnej pomoci v sume sto miliónov eur, ktorá má pomôcť podnikateľom nahradiť časť fixných nákladov. Zároveň chceme využiť marketingovú kampaň zameranú na oddych v našich strediskách cestovného ruchu. Potrebu dovolenky treba neustále stimulovať a to najmä v čase, keď by sa po uvoľňovaní mali masívnejšie začať predávať zimné a jarné pobyty.

Slovensko v rámci Európskej únie uplatňuje na služby v cestovnom ruchu jednu z najvyšších sadzieb DPH. Môže sa aj tento fakt podpísať pod sťaženú pozíciu hotelierov v porovnaní s našimi susedmi?

Je fakt, že v rámci únie uplatňujú len dve krajiny vyššiu DPH na služby v cestovnom ruchu. Náš rezort predložil návrh na jej zníženie, no ministerstvo financií o tomto kroku nateraz neuvažuje. Tento zámer je však aj súčasťou programového vyhlásenia vlády a ešte stále je dosť času, aby sa nám ho podarilo splniť.

V posledných rokoch „ťahali“ domáci cestovný ruch najmä slovenskí dovolenkári. očakávate, že tento trend sa udrží aj po skončení pandémie a uvoľnení pravidiel, alebo bude aj v súvislosti s nimi voliť nové prístupy?

U domácich dovolenkárov aktuálne rozhodujú dva dôvody – jednak blízkosť destinácie a zároveň aj fakt, že si nemajú z čoho vyberať. Odhovárať ich od zahraničných pobytov preto v súčasnosti nemá význam. Snažíme sa dávať do popredia najmä dovolenku na Slovensku a podprahovo im cez rôzne kampane podsúvame rôzne informácie o službách, o ktorých možno dosiaľ netušili. Podiel domácich turistov je u nás jeden z najvyšších v Európskej únii a zdá sa, že v tomto smere sme si urobili všetky úlohy. Aby sme naplnili existujúce kapacity a mohli sme sa posunúť z miesta, stále potrebujeme aj tých zahraničných. Keď použijem boxerskú terminológiu, už teraz na nás letia rany z okolitých štátov. My sa im potrebujeme najprv uhnúť a následne tiež nejaké uštedriť.

Vysoké tatry, Liptov a Horehronie patria medzi výkladné skrine slovenského cestovného ruchu. Ako sa môže aktuálny výpadok hostí prejaviť na postupnom oživovaní turizmu v týchto regiónoch?

Niečo naznačili už aj výsledky z leta, keď turisticky menej rozvinuté regióny utrpeli viac. Naproti tomu, počet návštevníkov Vysokých Tatier v niektorých individuálnych zariadeniach prekonal počty z roku 2019, čo sa však napríklad neodrazilo na využití lanoviek, kde zaznamenali pokles o 20 %. Vzhľadom na situáciu nie sú tieto výpadky až také veľké. Očakávam, že aj pri postupnom oživovaní cestovného ruchu budú mať komplexné destinácie menšie problémy s návštevnosťou. Väčšina ľudí zrejme pri výbere lyžovačky uprednostní liptovské, tatranské a horehronské strediská pred menej známymi lokalitami, ktoré ponúkajú jeden vlek a chabé možnosti ubytovania. Práve pestrosť a kvalita služieb bude na-ďalej dominovať pri výbere dovolenky a ľudia si možno začnú viac vážiť fakt, že kým oni oddychujú, iní sa starajú o ich maximálny komfort.

Už desať rokov robíte hokejového rozhodcu malým žiakom. Pri ktorých verdiktoch cítite väčšiu zodpovednosť – tých na ľade, alebo pracovných?

V oboch prípadoch totiž môžete výrazne prehovoriť do konečného výsledku… Pri hokeji sa snažíme deti viesť, vychovávať ich a chceme, aby z ľadu odchádzali spokojné. Rozhodovanie na ministerstve má skôr ekonomický charakter a je o to ťažšie, pretože nedokážeme rovnako uspokojiť všetkých. Je nám jasné, že niektorí súčasnú krízu nezvládnu. Za víťazstvo v riadnom hracom čase, ako sa zvykne vravieť pri hokeji, považujem záchranu aspoň 80 % trhu, rovnaké množstvo prevádzkovateľov a tiež zamestnancov v turizme. Z istého uhla pohľadu by mohlo ísť aj o pozitívnu očistu. Verím, že prežijú všetky podnikateľské subjekty s dobre nastaveným biznis plánom a kvalitnými službami sa im podarí získať späť zákazníkov, prípadne presvedčiť aj nových.

Aby sme nehovorili len o škodách, ktoré priniesla pandémia, dá sa na nej nájsť aj niečo pozitívne a mohla by byť pre náš cestovný ruch príležitosťou na nový začiatok?

Jednou z najväčších výhod sa javí fakt, že si budeme môcť vyberať z pracovníkov, ktorí sa vrátili zo zahraničia a medzinárodné skúsenosti môžu zúročiť doma. Práve oni by mali byť nositeľmi kvality, no zároveň nebudú pod ta-kým tlakom, ako v minulosti. Návrat do starých koľají totiž potrvá istý čas a z nuly na sto sa nedostane za mesiac. Prá-ve istá postupnosť by mohla aj prevádzkovateľom pomôcť lepšie sa pripraviť na návrat más. Verím v pozitívny reštart a aj v to, že ho bude mať kto a najmä komu priniesť.

ZOO z „kopčeka“ bližšie k ľuďom

Divočina pod svetovými unikátmi

Veru, zvláštny rok to bol. Niektorých zastavil v rozlete a zmaril rozvojové plány, nuž a iným zase ponúkol možnosť chopiť sa šance a posunúť sa ďalej. V kontaktnej ZOO len kúsok za Liptovským Mikulášom si zvolili druhú možnosť. Keď už exotika, tak so všetkým, čo k tomu patrí. Ako je už na Liptove dobrým zvykom, opäť netradične. Susedný areál zmenšenín najznámejších svetových stavieb oživili divokými zvieratami, ktoré môžu zvedavci obdivovať počas celého roka.

Vidieť na Liptove živého leva, tigra, leoparda, pohladiť si alpaku a dostať sa na dosah k medveďovi už niekoľko rokov nie je vďaka miestnej ZOOKONTAKT nič výnimočné. Lenže, poznáte to. Ľuďom sa stále máli a potrebujú zmenu, hľadajú nové nápady a dokážu oceniť kreativitu. Niekedy len treba trošku zahriať mozgové závity, inokedy zasa pomôže náhoda. Práve ona otvorila majiteľom zvieracieho parku brány do blízkeho areálu s množstvom prekrásnych kovových zmenšením známych svetových stavieb.

Komfort pre všetkých

Hneď za vchodom do areálu sa otvára pohľad nielen na spomínané stavby a prístrešky nových obyvateľov parku, ale aj na tobogany Aquaparku Tatralandia. Mimochodom, milovníci vodných športov si mohli najnovšie prírastky zo sveta zvieracej ríše pozrieť počas celého leta, keďže obe atrakcie spája spoločný plot. Počas prázdnin tak mali možnosť zabiť hneď dve muchy jednou ranou. „Hľadali sme spôsob, ako prilákať ľudí aj po zvyšné mesiace a veríme, že spojenie prírody, architektúry a zábavy pre deti bude fungovať,“ srší optimizmom Adam Štiffel, marketingový manažér parku, ktorý sa nás ujal pri potulkách parkom. Na rozdiel od obľúbenej zoo na kopčeku, v bývalom Tatrapolise nájdu zázemie a komfort nielen návštevníci, ale aj samotné zvieratá. Medzi jednotlivými stanovišťami sú vybudované kvalitné chodníky, v strede areálu je dominantný zelený trávnatý koberec, človek si má zrazu kde sadnúť, oddýchnuť si, niečo chutné zjesť a zároveň si aj odskočiť.

Zoči-voči medveďom

Čo však robí tento park zaujímavým, sú najmä zvieratá. Hneď na úvod sme si to namierili k medveďom. Dvaja nezbednící Jogi a Bubu sú malí šibali, ktorí v priestrannej voliére, pripomínajúcej les s rúbaniskom, neprestajne stvárajú rôzne pestvá. Vďaka bezpečnostným prvkom a vyškoleným ošetrovateľom sme sa s manželom dostali až takmer do ich kuchyne. Neviem síce, či by som prítomnosť medveďov najmä v prírode vyhľadávala dobrovoľne, no v sprievode ďalších zvedavcov mi to pripadalo ako dobrý nápad. Chlpáči sú totiž na spoločnosť zvyknutí a najradšej sa aj tak hrajú a klbčia medzi sebou. Byť iba na niekoľko metrov od nich a dozvedieť sa množstvo pikantérií z ich života mi síce mierne dvihlo hladinu adrenalínu, no zároveň uspokojilo moju zvedavosť. Teraz už napríklad viem ako reagovať a čo robiť, ak takéhoto macka stretnem niekde v hore na hubách alebo pri cyklotúre. Zobrať nohy na plecia a bezhlavo utekať rozhodne nie je správna voľba.

Blízko a predsa v bezpečí

Od medveďov ma to akosi prirodzene ťahalo k šelmám. Bola som zvedavá, ako blízko sa k nim dostanem a koľko ich uvidím. Od nášho sprievodcu sme sa totiž dozvedeli, že kým v materskom areáli nad Liptov Arénou hrali doteraz prím mláďatá, tu sa na scénu opäť vrátili aj zvierací dospeláci. A poviem vám, je sa na čo pozerať. Pravda, slovo kontakt pri nich dostalo úplne iný rozmer. „Netreba ho chápať len ako dotyk, ale aj ako priblíženie sa alebo splynutie s ich prostredím,“ zoznamuje nás s novou realitou Adam a pokračuje. „Zmenili sa zákony aj situácia. Okrem toho, je tu aj bezpečnostné hľadisko, no zo zážitkov sme neupustili a snažíme sa ľudí k zvieratám stále čo najviac približovať,“ hovorí tajomne náš sprievodca. Vŕtalo mi v hlave, ako to chcú urobiť, no o malú chvíľu mi to došlo. Minuli sme Sochu slobody, bruselské

Atómium aj Eiffelovu vežu a dostali sme sa k obrovským voliéram s levmi a tigrami. Fíha, to je ale pekná rodinka, vyhŕklo zo mňa pri pohľade na osem dobre stavaných levov. Veru, do klietky k takýmto hladošom by ma určite nedostal nikto. Adam však ihneď vytušil moje obavy a v okamihu ma upokojil. „Vymysleli sme model, ktorý je kompromisom medzi tým čo bolo a tým, čo by možno niektorí odvážlivci chceli zažiť. Vpustíme vás síce do voliéry k zvieratám a budete môcť byť v ich prostredí, avšak chránení osobitnou klietkou, do ktorej sa nik iný nedostane,“ rozohnal obláčiky strachu, ktoré sa nad nami začali množiť pri pohľade na ostré tesáky hrdých levov. S pokojným vedomím aj svedomím sme tak mohli vstúpiť do ich teritória a kochať sa každým ich pohybom.

Motýle už po celý rok

Kontakt, na aký boli návštevníci kontaktnej ZOO v minulosti zvyknutí, sa však úplne nevytratil. Pri menších a oveľa menej nebezpečných zvieratách zostal takpovediac v pôvodnom znení. Najmä deti si určite rady pohladkajú mačku, zajačika či kenguru, odfotia sa s pelikánom a nechajú okolo seba behať veveričky. Zvierat však možno nájsť v parku oveľa viac, vrátane opíc, alpák a papagájov a postupne budú pribúdať ďalšie. Najmä obdivovatelia operencov sa majú na čo tešiť. „Postavili sme pre nich vtáčí dom, kde si spolunažívajú papagáje s motýľmi. Chceli sme tým nadviazať na úspech letnej motýlej záhrady, ktorá v minulých rokoch vhodne dopĺňala širokú ponuku našich zvierat. Pestrofarebná krása je od teraz dostupná celoročne a v exotickej interiérovej teplote sa ňou môžu záujemcovia kochať aj počas zimy,“ avizuje Adam Štiffel. Nuž, kto sa chce nechať unášať mágiou prírody a rád obdivuje jej výtvory zblízka, nemal by si tento zážitok nechať ujsť. Stačí sa pohodlne usadiť, približne ako v kaviarni a o chvíľu sa ocitnete v centre vyberanej spoločnosti v pestrofarebných róbach.

Plány s exotickým nádychom

Návštevníci si z tohto parku odnesú zážitkov viac ako dosť. Na vlastnej koži sme si s manželom overili, že exotiky sa človek nenabaží ani po niekoľkých hodinách a to sme tento raz nezobrali na výlet naše deti, pre ktoré je tento areál ako stvorený. Nielen, že za jeden deň spoznajú takmer celý svet, ale zároveň i jeho zvieracích obyvateľov. No a čo je pre detváky ešte zaujímavejšie, počas jarných a letných mesiacov sa môžu vyšantiť aj na kolotoči, člnkoch, skúsiť skok odvahy na vodnej strele a jazdu na skutočnom vláčiku. Plány však siahajú ešte ďalej a už teraz si na ne všetci robíme chúťky. „Už čoskoro by mala k súčasným atrakciám pribudnúť netopieria jaskyňa a amazonský prales s rôznymi plazmi. Pred letnou sezónou by sme chceli obnoviť aj amfiteáter a ponúkať v ňom celodennú zábavu pre veľkých aj malých,“ vytriasol z rukáva ďalšiu dávku lahôdok marketingový manažér ZOOKONTAKT Adam Štiffel. Plány sú očividne veľké a my už teraz vieme, kam sa ísť kedykoľvek počas roka zabaviť s deťmi. Veď zvieratká vždy na ne platili a som presvedčená, že ešte dlho platiť aj budú.

Liptovfest Online

Netradičné časy si vyžadujú novátorské prístupy. Medzi také patrí aj Liptovfest – prvý online festival v regióne, ktorý počas piatich letných večerov zavítal na netradičné miesta naprieč celým Liptovom.

Fanúšikovia kvalitnej hudby si vďaka sérii koncertov obľúbených kapiel mohli užiť nielen skvelú muziku, no zároveň sa pokochať úžasnými výhľadmi na okolitú prírodu a popri tom sa dozvedieť aj množstvo zaujímavostí o tomto kúte Slovenska.

Po piatich ročníkoch toto podujatie od základu zmenilo tvár i obsah. Čo je azda najdôležitejšie, prostredníctvom živých prenosov na sociálnych sieťach si ho mohli vychutnávať tisícky ľudí. Kapely ako Billy Barman, Korben Dallas, Balkansambel, Medial Banana a Hrdza fanúšikom dokázali, že výborná hudba sa dá robiť nielen v štúdiách a koncertných sálach, ale napríklad aj pod Chopkom, pri Lúčanskom vodopáde, v akvaparku Tatralandia, ale aj v Ružomberku a Liptovskom Mikuláši. „Leto na Liptove patrí dobrodružstvu a zábave. Protipandemické opatrenia nás síce trochu pribrzdili, no nezastavili sme sa a prišli sme s nápadom, ktorý predstavil náš región ľuďom trochu inou formou, na akú boli zvyknutí doteraz,“ prezradila riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu REGION LIPTOV Darina Bartková.

Zámer prilákať návštevníkov vyšiel organizátorom do bodky. Liptov totiž, aspoň počas prázdnin, patril k turistami najvyhľadávanejším miestam na Slovensku. Prostredníctvom Liptovfestu Online sa totiž dozvedeli aj o miestach a zákutiach, o ktorých dovtedy možno ani len netušili. Obrovskou výhodou je aj fakt, že k jednotlivým koncertom sa môžu kedykoľvek vrátiť, pri skvelej hudbe stále dokola spoznávať Liptov a všetci veríme, že popri tom spriadať odvážne dovolenkové plány. Veď hory vždy boli, sú a určite aj budú miesto, ktoré prináša ľuďom zdravie.