Vydajte sa na krátky náučný Chodník umelcov v prekrásnom prostredí Kúpeľov Lúčky. Vedie poza Kúpeľný hotel Choč, Dependance Liptov a Balneocentrum. Chodník je venovaný známym umelcom, ktorí v Lúčkach pôsobili. Altánok je venovaný Milanovi Michalovi Harmincovi, známemu architektovi, ktorý naprojektoval Dependance Liptov, umelecké lavičky sú venované Tadeášovi Salvovi, známemu skladateľovi a rodákovi z Lúčok a Jožkovi Piťovi, jednému z najznámejších primášov Slovenska, ktorý na Lúčkach pravidelne hrával a zaslúžil sa o rozvoj slovenskej ľudovej hudby.
M. M. Harminc: bol jeden z najaktívnejších slovenských architektov, ktorý bol činný 65 rokov ( 1886 – 1951 ) . Naprojektoval vyše 300 budov po celej Európe, z toho 171 na Slovensku. Narodil sa 7.10.1869 v Srbsku. Roku 1886 odišiel do Budapešti, kde pracoval vo viacerých staviteľských firmách, až si v r.1897 založil vlastnú staviteľskú kanceláriu. Pred vojnou postavil v Budapešti asi 45 domov. Roku 1915 sa presťahoval s rodinou na Slovensko konkrétne do Liptovského sv. Mikuláša, kde si otvoril projekčnú a staviteľskú kanceláriu. S kúpeľmi Lúčky ho spája projektovanie budovy kúpeľného domu Liptov, ktorý bol kvôli vojne uvedený do prevádzky v r. 1946 s kapacitou 100 postelí. Zomrel v r. 1964 v Bratislave.
Dominik Ševc: Narodil sa (12.3.1895), žil a tvoril v Lúčkach, ktoré miloval . Zakladateľ Folklórnej skupiny Lúčan (v r. 2020 oslávila 80 rokov od svojho vzniku), prvý súbor pomenoval Choč. Krajčír, ktorý šil kroje pre súbor, choreograf tancov, skladateľ vinšov, dotvárateľ piesní, ochotnícky divadelník…60 rokov svojho života bytostne spojil s kultúrnym životom Lúčok, s túžbou uchovať tradície a poklady našich predkov. Pod jeho vedením súbor na cvičil husársky, regrútsky, palicový a šatôčkový tanec, svadobné pásmo, Priadky a nezabudnuteľnú Pltnicu, ktorej myšlienku prevzal aj SĽUK. V roku 1973 mu vtedajší minister kultúry udelil pamätnú medailu Folklórneho festivalu Východná.
Jožko Piťo: Narodený v r. 1800 v Tekovských Lúžanoch. Po 12-ročnom pôsobení v cisárskej armáde sa dostal do Liptovského Mikuláša. Tu sa
prvýkrát zoznámil so slovenskou ľudovou piesňou a ostal jej verný až do smrti (1886). Vytvoril si svoju vlastnú kapelu, ktorá hrávala zemanom z celého Slovenska. Takto sa dostal až do kúpeľov Lúčky, kde zabával hostí počas kúpeľnej sezóny. Jeho husľové majstrovstvo opísali mnohí slovenskí básnici a spisovatelia, ale najlepšie ho vystihol S.H.Vajanský vo svojej novele „Husľa“. Jožko Piťo prispel k posilneniu slovenského povedomia práve tým, že ľudovú pieseň pozdvihol na piedestál, ktorý jej právom patrí.
Andrej Plávka: Básnik narodený r. 1907 v rodine garbiara v neďalekej Liptovskej Sielnici. V rokoch 1949-1968 pracoval ako riaditeľ knižného vydavateľstva Tatran, v rokoch 1969-1982 bol predsedom Zväzu slovenských spisovateľov. Svoje prvé básnické dielo uverejnil v r.1922 v časopise Nový rod, neskôr publikoval v časopisoch Mladé Slovensko, Svojeť, Mladé prúdy, Elán, Slovenské pohľady a iné. Vo svojej tvorbe sa inšpiroval najmä staršou generáciou slovenských autorov – ako boli štúrovci a najmä P. O. Hviezdoslav. Keď L. Sielnicu zaplavili vody Liptovskej Mary, stali sa kúpele Lúčky miestom, kde každoročne trávil dovolenku a hľadal inšpiráciu pri písaní svojej poézie. Zomrel v r.1982 v Bratislave.
Tadeáš Salva: Hudobný skladateľ, pedagóg a výtvarník. Rodák z Lúčok (22.10.1937), od malička hudobne veľmi nadaný. Študoval hru na akordeóne, violončele a klavíri na Vyššej hudobnej škole v Žiline, neskôr na VŠMU pokračoval v štúdiu kompozície u A.Moyzesa a J. Cikkera v Bratislave, ako aj v Poľsku. Pôsobil ako vedúci Hudobnej redakcie košického rozhlasu, bol dramaturgom Hudobnej redakcie Československej televízie v Bratislave, dramaturgom v SĽUKu, pedagógom (docentom) na Katedre hudobnej výchovy na Pedagogickej fakulte v Nitre. V rokoch 1991-1995 pôsobil ako predseda Spolku slovenských skladateľov. Zomrel v r.1995 v Bratislave , pochovaný je v Lúčkach.
Chodník predstavuje sieť lesných cestičiek, ktoré tvoria 2 základné okruhy:
- Okruh A: začína pri vstupnom náučnom paneli (1), pokračuje popri altánku (2), lavičke A. Plávku (3) a vystupuje z lesa za AQUA-VITAL parkom do areálu kúpeľov (4). Odtiaľ kopíruje hlavnú cestu a vracia sa popri Kúpeľnom hoteli Choč späť k panelu (1). Celková dĺžka okruhu A je 1 310 m.
- Okruh B: začína pri vstupnom náučnom paneli (1), pokračuje popri altánku (2), lavičke A. Plávku (3) až ku križovatke (5). Z križovatky sa návštevníci príjemnými serpentínami dostanú až k lavičke D.Ševca (8) a kaplnke sv. Antona Paduánskeho (9). Odtiaľ je to už len kúsok na vrchol kopca zvaného „Holý kopec“ (10), kde je umiestnená lavička Tadeáša Salvu (11). Z nej je za pekného počasia nádherný výhľad na Nízke Tatry. Okruh uzatvára cesta smerujúca z vrcholu Holého kopca až k altánku (2). Celková dĺžka okruhu B je 1 350 m.
- Obidva okruhy sa dajú ešte predĺžiť o 600 m napojením sa (v bode 4 alebo 5) na príjemnú lesnú cestičku smerujúcu k lavičke J.Piťa (6) a k miestnej vodárni (7). Okrem východzieho bodu 1 (vstupný náučný panel) sa dá na jednotlivé okruhy pripojiť tiež v bode 4, 7, 10.