Jánošíkovské tradície Múzeum Janka Kráľa Liptovský Mikuláš

Domov/Jánošíkovské tradície Múzeum Janka Kráľa Liptovský Mikuláš

Jánošíkovské tradície Múzeum Janka Kráľa Liptovský Mikuláš

Múzeum Janka Kráľa

Múzeum Janka Kráľa patrí so svojím sídlom k najvýraznejším domom mikulášskeho námestia. Má viaceré názvy – Stoličný dom, Illešházyovská kúria alebo Seligovský dom. Je charakteristický mohutnou trojitou arkádou, ktorou vystupuje z radu ostatných domov na západnej strane námestia.

V súčasnosti sa v priestoroch Seligovského a priľahlého Straussovského domu nachádza jedna zo stálych expozícií. Je ňou expozícia Múzea Janka Kráľa pod názvom Kapitoly z histórie mesta Liptovský Mikuláš. Expozícia prezentuje mestské dejiny od najstarších čias až po koniec druhej svetovej vojny. Jej súčasťou je i pamätná izba romantického básnika a mikulášskeho rodáka Janka Kráľa.

V podzemných priestoroch je umiestnená Mikulášska mučiareň. Prostredníctvom zápisníc o dobrovoľnom a trpnom vypočúvaní približuje súd s legendárnym zbojníckym kapitánom Jurom Jánošíkom, ktorý 16. – 17. marca 1713 prebiehal v Liptovskom Mikuláši. Vystavenými mučiacimi nástrojmi zároveň navodzuje atmosféru doby, keď súčasťou súdnych procesov bolo mučenie. Expozícia prešla v roku 2013 rekonštrukciou a reinštaláciou. Pribudli do nej figuríny kata a trestaného a multimediálny informačný panel s dotykovou obrazovkou, kde si návštevníci môžu v slovenskom, poľskom a anglickom jazyku nalistovať zaujímavé texty a dokumenty viažuce sa k súdu nad Jánošíkom.

Ďalšie stále expozície Múzea Janka Kráľa sa nachádzajú v priestoroch historickej evanjelickej fary na Tranovského ulici (Tatrín a Žiadosti slovenského národa) a v rodnom dome súrodencov Rázusovcov na Vrbickej ulici (Rázusovie dom). V správe múzea je i židovská synagóga na Hollého ulici, v letných mesiacoch sprístupnená verejnosti.

Expozícia sa nachádza v historických priestoroch prvého stoličného domu a priľahlého straussovského domu na Námestí osloboditeľov. Prostredníctvom historických predmetov, fotografií a archívnych dokumentov približuje významné udalosti a osobnosti, bohaté hospodárske, národné, kultúrne i športové tradície Liptovského Mikuláša.

V štrnástich kapitolách približuje Múzeum Janka Kráľa vyše sedemstoročné dejiny mesta – od prvej zmienky o Svätom Mikuláši až po koniec druhej svetovej vojny. Osvetľuje, prečo je Kostol sv. Mikuláša tak úzko spätý s dejinami mesta a predstavuje jeho historické podoby. Približuje osudy najznámejšieho slovenského zbojníka Juraja Jánošíka (1688 – 1713) a krutý spôsob jeho popravy. Umožňuje nahliadnuť do izby romantického básnika Janka Kráľa (1822 – 1876), garbiarskej dielničky či jedálne mikulášskych mešťanov. V ďalších kapitolách sa venuje zemepánom Pongrácovcom, školstvu, osobnostiam národného obrodenia, slávnym mikulášskym rodinám i počiatkom športu a turistiky v meste a jeho okolí. Na záver návštevníkom sprítomňuje obdobie druhej svetovej vojny, židovských transportov a ťažkých bojov o oslobodenie mesta.

Prehliadku expozície je možné doplniť videoprojekcami tematických dokumentov či prezentáciami podľa záujmu školských a záujmových skupín. Návštevníkom je k  dispozícii aj katalóg v slovenskom, anglickom a nemeckom jazyku.

Múzeum Janka Kráľa – expozícia “Mikulášska mučiareň” bola verejnosti sprístupnená v decembri 1999 v pivničnom priestore v hlavnej budove múzea na Námestí osloboditeľov, v časti straussovského domu.

Rozsahom je síce malá, ale svojím obsahom jedinečná. Jej podtitul “Fragmenty z trpného vypočú­vania Juraja Jánošíka” napovedá, že predstavuje dokumenty týkajúce sa súdu nad legendárnym slovenským zbojníkom, ktorý sa odohral v Liptovskom Mikuláši 16. a 17. marca 1713: začiatok Fassio Janosikiana a Fassio torturalis (zápisnica z dobrovoľného a trpného vypočúvania Jánošíka). Vystavené sú dobové kresby mučenia a mučiace nástroje, ktoré boli v minulosti súčasťou expozície v kaštieli Vranovo, kde Jánošíka väznili. Medzi nimi vyniká dereš, ktorý je rekvizitou z filmu Jánošík. Spolu s ostatnými nástrojmi (škripec, španielska čižma, palečnica, kliešte na vytrhávanie jazyka, klada, husle) expozícia navodzuje atmosféru doby, keď súčasťou súdnych procesov bolo mučenie.

Múzeum Janka Kráľa v roku 2013 expozíciu zrekonštruovali a reinštalizovali. Pribudli do nej figuríny kata a trestaného a multimediálny informačný panel s dotykovou obrazovkou, kde si návštevníci môžu v slovenskom, poľskom a anglickom jazyku nalistovať zaujímavé texty a dokumenty viažuce sa k súdu nad Jánošíkom. Rekonštrukcia a reinštalácia bola financovaná z Európskeho fondu regionálneho rozvoja – Program cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika 2007 – 2013.

Rodný dom najznámejšieho Vrbičana, básnika, spisovateľa, kňaza a politika Martina Rázusa (1888 – 1937), stojí v blízkosti Sídliska Aurela Stodolu, ktoré sa rozkladá na území bývalej Vrbice – až do roku 1923 samostatnej obce v susedstve Liptovského Mikuláša. Od roku 1993 je dom múzejnou expozíciou. Pôvodné priestory “Rázusovie domu” sú venované Martinovi Rázusovi, jeho sestre, poetke Márii Rázusovej-Martákovej i ďalším súrodencom Michalovi a Matejovi – známym mikulášskym kníhtlačiarom. Zariadenie, ľudový nábytok prevažne zo začiatku storočia, dopĺňajú fotografie z rôznych období života rodiny Rázusovcov. Časť expozície je spomienkou na ďalšie slávne osobnosti – rodákov z Vrbice, ktorí svojím dielom prispeli k rozvoju rôznych oblastí života na Slovensku i za jeho hranicami. V roku 2005 pribudla k expozícii pôvodne samostatná výstava Mestečko minulosti. Je prierezom vrbickej histórie od najstarších čias až po súčasnosť.

Prehliadku je možné spestriť premietaním videonahrávky dokumentu o Martinovi Rázusovi a filmového spracovania jeho románov Maroško a Maroško študuje. Súčasťou expozície je malá knižnica obsahujúca vydania diel Rázusovcov i základné životopisné publikácie o nich. Pre záujemcov je k dispozícii tlačený sprievodca po expozícii. Predstavuje život a dielo Martina a Márie Rázusovcov a ďalších rodinných príslušníkov, osudy Rázusovie domu i zaniknutej Vrbice. Ďalšia publikácia, ktorú si návštevník môže zakúpiť, má názov Zo života. Poetickou formou, prostredníctvom autobiografických básní, úryvkov próz a fotografií zoznámi čitateľa s rázusovskými osudmi.

Expozícia sa nachádza na Námestí Žiadostí slovenského národa v jedinečnom komplexe budov napojených na mikulášsky evanjelický kostol z roku 1785. Bola otvorená v júni 1987. Stará evanjelická fara (Hodžova fara) približuje búrlivé 40. roky 19. storočia, vznik a priekopnícku činnosť spolku Tatrín – predchodcu Matice slovenskej (1844 – 1848), prípravu a vyhlásenie prvého národno-politického programu Slovákov – Žiadostí slovenského národa (1848). Fara bola svedkom pôsobenie takých osobností, akými boli kňazi Matúš Blaho, Michal Miloslav Hodža, Jur Janoška. Autentické priestory, dobový nábytok, vzácne knihy, faksimile dobových dokumentov i obrazový materiál dokumentujú dôležité postavenie Liptovského Svätého Mikuláša ako jedného zo stredísk národného a politického života na Slovensku v polovici 19. storočia.

Prehliadku je možné spestriť premietaním videonahrávok o osobnostiach mesta, pripravením rôznych kvízov, či pripraviť vzorovú vyučovaciu hodinu. V expozícii je možné zakúpiť si propagačný materiál o vzniku a pôsobení spolku Tatrín a Žiadostiach slovenského národa. 

Synagóga na Hollého ulici, poznačená v interiéri zubom času, je verejnosti prístupná počas letnej sezóny v júli a auguste. Múzeum Janka Kráľa v nej prezentuje históriu kedysi početnej mikulášskej židovskej komunity a rôzne umelecké projekty. Pamätná tabuľa na priečelí pripomína vyše 800 obetí  holokaustu odvlečených z Liptovského Mikuláša do koncentračných táborov.

Synagóga predstavuje najmonumentálnejšiu klasicistickú stavbu v meste a radí sa medzi najväčšie na Slovensku. Židovskánáboženská obec ju postavila v r. 1842-1846 na mieste prvej drevenej synagógy. Súčasný vzhľad jej v roku 1906 prinieslaprestavba podľa projektu známeho budapeštianskeho staviteľa Leopolda Baumhorna, ktorý patril k najznámejším odborníkov navýstavbu, resp. prestavbu starších synagóg. Podarilo sa mu pôvodný objekt maximálne zachovať, pritom zmodernizovať a rozšíriťjeho kapacitu konštrukciu empor, pričom harmonicky prepojil klasicistický exteriér so secesným interiérom.

V roku 1979 synagógu od židovskej náboženskej obci odkúpil Mestský národný výbor v Liptovskom Mikuláši. Využíval ju akoskladisko rôzneho materiálu, takže pôvodný interiér bol  zničený. Zachovali sa len radové drevené lavice na galériách. Novévedenie mesta Liptovský Mikuláš sa v roku 1991 rozhodlo synagógu opäť sprístupniť verejnosti. Do záchranných prác v schátralomobjekte investovalo 5 miliónov korún. V roku 1998 ju odovzdalo do vlastníctva Ústredného zväzu židovských náboženských obcí naSlovensku.


15. 9. – 15. 6. • pondelok – piatok • 9.00 – 16.00
sobota – nedeľa • 10.00 – 17.00

Zľava s Liptov Region Card:

Pri návšteve expozície Kapitoly z histórie mesta (dospelí 2 €/deti 1 €), zdarma vstup do Mikulášskej mučiarne.

VERNOSTNÝ PROGRAM

Pri uplatnení zľavy získavate 5 bodov!
Viac o vernostnom programe TU.

Kontakt

Námestie osloboditeľov 31 , 03101 Liptovský Mikuláš


Zdieľaj túto stránku.
Simple Follow Buttons
Simple Share Buttons