Túra má iné miesto štartu a cieľa, na oboch stojí autobus. Rozdiel sa po asfaltke dá odšliapať aj pešo, ale nám sa podarilo stihnúť autobus, ktorý má zo zastávky Demänovská dolina, Jasná odchod o 9.12 h. O 7 minút sme vystupovali na zastávke Demänovská dolina, Lúčky. Hneď sme pri smerovníku a začíname vykračovať po zelenej značke.
Sme na trase náučného chodníka, postupne míňame dve rovnaké tabule o partizánskych bunkroch Krčahovo. Dá sa k nim odbočiť po červenej značke, ale to necháme na inokedy. Predsa len, túra má 7 hodín čistého času a je pol desiatej, k tomu nás čaká šoférovanie domov.
Z pekného chodníčka sa rýchlo dostávame na zvážnicu a pokračujeme po nej. Najprv lesom, ale od spomínaného rázcestia s červenou značkou stromov ubúda. Oblakov naopak pribúda, onedlho to vôkol vyzerá naozaj apokalypticky. Uľaví sa nám, keď za väčším mostíkom nechávame zvážnicu za sebou a odbáčame vpravo do zvyškov lesa.
O nejaký čas sa dostávame do pekného lesa s jasnozelenými papraďami, po ľavej ruke máme potok Demänovka. Konečne sa cítime ako v národnom parku. Chodník stúpa príjemným sklonom. Na rázcestí Široká dolina, záver si robíme desiatovú pauzu. Dá sa tu odbočiť na červeno značený chodník, ktorý by nás doviedol traverzom na Lukovú a odtiaľ na Tri vody, čo je zase v strede Zadnej doliny, ktorou sa budeme vracať. Je tu pekný lesík, takže si pesimisticky hovorím, že by som si trasu mala rýchlo prejsť, kým tu ešte sú stromy.
Široká dolina sa pomaly otvára. Na jednom mieste ideme priamo cez potok Demänovka. Okolo nás je len kosodrevina. Chodník sa mení na vykladaný skalami, je to fotogenické, a tak sa hráme s foťákmi, aj keď dosť fúka. Došlo aj na čiapky a rukavice. Len poslednú bundu si nechávam na hrebeň, ktorý sa miestami stráca v oblakoch. Hýbu sa rýchlo, hore to bude veselé. Chodník sa vrtí peknými serpentínami, viditeľnosť je stále dobrá, a tak onedlho dosahujeme rázcestie pod Krúpovou hoľou. Tu na chvíľu zmeníme farbu chodníka na žltú a príjemným traverzom sa blížime na hlavnú trasu hrebeňom. Pre istotu sme si obliekli bundy. V Demänovskom (Širokom) sedle sa do nás oprie taký vietor, že blahorečíme všetkým vrstvám, ktoré sme si vzali. Musíme na seba nahlas kričať, vietor fučí ako besný. Chvíľami strácam rovnováhu. Toto nebude 13 m/s v nárazoch.
Pri jednom väčšom súskalí si robíme pauzu v závetrí a obdivujeme skalnaté zrázy na severnej strane masívu. Od tohto bodu sa však dovalí taká hmla, že s výhľadmi je koniec. Aj vykladaný chodník a skalní mužíci v hmle vyzerajú pekne, ale nie sú podmienky na obdivovanie, ledva sa vlečiem, vietor mi vyráža dych.
Kamienka je zavretá, lebo sa pristavuje jedáleň, a tak si robíme pauzu v Rotunde. Je tu celkom dosť ľudí, čo ma pri tomto počasí prekvapuje. Pri polievke sa bavíme na zistení, že SHMÚ vydal výstrahu pred silným vetrom na horách. To už je nám teraz nanič.
Prezliekam si suché veci, keďže stúpať by sme už prakticky nemali. S chalanmi sa dohodneme, že pôjdeme každý svojím tempom do sedla Poľany a tam sa stretneme v nejakom závetrí na žltej. Vrchol Chopku vynechávame. Vietor snáď ešte zosilnel. O chvíľu podchádzam vlek na Zadných Derešoch, vidno z neho len siluetu v hmle a strašne vŕzga, cítim sa ako v horore. Míňam svoju obľúbenú lúčku s kamennou lavičkou, výhľady nulové, takže sa ponáhľam ďalej.
Chodník sa miestami blíži až k zrázu. Vietor je veľmi silný, tak sa snažím držať od okraja čo najďalej, aby ma nesfúklo. Opúšťame sedlo Poľany.
Popri stále silnejúcom potôčiku Zadná voda pomaly schádzame do pásma lesa. Na rázcestí Tri vody je naozaj vôd a vôd, dva potoky a nejaké stružky na turistickom chodníku. Pár krokov prejdeme po červenej a dávame si olovrant. Potom len príjemným lesom k Vrbickému plesu. Tu už dokonca svieti slnko. (Zdroj: Hiking.sk)
Miesto štartu: 48.979873, 19.594138
V lyžiarskom stredisku sa nachádzajú platené aj bezplatné parkoviská.
Vlakom alebo autobusom do Liptovského Mikuláša a potom autobusom z Liptovského Mikuláša do strediska Jasná Nízke Tatry (Demänovská dolina). Odtiaľ sú rôzne možnosti prepravy, či už si zvolíte možnosť pešej turistiky alebo vývoz lanovkami priamo na Chopok.
V stredisku Jasná Nízke Tatry sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciach alebo bufetoch s občerstvením.
V stredisku Jasná Nízke Tatry sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciách alebo bufetoch s občerstvením.