Liptovská Anna

Auto som odstavil na konci dediny pri drevenej zvonici, z ktorej sa vykľula zrúcanina starého kostolíka z 13. storočia, ktorý v roku 1805 vyhorel. Najprv odbočujeme do poslednej uličky v dedine, mapa však v tomto prípade klame a cesta beznádejne končí pri bráne, za ktorou sa majiteľ prekrikuje so štekajúcimi psami a zrejme po stýkrát niekomu vysvetľuje, že správna trasa vedie až vyššie vo svahu, treba len prejsť kúštik hlbšie do doliny.

Strmými chodníčkami na Jánošíkov stôl

Tentokrát zo správnej zvážnice odbočuje do svahu nenápadný chodníček, kontrolujem pre istotu mapu a vydávame sa po ňom. Po nočnom lejaku je hlinitý povrch trochu šmykľavý. Z pravej strany sa po chvíli pripája ďalší a na moje prekvapenie sa na strome objavuje červená značka. Neviem kde jej trasa začína, ale toto vysvetľuje, prečo je chodník tak dobre vyšliapaný. Treba dodať, že svah je celkom slušná strmina. Pomedzi stromy sa občas objaví výhľad na Liptovskú Maru, výstup je síce namáhavý, ale nesmierne si ho užívam, lebo les vonia po nočnom daždi, zeleň je úchvatná – veď sme na Liptove v polovici júla!

Vytrvalo stúpame, míňame výrazné sutinové pole a nad hlavami sa objavuje poriadny skalný útes. Skúmam peknú stenu, ale nikde nevidím skoby ani nity, možno sa tu naozaj nelezie. Hore sa objavuje kríž a vyhriata skala skutočne pripomína stôl, resp. vytvára veľmi pohodlnú lavicu, priam ideálnu na piknik. Na skale je namaľovaný koniec červenej značky, no nikde tu nie je smerovník. Kým rabujeme zásoby jedla z batohov, prenasleduje ma myšlienka na nenápadný chodníček, ktorý pred odbočením na skalnú terasu pokračoval ďalej do masívu Čerenovej. Jednak ma nenadchýňa predstava zostupu po rovnakej ceste a jednak mám chuť na ďalšiu improvizáciu. V digitálnej mape nachádzam neznačkovaný, ale zreteľný chodník, ktorý vedie úbočím a iba mierne križuje vrstevnice.

Poľovnícky chodník popod Čerenovú a Lomnô

Niekde nad Veľkým Chočom zahrmí, veď podľa predpovede počasia hrozia občasné prehánky a búrky, ale táto nás minie. Vykračujem po nenápadnom chodníčku zo sedla za skalou. Najprv strmo stúpa, takže zapochybujem, ale potom zmení smer doľava a skutočne kopíruje vrstevnicu. Mapa neklamala. Chodník je ako z najtajnejších snov turistu!

Nie je mi úplne jasné ako vznikol, predpokladám, že už v dávnych dobách slúžil poľovníkom či hájnikom. Miestami ho museli upravovať krompáčom a lopatou, inde je zas celkom nenápadný, vytvorený len podrážkami chodcov, zarastený šťavnatou trávou. Vytrvalo stúpa do svahu, ale sklon je väčšinou príjemný a z divočiny priam krochkám blahom.

Niekoľko úsekov vedie priamo nad skalnými stenami, preto si trasa vyžaduje istý krok. Malé deti by som sem asi nevzal, priepasti pod našimi nohami občas priam berú dych. Pískam si, vyspevujem, lebo toto je ideálne miesto na stretnutie maca. Podľa slov šéfa jedného národného parku (odborníka na medvede) sa radi zdržiavajú na poľovníckych chodníkoch, lebo im umožňujú pohyb s minimálnymi stratami energie a nie sú tak vyrušovaní, ako na značených turistických trasách. Stopy v hline sú len jelenie, ale radšej neriskujeme a najmä tam, kde nevidíme za roh, dávame o sebe hlasno vedieť. Občas kontrolujem náš postup v mape a napredujeme slušne. V jednom mieste uvidíme pomedzi stromy poza susedný hrebeň Veľký Choč. Sem-tam je povrch úzkeho chodníka hlina, inokedy ihličie, korene, často tráva a občas štrk. Keď sme pod vrcholom Lomného, stromy sa rozostúpia a hľadíme na rúbanisko, ktoré odhaľuje impozantný amfiteáter záveru Aninej doliny. Mračná sú tesne za hrebeňom, po ktorom vedie zelená značka.

Biblický dážď

Ponáhľame sa rúbaniskom, ale tu je terén najzradnejší. Porast siaha nad kolená a miestami až pod pazuchy a vo vysokej tráve sa skrývajú konáre po ťažbe, kamene a iné nerovnosti. Hľadáme chodník, ktorý sa miestami stráca, ale kúštik ďalej vidím jasnú líniu, ktorá nás dovedie do sedla Rovne medzi Lomným a Heliašom. Doteraz sme išli väčšinou na sever, tu sa mení smer na západ a nebo vyzerá ako v súdny deň. Zotmelo sa a dážď prichádza takmer ako postupujúca stena, zhadzujeme batohy a navliekame na seba nepremokavú výbavu. Podľa očakávania sa spájame so zelenou značkou a za normálnych okolností by sme sa k autu vybrali po nej na Pravnáč, ale v lejaku hľadáme najkratšiu cestu do doliny.

Lesná cesta sa mení na riavu kalnej vody, ale lejak napokon netrvá ani pol hodiny. V najužšom mieste je cesta vysekaná do skaly, cez ktorú sa valia priam katarakty. Z mokrých vecí sa valia kúdoly pary. Fialový medvedí trus na ceste nám ukazuje, že obozretnosť bola na mieste, v jeho jedálnom lístku sú čučoriedky.

Onedlho sa svet opäť kúpe v letnom slnečnom svetle, ako keby bol celý lejak iba snom, zostal po ňom iba voňavý vzduch. Pozerám sa do úbočia Čerenovej a dochádza mi, že naša trasa viedla ponad biele skaly, ktoré sa vypínajú na mnohých miestach strmého svahu. Ešte pred pár hodinami som o existencii úžasného chodníčka úbočím hory nemal ani tušenia, iba nejakou čudnou zhodou okolností sme dostali možnosť zoznámiť sa s neznámym výtvorom v nezabudnuteľnej prírode Liptova. Takýchto skrytých pokladov nenápadných neznačených chodníkov tu bude určite viac, snáď sa na niektorý z nich ešte niekedy vyberieme.(www.hiking.sk).

Miesto štartu: 49.150079, 19.467067

V obci sa nachádzajú bezplatné parkoviská.

Vlakom alebo autobusom do Liptovského Mikuláša a potom autobusom z Liptovského Mikuláša do obce Liptovská Anna. – cestovný poriadok.

V obci Liptovská Anna sa nachádza len niekoľko menších ubytovacích zariadení (priváty), ktoré ponúkajú ubytovanie. Odporúčame ubytovacie zariadenia v okolitých obciach, ako Bobrovník, Liptovská Sielnica, Potok poprípade Bešeňová. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v okolitých obciach v hotelových reštauráciách, v penziónoch alebo kolibách.

Nájdi a rezervuj ubytovanie – TU.

Chata pod Náružím (Červenec) je učupená v lone krásnej prírodnej scenérie Západných Tatier, obkolesená Babkami, Malou a Veľkou kopou, Ostrým, Sivým vrchom. Trasa ku chate sa začína na začiatku Bobroveckej doliny, konkrétne v lokalite Bobrovecká vápenica, kde je možnosť bezplatného zaparkovania. Trasa vedie po modrej značke popri kalvárii po zvážnici cez rázcestie Pod Babkami chodníkom, potom lesnou cestou až ku Chate pod Náružím.

Najkrajšia, ale fyzicky náročnejšia prístupová cesta vedie z Bobroveckej Vápenice po modrej značke. V lese odbočuje neznačkovaný chodník cez “Biele studnice”, ďalej pomedzi bralá Sokola a Mnícha (ťažší úsek zabezpečený reťazami) a napája sa na hlavnú prístupovú cestu v Nižnom Červenci (15 min. do chaty). Túto cestu doporučujeme len so znalým sprievodcom.

Priamo vo východiskovom bode trasy v lokalite Bobrovecká vápenica sa nachádza bezplatné parkovisko s dostatočnou kapacitou. Autobusová zastávka je vzdialená asi 2,5km chôdze od Bobroveckej vápenice na križovatke s obcou Jalovec, kam sa dá dostať prímestskou linkou z Liptovského Mikuláša.

Na Chate pod náružím je možné občerstviť sa alebo aj prespať. Blízko východiskového bodu trasy sa nachádza Horský hotel Mních. Na ceste od Jalovca je možné navštíviť Salaš Pastierska. Okrem toho sú tu vyhradené lokality na stanovanie.

Ludrová je obec neďaleko Ružomberka. Okrem gotického kostola, ktorý sa nachádza v jej katastri, je ďalším vyhľadávaným miestom návštevníkov tejto obce aj vrchol Nízkych Tatier – Salatín (1630 m n.m.). Výstup naň je okruh, aj preto je veľmi obľúbený medzi turistami.

Výstup sa začína na konci tejto obce, priamo na autobusovej zastávke. Trasa prechádza po červenej značke popri pamätníku SNP cez Ludrovskú dolinu, miestnu prírodnú rezerváciu – nedotknutý kaňon tiesňavu Hučiaky, ktorá je jednou z TOP prírodných lokalít regiónu Liptov, a les. Po zhruba štyroch hodinách mierneho stúpania dosiahnete vrchol Salatína (1630 m n.m.). Samotný výhľad zo Salatína nie je ničím úchvatný, pretože vrchol je ešte v pásme kosodreviny. Na panoramatické výhľady bohatý je však zostup na Bohúňovo s pohľadom na samotný Salatín a tiež nádherným výhľadom na Liptov doplneným skalnými útvarmi. Nazad sa vraciate po inej trase vedenej zelenou značkou, ale túru ukončíte na rovnakom mieste ako ste začali.

Bezplatné parkovanie je dostupné priamo pri východiskovom bode trasy –  na konci obce Ludrová. Na rovnakom mieste je priamo umiestnená aj zastávka autobusu, kam sa dá dostať autobusom z Ružomberka.

Priamo na trase nie sú žiadne možnosti ubytovania ani stravovania. Nájdeme tu len jednu núdzovú útulňu, ktorá však pri zlom počasí určite splní účel.

Obec Ludrová disponuje menšími kapacitami pre ubytovanie (priváty) a stravovanie.

Jedna z najatraktívnejších turistických trás Liptova, a to nie len kvôli svojej kráse, ale aj kvôli histórii. Kriváň (2494 m.n.m.) je považovaný za národný symbol Slovenska a dlhé roky je naň organizovaný aj národný výstup. Samotná túra patrí medzi náročnejšie, no rozhodne stojí zato ju absolvovať.

Začínate na Troch studničkách, mieste dostupnom z hlavnej cesty smerujúcej z osady Podbanské do Vysokých Tatier, kde sa dá aj bezplatne zaparkovať. Trasa pokračuje kosodrevinou, pričom výstup dopĺňajú atraktívne výhľady na celý región. Až po Krivánsky žľab je trasa pomerne nenáročná a značená zelenou značkou. Od tohto miesta sa náročnosť stupňuje, aj kvôli skalnému terénu. Ďalej treba postupovať po modrej značke. Záverečný výhľad, no hlavne pocit, že ste na vrchole Kriváňa (2494 m.n.m.), rozhodne stojí zato. Pre náročnejších turistov je možné trasu späť doplniť o návštevu Jámskeho plesa a až následne sa vrátiť na Tri studničky po červenej značke cez bývalú Važeckú chatu. Túra sa však predĺži o 4 kilometre a necelú hodinu chôdze.

Odporúčame využiť automobilovú dopravu a bezplatne zaparkovať pri Troch studničkách. Oficiálne platené parkovisko je aj pri bývalej Važeckej chate.

Autobusová doprava je možná na zastávku ku chate Kpt. Rašu, no intenzita spojov je veľmi nízka. Cestovný poriadok >>>

Na trase sa nenachádzajú žiadne horské chaty ani nocľahárne s možnosťou prespania alebo občerstvenia. V lokalite Tri studničky sú chatky, avšak sú privátne. Široký výber ubytovacích a stravovacích služieb všetkých kategórií sa nachádza až v neďalekej lokalite Podbanské.

Nájdi a rezervuj ubytovanie >>>

Demänovská hora je nenápadný kopec na začiatku Demänovskej doliny. Východiskom je Autocamping Bystrina, alebo odstavné parkovisko na začiatku doliny. Cez autocamping sa po žltej značke (1,45 hod.) vydáte do lesa. Od parkoviska po prvú žltú značku vedie asfaltová cesta. Začiatok trasy je s trochu strmším stúpaním, no hneď potom tu nájdete lavičky, kde si môžete oddýchnuť. Od lavičiek pôjdete potom celý čas lesom a približne v polovičke cesty sa vám otvoria krásne výhľady. Celá trasa je veľmi dobre značená a vedie početnými serpentínami v lese. Po hodinke chôdze prídete ku križovatke, kde odbočíte doľava. Odtiaľ je to už len približne 10 minút cesty na vrchol. Na vrchole sa vám naskytnú krásne výhľady na Západné Tatry, Demänovskú dolinu, Chopok a liptovskú kotlinu.

Demänovská dolina je s Liptovským Mikulášom prepojená pravidelným autobusovým spojením, ktoré je pomerne dobre načasované pre potreby turistov. Východiskový bod túry sa nachádza v blízkosti zastávky autobusu Demänová – Autocamping. Taktiež sa pri východiskovom bode nachádza oficiálne parkovisko, parkovanie je zdarma a v dostatočnej kapacite.

Vlakom alebo autobusom do Liptovského Mikuláša a potom autobusom z Liptovského Mikuláša do Demänovskej doliny – cestovný poriadok.

V Demänovskej doline sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciách alebo bufetoch s občerstvením.

Nájdi a rezervuj ubytovanie – TU.

Račkova dolina patrí medzi hojne navštevované doliny v Liptove. Záujmu turistov sa teší aj kvôli Múzeu liptovskej dediny, ktoré je za obcou Pribilyna priamo pri hlavnej ceste a odbočke do doliny. Vyššie v doline nájdeme obľúbený autokemping Račkova dolina a niekoľko horských hotelov/penziónov. Dominantou Račkovej doliny je však Klin, vrchol s výškou 2173 m.n.m. Výstup naň patrí medzi veľmi vyhľadávané, a to hlavne kvôli jeho členitosti a úžasným panoramatickým výhľadom na celý región, no tiež na unikátne Račkové plesá, popri ktorých prechádza chodník.

Trasa sa začína pohodlnou širokou cestou, ktorá vás jemným stúpaním privedie až ku križovatke Račkovej a Jamníckej doliny. Nasleduje prudké serpentínové stúpanie, ktoré smeruje až na lesný chodník. Po pásme lesa nasleduje oblasť kosodreviny, kde sa ponúkajú krásne výhľady. Z ľavej strany sa ukazuje Jamnická dolina, za ktorou sa týči Baranec. Na pravej strane je zase Račkova dolina s Bystrou. Trasa je z časti okružná, pretože keď dorazíte na rázcestie Pod Klinom, môžete si zvoliť, ktorou stranou (či cez Gáborovo alebo Račkovo sedlo) sa smerom na Klin (2173 m.n.m.) vyberiete. Túru je možné si mierne predĺžiť a doplniť o návštevu vrchola Bystrá (2248 m.n.m.).

Možnosti parkovania sú bezplatné ale obmedzené. Lokalita pred ústím Úzkej doliny nie je vybavená oficiálnymi parkovacími plochami. Státie vozidiel je neorganizované najmä pozdĺž cesty v okolí východiskového bodu. Oficiálne platené parkovisko je niekoľko km nižšie pri Múzeu liptovskej dediny.

Autobusové spojenie je z Liptovského Mikuláša k Múzeu Liptovskej dediny v Pribyline prípadne do obce Pribylina. Pre návštevníkov, ktorí sa vyberú na predmetnú túru autobusom je trasa dlhšia o 7 km po zelenej značke Skanzen Pribylina – ústie Úzkej doliny. Cestovný poriadok >>>

Na trase sa nenachádza žiadna horská chata. Núdzové ubytovanie je možné v Kolibe pod Klinom. Na začiatku trasy a v jej blízkom okolí je niekoľko horských hotelov a penziónov, kde je možné aj stravovanie reštauračného typu a tiež spomenutý autokemping.

Nájdi a rezervuj ubytovanie >>>

Veľký Choč (1611 m n.m.) je jedinečný kopec, ktorý je vďaka svojej polohe a výške veľmi dobrým výhľadovým bodom. Ponúka ďaleké panoramatické výhľady na všetky svetové strany. Vychutnáte si z neho netradičný pohľad na Západné Tatry a Liptov budete mať celý ako na dlani. Výstup na Veľký Choč je zaujímavý aj preto, že sa naň dá dostať z viacerých východiskových bodov. Túry sú možné z Valaskej Dubovej, Lúčok, Jasenovej, ale aj Vyšného Kubína.

Túra sa dá začať aj v Likavke, rázovitej obci pri Ružomberku. Táto trasa po je jedinečná aj tým, že prechádza po červenej značke popri Likavskom hrade, historickej pamiatke, ktorá určite stojí za návštevu. Trasa je pomerne členitá, postupuje cez horské cesty a lúky. Na križovatke Stredná poľana s trasou z Valaskej Dubovej sa nachádza nocľaháreň „Hotel Choč“. Najnáročnejšie je záverečné stúpanie z križovatky po zelenej značke na samotný vrchol Veľkého Choča (1611 m n.m.). Zostup z vrcholu smerom do lokality Žimerová je miestami ešte strmší a taktiež pomerne náročný. V obci Lúčky na konci trasy sa nachádzajú známe Kúpele Lúčky, AQUA-VITAL Park s termálnou vodou a wellness centrom, kde môžete po náročnej túre zrelaxovať, no tiež atraktívny Lúčanský vodopád.

Možnosti parkovania sú dostatočné a bezplatné, a to v oboch obciach. Dobrou voľbou sú dve autá, pričom jedno treba zaparkovať v Lúčkach pri AQUA-VITAL Parku a druhým sa dostať do Likavky na menšie parkovisko na konci obce, ktoré je určené pre výlety k Likavskému hradu.

Trasa je dostupná aj autobusovou dopravou, k východiskovému bodu trasy vás dovezie prímestský autobus z Ružomberka. Obec Likavka sa však nachádza neďaleko železničnej a autobusovej stanice v Ružomberku, čiže ďalšia možnosť je začať túru už priamo tu, kam vás aj na jej konci dovezie autobus z Lúčok. Pri štarte z Ružomberka je trasa dlhšia o cca 2 km. Cestovný poriadok >>>

Na samotnej trase nie sú žiadne horské chaty, no nájdeme tu dve núdzové nocľahárne. Na križovatke s trasou z Valaskej Dubovej sa nachádza nocľaháreň „Hotel Choč“ a v lokalite Žimerová je altánok s možnosťou núdzového prespania. Občerstviť alebo plnohodnotne najesť sa môžete až v obci Lúčky na konci trasy. Viaceré ubytovacie zariadenia sa nachádzajú ako v obci Lúčky tak aj v obci Likavka.

Nájdi a rezervuj ubytovanie >>>

Čutkovská dolina patrí medzi najobľúbenejšie výletné miesta v celom regióne, a to nielen medzi obyvateľmi Liptova, ale aj zahraničnými turistami. Je to skvelé miesto na oddych a relax v prírode, ktoré vyhľadávajú hlavne rodiny s deťmi aj kvôli detskému zábavnému parku Obrovo. Dolina je malebná pozdĺž celej svojej dĺžky, čo ešte zvýraznil v nedávnej dobe vybudovaný Náučný chodník Známa i neznáma Čutkovská dolina, no najkrajšia jednoznačne na jej konci, pri vodnej nádrži a Kolibe u dobrého pastiera. Sú tu tiež dobré možnosti ubytovania, stravovania a parkovania, no tiež dostatočné autobusové spojenie s mestom Ružomberok.

Túru zahájite v centre Ružomberka – na Námestí Andreja Hlinku a po červenej značke smerujete k miestnej kalvárii. Tu sa napojíte na modrú značku, po ktorej trasa pokračuje cez Vlkolínske lúky až do lyžiarskeho strediska Malinô Brdo, kde na vás čaká najťažšie stúpanie z celej trasy – nenáročný výstup na vrchol Malinné (1209 m n.m.), z ktorého sú krásne panoramatické výhľady na Ružomberok, Chočské vrchy, Západné ale v dobrom počasí aj Vysoké Tatry. Z Malinného trasa pokračuje ďalej po modrej značke cez Sedlo pod Vtáčnikom zostupom do Čutkovskej doliny a okolo Chaty pod Kozím až na jej koniec.

Námestie A.Hlinku, kde je situovaný východiskový bod trasy, je dostupné chôdzou z autobusovej resp. železničnej stanice v Ružomberku a nachádza sa tu nachádza aj zastávka miestnej MHD. Na konci trasy je najbližšia zastávka MHD umiestnená len 5 minút od konca Čutkovskej doliny, hneď pri hlavnej ceste. Dostupnosť spojov MHD naspäť na Námestie A.Hlinku resp. autobusovú stanicu je dostatočná. Cestovný poriadok >>>

Možnosti parkovania sú taktiež veľmi dobré, zaparkovať sa dá bezplatne pozdĺž celého Námestia A.Hlinku a na konci trasy rovnako bezplatne na parkovisku pri Kolibe u Dobrého pastiera.

Viaceré horské chaty, bufet či reštaurácia sa nachádzajú v lokalite Malinô Brdo, zhruba v strede trasy. Dá sa tu občerstviť, plnohodnotne najesť či prespať. V Čutkovskej doline sa nachádza viacero chát a kolíb ponúkajúcich okrem ubytovania aj tradičnú slovenskú kuchyňu.

Nájdi a rezervuj ubytovanie >>>

Nenáročná vychádzková trasa začínajúca v lokalite Hrabovo s veľmi dobrými možnosťami ubytovania a stravovania, je ideálna pre rodiny s deťmi. Nachádza sa tu nástupná stanica lanovky na Malinô Brdo, lanový park Tarzánia ako aj vodná nádrž s možnosťou člnkovania. Trasa nás dovedie ku klenotu celého regiónu, chránenej lokalite UNESCO – podhorskej osade Vlkolínec (720 m n.m.). Táto historická oblasť je vyhľadávaným miestom turistov z celého sveta.

Trasa začína na parkovisku pri údolnej stanici lanovky na žltej značke, ktorá vedie smerom ku miestnej Kalvárii a ďalej pokračuje po modrej značke na známe Vlkolínske lúky, kde sa ponúkajú výhľady na majestátne skalné útvary a okolité pohoria. Mierne stúpanie na rázcestie Pod Sidorovom a nasledujúce klesanie vás privedie priamo až do centra Vlkolínca. Vrátiť sa dá po rovnakej trase, ale viac odporúčame po ceste nazad odbočiť z Vlkolínskych lúk doľava po červenej značke smerom hore do strediska Malinô Brdo. Dole k východiskovému bodu – parkovisku pri údolnej stanici sa dostanete po trase zjadovky alebo využitím kabínkovej lanovky z Malinô Brda do Hrabova. Lanovku samozrejme môžete využiť aj opačným smerom hneď na začiatku túry.

V Hrabovskej doline pohodlne a zadarmo zaparkujete na parkovisku priamo pri nástupnej stanici lanovky. Túra z Hrabova, cez Kalváriu, Vlkolínske lúky až na Vlkolínec (720m.n.m.) trvá približne 1,5 hodiny. Príjemnú prechádzku si môžete uľahčiť cestou lanovkou, ktorá vám ušetrí hodinu cesty a cesta od lanovky do Vlkolínca viete prejsť za 30min. Cestou sa môžete zastaviť aj na minifarme Sidorovo, kde počas leta môžete posedieť na lavičkách alebo si opiecť špekačky. Z Vlkolínca sa môžete dostať opäť touto cestou (lanovkou alebo pešo cez Vlkolínske lúky a Kalváriu) alebo opačnou stranou cez Trlenskú dolinu do Bieleho Potoka.

Do Hrabova premáva linka MHD č.5 z autobusovej / železničnej stanice a železničnej stanice Rybárpole v Ružomberku. Zastávka linky je situovaná priamo na hlavnom parkovisku kde sa nachádza aj východiskový bod trasy.

Možnosti parkovania sú taktiež dostatočné na bezplatnom parkovisku pri údolnej stanici lanovky na Malinô Brdo alebo na dolnom parkovisku, kde sa nachádza druhá zastávka autobusu.

Prespať sa dá či už v Hrabovskej doline na začiatku/konci trasy, ale aj na Malinom Brde, ktoré sa nachádza zhruba v strede trasy, či priamo v dreveniciach a chalupách vo Vlkolínci. Občerstviť a najesť sa dá taktiež vo všetkých troch lokalitách.

Nájdi a rezervuj ubytovanie >>>

Náučný chodník sa nachádza v katastri obce Likavka, 2,5 km od centra mesta Ružomberok. Vedie od Turisticko-informačnej kancelárie Likavka umiestnenej pri prístupovej ceste k hradu Likava a končí v lokalite Skalky v ústí dolinky medzi Malým Čebraťom a Čebraťom.

Chodník vedie z obce popri políčkach cez lúky k banskému areálu. Pokračuje lesom na horské lúky a schádza na okraj lesa k jazierkam, ktoré vyvárajú malé rašeliniská. Počas absolvovania chodníka sa dozviete niečo o lokalite, histórii miestnych pozemkových spoločenstiev, poľovníctve, faune a flóre, ktoré sa tu vyskytujú. Uvidíte tiež zaujímavé miesta s výhľadmi do okolia.

Chodník začína v severnej časti obce Likavka, pri Turisticko-informačnej kancelárii na ulici Pod Hradom. Začiatok nie je výrazne označený, no smer ukazuje značka namaľovaná na stĺpe. Za kaplnkou odbočíte doprava, no po pár metroch zídete doľava a pokračujete popri Kolibe Likava po okraji lúky. Smer nám určuje kríž na kopčeku za kolibou. Poľná cesta je spočiatku zarastená, no privedie vás nad baňu Drndošovo. Tu si môžete urobiť krátku zachádzku ku krížu s pekným výhľadom – chodník tu je však strmý a šmykľavý, zvýšte opatrnosť. Ak idete s deťmi, vhodnejšia je vyhliadka pri druhom kríži naľavo, kam vedie pohodlná cesta po lúke. Trasa potom pokračuje ku bani, kde sa nachádza prvý náučný panel o okolí. Ďalej cesta stúpa do lesa a po chvíli vyjdete na lúku Hlivovo s druhým panelom – o histórii miestnych pozemkových spoločenstiev. Je tu aj jubilejný háj vysadený k 100. výročiu vzniku Československa a prístrešok s ohniskom, ideálne miesto na oddych. Z lúky pokračujete vpravo do lesa, kde narazíte na studničku s pitnou vodou a panel o rastlinstve. Po chvíli sa dostanete k hájiku s mladými stromčekmi a tabuli o poľovníctve. Cesta začne klesať, míňate krmelec a prichádzate ku kaplnke sv. Huberta (z roku 2014) s miestom na sedenie. Ďalej pokračujete dolu ku rázcestiu a odbočíte mierne doľava k prístrešku v lokalite Skalky, kde je posledný panel o faune a biotopoch. Za prístreškom sa nachádza Nižné jazierko medzi Čebraťmi, o pár metrov vyššie aj Vyšné jazierko a prameň pri ceste. Tu náučný chodník končí – vraciate sa po tej istej trase späť.

Počas celej cesty sa oplatí zastaviť a obzrieť sa – ponúkajú sa pekné výhľady na okolie i na hrad Likava z rôznych uhlov.

Náučný chodník meria približne 5 km (tam, aj späť), a je možné ho absolvovať približne za 2 hodiny. Chodník je po celej trase značený zeleným značením náučného chodníka (biely štvorec, v ktorom je uhlopriečne zakreslený zelený pás).

V blízkosti Turisticko-informačnej kancelárie Likavka sa nachádza odstavná plocha pre návštevníkov hradu Likava, alebo parkovisko pri neďalekej Kolibe Likava, kde je možné zaparkovať. Z mesta Ružomberok (železničná stanica) je k začiatku trasy asi 40 minút chôdze po červeno značenom turistickom chodníku. Z autobusovej stanice v Ružomberku sa môžete odviesť autobusom na zastávku “Likavka,,hrad”, odkiaľ je to k začiatku trasy asi 3 minúty chôdze.

Po absolvovaní trasy môžete využiť služby reštaurácie Koliba Likava, ktorá sa nachádza na začiatku trasy. Ubytovanie ponúkajú penzióny v obci Likavka.

Východzí turistický rázcestník sa nachádza vedľa cesty, medzi autobusovou a železničnou stanicou v Ružomberku. Od smerovníka vedie na vrchol zeleno značená turistická trasa. Značenie nás vedie popri autobusovej stanici, za ktorou odbočí doprava k železničnému prechodu pre chodcov. Za koľajnicami pokračuje vľavo paralelne so železničnou traťou. Prechádza popod most, za ktorým pred bytovými domami vojde doprava do lesa. Chodník vedie striedavo pomedzi stromy a malé lúky popri studničke na rekreačnú lúku Hlivovo. Na nej pokračuje vľavo. V prípade záujmu si na lúke môžeme oddýchnuť v prístrešku so sedením. Chodník nás z Hlivova vyvedie na lesnú cestu, z ktorej však po asi sto metroch vchádzame doprava medzi stromy. Prudšie stúpajúci chodník zarastajúcim rúbaniskom nás dovedie do lesa. Mierne stúpajúci kľukatiaci sa chodník nám potom pomáha zdolať strmé svahy. V závere pod vrcholom sa chodník viackrát rozdelí. Odporúčame využívať vždy ten s najmenším stúpaním, aby sme sa bezpečne dostali do cieľa.

Upozornenie: Vyhliadka na skalnom brale nie je nijako zabezpečená proti pádu.

Predný Čebrať sa týči na sever od Ružomberka. Jeho pyramídový tvar tvorí dominantu viditeľnú takmer z celého mesta. Od centra mesta je vzdialený 1,7 km (vzdušnou čiarou). Na vrchol vedie zeleno značená turistická trasa.

Doprava:
Autobusom MHD: zastávka „Železničná stanica“
Prímestským autobusom: zastávka „Ružomberok,,AS“
Autom: parkovanie pri železničnej stanici
Vlakom: stanica „Ružomberok“

Vzdialenosť:
Od východzieho bodu medzi železničnou a autobusovou stanicou v Ružomberku 3,6 km.

Po návrate môžeme využiť služby reštauračného zariadenia, občerstvenia alebo pohostinstva blízko začiatku trasy v Ružomberku. Ubytovanie poskytnú ubytovacie zariadenia v Ružomberku alebo v Likavke.

Trasa začína vo Valaskej Dubovej pri turistickom smerovníku vedľa zastávky autobusu „Valaská Dubová,,OcÚ“. Po modrej značke vedúcej popri drevorezbe zbojníka do kopca pomedzi domy sa  cesta rozdvojuje a odbočíme k skalnému bralu za obcou. Spevnená cesta pokračujeme pomedzi stromy a kríky na lúku. Pod lesom sa nachádza náučný panel o „Lese“ a vpravo od neho prístrešok so sedením. Po vojdení do lesa sa trasa stáva strmšou. Po krátkom stúpaní sa dostaneme k prístrešku so sedením a studničkou s vodou. Tu sa povrch mení na štrkový až skalnatý a dostaneme sa ním až k pomyselnej skalnej bráne, ktorú tvoria skaly po obidvoch stranách chodníka, odkiaľ začne byť stúpanie ešte väčšie. Cesta pokračuje stále priamo strmo hore k náučnému panelu o „Faune“.  Trasa sa tu zvoľní, potom zas prudšie stúpa až nás dovedie na lúky, na ktorých nájdete náučný panel o „Flóre“. Ďalším dôležitým miestom na trase je smerovník – Stredná Poľana, kde sa môžete pokochať výhľadmi. Odbočíme na zelenú značku po okraji horskej lúky, odbočíme doprava na letnú trasu. Lesným chodníkom naberáme výšku potrebnú na zdolanie vrcholu. Keď vyjdeme z lesa na svahovité lúky, ktoré nás dostanú do kosodreviny. Zdolanie kosodreviny je krátke, ale skalnaté a štrkové. Kúsok od vrcholu sa naša trasa spája s červeným turistickým chodníkom, s ktorým pokračujeme na vrchol a neskôr aj ďalej. Pod skalou trčiaci turistický smerovník nás víta na vrchole Veľkého Choča. My však pokračujeme ešte pár metrov doprava na samotný vrchol, na ktorom sa nachádza výhľadová ružica, ktorá nám pomôže identifikovať okolité kopce a výstupová kniha, do ktorej sa môžeme zapísať. Odmenou za absolvovanie výstupu je nádherný panoramatický výhľad na všetky svetové strany. Veľká Fatra, Malá Fatra, Chočské vrchy, Nízke Tatry, Západné Tatry, Vysoké Tatry, Oravská Magura, Orava, Liptov a mnoho iného je možné za dobrého počasia vidieť z vrcholu.

Autom: Parkovanie v obci je možné len na spoplatnenom parkovisku pri miestnom cintoríne.
Taxíkom: Z centra mesta vás taxík na začiatok trasy bude stáť okolo 10€.

Trasa je dostupná aj autobusovou dopravou, k východiskovému bodu trasy vás dovezie prímestský autobus z Ružomberka. Z ružomberskej autobusovej stanice na zastávku autobusu „Valaská Dubová,,OcÚ“  Cestovný poriadok >>>

Na samotnej trase nie sú žiadne horské chaty, no nájdeme tu len núdzovú nocľaháreň. Na križovatke s trasou z Valaskej Dubovej sa nachádza nocľaháreň „Hotel Choč“.

Nájdi a rezervuj ubytovanie >>>

Cesty sú číslované zo západu na východ (z ľava do prava keď stojíme oproti skale). Začiatky ciest sú vyznačené farbou, cesty sú zaistené skobami, borhákmi a nitmi. Štandy sú riešené borhákmi alebo reťiazkami. Na vrchol skál sa je možné jednoducho dostať ich obídením z ľavej alebo pravej strany, čo umožňuje lezenie ciest s horným istením. Zostup zo skál je možný, ale najčastejšie sa zo skál zlanuje.

1. Prvá (IV.+)

K nástupu do cesty sa je možné dostať chodníkom, ktorý pokračuje popri skalách strmo nahor od vstupu do portálu jaskyne, blízko cesty č. 3. Začiatok cesty je označený farbou. Veľmi krátka cesta (boulder) bez postupového istenia.

2. Špára – Sokolík (VII.)

K nástupu do cesty sa je možné dostať chodníkom, ktorý pokračuje popri skalách strmo nahor od vstupu do portálu jaskyne, blízko cesty č. 3. Začiatok cesty je označený farbou. Po výživnom začiatku nasleduje beh do tráv. Taktiež nezaistená.

3. Božekova (VII/VII.+)

Pekná cesta cez ostré lišty. 2 staré postupové istenia.

4. Soví previs (VI.+)

Cesta začína pod previsom pri vstupe do portálu jaskyne a pokračuje cez previs priamo nahor.

5. Soví pilier (IV.+)

Cesta začína pod previsom pri vstupe do portálu jaskyne a pokračuje ponad vstup vľavo.

6. Soví previs – pravý variant (V-.)

Cesta začína pod previsom pri vstupe do portálu jaskyne a pokračuje cez previs (vpravo) priamo nahor. (cesta je nezaistená). Po prvých 3 nitoch Sovieho previsu odbočka do nitov vpravo a nimi dolez k jaseňu.

7. Jasenovka (IV.)

Cesta začína pod výraznou dierou pri vchode do jaskyne a pokračuje šikmo do prava stienkou a špárou k jaseňu na vrchole. Cesta pôvodne končila zlanenín na jaseni, od toho ten názov.

8. Sokolík (IV.)

Cesta začína pod výraznou dierou pri vchode do jaskyne a pokračuje stienkou vpravo na policu, ďalej hore k reťazi. Jedna z prvých ciest na skalke a zároveň aj najľahšich.

9. Previs (VI.+)

Cesta začína vpravo od tabule označujúcej Liskovskú jaskyňu. Prudký úvodný boulder a ďalej ľahký dolez k zlaňáku.

10. Tabuľková (VII.+)

Cesta začína pod tabulou označujúcou Liskovskú jaskyňu. Veru tvrdá cesta na svoju klasu, špekulantský začiatok a následne poctivé 3metre pučenia na platni.

11. Tvarožná (VI.+)

Cesta začína vpravo od tabule označujúcej Liskovskú jaskyňu, pokračuje šikmo vpravo popod previs, špárou do malej jaskynky v polovici steny. Jaskyňa sa oblieza z pravej strany a pokračujeme ďalej až na vrchol k retiazke.

12. Spomienka na mladosť (VII+./VIII.-)

Nástup ako Tvarožná a po prvom nite priamo cez previs do Tabuľkovej.

13. Tabuľková – variant (VII.+/VIII.-)

Nástup ako Tabuľková a ďalej traverz doprava a po nohand nasleduje brutal platňa cez jednoprstovku. Nepŕijemné cvakanie predposledného nitu pre kratších jedincov.

14. Gilotína (VII.+/VIII.-)

Zaujímavá zhybovačka v previse a morálový traverz do Tvarožnej.

15. Kĺbovka (V.)

Ľavou výraznou špárou a vhĺbením až na vrchol. Krútenica v komíne pre tatranských expertov.

16. Platňa (IX.-) (Marián Hrnčiar)

Platňami medzi výrazným ľavým a pravým vhĺbením až na vrchol. Prvý nit ako Šípovka a potom priamo nahor cez previs kde sa samozrejme nechytá hrana (s ňou si môžete zapísať VIII.+).

17. Šípovka (V.-)

Popod previs do pravého výrazného vhĺbenia, pokračujeme vhĺbením na vrchol cesty. Klasická rozliezačka.

18. TrénING (VII./VII.+)

Pomerne nová cesta. Traverz kde treba zalomiť a bežať do zlaňáku.

18.A L-previs (V. A2, IX.)

Cesta nie je zakreslená.

19. Obsratá špára (VII.)

Spod skaly na previsnutý balkón. Pokračovať špárou smerujúcou z ľavej strany balkóna doprava nahor. Krátka cesta ale zato intenzívna.

20. Majov úsmev (VII.+)

Spod skaly na previsnutý balkón. Pokračovať z pravej straný balkóna stienkou nahor. V tejto ceste zistíte prečo sa Majo smial, hlavne kratší tu prežijú zúfalstvo.

21. Malý previs (VI.+/VII.-)

Jedno istenie a ďalej už len tráva. Dá sa zísť naokolo alebo s trochou šťastia aj skočiť do periny ak je poruke.

22. Študentská (Školácka) (III.)

Cesta začína na pravej strane skál a pokračuje hrebienkom.

23. Okružná (V.+ A1, VII./VII.+)

Traverz celého masívu.

1. bez názvu (V.-VI.) (P. Kudlička – P. Zubaj, 1969)

Z ľavého okraja steny trávnatá depresia pod skalnú klembu, obídeme vľavo previsnutou prácou na policu. Vpravo do kúta a ním na vrchol.

2. Marcová cesta (V.+) (B. Fuzy – A. Hmirák, 1968)

Nástup stredom lámavej stienky, trhlinami na policu, priamo do kúta a ním na vrchol.

3. Borievková cesta (IV.) (P. Kudlička – P. Zubaj, 1968)

Nástup vpravo od ostrohy steny, previsnutou depresiou na plošinu. Tu vľavo 6 m na koniec rímsy. Odtiaľ priamo stienkami do kúta steny, ním na vrchol.

4. Trhlina (V.)

Pravou časťou steny na vrchol (lámavá skala).

5. Píďo (III.)

6. Aerosmith (VI.)

7. Prehadzovačka (VI.-)

8. Dynamika (VII.)

9. Čistiareň (V.+)

10. Komíny zlodejov

1. Pozdrav z Halín (VII.+ – VIII.-) (J. Pšenko, 1995)

1.a Pozdrav z Halín – variant vpravo (VIII.)

2. Diretisima na žabieho kráľa (VI.) (M. Ondrejkovič – J. Žák, 1969)

3. Superdiretka (VI.+)

4. Dubničanka (V.) (Pavúková – Steiner – Cerulík, 1959)

5. Čierny previs (VIII.+ – IX.-)

6. Ľavá škára (V.) (B. Fuzy – M. Ondrejkovič, 1971)

7. Široký komín (Pavúkovci- Salanci, 1960)

8. Variant

9. Bálentova cesta (III. – IV.) (Bálent a spolulezci)

1. Cez večné kvapky (VII.+ – VIII.-) (M. Nedělka – Pšennko, 1995)

2. Skúška vytrvalosti (VI.+) (B. Fuzy – M. Ondrejkovič, 1967)

3. Borovičkové blues (VIII.-) (M. Nedělka – Pšenka, 1998)

4. Varianta Ulenfeldovej (III.)

5. Ulenfeldova cesta (V.) (Ulenfeld – Čuleň, 1959) – cesta je novo preistená

5a.  Ulenfeldova cesta – ľavý variant (V+.) – vľavo od pôvodnej cesty až pod výrazný previs, kde sa cesta spája s pôvodným variantom, cesta je novo preistená

6. S.O. platňa (E. Stančok – D. Oško)

• ľavý variant (V.)
• pravý variant (VI.)

7. S.O. špára (VI.+) (B. Fuzy – M. Ondrejkovič, 1968)

8. Jarný vánok (VIII.-)

9. Vozatárova (V.+) (Vozatár – Kardošová st., 1959)

10. Centrálny pilier (VII.)

11. Kazateľňa (V.) (Andrášik – Jánošík)

11a. Kazatárka (V.+) – od nástupu cesty Kazateľňa priamo hore platňou na trávnatú policu a následne pilierom až na prvý štand cesty Vozatárka, cesta je v spodnej časti novo odistená, v hornej časti je možné používať istenia z cesty Vozatárka

12. F.O. variant (VI.) (B. Fuzy – M. Ondrejkovič)

13. Previs nad jaskyňkou (VI.+)

14. Voľba NO (VII.) (možnosť pokračovať cestou číslo 13)

15. 20 minút (VIII.) (P. Kavuliak, 198)

16. Martinský zdroj (VII.+ / VIII.-) (I. Doskočil, 1999)

17. Skobovačka (IV.) (Ulenfeld – Myslivec)

18. SW pillar (VII.-) (I. Doskočil, 1999)

19. Ľavé K.O. (VI.+) (J. Peťo a spolulezci, 1973)

20. Čurt beajto (VIII.-) (I. Doskočil, 1999)

21. Pravé K.O. (VII.-) (J. Kardoš – D. Oško)

22. Pravé K.O. – variant (V.)

1. bez názvu (V.) (J. Kardoš – D. Oško)

2. Oškove pokusy (VI. A1) (B. Fuzy – M. Ondrejkovič, 1971)

3. Ľavý ypsilon (VI.+)

(J. Hradský – J. Salanci, 1960)

4. Pravý ypsilon (VI.+) (B. Fuzy – P. Kudlička, 1997)

5. Diagonálna (VI.+) (B. Fuzy – M. Ondrejkovič, 1968)

6. Kamzíčie platňe (VII.) (J. Hradský – J. Salanci, 1959)

7. F.I.T. (VI.+)

8. Kamzičí pilier (VI.)

9. Variant 38 (VI.+) (M. Nedělka, 1999)

Zo štandu stienkou priamo hore.

Babky (1566 m n.m.) sú súčasťou Západných Tatier, pričom túra na ne nepatrí medzi najnáročnejšie, no rozhodne je jednou z najkrajších. Hlavne výhľady na Liptov stoja zato.

Túru na Babky začínate na začiatku Bobroveckej doliny, konkrétne v lokalite Bobrovecká vápenica, kde je možnosť bezplatného zaparkovania. Trasa vedie po modrej značke popri kalvárii po zvážnici cez rázcestie Pod Babkami až na Chatu pod Náružím, kde je možnosť občerstviť sa. Trasa pokračuje po modrej značke do Pod Babkami, z ktorého sa vydávate na zelenú značku až na Babky. Babky majú  unikátny výhľadom. Počas trasy sa môžeme zastaviť pri partizánskom bunkri. Ide o jaskyňu s fotografiami a popisom, v ktorej sa skrývali partizáni.

Priamo vo východiskovom bode trasy v lokalite Bobrovecká vápenica sa nachádza bezplatné parkovisko s dostatočnou kapacitou.

Autobusová zastávka je vzdialená asi 2,5km chôdze od Bobroveckej vápenice na križovatke s obcou Jalovec, kam sa dá dostať prímestskou linkou z Liptovského Mikuláša.

Cestovný poriadok >>>

Na trase cestou na vrchol sa prechádza popri Chate pod Náružím v Červenci, kde je možné občerstviť sa alebo aj prespať. Blízko východiskového bodu trasy sa nachádza Horský hotel Mních. Na ceste od Jalovca je možné navštíviť Salaš Pastierska. Okrem toho sú tu vyhradené lokality na stanovanie.

Nájdi a rezervuj ubytovanie >>>

Náučný chodník pri obci Švošov vedie lesným terénom po starých lesných chodníčkoch, ktoré vedú zaujímavými lokalitami, popod skalné masívy Havrana a strmé svahy Ostrého (vrchu Ostrô). Počas absolvovania chodníka sa dozviete niečo z histórie obce Švošov a o tom, čo sa v jej katastri nachádza, žije a rastie.

Chodník začína na ulici Skalky, pri vstupe do lesa. Zo železničnej zastávky Švošov s informačným panelom a mapou je vzdialený asi 500 metrov. Prvý panel predstavuje históriu obce.

Trasa stúpa lesom k žlto značenému turistickému chodníku smerom na Havrana. Tu sa vydáte doprava k panelu o rybách z rieky Váh. Ďalej chodník vedie popod skalné steny, kde sa nachádzajú panely o geológii, stromoch a hmyze. Pri drevených mostíkoch je prameň a neskôr aj ďalší panel o obojživelníkoch a plazoch.

Cesta pokračuje k odbočke na vrch Ostré (Hrdoš), odkiaľ schádzate na cestičku vľavo. Nachádza sa tu panel o kvetoch, studnička „Pod Hrdošom“ a lavička na oddych. Nižšie nájdete panel o lesných plodoch a napokon o cicavcoch. Z lúky je pekný výhľad na Veľkú Fatru a okolité vrcholy (Sidorovo, Haliny, Plieška, Tlstá hora, Červený grúň, Kútnikov kopec).

Na rázcestí odbočíte vpravo, strmšie dolu k prístrešku s lavičkami. Tu sa nachádza posledný panel o vtákoch. Od tohto miesta po lesnej ceste zídete k domom a pokračujete obcou späť k železničnej zastávke. Celková dĺžka trasy je približne 2 km.

Upozornenie: Náučný chodník neodporúčame absolvovať s deťmi mladšími ako 10 rokov. Za mokra je trasa šmykľavá, obsahuje strmo stúpajúce/klesajúce úseky a úzky chodník v strmom svahu. Značenie na trase je poredšie, je potrebné neustále hľadať značenie. Úzky chodníček je na viacerých úsekoch zarastený vegetáciou.

V blízkosti železničnej zastávky Švošov je viacero možností, kde je možné zaparkovať vaše auto. Vlakom – zo železničnej zastávky Švošov je to asi 7 minút chôdze k začiatku trasy. Z autobusovej stanice v Ružomberku sa môžete odviesť autobusom na zastávku „Hubová ,,pri moste“, odkiaľ je potrebné prejsť cez most pre peších na druhú stranu rieky Váh. K začiatku trasy je to pešo asi 10 minút chôdze.

Môžete využiť hostinec priamo v obci Švošov, alebo reštauračné služby v neďalekých obciach Hubová (na druhej strane rieky Váh) a Ľubochňa (vzdialenej necelé 3 km). Ubytovať sa môžete tak isto v týchto obciach.

Trasa je súbežná s červenou turistikou značkou s výnimkou zachádzky k zastávke 3. Náučný chodník v závere vedie vysokohorským prostredím, kde najmä v bralnej časti treba dbať na zvýšenú opatrnosť. Posledný informačný panel náučného chodníka stojí v sedle Vráca asi 30 min od jeho cieľa na vrchole Veľkého Choča.

Názvy informačných panelov

1. Obec Lúčky
2. Národná prírodná pamiatka Lúčanský vodopád
3. Prírodná pamiatka Lúčanské travertíny
4. Kúpele Lúčky
5. Choč – lúky Žimerová
6. Choč – pásmo lesa
7. Choč – alpínske pásmo

Informačné panely v teréne nie sú označené názvom náučného chodníka.

Parkovanie je možné v obci Lúčky alebo v Lúčanskej doline, pri odbočke Jastrabia (pred zákazom vjazdu).

Ubytovať sa môžete v obci Lúčky.

Trasa začína v obci Kalameny a pokračuje popri jazierku Kalameny (termálny prameň), ktorý je celoročne využívaný na kúpanie pre verejnosť. Je súbežná so žltou a od rázcestia Sedlo pod Kráľovou zároveň červenou turistikou značkou. Trasa s permanentným stúpaním vedie z veľkej časti mimo lesa, čo v letných slnečných dňoch môže byť namáhavé. Na plošinu s hradom vedie 7 m vysoký kovový rebrík a mostík. V teréne sú upozornenia: vstup do priestoru Liptovského hradu je možný len na vlastnú zodpovednosť a osobám do 14 rokov len v sprievode dospelých.

Pri dobrej viditeľnosti vrch i hrad umožňujú výhľady až na Oravu s Babou horou, Liptovskú kotlinu s vodnou nádržou Liptovská Mara, Nízke Tatry a Veľký Choč (1 609 m n. m.). Areál hradu je národnou kultúrnou pamiatkou. Neveľké zvyšky hradu (odkryté základy múrov), o záchranu ktorých sa stará miestne občianske združenie Castrum Liptov, sú verejnosti voľne prístupné. Liptovský hrad sa nazýva aj Sielnický hrad, Liptovský Starý hrad či Hrad Liptov.

Názvy informačných panelov

0. Náučný chodník Kalameny – Liptovský hrad
1. Ľan a konopa
2. Voda
3. Zaujímavosti o hrade Liptov
4. Les
5. Geológia Chočských vrchov

Informačné panely v teréne (okrem úvodného) nie sú označené názvom náučného chodníka.

Na trase chodníka stoja aj (tri) vyblednuté informačné panely z predchádzajúcej verzie náučného chodníka (stav v roku 2020). Z hradu k jazierku je možný návrat ako okruh po (exponovanej a tiež strmej) modrej turistickej značke (do východiska v obci spolu 4,5 km).

Parkovanie je možné v obci Kalameny, alebo pri jazierku Kalameny. Parkovanie pri termálnom jazierku je spoplatnené pri vstupe na náučný chodník. Z autobusovej stanice v Ružomberku sa môžete odviezť autobusom na zastávku “Kalameny,,kult.dom”, ktorá sa nachádza priamo na začiatku trasy.

Ubytovať sa môžete v obci Kalameny alebo Lúčky.

Trasa vedie asfaltovým chodníkom pre peších popri Teplianke. Náučný chodník je vhodné absolvovať v rámci exkurzie, ktorú vo včelíne po dohode zorganizuje miestne občianske združenie Slnkotvor. Cieľom je propagácia veľkého významu včiel a čmeliakov pre náš život. Exkurzia sa koná vo včelíne – ekoučebni v prírode – v záhrade miestnej školy (ZŠ s MŠ Lúčky) a jej bezprostrednom okolí, trvá 2 – 2,5 h a zahŕňa nasledovné aktivity:

• návšteva včelieho náučného chodníka (Za)chráňme včely s odborným výkladom lektora – včelára,
• pobyt vo včelnici s priamymi ukážkami života včiel v úli,
• ukážka stavby včelieho úľa, opis základného včelieho náradia,
• práca so včelami vo včelnici s odborným výkladom,
• ukážka včiel žijúcich v sklenenom úli,
• ochutnávka rôznych druhov včelích medov.

Termín exkurzie je potrebné vopred dohodnúť.

Názvy informačných panelov

1. Včely
2. Stavba tela včely
3. Včelie produkty a ich využitie
4. Zaujímavosti o včelách
5. Čmeliaky
6. Zaujímavosti o čmeliakoch
7. Hmyzie domčeky
8. Medonosné byliny, kríky a dreviny

Informačné panely v teréne nie sú označené názvom náučného chodníka.

Kontakt:

Do Lúčok sa dostanete autobusom. Vystúpite na konečnej zastávke v Kúpeľoch Lúčky. Ak zvolíte vlastnú dopravu, parkovať môžete v areáli kúpeľov.

Ubytovať sa môžete priamo v Kúpeľoch Lúčky, rôzne možnosti ubytovania a stravovania však nájdete aj v obci Lúčky.

Trasa začína v bývalých kúpeľoch Korytnica, kde sa ešte pred túrou môžete občerstviť vodou z niektorého prameňa. Liečivé pramene v Korytnici pomáhajú na žalúdočné a tráviace problémy a problémy látkovej výmeny. Vysoko mineralizovanú vodu bohatú na vápnik, horčík či železo nájdete v prameňoch: Jozef, Žofia, Antonín, Vojtech I a II.

Trasa sa z asfaltovej cesty po modrej značke napája na lesnú zvážnicu. Stúpanie je príjemné, po necelej hodine ste v sedle pod Babou, odkiaľ je výhľad na masív Zvolena (Nová hoľa) nad Donovalmi. Po asi trištvrte hodiny chôdze po zvážnici les začína rednúť a cez vyrúbaný priesek vidieť hrebeň Veľkej Fatry od Krížnej až po Suchý vrch. Trasa následne v Hiadeľskom sedle bočí doľava na červenú značku, vystupuje strmo najskôr lesom, ktorý však postupne redne a prechádza do kosodreviny. Pokračuje cez Prašivú a Malú Chochuľu až k cieľu. Veľká Chochuľa (1753 m n.m.) je najvyšší vrch západnej časti Ďumbierskych Tatier a ponúka výhľad na všetky svetové strany. Leží na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier, vrcholom sa tiahne aj Cesta hrdinov SNP.

Do roku 1974 premávala do kúpeľov Korytnica aj úzkorozchodná železnica. Trasa sa v roku 2016 prebudovala na cyklochodník Cyklokorytnička, vedúci z Ružomberka a slúži aj ako náučný chodník aj pre rodiny s deťmi.

Na Veľkú Chochuľu sa dostane aj z Liptovskej Lúžnej po žltej značke cez Sedlo pod Skalkou a Košarisko.

Zaparkovať môžete v Korytnici. K trase sa dostanete aj autobusom. Vystúpte na zastávke Liptovská Osada, rázcestie.

Na  trase nie sú žiadne horské chaty, no ubytovať sa dá v Korytnici či na neďalekých Donovaloch alebo Liptovskej Osade. Občerstviť sa môžete rovnako v Korytnici v penzióne Svätopluk. Určite sa ale nezabudnite osviežiť vodou z niektorého prameňa Korytnice, ktorá sa predáva aj balená v obchodoch a jej blahodárne účinky objavili už v 17.storočí.

Vrch Šíp sa nachádza priamo nad sútokom riek Oravy a Váhu, medzi obcami Kraľovany a Ľubochňa, v Šípskej Fatre, ktorá v podstate spája Malú a Veľkú Fatru. Trasa začína v obci Stankovany, odkiaľ sa po zelenej značke asi za 30 min. dostanete do osady Podšíp, ktorá hneď na začiatku spestrí túru vďaka možnosti obzrieť si zachovalé drevenice, či využiť zastávku ako vhodné miesto na piknik. Z Podšípu pokračujete po žltej značke cez Zadný Šíp až na Šíp (1170 m n.m.). Na vrchole Šípu je umiestnený majestátny kríž a kochať sa môžete výhľadmi na Veľký Choč.

Územie Šípu s rozlohou 302 hektárov je z dôvodu výskytu vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov vyhlásené ako národná prírodná rezervácia.

Túra je ľahko dostupná autom, autobusom i vlakom. Parkovisko je v obci Stankovany pred Obecným úradom. Železničná zastávka Stankovany. Autobusová zastávka Stankovany, pri moste.

Občerstvenie a nápoje môžete zakúpiť v Krčme Stankovany.

Veľký Bok (1727 m n.m.) je výrazná hoľa v centrálnej časti Kráľovohoľských Tatier. Leží mimo hlavného hrebeňa a zároveň je vyššia ako samotný hlavný hrebeň, preto poskytuje výborný kruhový výhľad. V sedle pod Veľkým Bokom fungovala do druhej svetovej vojny turistická chata, ktorú ale fašisti počas vojny vypálili. Veľkoboká chata bola spojnicou medzi Štefánikovou chatou pod Ďumbierom a Kráľovou hoľou. Dodnes je chýbajúcim článkom turistických chát v Nízkych Tatrách. Na jej základoch stojí menšia poľovnícka chatka, ktorá je ale pre verejnosť uzavretá.

Kto má rád divočinu, neprebádané a opustené miesta v krásnej prírode, určite si túrou na Veľký Bok príde na svoje, keďže nepatrí k najnavštevovanejším vrchom. Na výstup si rezervujte celý deň. Z Malužinej to na vrchol potrvá 4-5 hod, trasa má po modrej značke a následne zo Sedla pod Veľkým bokom po žltej značke dĺžku cez 14 km.

Na vrchol sa dá dostať aj po žltej značke trasou zo Svarína (Svarín – Pod Chmelincom – Veľký bok a späť). Táto trasa meria podobne 28 km tam a späť. Prípadne si trasu môžete naplánovať ako prechod z Malužinej do Svarína alebo opačne.

Zaparkovať sa dá v oboch obciach a trasa je dostupná aj autobusovou dopravou. Zastávka Malužiná, rázcestie.

Na samotnej trase nie sú žiadne horské chaty, občerstviť sa teda môžete len v obciach. Povyše spomínanej poľovníckej chatky by mal byť prameň.

Na vrchol Radičiná sa vyberáte z Ružomberka, Rybárpole. Cez hospodársky les prichádzate na Dubovské lúky so starými senníkmi s pohľadom na majestátny Veľký Choč. Trasa pokračuje strmým stúpaním do lesa až do sedla na čistinku s ohniskom, odkiaľ to je už len kúsok na vrchol Radičiná (1127 m n.m.), ktorý ponúka výhľad z dreveného mostíka na Liptovskú Maru.

Na vrch Radičiná je možné sa dostať aj z opačnej strany, z obce Komjatná, časť Studničná.

Zaparkovať je možné v Ružomberku, Rybárpole i v Komjatnej. Trasa je dostupná aj autobusovou a vlakovou dopravou. Zastávka Ružomberok – Rybárpole.

Pred alebo po turistike sa môžete občerstviť v Ružomberku, kde je dostatok stravovacích možností.

Trasa začína v obci Partizánska Ľupča, kedysi najstaršie banícke mesto na Liptove s ikonickým kostolom na námestí s meštianskymi domami. Žltá značka vás vyvedie z dediny k smerovníku Biela Ľupča a vedie popri lúkach a oplotenému vodojemu, držíte sa vpravo a vchádzate do lesa. Pri smerovníku Rumanec je stôl s lavičkami, ideálny na občerstvovaciu pauzu. Trasa ponúka pekné výhľady na spodnú časť Liptovskej Mary, Západné Tatry a Chočské vrchy.  Pri pamätníku padlých vojakov odbočuje do lesa a napokon lúkou prichádzame na vrchol Prednej Magury, kde je zrekonštruovaný altánok.

Predná Magura (1171 m n. m.) ponúka parádny výhľad do Liptovskej kotliny, na blízku zalesnenú Ľupčiansku Maguru, hlavný hrebeň Nízkych Tatier či nízkotatranský Salatín. Ideálna trasa pre menšie deti či menej zdatných turistov.

Bezplatné parkovanie je možné v obci alebo pri spomínanom vodojeme. Trasa je dostupná aj autobusovou dopravou, k východiskovému bodu trasy vás dovezie prímestský autobus z Ružomberka alebo z Liptovského Mikuláša.

Na samotnej trase nie sú žiadne horské chaty. Ubytovacie zariadenia sa nachádzajú v obci Partizánska Ľupča, niekoľko kilometrov ďalej je rekreačný areál Železnô s ubytovacími možnosťami a príjemným bufetom a tiež obľúbená Chata Magurka, ktorá ponúka aj stravovacie možnosti.

Ostré (1067 m n.m.), nazývaný domácimi aj Hrdoš, je skalnatý vrch viditeľný pri prejazde po hlavnej ceste z Martina do Ružomberka. Východiskom túr môžu byť obce Komjatná (cca 2 km), Švošov (cca 3 km), Stankovany, Žaškov alebo aj Ľubochňa.

Zo Švošova vedie trasa po žltej značke do Sedla pod Ostrým, odkiaľ je to strmým stúpaním asi 15 min. na vrchol Ostré. Vrchol je čiastočne zalesnený, to však nebráni pekným výhľadom na Ružomberok, väčšinu dolného Liptova a Oravy. Na vrchole nájdete aj miesto na opekanie.

K trase zo Švošova sa dá dostať aj vlakovou dopravou. Zaparkovať môžete v obciach.

Nenáročná poldenná túra na Rovnú Hoľu odmení výhľadmi na všetky strany, najmä na Západné a Vysoké Tatry. Po žltej turistickej značke vedie trasa z Nižnej Boce hore dolinou, z ktorej odbáča na chodník vedúci do sedla doliny Črchľa, tu sa nachádza aj prameň. Pokračujete ďalej cez les a kosodrevinu až na Rovnú Hoľu (1723 m n. m.). Tá už podľa názvu napovedá, že z jej vrcholu sa možno tešiť výhľadom na všetky svetové strany, Jedinečný je pohľad na Ďumbier, na jeho strmé zrázy a žľaby ústiace v Ďumbierskom kotle. Na západe vidieť Chopok a masív Bôru. Na severe vápencový masív Ohnište s ikonickým skalným Oknom.

Na vrchol Rovná Hoľa sa môžete vybrať aj z Vyšnej Boce, Čertovice či Svidovského sedla.

Zaparkovať sa dá v obci. Trasa je dostupná aj autobusovou dopravou.

Na vodu natrafíte v sedle Črchľa. Občerstviť sa môžete v obci Nižná Boca, napríklad na chate Barborka pri lyžiarskom vleku. Ubytovanie v okolí je taktiež dostupné.

Chabenec (1955 m n.m.), majestátny vrch na hrebeni Nízkych Tatier s výhľadmi na všetky strany. Trasa začína v osade Magurka, kde sa v minulosti dolovalo zlato. Okrem tohto vzácneho kovu sa v osade ťažilo aj striebro a antimón. O histórii baníctva sa dozviete aj vďaka náučnému chodníku Magurský zlatý chodník, ktorý bude určite baviť aj deti.

Trasa vedie po zelenej značke smerom k sedlu Ďurková, pri smerovníku Nad sedlom pokračujte po červenej značke cez Malý Chabenec až na vrchol Chabenec. Po užití si výhľadov sa vrátite po rovnakej trase do osady Magurka. Prípadne sa dá trasa predĺžiť so zastávkou na Útulni Ďurková, ktorá sa nachádza v blízkosti Chabenca a je obľúbenou zastávkou počas hrebeňovky Nízkych Tatier.

Bezplatné parkovanie je možné v osade Magurka, no treba sa pripraviť na horší prístup do osady. Cesta je úzka a v zime často zľadovatená.

Obľúbená chata Magurka priamo v osade ponúka ubytovanie aj chutnú kuchyňu. Útočisko na prespatie ponúka aj Útulňa Ďurková, ktorú využívajú hojne turisti pri prechode hrebeňom Nízkych Tatier. Útulňa sa nachádza pod sedlom, takže treba zísť niekoľko výškových metrov z trasy, ale občerstvenie a atmosféra stojí za to. Niekoľko kilometrov ďalej je rekreačný areál Železnô s ubytovacími možnosťami a príjemným bufetom.

Holý vrch (1723 m n.m.) je menej výrazným a menej známym vrchom Západných Tatier. Prechádza ním aj obľúbená turistická trasa na vyhľadávaný vrch Baranec. Charakteristický je svojím pyramídovým tvarom. Je prístupný celoročne a nevzťahuje sa naň sezónna zimná uzávera turistických trás.

Východiskom túr na Holý vrch môže byť Žiarska dolina (cca 3 km po žltej značke) alebo Jakubovany (cca 6 km po modrej značke). Samotný vrchol nie je označený, nachádza sa nad rázcestníkom na hrebeni vedúcom na Baranec. Cesta na Baranec trvá potom ešte cca 1,45 hod.

Trasa z Jakubovian vedie od starého vleku po asfaltke k chatkám, pri ktorých odbáča vľavo do lesa. Povyše križovatky s červenou Tatranskou magistrálou narazíte na smerovaciu tabuľku k Jakubovianskemu vodopádu, ku ktorému sa dostaneme asi za 5 min, no treba sa potom vrátiť naspäť na modrý chodník. Trasa celkom výživne stúpa, až k Trom Kolkom, kde si môžete oddýchnuť a občerstviť sa s výhľadmi do kotliny. Druhá polovica trasy až na vrchol pokračuje ďalej v energickom stúpaní.

Zaparkovať sa dá v obci Jakubovany alebo ešte ďalej pri bývalom lyžiarskom vleku Jakubovany. Trasa je dostupná aj autobusovou dopravou – konečná zastávka Jakubovany.

Na samotnej trase nie sú žiadne horské chaty, občerstviť sa teda môžete v obci, napríklad v hostinci Jakub.

Demänovská dolina je jednou z najnavštevovanejších horských lokalít na Slovensku, napriek tomu tu sú miesta, kde sa nepohybuje príliš veľa ľudí. Jedným z takých miest je aj tiesňava Vyvieranie. Pokračovať potom môžete na Pusté, Krakovu hoľu alebo opačne na Demänovskú horu.

Túra nie je okruh, preto je potrebné využiť aj verejnú prípadne inú dopravu. Auto zaparkujete pri ATC Bystrina, na začiatku obce Demänovská Dolina, neďaleko odbočky na Pavčinu Lehotu. Hneď na odbočke je autobusová zastávka. K Demänovskej jaskyni slobody sa môžete presunúť autobusom. Odtiaľ pokračujeme po zelenej značke smerom nadol popri riečke Demänovka.

Trasa vedie popri rušnej ceste, ktorá smeruje do Jasnej, ale ruch z cesty len málo zasahuje do trasy. Cestičky vedú cez mostíky, až sa dostanete na sútok Demänovky a potoka, ktorý tečie z doliny Vyvieranie ako aj z masívnej vyvieračky z hlbín krasového podzemia. Ako tak vchádzate do doliny Vyvieranie, často chodník vedie priamo korytom potoka, ktorý nie je hlboký ani široký. Keďže ide o súčasť NPR, kde-tu nájdete popadané stromy, prípadne prerezané, aby sa turista dostal pomedzi ne. V strednej časti za postupne dolina otvára, neskôr sa začína strmšie stúpanie serpentínami do úbočia doliny a vychádzame z lesa. Na jednom mieste chodník križuje potôčik cez skalné kaskády. Z Iľanovského sedla vedie trasa po rovine až pod Demänovskú horu.

Z Iľanovského sedla vedie trasa kľudným traverzujúcim chodníkom tesne pod hrebienkom. Pracovníci NAPANT-u trasu čistia a prerezávajú, preto je chodník veľmi pohodlný. Postupne sa les opäť mení, cestou cítiť vôňu borovíc. Na západnej strane Demänovskej hory, ktorá je posledným vrcholom hrebienka, je skalná trávnatá terasa. Odtiaľto môžete vidieť pekný výhľad do Demänovskej doliny, na opačnej strane vidno Liptovskú Maru, Liptovský Mikuláš a okolie.

Pokračujete po žltej značke až k rázcestiu, z ktorého sa tiež dá dostať na Demänovskú horu, vy pokračujte do ATC Bystrina. Výstup je krátky, strmý, ale bezproblémový. Hore uvidíte kruhové výhľady, oplatí sa vidieť  Značka končí pri malom drevenom kríži a vrcholovej knihe.

Zostup dolu je najskôr strmší, no zmierňuje ho množstvo serpentín. Celkovo je chodník veľmi príjemný a nie je únavný. Trasu končíte v ATC Bystrina.

Parkovanie je možné v ATC Bystrina s dostatočnou kapacitou.

Dobrú dostupnosť zabezpečuje taktiež aj miestna autobusová doprava z Liptovského Mikuláša. Cestovný poriadok >>>

V obciach Pavčina Lehota a Demänovská dolina sa nachádza množstvo ubytovacích aj stravovacích zariadení.

Nájdi a rezervuj ubytovanie tu.

Prístup: 10 min.

Z diaľnice D1 výjazd na Demänovskú dolinu. Autom sa môžeme vyviezť až na parkovisko pred jaskyňu Slobody. Odtiaľ ďalej pešo po žltej turistickej značke smerujúcej na vrchol Sinej. Po vstupe do dolinky prechádzame okolo potoka s vymytými meandrami do vápenca. Asi po 200m odbočíme zo žltej značky doprava na vychodený chodník vedúci pod skaly. Z tohto miesta je už nad nami vidieť začínajúci rad skál, ku ktorým prídeme ľahko za 5 minút.

Popis: 12 lepených nerezových borhákov + zlaňovacia reťaz.

Asi najkrajšia cesta na Horných skalách. Na začiatku potrápi boulder pod prvým istením, kde je lepšie si prvý cvaknúť zo zeme. Cesta ďalej pokračuje po mierne položenej platni s dobrými chytmi a krásnymi tanečnými krokmi.

Prístup: 10 min.

Z diaľnice D1 výjazd na Demänovskú dolinu. Autom sa môžeme vyviezť až na parkovisko pred jaskyňu Slobody. Odtiaľ ďalej pešo po žltej turistickej značke smerujúcej na vrchol Sinej. Po vstupe do dolinky prechádzame okolo potoka s vymytými meandrami do vápenca. Asi po 200m odbočíme zo žltej značky doprava na vychodený chodník vedúci pod skaly. Z tohto miesta je už nad nami vidieť začínajúci rad skál, ku ktorým prídeme ľahko za 5 minút.

Popis: 7 lepených nerezových borhákov + zlaňovacia reťaz.

Jedna z toho mála rozliezacích ciest, ktoré Siná má. Vedie výrazným blokom po dobrých chytoch, ktorý nás núti liezť na sokolíka. Výlez na balkónik trošku potrápi a záverečné kroky sú po dobrých lištách mierne do previsu.

Prístup: 15 min.

Z Ružomberka, cestou na Dolný Kubín, odbočíme do dediny Komjatná. Po asi 2 km vychádzame na kopec pod ktorým sa nachádza čast zvaná Studničná. Auto zaparkujeme na tomto kopčeku, hneď pri kaplnke, ktorá stojí vedľa cesty. Odtiaľto ďalej pešo po poľnej ceste smerom nad Komjatnú. Prejdeme lúku a strmým krátkym výšvihom prídeme k lesu. Tu odbočíme vľavo do lesa po výraznom vychodenom chodníku. Po asi 5 minútach prídeme k vrcholu brala. Odtiaľto vedie chodník z obidvoch strán dolu pod skaly.

Popis: 15 lepených nerezových borhákov + zlaňovacia reťaz.

Jedna z naj ciest v Komjatnej. Začína asi 10 metrovým kútom po ktorom sa dostaneme na oddychovú policu. Pokračuje ťažko oblou hranou po ktorom sa prehupne do záverečnej platne. Veľmi vzdušná vytrvalostná cesta.

Prístup: 15 min.

Z Ružomberka, cestou na Dolný Kubín, odbočíme do dediny Komjatná. Po asi 2 km vychádzame na kopec pod ktorým sa nachádza čast zvaná Studničná. Auto zaparkujeme na tomto kopčeku, hneď pri kaplnke, ktorá stojí vedľa cesty. Odtiaľto ďalej pešo po poľnej ceste smerom nad Komjatnú. Prejdeme lúku a strmým krátkym výšvihom prídeme k lesu. Tu odbočíme vľavo do lesa po výraznom vychodenom chodníku. Po asi 5 minútach prídeme k vrcholu brala. Odtiaľto vedie chodník z obidvoch strán dolu pod skaly.

Popis: 11 lepených nerezových borhákov + zlaňovacia reťaz.
Pekná cesta na zoznámenie sa s oblasťou. Cesta končí v pohodlnom štande, z ktorého sa dá ďalej pokračovať do cesty Zuzkina za VI. Pozor na krátke lano! Cesta je pomenovaná po televíznej relácii Televíkend, v ktorej sa táto cesta liezla.

Prístup: 15 min.

Z diaľnice D1 výjazd na Liptovský Ján. Prejdeme dedinou a po vstupe do Jánskej doliny prechádzame popri termálnom kúpalisku a kolibe Strachanovka. Po pravej strane míňame hotel Bystrá a na najbližšej odbočke, za hotelom vpravo zaparkujeme na parkovisku pri budove vodárne. Odtiaľto ďalej pešo dolinkou popri potoku asi 10 minút. V mieste kde lesná cesta križuje potok, my sa držíme stále po pravej strane a po chodníčku vystúpame 5 min. hore kopcom pod skaly.

Popis: 12 lepených nerezových borhákov + zlaňovacia reťaz.

Krásna dlhá vytrvalostná cesta, ktorá na začiatku potrápi prsty a na záver preverí vytrvalosť