Cesty sú číslované zo západu na východ (z ľava do prava keď stojíme oproti skale). Začiatky ciest sú vyznačené farbou, cesty sú zaistené skobami, borhákmi a nitmi. Štandy sú riešené borhákmi alebo reťiazkami. Na vrchol skál sa je možné jednoducho dostať ich obídením z ľavej alebo pravej strany, čo umožňuje lezenie ciest s horným istením. Zostup zo skál je možný, ale najčastejšie sa zo skál zlanuje.

1. Prvá (IV.+)

K nástupu do cesty sa je možné dostať chodníkom, ktorý pokračuje popri skalách strmo nahor od vstupu do portálu jaskyne, blízko cesty č. 3. Začiatok cesty je označený farbou. Veľmi krátka cesta (boulder) bez postupového istenia.

2. Špára – Sokolík (VII.)

K nástupu do cesty sa je možné dostať chodníkom, ktorý pokračuje popri skalách strmo nahor od vstupu do portálu jaskyne, blízko cesty č. 3. Začiatok cesty je označený farbou. Po výživnom začiatku nasleduje beh do tráv. Taktiež nezaistená.

3. Božekova (VII/VII.+)

Pekná cesta cez ostré lišty. 2 staré postupové istenia.

4. Soví previs (VI.+)

Cesta začína pod previsom pri vstupe do portálu jaskyne a pokračuje cez previs priamo nahor.

5. Soví pilier (IV.+)

Cesta začína pod previsom pri vstupe do portálu jaskyne a pokračuje ponad vstup vľavo.

6. Soví previs – pravý variant (V-.)

Cesta začína pod previsom pri vstupe do portálu jaskyne a pokračuje cez previs (vpravo) priamo nahor. (cesta je nezaistená). Po prvých 3 nitoch Sovieho previsu odbočka do nitov vpravo a nimi dolez k jaseňu.

7. Jasenovka (IV.)

Cesta začína pod výraznou dierou pri vchode do jaskyne a pokračuje šikmo do prava stienkou a špárou k jaseňu na vrchole. Cesta pôvodne končila zlanenín na jaseni, od toho ten názov.

8. Sokolík (IV.)

Cesta začína pod výraznou dierou pri vchode do jaskyne a pokračuje stienkou vpravo na policu, ďalej hore k reťazi. Jedna z prvých ciest na skalke a zároveň aj najľahšich.

9. Previs (VI.+)

Cesta začína vpravo od tabule označujúcej Liskovskú jaskyňu. Prudký úvodný boulder a ďalej ľahký dolez k zlaňáku.

10. Tabuľková (VII.+)

Cesta začína pod tabulou označujúcou Liskovskú jaskyňu. Veru tvrdá cesta na svoju klasu, špekulantský začiatok a následne poctivé 3metre pučenia na platni.

11. Tvarožná (VI.+)

Cesta začína vpravo od tabule označujúcej Liskovskú jaskyňu, pokračuje šikmo vpravo popod previs, špárou do malej jaskynky v polovici steny. Jaskyňa sa oblieza z pravej strany a pokračujeme ďalej až na vrchol k retiazke.

12. Spomienka na mladosť (VII+./VIII.-)

Nástup ako Tvarožná a po prvom nite priamo cez previs do Tabuľkovej.

13. Tabuľková – variant (VII.+/VIII.-)

Nástup ako Tabuľková a ďalej traverz doprava a po nohand nasleduje brutal platňa cez jednoprstovku. Nepŕijemné cvakanie predposledného nitu pre kratších jedincov.

14. Gilotína (VII.+/VIII.-)

Zaujímavá zhybovačka v previse a morálový traverz do Tvarožnej.

15. Kĺbovka (V.)

Ľavou výraznou špárou a vhĺbením až na vrchol. Krútenica v komíne pre tatranských expertov.

16. Platňa (IX.-) (Marián Hrnčiar)

Platňami medzi výrazným ľavým a pravým vhĺbením až na vrchol. Prvý nit ako Šípovka a potom priamo nahor cez previs kde sa samozrejme nechytá hrana (s ňou si môžete zapísať VIII.+).

17. Šípovka (V.-)

Popod previs do pravého výrazného vhĺbenia, pokračujeme vhĺbením na vrchol cesty. Klasická rozliezačka.

18. TrénING (VII./VII.+)

Pomerne nová cesta. Traverz kde treba zalomiť a bežať do zlaňáku.

18.A L-previs (V. A2, IX.)

Cesta nie je zakreslená.

19. Obsratá špára (VII.)

Spod skaly na previsnutý balkón. Pokračovať špárou smerujúcou z ľavej strany balkóna doprava nahor. Krátka cesta ale zato intenzívna.

20. Majov úsmev (VII.+)

Spod skaly na previsnutý balkón. Pokračovať z pravej straný balkóna stienkou nahor. V tejto ceste zistíte prečo sa Majo smial, hlavne kratší tu prežijú zúfalstvo.

21. Malý previs (VI.+/VII.-)

Jedno istenie a ďalej už len tráva. Dá sa zísť naokolo alebo s trochou šťastia aj skočiť do periny ak je poruke.

22. Študentská (Školácka) (III.)

Cesta začína na pravej strane skál a pokračuje hrebienkom.

23. Okružná (V.+ A1, VII./VII.+)

Traverz celého masívu.

1. bez názvu (V.-VI.) (P. Kudlička – P. Zubaj, 1969)

Z ľavého okraja steny trávnatá depresia pod skalnú klembu, obídeme vľavo previsnutou prácou na policu. Vpravo do kúta a ním na vrchol.

2. Marcová cesta (V.+) (B. Fuzy – A. Hmirák, 1968)

Nástup stredom lámavej stienky, trhlinami na policu, priamo do kúta a ním na vrchol.

3. Borievková cesta (IV.) (P. Kudlička – P. Zubaj, 1968)

Nástup vpravo od ostrohy steny, previsnutou depresiou na plošinu. Tu vľavo 6 m na koniec rímsy. Odtiaľ priamo stienkami do kúta steny, ním na vrchol.

4. Trhlina (V.)

Pravou časťou steny na vrchol (lámavá skala).

5. Píďo (III.)

6. Aerosmith (VI.)

7. Prehadzovačka (VI.-)

8. Dynamika (VII.)

9. Čistiareň (V.+)

10. Komíny zlodejov

1. Pozdrav z Halín (VII.+ – VIII.-) (J. Pšenko, 1995)

1.a Pozdrav z Halín – variant vpravo (VIII.)

2. Diretisima na žabieho kráľa (VI.) (M. Ondrejkovič – J. Žák, 1969)

3. Superdiretka (VI.+)

4. Dubničanka (V.) (Pavúková – Steiner – Cerulík, 1959)

5. Čierny previs (VIII.+ – IX.-)

6. Ľavá škára (V.) (B. Fuzy – M. Ondrejkovič, 1971)

7. Široký komín (Pavúkovci- Salanci, 1960)

8. Variant

9. Bálentova cesta (III. – IV.) (Bálent a spolulezci)

1. Cez večné kvapky (VII.+ – VIII.-) (M. Nedělka – Pšennko, 1995)

2. Skúška vytrvalosti (VI.+) (B. Fuzy – M. Ondrejkovič, 1967)

3. Borovičkové blues (VIII.-) (M. Nedělka – Pšenka, 1998)

4. Varianta Ulenfeldovej (III.)

5. Ulenfeldova cesta (V.) (Ulenfeld – Čuleň, 1959) – cesta je novo preistená

5a.  Ulenfeldova cesta – ľavý variant (V+.) – vľavo od pôvodnej cesty až pod výrazný previs, kde sa cesta spája s pôvodným variantom, cesta je novo preistená

6. S.O. platňa (E. Stančok – D. Oško)

• ľavý variant (V.)
• pravý variant (VI.)

7. S.O. špára (VI.+) (B. Fuzy – M. Ondrejkovič, 1968)

8. Jarný vánok (VIII.-)

9. Vozatárova (V.+) (Vozatár – Kardošová st., 1959)

10. Centrálny pilier (VII.)

11. Kazateľňa (V.) (Andrášik – Jánošík)

11a. Kazatárka (V.+) – od nástupu cesty Kazateľňa priamo hore platňou na trávnatú policu a následne pilierom až na prvý štand cesty Vozatárka, cesta je v spodnej časti novo odistená, v hornej časti je možné používať istenia z cesty Vozatárka

12. F.O. variant (VI.) (B. Fuzy – M. Ondrejkovič)

13. Previs nad jaskyňkou (VI.+)

14. Voľba NO (VII.) (možnosť pokračovať cestou číslo 13)

15. 20 minút (VIII.) (P. Kavuliak, 198)

16. Martinský zdroj (VII.+ / VIII.-) (I. Doskočil, 1999)

17. Skobovačka (IV.) (Ulenfeld – Myslivec)

18. SW pillar (VII.-) (I. Doskočil, 1999)

19. Ľavé K.O. (VI.+) (J. Peťo a spolulezci, 1973)

20. Čurt beajto (VIII.-) (I. Doskočil, 1999)

21. Pravé K.O. (VII.-) (J. Kardoš – D. Oško)

22. Pravé K.O. – variant (V.)

1. bez názvu (V.) (J. Kardoš – D. Oško)

2. Oškove pokusy (VI. A1) (B. Fuzy – M. Ondrejkovič, 1971)

3. Ľavý ypsilon (VI.+)

(J. Hradský – J. Salanci, 1960)

4. Pravý ypsilon (VI.+) (B. Fuzy – P. Kudlička, 1997)

5. Diagonálna (VI.+) (B. Fuzy – M. Ondrejkovič, 1968)

6. Kamzíčie platňe (VII.) (J. Hradský – J. Salanci, 1959)

7. F.I.T. (VI.+)

8. Kamzičí pilier (VI.)

9. Variant 38 (VI.+) (M. Nedělka, 1999)

Zo štandu stienkou priamo hore.

Babky (1566 m n.m.) sú súčasťou Západných Tatier, pričom túra na ne nepatrí medzi najnáročnejšie, no rozhodne je jednou z najkrajších. Hlavne výhľady na Liptov stoja zato.

Túru na Babky začínate na začiatku Bobroveckej doliny, konkrétne v lokalite Bobrovecká vápenica, kde je možnosť bezplatného zaparkovania. Trasa vedie po modrej značke popri kalvárii po zvážnici cez rázcestie Pod Babkami až na Chatu pod Náružím, kde je možnosť občerstviť sa. Trasa pokračuje po modrej značke do Pod Babkami, z ktorého sa vydávate na zelenú značku až na Babky. Babky majú  unikátny výhľadom. Počas trasy sa môžeme zastaviť pri partizánskom bunkri. Ide o jaskyňu s fotografiami a popisom, v ktorej sa skrývali partizáni.

Priamo vo východiskovom bode trasy v lokalite Bobrovecká vápenica sa nachádza bezplatné parkovisko s dostatočnou kapacitou.

Autobusová zastávka je vzdialená asi 2,5km chôdze od Bobroveckej vápenice na križovatke s obcou Jalovec, kam sa dá dostať prímestskou linkou z Liptovského Mikuláša.

Cestovný poriadok >>>

Na trase cestou na vrchol sa prechádza popri Chate pod Náružím v Červenci, kde je možné občerstviť sa alebo aj prespať. Blízko východiskového bodu trasy sa nachádza Horský hotel Mních. Na ceste od Jalovca je možné navštíviť Salaš Pastierska. Okrem toho sú tu vyhradené lokality na stanovanie.

Nájdi a rezervuj ubytovanie >>>

Trasa je súbežná s červenou turistikou značkou s výnimkou zachádzky k zastávke 3. Náučný chodník v závere vedie vysokohorským prostredím, kde najmä v bralnej časti treba dbať na zvýšenú opatrnosť. Posledný informačný panel náučného chodníka stojí v sedle Vráca asi 30 min od jeho cieľa na vrchole Veľkého Choča.

Názvy informačných panelov

1. Obec Lúčky
2. Národná prírodná pamiatka Lúčanský vodopád
3. Prírodná pamiatka Lúčanské travertíny
4. Kúpele Lúčky
5. Choč – lúky Žimerová
6. Choč – pásmo lesa
7. Choč – alpínske pásmo

Informačné panely v teréne nie sú označené názvom náučného chodníka.

Parkovanie je možné v obci Lúčky alebo v Lúčanskej doline, pri odbočke Jastrabia (pred zákazom vjazdu).

Ubytovať sa môžete v obci Lúčky.

Trasa začína v obci Kalameny a pokračuje popri jazierku Kalameny (termálny prameň), ktorý je celoročne využívaný na kúpanie pre verejnosť. Je súbežná so žltou a od rázcestia Sedlo pod Kráľovou zároveň červenou turistikou značkou. Trasa s permanentným stúpaním vedie z veľkej časti mimo lesa, čo v letných slnečných dňoch môže byť namáhavé. Na plošinu s hradom vedie 7 m vysoký kovový rebrík a mostík. V teréne sú upozornenia: vstup do priestoru Liptovského hradu je možný len na vlastnú zodpovednosť a osobám do 14 rokov len v sprievode dospelých.

Pri dobrej viditeľnosti vrch i hrad umožňujú výhľady až na Oravu s Babou horou, Liptovskú kotlinu s vodnou nádržou Liptovská Mara, Nízke Tatry a Veľký Choč (1 609 m n. m.). Areál hradu je národnou kultúrnou pamiatkou. Neveľké zvyšky hradu (odkryté základy múrov), o záchranu ktorých sa stará miestne občianske združenie Castrum Liptov, sú verejnosti voľne prístupné.

Názvy informačných panelov

0. Náučný chodník Kalameny – Liptovský hrad
1. Ľan a konopa
2. Voda
3. Zaujímavosti o hrade Liptov
4. Les
5. Geológia Chočských vrchov

Informačné panely v teréne (okrem úvodného) nie sú označené názvom náučného chodníka.

Na trase chodníka stoja aj (tri) vyblednuté informačné panely z predchádzajúcej verzie náučného chodníka (stav v roku 2020). Z hradu k jazierku je možný návrat ako okruh po (exponovanej a tiež strmej) modrej turistickej značke (do východiska v obci spolu 4,5 km).

Parkovanie je možné v obci Kalameny, alebo pri jazierku Kalameny. Parkovanie pri termálnom jazierku je spoplatnené pri vstupe na náučný chodník.

Ubytovať sa môžete v obci Kalameny alebo Lúčky.

Trasa vedie asfaltovým chodníkom pre peších popri Teplianke. Náučný chodník je vhodné absolvovať v rámci exkurzie, ktorú vo včelíne po dohode zorganizuje miestne občianske združenie Slnkotvor. Cieľom je propagácia veľkého významu včiel a čmeliakov pre náš život. Exkurzia sa koná vo včelíne – ekoučebni v prírode – v záhrade miestnej školy (ZŠ s MŠ Lúčky) a jej bezprostrednom okolí, trvá 2 – 2,5 h a zahŕňa nasledovné aktivity:

• návšteva včelieho náučného chodníka (Za)chráňme včely s odborným výkladom lektora – včelára,
• pobyt vo včelnici s priamymi ukážkami života včiel v úli,
• ukážka stavby včelieho úľa, opis základného včelieho náradia,
• práca so včelami vo včelnici s odborným výkladom,
• ukážka včiel žijúcich v sklenenom úli,
• ochutnávka rôznych druhov včelích medov.

Termín exkurzie je potrebné vopred dohodnúť.

Názvy informačných panelov

1. Včely
2. Stavba tela včely
3. Včelie produkty a ich využitie
4. Zaujímavosti o včelách
5. Čmeliaky
6. Zaujímavosti o čmeliakoch
7. Hmyzie domčeky
8. Medonosné byliny, kríky a dreviny

Informačné panely v teréne nie sú označené názvom náučného chodníka.

Kontakt:

Do Lúčok sa dostanete autobusom. Vystúpite na konečnej zastávke v Kúpeľoch Lúčky. Ak zvolíte vlastnú dopravu, parkovať môžete v areáli kúpeľov.

Ubytovať sa môžete priamo v Kúpeľoch Lúčky, rôzne možnosti ubytovania a stravovania však nájdete aj v obci Lúčky.

Trasa začína v bývalých kúpeľoch Korytnica, kde sa ešte pred túrou môžete občerstviť vodou z niektorého prameňa. Liečivé pramene v Korytnici pomáhajú na žalúdočné a tráviace problémy a problémy látkovej výmeny. Vysoko mineralizovanú vodu bohatú na vápnik, horčík či železo nájdete v prameňoch: Jozef, Žofia, Antonín, Vojtech I a II.

Trasa sa z asfaltovej cesty po modrej značke napája na lesnú zvážnicu. Stúpanie je príjemné, po necelej hodine ste v sedle pod Babou, odkiaľ je výhľad na masív Zvolena (Nová hoľa) nad Donovalmi. Po asi trištvrte hodiny chôdze po zvážnici les začína rednúť a cez vyrúbaný priesek vidieť hrebeň Veľkej Fatry od Krížnej až po Suchý vrch. Trasa následne v Hiadeľskom sedle bočí doľava na červenú značku, vystupuje strmo najskôr lesom, ktorý však postupne redne a prechádza do kosodreviny. Pokračuje cez Prašivú a Malú Chochuľu až k cieľu. Veľká Chochuľa (1753 m n.m.) je najvyšší vrch západnej časti Ďumbierskych Tatier a ponúka výhľad na všetky svetové strany. Leží na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier, vrcholom sa tiahne aj Cesta hrdinov SNP.

Do roku 1974 premávala do kúpeľov Korytnica aj úzkorozchodná železnica. Trasa sa v roku 2016 prebudovala na cyklochodník Cyklokorytnička, vedúci z Ružomberka a slúži aj ako náučný chodník aj pre rodiny s deťmi.

Na Veľkú Chochuľu sa dostane aj z Liptovskej Lúžnej po žltej značke cez Sedlo pod Skalkou a Košarisko.

Zaparkovať môžete v Korytnici. K trase sa dostanete aj autobusom. Vystúpte na zastávke Liptovská Osada, rázcestie.

Na  trase nie sú žiadne horské chaty, no ubytovať sa dá v Korytnici či na neďalekých Donovaloch alebo Liptovskej Osade. Občerstviť sa môžete rovnako v Korytnici v penzióne Svätopluk. Určite sa ale nezabudnite osviežiť vodou z niektorého prameňa Korytnice, ktorá sa predáva aj balená v obchodoch a jej blahodárne účinky objavili už v 17.storočí.

Vrch Šíp sa nachádza priamo nad sútokom riek Oravy a Váhu, medzi obcami Kraľovany a Ľubochňa, v Šípskej Fatre, ktorá v podstate spája Malú a Veľkú Fatru. Trasa začína v obci Stankovany, odkiaľ sa po zelenej značke asi za 30 min. dostanete do osady Podšíp, ktorá hneď na začiatku spestrí túru vďaka možnosti obzrieť si zachovalé drevenicie či využiť zastávku ako vhodné miesto na piknik. Z Podšípu pokračujete po žltej značke cez Zadný Šíp až na Šíp (1170 m n.m.). Na vrchole Šípu je umiestnený majestátny kríž a kochať sa môžete výhľadmi na Veľký Choč.

Územie Šípu s rozlohou 302 hektárov je z dôvodu výskytu vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov vyhlásené ako národná prírodná rezervácia.

Túra je ľahko dostupná autom, autobusom i vlakom. Parkovisko je v obci Stankovany pred Obecným úradom. Železničná zastávka Stankovany. Autobusová zastávka Stankovany, pri moste.

Občerstvenie a nápoje môžete zakúpiť v Krčme Stankovany.

Veľký Bok (1727 m n.m.) je výrazná hoľa v centrálnej časti Kráľovohoľských Tatier. Leží mimo hlavného hrebeňa a zároveň je vyššia ako samotný hlavný hrebeň, preto poskytuje výborný kruhový výhľad. V sedle pod Veľkým Bokom fungovala do druhej svetovej vojny turistická chata, ktorú ale fašisti počas vojny vypálili. Veľkoboká chata bola spojnicou medzi Štefánikovou chatou pod Ďumbierom a Kráľovou hoľou. Dodnes je chýbajúcim článkom turistických chát v Nízkych Tatrách. Na jej základoch stojí menšia poľovnícka chatka, ktorá je ale pre verejnosť uzavretá.

Kto má rád divočinu, neprebádané a opustené miesta v krásnej prírode, určite si túrou na Veľký Bok príde na svoje, keďže nepatrí k najnavštevovanejším vrchom. Na výstup si rezervujte celý deň. Z Malužinej to na vrchol potrvá 4-5 hod, trasa má po modrej značke a následne zo Sedla pod Veľkým bokom po žltej značke dĺžku cez 14 km.

Na vrchol sa dá dostať aj po žltej značke trasou zo Svarína (Svarín – Pod Chmelincom – Veľký bok a späť). Táto trasa meria podobne 28 km tam a späť. Prípadne si trasu môžete naplánovať ako prechod z Malužinej do Svarína alebo opačne.

Zaparkovať sa dá v oboch obciach a trasa je dostupná aj autobusovou dopravou. Zastávka Malužiná, rázcestie.

Na samotnej trase nie sú žiadne horské chaty, občerstviť sa teda môžete len v obciach. Povyše spomínanej poľovníckej chatky by mal byť prameň.

Na vrchol Radičiná sa vyberáte z Ružomberka, Rybárpole. Cez hospodársky les prichádzate na Dubovské lúky so starými senníkmi s pohľadom na majestátny Veľký Choč. Trasa pokračuje strmým stúpaním do lesa až do sedla na čistinku s ohniskom, odkiaľ to je už len kúsok na vrchol Radičiná (1127 m n.m.), ktorý ponúka výhľad z dreveného mostíka na Liptovskú Maru.

Na vrch Radičiná je možné sa dostať aj z opačnej strany, z obce Komjatná, časť Studničná.

Zaparkovať je možné v Ružomberku, Rybárpole i v Komjatnej. Trasa je dostupná aj autobusovou a vlakovou dopravou. Zastávka Ružomberok – Rybárpole.

Pred alebo po turistike sa môžete občerstviť v Ružomberku, kde je dostatok stravovacích možností.

Trasa začína v obci Partizánska Ľupča, kedysi najstaršie banícke mesto na Liptove s ikonickým kostolom na námestí s meštianskymi domami. Žltá značka vás vyvedie z dediny k smerovníku Biela Ľupča a vedie popri lúkach a oplotenému vodojemu, držíte sa vpravo a vchádzate do lesa. Pri smerovníku Rumanec je stôl s lavičkami, ideálny na občerstvovaciu pauzu. Trasa ponúka pekné výhľady na spodnú časť Liptovskej Mary, Západné Tatry a Chočské vrchy.  Pri pamätníku padlých vojakov odbočuje do lesa a napokon lúkou prichádzame na vrchol Prednej Magury, kde je zrekonštruovaný altánok.

Predná Magura (1171 m n. m.) ponúka parádny výhľad do Liptovskej kotliny, na blízku zalesnenú Ľupčiansku Maguru, hlavný hrebeň Nízkych Tatier či nízkotatranský Salatín. Ideálna trasa pre menšie deti či menej zdatných turistov.

Bezplatné parkovanie je možné v obci alebo pri spomínanom vodojeme. Trasa je dostupná aj autobusovou dopravou, k východiskovému bodu trasy vás dovezie prímestský autobus z Ružomberka alebo z Liptovského Mikuláša.

Na samotnej trase nie sú žiadne horské chaty. Ubytovacie zariadenia sa nachádzajú v obci Partizánska Ľupča, niekoľko kilometrov ďalej je rekreačný areál Železnô s ubytovacími možnosťami a príjemným bufetom a tiež obľúbená Chata Magurka, ktorá ponúka aj stravovacie možnosti.

Ostré (1067 m n.m.), nazývaný domácimi aj Hrdoš, je skalnatý vrch viditeľný pri prejazde po hlavnej ceste z Martina do Ružomberka. Východiskom túr môžu byť obce Komjatná (cca 2 km), Švošov (cca 3 km), Stankovany, Žaškov alebo aj Ľubochňa.

Zo Švošova vedie trasa po žltej značke do Sedla pod Ostrým, odkiaľ je to strmým stúpaním asi 15 min. na vrchol Ostré. Vrchol je čiastočne zalesnený, to však nebráni pekným výhľadom na Ružomberok, väčšinu dolného Liptova a Oravy. Na vrchole nájdete aj miesto na opekanie.

K trase zo Švošova sa dá dostať aj vlakovou dopravou. Zaparkovať môžete v obciach.

Nenáročná poldenná túra na Rovnú Hoľu odmení výhľadmi na všetky strany, najmä na Západné a Vysoké Tatry. Po žltej turistickej značke vedie trasa z Nižnej Boce hore dolinou, z ktorej odbáča na chodník vedúci do sedla doliny Črchľa, tu sa nachádza aj prameň. Pokračujete ďalej cez les a kosodrevinu až na Rovnú Hoľu (1723 m n. m.). Tá už podľa názvu napovedá, že z jej vrcholu sa možno tešiť výhľadom na všetky svetové strany, Jedinečný je pohľad na Ďumbier, na jeho strmé zrázy a žľaby ústiace v Ďumbierskom kotle. Na západe vidieť Chopok a masív Bôru. Na severe vápencový masív Ohnište s ikonickým skalným Oknom.

Na vrchol Rovná Hoľa sa môžete vybrať aj z Vyšnej Boce, Čertovice či Svidovského sedla.

Zaparkovať sa dá v obci. Trasa je dostupná aj autobusovou dopravou.

Na vodu natrafíte v sedle Črchľa. Občerstviť sa môžete v obci Nižná Boca, napríklad na chate Barborka pri lyžiarskom vleku. Ubytovanie v okolí je taktiež dostupné.

Chabenec (1955 m n.m.), majestátny vrch na hrebeni Nízkych Tatier s výhľadmi na všetky strany. Trasa začína v osade Magurka, kde sa v minulosti dolovalo zlato. Okrem tohto vzácneho kovu sa v osade ťažilo aj striebro a antimón. O histórii baníctva sa dozviete aj vďaka náučnému chodníku Magurský zlatý chodník, ktorý bude určite baviť aj deti.

Trasa vedie po zelenej značke smerom k sedlu Ďurková, pri smerovníku Nad sedlom pokračujte po červenej značke cez Malý Chabenec až na vrchol Chabenec. Po užití si výhľadov sa vrátite po rovnakej trase do osady Magurka. Prípadne sa dá trasa predĺžiť so zastávkou na Útulni Ďurková, ktorá sa nachádza v blízkosti Chabenca a je obľúbenou zastávkou počas hrebeňovky Nízkych Tatier.

Bezplatné parkovanie je možné v osade Magurka, no treba sa pripraviť na horší prístup do osady. Cesta je úzka a v zime často zľadovatená.

Obľúbená chata Magurka priamo v osade ponúka ubytovanie aj chutnú kuchyňu. Útočisko na prespatie ponúka aj Útulňa Ďurková, ktorú využívajú hojne turisti pri prechode hrebeňom Nízkych Tatier. Útulňa sa nachádza pod sedlom, takže treba zísť niekoľko výškových metrov z trasy, ale občerstvenie a atmosféra stojí za to. Niekoľko kilometrov ďalej je rekreačný areál Železnô s ubytovacími možnosťami a príjemným bufetom.

Holý vrch (1723 m n.m.) je menej výrazným a menej známym vrchom Západných Tatier. Prechádza ním aj obľúbená turistická trasa na vyhľadávaný vrch Baranec. Charakteristický je svojím pyramídovým tvarom. Je prístupný celoročne a nevzťahuje sa naň sezónna zimná uzávera turistických trás.

Východiskom túr na Holý vrch môže byť Žiarska dolina (cca 3 km po žltej značke) alebo Jakubovany (cca 6 km po modrej značke). Samotný vrchol nie je označený, nachádza sa nad rázcestníkom na hrebeni vedúcom na Baranec. Cesta na Baranec trvá potom ešte cca 1,45 hod.

Trasa z Jakubovian vedie od starého vleku po asfaltke k chatkám, pri ktorých odbáča vľavo do lesa. Povyše križovatky s červenou Tatranskou magistrálou narazíte na smerovaciu tabuľku k Jakubovianskemu vodopádu, ku ktorému sa dostaneme asi za 5 min, no treba sa potom vrátiť naspäť na modrý chodník. Trasa celkom výživne stúpa, až k Trom Kolkom, kde si môžete oddýchnuť a občerstviť sa s výhľadmi do kotliny. Druhá polovica trasy až na vrchol pokračuje ďalej v energickom stúpaní.

Zaparkovať sa dá v obci Jakubovany alebo ešte ďalej pri bývalom lyžiarskom vleku Jakubovany. Trasa je dostupná aj autobusovou dopravou – konečná zastávka Jakubovany.

Na samotnej trase nie sú žiadne horské chaty, občerstviť sa teda môžete v obci, napríklad v hostinci Jakub.

Demänovská dolina je jednou z najnavštevovanejších horských lokalít na Slovensku, napriek tomu tu sú miesta, kde sa nepohybuje príliš veľa ľudí. Jedným z takých miest je aj tiesňava Vyvieranie. Pokračovať potom môžete na Pusté, Krakovu hoľu alebo opačne na Demänovskú horu.

Túra nie je okruh, preto je potrebné využiť aj verejnú prípadne inú dopravu. Auto zaparkujete pri ATC Bystrina, na začiatku obce Demänovská Dolina, neďaleko odbočky na Pavčinu Lehotu. Hneď na odbočke je autobusová zastávka. K Demänovskej jaskyni slobody sa môžete presunúť autobusom. Odtiaľ pokračujeme po zelenej značke smerom nadol popri riečke Demänovka.

Trasa vedie popri rušnej ceste, ktorá smeruje do Jasnej, ale ruch z cesty len málo zasahuje do trasy. Cestičky vedú cez mostíky, až sa dostanete na sútok Demänovky a potoka, ktorý tečie z doliny Vyvieranie ako aj z masívnej vyvieračky z hlbín krasového podzemia. Ako tak vchádzate do doliny Vyvieranie, často chodník vedie priamo korytom potoka, ktorý nie je hlboký ani široký. Keďže ide o súčasť NPR, kde-tu nájdete popadané stromy, prípadne prerezané, aby sa turista dostal pomedzi ne. V strednej časti za postupne dolina otvára, neskôr sa začína strmšie stúpanie serpentínami do úbočia doliny a vychádzame z lesa. Na jednom mieste chodník križuje potôčik cez skalné kaskády. Z Iľanovského sedla vedie trasa po rovine až pod Demänovskú horu.

Z Iľanovského sedla vedie trasa kľudným traverzujúcim chodníkom tesne pod hrebienkom. Pracovníci NAPANT-u trasu čistia a prerezávajú, preto je chodník veľmi pohodlný. Postupne sa les opäť mení, cestou cítiť vôňu borovíc. Na západnej strane Demänovskej hory, ktorá je posledným vrcholom hrebienka, je skalná trávnatá terasa. Odtiaľto môžete vidieť pekný výhľad do Demänovskej doliny, na opačnej strane vidno Liptovskú Maru, Liptovský Mikuláš a okolie.

Pokračujete po žltej značke až k rázcestiu, z ktorého sa tiež dá dostať na Demänovskú horu, vy pokračujte do ATC Bystrina. Výstup je krátky, strmý, ale bezproblémový. Hore uvidíte kruhové výhľady, oplatí sa vidieť  Značka končí pri malom drevenom kríži a vrcholovej knihe.

Zostup dolu je najskôr strmší, no zmierňuje ho množstvo serpentín. Celkovo je chodník veľmi príjemný a nie je únavný. Trasu končíte v ATC Bystrina.

Parkovanie je možné v ATC Bystrina s dostatočnou kapacitou.

Dobrú dostupnosť zabezpečuje taktiež aj miestna autobusová doprava z Liptovského Mikuláša. Cestovný poriadok >>>

V obciach Pavčina Lehota a Demänovská dolina sa nachádza množstvo ubytovacích aj stravovacích zariadení.

Nájdi a rezervuj ubytovanie tu.

Prístup: 10 min.

Z diaľnice D1 výjazd na Demänovskú dolinu. Autom sa môžeme vyviezť až na parkovisko pred jaskyňu Slobody. Odtiaľ ďalej pešo po žltej turistickej značke smerujúcej na vrchol Sinej. Po vstupe do dolinky prechádzame okolo potoka s vymytými meandrami do vápenca. Asi po 200m odbočíme zo žltej značky doprava na vychodený chodník vedúci pod skaly. Z tohto miesta je už nad nami vidieť začínajúci rad skál, ku ktorým prídeme ľahko za 5 minút.

Popis: 12 lepených nerezových borhákov + zlaňovacia reťaz.

Asi najkrajšia cesta na Horných skalách. Na začiatku potrápi boulder pod prvým istením, kde je lepšie si prvý cvaknúť zo zeme. Cesta ďalej pokračuje po mierne položenej platni s dobrými chytmi a krásnymi tanečnými krokmi.

Prístup: 10 min.

Z diaľnice D1 výjazd na Demänovskú dolinu. Autom sa môžeme vyviezť až na parkovisko pred jaskyňu Slobody. Odtiaľ ďalej pešo po žltej turistickej značke smerujúcej na vrchol Sinej. Po vstupe do dolinky prechádzame okolo potoka s vymytými meandrami do vápenca. Asi po 200m odbočíme zo žltej značky doprava na vychodený chodník vedúci pod skaly. Z tohto miesta je už nad nami vidieť začínajúci rad skál, ku ktorým prídeme ľahko za 5 minút.

Popis: 7 lepených nerezových borhákov + zlaňovacia reťaz.

Jedna z toho mála rozliezacích ciest, ktoré Siná má. Vedie výrazným blokom po dobrých chytoch, ktorý nás núti liezť na sokolíka. Výlez na balkónik trošku potrápi a záverečné kroky sú po dobrých lištách mierne do previsu.

Prístup: 15 min.

Z Ružomberka, cestou na Dolný Kubín, odbočíme do dediny Komjatná. Po asi 2 km vychádzame na kopec pod ktorým sa nachádza čast zvaná Studničná. Auto zaparkujeme na tomto kopčeku, hneď pri kaplnke, ktorá stojí vedľa cesty. Odtiaľto ďalej pešo po poľnej ceste smerom nad Komjatnú. Prejdeme lúku a strmým krátkym výšvihom prídeme k lesu. Tu odbočíme vľavo do lesa po výraznom vychodenom chodníku. Po asi 5 minútach prídeme k vrcholu brala. Odtiaľto vedie chodník z obidvoch strán dolu pod skaly.

Popis: 15 lepených nerezových borhákov + zlaňovacia reťaz.

Jedna z naj ciest v Komjatnej. Začína asi 10 metrovým kútom po ktorom sa dostaneme na oddychovú policu. Pokračuje ťažko oblou hranou po ktorom sa prehupne do záverečnej platne. Veľmi vzdušná vytrvalostná cesta.

Prístup: 15 min.

Z Ružomberka, cestou na Dolný Kubín, odbočíme do dediny Komjatná. Po asi 2 km vychádzame na kopec pod ktorým sa nachádza čast zvaná Studničná. Auto zaparkujeme na tomto kopčeku, hneď pri kaplnke, ktorá stojí vedľa cesty. Odtiaľto ďalej pešo po poľnej ceste smerom nad Komjatnú. Prejdeme lúku a strmým krátkym výšvihom prídeme k lesu. Tu odbočíme vľavo do lesa po výraznom vychodenom chodníku. Po asi 5 minútach prídeme k vrcholu brala. Odtiaľto vedie chodník z obidvoch strán dolu pod skaly.

Popis: 11 lepených nerezových borhákov + zlaňovacia reťaz.
Pekná cesta na zoznámenie sa s oblasťou. Cesta končí v pohodlnom štande, z ktorého sa dá ďalej pokračovať do cesty Zuzkina za VI. Pozor na krátke lano! Cesta je pomenovaná po televíznej relácii Televíkend, v ktorej sa táto cesta liezla.

Prístup: 15 min.

Z diaľnice D1 výjazd na Liptovský Ján. Prejdeme dedinou a po vstupe do Jánskej doliny prechádzame popri termálnom kúpalisku a kolibe Strachanovka. Po pravej strane míňame hotel Bystrá a na najbližšej odbočke, za hotelom vpravo zaparkujeme na parkovisku pri budove vodárne. Odtiaľto ďalej pešo dolinkou popri potoku asi 10 minút. V mieste kde lesná cesta križuje potok, my sa držíme stále po pravej strane a po chodníčku vystúpame 5 min. hore kopcom pod skaly.

Popis: 12 lepených nerezových borhákov + zlaňovacia reťaz.

Krásna dlhá vytrvalostná cesta, ktorá na začiatku potrápi prsty a na záver preverí vytrvalosť

Prístup: 5 min.

Z diaľnice D1 výjazd na Demänovskú dolinu. Auto zaparkujeme na parkovisku pred Demänovskou ľadovou jaskyňu. Odtiaľto ďalej pešo kúsok po asfaltovej ceste popri hoteli RiverSide. Ďalej kráčame po turistickom chodníku po ľavej strane potoka. Po 5 minútach nás chodník vedie asi 10 metrov popod výrazný široký previs v ktorom visia erárne expresky.

Popis: 12 vŕtaných nerezových nitov + zlaňovacia reťaz.

Vytrvalostná cesta s dlhými náčahmi po dobrých dierkach. Pomerne ľahko čitateľná kde dlhý lezci majú výhodu.

Foto: Marek Černý

Foto: Igor Pap

Prístup: 5 min.

Z diaľnice D1 výjazd na Demänovskú dolinu. Auto zaparkujeme na parkovisku pred Demänovskou ľadovou jaskyňu. Odtiaľto ďalej pešo kúsok po asfaltovej ceste popri hoteli RiverSide. Ďalej kráčame po turistickom chodníku po ľavej strane potoka. Po 5 minútach nás chodník vedie asi 10 metrov popod výrazný široký previs v ktorom visia erárne expresky.

Popis: 5 vŕtaných nerezových nitov + zlaňovacia reťaz.

Najľahšia cesta vhodná na zoznámenie sa s drytoolingom. Hlboké dierky v kolmej stienke. V kombinácii s vedľajšou cestou Snaživec vhodné na rozlez.

Foto: Marek Černý

Prístup: 15 min.

Z diaľnice D1 výjazd na Demänovskú dolinu. Autom sa vyvezieme až na parkovisko pred jaskyňu Slobody. Odtiaľ ďalej pešo po asfaltovej ceste ku hotelu Repiská, 15 min. Nad hotelom sa týči klenba. Ďalej môžeme pokračovať asfaltkou naokolo alebo pri opornom múre pred hotelom prudko hore do kopca po vychodenom chodníku priamo do klenby.

Popis: 19 vŕtaných nerezových nitov + zlaňovacia reťaz. Ponechané erárne expresky.

Cesta najviac charakterizujúca danú oblasť. Začiatok v technickej platni po sérii záporov a bočákov. Potom výrazná jaskyňa s oddychom. Ďalej pokračuje ťažkým previsom až stropom za hranu klenby. Sekvencia krokov po dvoj a troj prstových dierkach.

Prístup: 15 min.

Z diaľnice D1 výjazd na Demänovskú dolinu. Autom sa vyvezieme až na parkovisko pred jaskyňu Slobody. Odtiaľ ďalej pešo po asfaltovej ceste ku hotelu Repiská, 15 min. Nad hotelom sa týči klenba. Ďalej môžeme pokračovať asfaltkou naokolo alebo pri opornom múre pred hotelom prudko hore do kopca po vychodenom chodníku priamo do klenby.

Popis: 13 vŕtaných nerezových nitov + zlaňovacia reťaz.

Krásny výrazný pilier v pravej časti rozdeľujúci najväčšiu klenbu a spodnú stenu. Dlhá cesta na mierne položenom pilieri, ktorý sa na konci zostrmý. Stredná časť vedie po prírodných dierkach, ktoré preveria techniku a silu.

Prístup: 15 min.

Z diaľnice D1 výjazd na Liptovský Ján. Prejdeme dedinou a po vstupe do Jánskej doliny prechádzame popri termálnom kúpalisku a kolibe Strachanovka. Po pravej strane míňame hotel Bystrá a na najbližšej odbočke, za hotelom vpravo zaparkujeme na parkovisku pri budove vodárne. Odtiaľto ďalej pešo dolinkou popri potoku asi 10 minút. V mieste kde lesná cesta križuje potok, my sa držíme stále po pravej strane a po chodníčku vystúpame 5 min. hore kopcom pod skaly.

Popis: 5 lepených nerezových borhákov + zlaňovacia reťaz.

Pekná, ľahká cesta vhodná pre začiatočníkov na prvý kontakt so skalou.

GPS súradnice Vtáčik: 49.02251, 19.65695

Počet ciest: 35
Obtiažnosť: VI+ – X UIAA
Dĺžka ciest: 10 – 12 m
Vybraná cesta: Quick Jump, VII
Popis: 7 lepených nerezových borhákov + zlaňovacia reťaz.

Jedna z toho mála rozliezacích ciest. Vedie výrazným blokom po dobrých chytoch, ktorý nás núti liezť na sokolíka. Výlez na balkónik trošku potrápi a záverečné kroky sú po dobrých lištách, kde kľúčová je rýchlosť ku zlaňovacej reťazi.

Počet ciest: 70+
Obtiažnosť: VI+ – X+ UIAA
Dĺžka ciest: 15 – 33! m
Vybraná cesta: Prekvapenie, VII

Popis 12 lepených nerezových borhákov + zlaňovacia reťaz. Asi najkrajšia cesta na Horných skalách. Na začiatku potrápi boulder pod prvým istením. Cesta ďalej pokračuje po mierne položenej platni s dobrými chytmi a krásnymi tanečnými krokmi.

0. Náučný chodník Magurka / ryžoviská zlata, pozvanie na Magurku

1. Chata Magurka / mapa náučného chodníka, stručná história baníctva

2. Stred obce / Osídlenie, úpravňa,  kostol, úprava rudy

3. Bašovňa, Bašovňa vodovod / zberné jarky, vodná nádrž, Russegger štôlňa

4. Klinčok, Kilian štôlňa / Magurské štôlne, zlato, posedenie. Mapa štôlní

5. František štôlňa. Lesné hospodárenie / Lesný Komposesorát, Pozemkové spoločenstvo v Partizánskej Ľupči

6. Leopold štôlňa / geológia, minerály, Kapustisko, geologická mapa

7. Ritterstein štôlňa / banský úsek Kapustisko-Močidlo, vodovod, posedenie

8. Národný park Nízke Tatry (NAPANT)

9. Striebornica / žila so striebrom, nerastné bohatstvo Nízkych Tatier

10. Viedenka / Viedenka, východná časť ložiska, Mária štôlne, možnosť ryžovania zlata

Trasa Magurského zlatého chodníka

V príjemnom a ku koncu náročnejšom stúpaní od Chaty Magurka po modrej turistickej trase sa dostanete až na hrebeň Nízkych Tatier.  Odtiaľ sa pokračuje po žltej trase naspäť k Chate Magurka.

Neprehliadnite

• Chodník sa nachádza v Národnom parku Nízke Tatry, v 3. a vyššom stupni ochrany. Prosíme o dodržiavanie návštevného poriadku NAPANT
• Chodník je len pre peších turistov

Ludrová je obec neďaleko Ružomberka. Okrem gotického kostola, ktorý sa nachádza v jej katastri, je ďalším vyhľadávaným miestom návštevníkov tejto obce aj vrchol Nízkych Tatier – Salatín (1630 m n.m.). Výstup naň je okruh, aj preto je veľmi obľúbený medzi turistami.

Výstup sa začína na konci tejto obce, priamo na autobusovej zastávke. Trasa prechádza po červenej značke popri pamätníku SNP cez Ludrovskú dolinu, miestnu prírodnú rezerváciu – nedotknutý kaňon tiesňavu Hučiaky, ktorá je jednou z TOP prírodných lokalít regiónu Liptov, a les. Po zhruba štyroch hodinách mierneho stúpania dosiahnete vrchol Salatína (1630 m n.m.). Samotný výhľad zo Salatína nie je ničím úchvatný, pretože vrchol je ešte v pásme kosodreviny. Na panoramatické výhľady bohatý je však zostup na Bohúňovo s pohľadom na samotný Salatín a tiež nádherným výhľadom na Liptov doplneným skalnými útvarmi. Nazad sa vraciate po inej trase vedenej zelenou značkou, ale túru ukončíte na rovnakom mieste ako ste začali.

Bezplatné parkovanie je dostupné priamo pri východiskovom bode trasy –  na konci obce Ludrová. Na rovnakom mieste je priamo umiestnená aj zastávka autobusu, kam sa dá dostať autobusom z Ružomberka.

Priamo na trase nie sú žiadne možnosti ubytovania ani stravovania. Nájdeme tu len jednu núdzovú útulňu, ktorá však pri zlom počasí určite splní účel.

Obec Ludrová disponuje menšími kapacitami pre ubytovanie (priváty) a stravovanie.

Promenáda Lutonského spĺňa funkciu bezpečného prepojenia medzi lokalitami  chata Bjorson  – konečná stanica Biela Púť a zároveň je to náučný chodník histórie  cestovného ruchu a lyžiarskeho strediska. Promenáda  nadväzuje na historický stĺp lanovky a pamätník Lutonského  realizovaný v predošlých rokoch. Celková dĺžka 692 m a plocha 1563,77 m2. Pozdĺž chodníka sú vybudované jednotlivé zastávky  promenády, ktoré sú venované histórii už od salašníctva, cez  objavenie jaskýň a lyžovanie, ktoré položili základ rozvoju cestovného ruchu, ďalej významnému vizionárovi Alojzovi  Lutonskému (zaslúžil sa o vybudovanie prvej lanovky  a prepojenie Chopku sever a juh), až po novú éru Chopku  a súčasnosť. Je to pekná prechádzka s náučnou hodnotou, ktorá spĺňa svoju funkciu najmä v letnom období a turistom, ktorí nie sú z nášho regiónu ponúka obzvlášť zaujímavé informácie. Ako bonus sú tabule interaktívne a pre deti sú skvelým poznávacím miestom.

Demänovská dolina je s Liptovským Mikulášom prepojená pravidelným autobusovým spojením, ktoré je pomerne dobre načasované pre potreby turistov. Východiskový bod túry sa nachádza priamo na zastávke autobusu, rovnako cieľ trasy. Taktiež sa pri východiskovom bode nachádza oficiálne parkovisko, parkovanie je zdarma a v dostatočnej kapacite.

Parkovisko sa nachádza pri hoteli Grand Jasná

Vlakom alebo autobusom do Liptovského Mikuláša a potom autobusom z Liptovského Mikuláša do strediska Jasná Nízke Tatry (Demänovská dolina) – cestovný poriadok .

V stredisku Jasná Nízke Tatry sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciach alebo bufetoch s občerstvením.

Nájdi a rezervuj ubytovanie – TU.

Útulná chata vo Veľkej Fatre situovaná medzi vrchmi Ploská a Borišov. Je veľmi dobre vybavená, má celoročnú prevádzku so širokou ponukou občerstvenia a kapacitu pre viac ako 20 osôb. Chata sa nachádza na križovatke viacerých chodníkov. Je prístupná z Ľubochnianskej doliny, z Liptovských Revúc, ale aj pri prechode Veľkofatranskou magistrálou či pri hrebeňovkách. Pri výstupe z Liptovských Revúc môžete vyštartovať z Vyšnej ale aj Strednej Revúce. Trasa naspäť môže viesť aj po inej trase, a to cez Močidlo, pričom sa vraciate späť do obce Liptovské Revúce.

Všetkým návštevníkom chaty odporúčame výstup na vrch Borišov (1 509 m n.m.) po žltej značke – z jeho vrcholu sú v prípade priaznivého počasia prekrásne výhľady na veľkú časť Veľkej Fatry a taktiež na Turčiansku kotlinu.

Parkovanie je dostupné v obci Liptovské Revúce. K dispozícii je aj hromadná autobusová doprava do tejto obce, a to z Ružomberka. Zastávka sa nachádza priamo v pri východiskovom bode.

Občerstvenie a stravovanie je dostupné v obci a na chate pod Borišovom. Pri rezervácii treba písať textovú správu, chatár určite odpíše.

Horský hotel Smrekovica je najvýznamnejšia zastávka na turistickej trase liptovskej časti hrebeňovky Veľkej Fatry. Je situovaná medzi vyhliadkovými vrcholmi Skalná Alpa a Malá Smrekovica. K chate sa dá dostať viacerými trasami, najviac je využívaná asfaltová cesta cez Vyšné Matejkovo (po modrej značke) z lokality Podsuchá, ktorá leží na hlavnom cestnom ťahu Donovaly-Ružomberok. Trasa je vhodná ako pre peších, tak pre cyklistov a dá sa po nej ísť aj autom.

Smrekovica má však veľký význam pre turistov prechádzajúcich hrebeňom Veľkej Fatry, a to hlavne vďaka svojej strategickej polohe. Nájdu tu skvelé útočisko pre načerpanie nových síl potrebných na zdolanie hrebeňa Veľkej Fatry.

Parkovanie je bezproblémové a zdarma. K dispozícii je aj hromadná autobusová doprava. Zastávka sa nachádza priamo v Podsuchej, pri motoreste Bodega.

Občerstvenie a stravovanie je dostupné na začiatku trasy v lokalite Podsuchá a potom v samotnej chate Horský hotel Smrekovica.

Dlhoročnou stálicou lyžiarskeho strediska Malinô Brdo je Májekova chata. Chata sa nachádza v krásnom prostredí Veľkej Fatry a nepretržite funguje od svojho vzniku v roku 1968. Poskytuje útulné ubytovanie pre 42 ľudí, stravovanie vo vlastnej reštaurácii a ďalšie služby vrátanie požičovne športového náčinia, či horského vodcu. Chata ťaží zo svojej vynikajúcej polohy, ktorú návštevníci ocenia hlavne v zimnej sezóne.

K Májekovej chate sa dá dostať turistickými chodníkmi z Hrabova ale aj využitím lanovky z Hrabova na Malinô Brdo, ktorá premáva aj počas leta.

Parkovanie v Hrabove je bezproblémové a zdarma. Do lokality premáva mestská hromadná doprava a v sezóne aj skibus.

Občerstvenie a stravovanie je dostupné priamo na Májekovej chate.

Ferrata Dve Veže sa nachádza cca 4 km od komplexu Gothalu v Liptovskom Osade, v smere na susediacu dedinu Liptovské Revúce. Nájdete ju v časti, kde sa skala nazýva Záhorovo. Z najvyššieho bodu ferraty sa Vám ponúkajú krásne výhľady na okolité vrchy Nízkych Tatier (Končitá, Malý Zvolen, Čierna Hora), Veľkej Fatry (Krížna, Frčkov) a tiež na Národné parky Veľká Fatra a Nízke Tatry, ktoré oddeľuje rieka Revúca.

Na ferratu sa dostanete po vyznačenom chodníku za cca 15 minút.

Náučný chodník a zaistená cesta ferrata môžete využívať v období od 15. 6 do 31. 1. bežného roka. Pohyb je dovolený v dennej dobe od hodiny po východe slnka do hodiny pred západom slnka.

B – mierne obťažné trasy

Ide o strmší terén s občasnými exponovanými pasážami a zlými stupmi. Umelé istenie v podobe oceľových lán, kramlí, kolíkov a strmších dlhších rebríkov slúži priamo k postupu vpred. Niekoľko pasáží je namáhavých a vysiľujúcich. Mnoho skúsených vysokohorských turistov používa od tohto stupňa ťažkosti set na feraty s prilbou. Pre začiatočníkov a deti je set na ferraty nutný a pri nebezpečných a dlhých úsekoch je tiež dôležité dodatočné istenie lanom. Bez umelého zaistenia by sa jednalo o horolezecký terén stupňa obťažnosti II alebo III.

C – ťažké trasy

Trasu tvoria príkre až kolmé steny. Prevažná časť trasy, väčšinou exponovanej cesty, je vybavená umelým istením (oceľové laná, kramle, kolíky, možné aj mierne previsnuté rebríky). Kramle a umelé stupy sú od seba viac vzdialené (dôležitá informácia predovšetkým pre nižších a deti). Úseky sú často kolmé, len s jedným oceľovým lanom.

Zaistené úseky si vyžadujú určitú silu v rukách. Dlhé úseky tejto obťažnosti obsahujú veľké zaistené cesty. Set na ferraty s prilbou je nutný aj pre skúsených vysokohorských turistov. Pre začiatočníkov a deti odporúčame absolvovať takúto cestu s dodatočným istením lanom a len so skúseným spoločníkom. Bez umelého zaistenia by sa jednalo o horolezecký terén stupňa obťažnosti III alebo IV.

D – veľmi ťažké trasy

Trasu tvorí veľmi strmý skalný terén, miestami kolmé až previsnuté partie. Väčšinou veľmi exponované a istenie je často realizované len pomocou oceľového lana. Príležitostne umelé stupy (kramle, kolíky), ležia nie jedenkrát ďaleko od seba.

Ferratu tvoria dlhé, kolmé až previsnuté pasáže, pri čom treba mať veľmi veľkú silu v rukách, dobrú techniku a tiež tréning. Výstup je spojený s lezením ľahších úsekov (stupeň obťažnosti I alebo II) bez zaistenia, preto ho odporúčame realizovať iba s dostatočne skúseným vysokohorským turistom a horolezcom. Aj pre nich je však set na ferraty (horolezecké topánky a prilba) potrebný.

Pre začiatočníkov a menej skúsených túto trasu neodporúčame, treba ju absolvovať jedine s dodatočným istením a so skúseným vodcom alebo cvičiteľom.

Bez umelého zaistenia by sa jednalo o horolezecký terén stupňa obťažnosti IV alebo V.

Návštevníci Ferraty Dve Veže by mali mať ferratový set, ktorý pozostáva zo sedáka, 2 karabín, tlmiču pádov, prilby, rukavíc, vhodnej obuvi na lezenie s vibram podrážkou. Zapožičanie kompletného výstroja a odborný certifikovaný dohľad  je možné poskytnúť priamo v komplexe Gothal.

Zapožičanie kompletného výstroja a odborný certifikovaný dohľad Vám radi poskytnú priamo v rezorte Gothal. Stačí zájsť na recepciu.

Na trase je zakázané: zakladať ohne alebo udržiavať otvorené ohne, jazdiť na bicykli alebo na koni, vykonávať terénne úpravy, vybočovať z vyznačenej trasy, zbierať lesné plody, táboriť, rušiť ticho a pokoj, znečisťovať okolie odpadkami, poškodzovať lesné porasty a rastliny, ohrozovať živočíchy a biotopy.

Zároveň je dôležité rešpektovať a dodržiavať pokyny orgánov vykonávajúcich kontrolnú činnosť.

Náučný chodník nie je možné využívať na výcvik, na hromadné súťaže a masové organizovanie športových podujatí.

Rešpektujte prípadné uzávery v prípade ťažby, údržby a počas odstraňovania prípadných kalamít.

Prechod chodníkom a ferratou je na vlastnú zodpovednosť. Odporúčame poistenie pre prípad zásahu HZS.