Objavte spolu s deťmi Drevuliakov – sedem nadrozmerných drevených sôch, ktoré nájdete pozdĺž turistického chodníka v Račkovej doline pri obci Pribylina.
Na potulkách touto dolinou stretnete pastiera Račka s vnukom Plačkom, anjela ktorý zavadil krídlom o Kriváň, lenivého hubára Fera odpočívajúceho v košíku, tvrdohlavého Yemníka strážiaceho vstup do Úzkej doliny, Pionierku Vierku, ktorá v doline našla večnú mladosť, vodníka Mokrofúzika. Každá socha má svoju legendu – niektoré vtipné, niektoré tajomné, všetky autentické.
Aby bola vaša prechádzka zaujímavejšia, pri vstupe do doliny nájdete maľovanú mapu s presným umiestnením všetkých sôch. Vydajte sa ich hľadať – deti si môžu odškrtávať každú sochu, ktorú objavia.
Užite si spolu s rodinou prechádzku na čerstvom horskom vzduchu, vychutnajte si pokojnú atmosféru Západných Tatier a príjemnú vôňu smrekového lesa v malebnej Račkovej doline.
Drevuliaci vznikli v roku 2017 ako komunitný projekt bez grantov a dotácií. Ich autorom je umelecký rezbár Michal Hanula, ktorý vie z dreva vytvoriť skutočne čokoľvek – výsledok je priam neuveriteľne živý. Sochy sú vysoké až štyri metre a vážia okolo tristo kilogramov.
Trasa k Drevuliakom je dlhá približne 5 km, nenáročná a vhodná pre celú rodinu. Vstup je bezplatný a chodník je prístupný celoročne.
Demänovská hora je nenápadný kopec na začiatku Demänovskej doliny. Východiskom je Autocamping Bystrina, alebo odstavné parkovisko na začiatku doliny. Cez autocamping sa po žltej značke (1,45 hod.) vydáte do lesa. Od parkoviska po prvú žltú značku vedie asfaltová cesta. Začiatok trasy je s trochu strmším stúpaním, no hneď potom tu nájdete lavičky, kde si môžete oddýchnuť. Od lavičiek pôjdete potom celý čas lesom a približne v polovičke cesty sa vám otvoria krásne výhľady. Celá trasa je veľmi dobre značená a vedie početnými serpentínami v lese. Po hodinke chôdze prídete ku križovatke, kde odbočíte doľava. Odtiaľ je to už len približne 10 minút cesty na vrchol. Na vrchole sa vám naskytnú krásne výhľady na Západné Tatry, Demänovskú dolinu, Chopok a liptovskú kotlinu.
Demänovská dolina je s Liptovským Mikulášom prepojená pravidelným autobusovým spojením, ktoré je pomerne dobre načasované pre potreby turistov. Východiskový bod túry sa nachádza v blízkosti zastávky autobusu Demänová – Autocamping. Taktiež sa pri východiskovom bode nachádza oficiálne parkovisko, parkovanie je zdarma a v dostatočnej kapacite.
Vlakom alebo autobusom do Liptovského Mikuláša a potom autobusom z Liptovského Mikuláša do Demänovskej doliny – cestovný poriadok.
V Demänovskej doline sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciách alebo bufetoch s občerstvením.
Trasa začína na parkovisku pri areáli folklórneho festivalu Východná, ktorý sa každoročne koná začiatkom júla. Okolo areálu je viac možností parkovania, ale najbližšie je parkovisku hneď vedľa hlavného vchodu. Cesta je krátka, takže ju zvládnu aj menej zdatní turisti, prípadne deti. Trvá približne 5 min. V areáli sa nachádza okrem vyhliadkovej veže aj drevené sochy, menšie detské ihrisko a bufet s občerstvením – HybajHo hostinec. Otváracie hodiny bufetu sú najmä počas leta, preto treba sledovať ich stránku, kde nájdete aktuálne informácie.
Otváracia doba rozhľadne Májka je od júla do septembra na dennej báze, počas ostatných mesiacov je možné dohodnúť sa na vstupe telefonicky. Prehliadka veže a amfiteátra môže byť spojená s výkladom rodáka z Východnej, ktorý vám odhalí nielen fakty, ale aj zaujímavosti a príhody spojené z históriou amfiteátra.
Náučný chodník sa nachádza v katastri obce Likavka, 2,5 km od centra mesta Ružomberok. Vedie od Turisticko-informačnej kancelárie Likavka umiestnenej pri prístupovej ceste k hradu Likava a končí v lokalite Skalky v ústí dolinky medzi Malým Čebraťom a Čebraťom.
Chodník vedie z obce popri políčkach cez lúky k banskému areálu. Pokračuje lesom na horské lúky a schádza na okraj lesa k jazierkam, ktoré vyvárajú malé rašeliniská. Počas absolvovania chodníka sa dozviete niečo o lokalite, histórii miestnych pozemkových spoločenstiev, poľovníctve, faune a flóre, ktoré sa tu vyskytujú. Uvidíte tiež zaujímavé miesta s výhľadmi do okolia.
Chodník začína v severnej časti obce Likavka, pri Turisticko-informačnej kancelárii na ulici Pod Hradom. Začiatok nie je výrazne označený, no smer ukazuje značka namaľovaná na stĺpe. Za kaplnkou odbočíte doprava, no po pár metroch zídete doľava a pokračujete popri Kolibe Likava po okraji lúky. Smer nám určuje kríž na kopčeku za kolibou. Poľná cesta je spočiatku zarastená, no privedie vás nad baňu Drndošovo. Tu si môžete urobiť krátku zachádzku ku krížu s pekným výhľadom – chodník tu je však strmý a šmykľavý, zvýšte opatrnosť. Ak idete s deťmi, vhodnejšia je vyhliadka pri druhom kríži naľavo, kam vedie pohodlná cesta po lúke. Trasa potom pokračuje ku bani, kde sa nachádza prvý náučný panel o okolí. Ďalej cesta stúpa do lesa a po chvíli vyjdete na lúku Hlivovo s druhým panelom – o histórii miestnych pozemkových spoločenstiev. Je tu aj jubilejný háj vysadený k 100. výročiu vzniku Československa a prístrešok s ohniskom, ideálne miesto na oddych. Z lúky pokračujete vpravo do lesa, kde narazíte na studničku s pitnou vodou a panel o rastlinstve. Po chvíli sa dostanete k hájiku s mladými stromčekmi a tabuli o poľovníctve. Cesta začne klesať, míňate krmelec a prichádzate ku kaplnke sv. Huberta (z roku 2014) s miestom na sedenie. Ďalej pokračujete dolu ku rázcestiu a odbočíte mierne doľava k prístrešku v lokalite Skalky, kde je posledný panel o faune a biotopoch. Za prístreškom sa nachádza Nižné jazierko medzi Čebraťmi, o pár metrov vyššie aj Vyšné jazierko a prameň pri ceste. Tu náučný chodník končí – vraciate sa po tej istej trase späť.
Počas celej cesty sa oplatí zastaviť a obzrieť sa – ponúkajú sa pekné výhľady na okolie i na hrad Likava z rôznych uhlov.
Náučný chodník meria približne 5 km (tam, aj späť), a je možné ho absolvovať približne za 2 hodiny. Chodník je po celej trase značený zeleným značením náučného chodníka (biely štvorec, v ktorom je uhlopriečne zakreslený zelený pás).
V blízkosti Turisticko-informačnej kancelárie Likavka sa nachádza odstavná plocha pre návštevníkov hradu Likava, alebo parkovisko pri neďalekej Kolibe Likava, kde je možné zaparkovať. Z mesta Ružomberok (železničná stanica) je k začiatku trasy asi 40 minút chôdze po červeno značenom turistickom chodníku. Z autobusovej stanice v Ružomberku sa môžete odviesť autobusom na zastávku “Likavka,,hrad”, odkiaľ je to k začiatku trasy asi 3 minúty chôdze.
Po absolvovaní trasy môžete využiť služby reštaurácie Koliba Likava, ktorá sa nachádza na začiatku trasy. Ubytovanie ponúkajú penzióny v obci Likavka.
Vyhliadka na Prednom Čebrati patrí medzi miesta vyhľadávané najmä miestnymi. Výhľad z vrcholu poskytuje jedinečný pohľad na mesto Ružomberok, Liptovskú kotlinu a okolité pohoria. Výstupová trasa k vrcholu nesie názov po Zdenkovi Hochmuthovi, na ktorého počesť je na vrchole osadená pamätná tabuľa. Vrchol je prístupný celoročne a výstup naň patrí medzi mierne náročnejšie.
Východzí turistický rázcestník sa nachádza vedľa cesty, medzi autobusovou a železničnou stanicou v Ružomberku. Od smerovníka vedie na vrchol zeleno značená turistická trasa. Značenie nás vedie popri autobusovej stanici, za ktorou odbočí doprava k železničnému prechodu pre chodcov. Za koľajnicami pokračuje vľavo paralelne so železničnou traťou. Prechádza popod most, za ktorým pred bytovými domami vojde doprava do lesa. Chodník vedie striedavo pomedzi stromy a malé lúky popri studničke na rekreačnú lúku Hlivovo. Na nej pokračuje vľavo. V prípade záujmu si na lúke môžeme oddýchnuť v prístrešku so sedením. Chodník nás z Hlivova vyvedie na lesnú cestu, z ktorej však po asi sto metroch vchádzame doprava medzi stromy. Prudšie stúpajúci chodník zarastajúcim rúbaniskom nás dovedie do lesa. Mierne stúpajúci kľukatiaci sa chodník nám potom pomáha zdolať strmé svahy. V závere pod vrcholom sa chodník viackrát rozdelí. Odporúčame využívať vždy ten s najmenším stúpaním, aby sme sa bezpečne dostali do cieľa.
Upozornenie: Vyhliadka na skalnom brale nie je nijako zabezpečená proti pádu.
Predný Čebrať sa týči na sever od Ružomberka. Jeho pyramídový tvar tvorí dominantu viditeľnú takmer z celého mesta. Od centra mesta je vzdialený 1,7 km (vzdušnou čiarou). Na vrchol vedie zeleno značená turistická trasa.
Doprava:
Autobusom MHD: zastávka „Železničná stanica“
Prímestským autobusom: zastávka „Ružomberok,,AS“
Autom: parkovanie pri železničnej stanici
Vlakom: stanica „Ružomberok“
Vzdialenosť:
Od východzieho bodu medzi železničnou a autobusovou stanicou v Ružomberku 3,6 km.
Po návrate môžeme využiť služby reštauračného zariadenia, občerstvenia alebo pohostinstva blízko začiatku trasy v Ružomberku. Ubytovanie poskytnú ubytovacie zariadenia v Ružomberku alebo v Likavke.
Severne od obce Lisková, ktorá sa nachádza 2 km od Ružomberka, v juhovýchodnom svahu vrchu Mních je možné už z diaľky vidieť vápencový skalný útvar. Jedná sa o portál vchodu do Liskovskej jaskyne, ktorá patrí medzi najdlhšie jaskyne na Slovensku. Nachádza sa tu zhruba 23 ciest rôznej obtiažnosti vhodných pre začiatočníkov i náročnejších.
Terén má charakter kolmých stien s mnohými previslými úsekmi. Výška skál je rôzna, maximálne cca 25 m.
Prístup
Prístup pod skaly je možný priamo z obce Lisková. Pod skaly vedie poľná cesta, ktorá umožňuje vjazd auta až do bezprostrednej blízkosti lezeckých ciest. Cestu neodporúčame používať autám s nízkym podvozkom alebo v prípade že je po daždi rozbahnená. V prípade zaparkovania na konci asfaltovej cesty sa pešo ku skalám dostanete za 5 minút.
Obtiažnosť ciest
Celkový počet ciest: 23. III. – 1 cesta, IV. – 5 ciest, V. – 5 ciest, VI. – 5 cesty, VII. – 6 cesty, VIII. – 1 cesta.
Cesty sú číslované zo západu na východ (z ľava do prava keď stojíme oproti skale). Začiatky ciest sú vyznačené farbou, cesty sú zaistené skobami, borhákmi a nitmi. Štandy sú riešené borhákmi alebo reťiazkami. Na vrchol skál sa je možné jednoducho dostať ich obídením z ľavej alebo pravej strany, čo umožňuje lezenie ciest s horným istením. Zostup zo skál je možný, ale najčastejšie sa zo skál zlanuje.
1. Prvá (IV.+)
K nástupu do cesty sa je možné dostať chodníkom, ktorý pokračuje popri skalách strmo nahor od vstupu do portálu jaskyne, blízko cesty č. 3. Začiatok cesty je označený farbou. Veľmi krátka cesta (boulder) bez postupového istenia.
2. Špára – Sokolík (VII.)
K nástupu do cesty sa je možné dostať chodníkom, ktorý pokračuje popri skalách strmo nahor od vstupu do portálu jaskyne, blízko cesty č. 3. Začiatok cesty je označený farbou. Po výživnom začiatku nasleduje beh do tráv. Taktiež nezaistená.
3. Božekova (VII/VII.+)
Pekná cesta cez ostré lišty. 2 staré postupové istenia.
4. Soví previs (VI.+)
Cesta začína pod previsom pri vstupe do portálu jaskyne a pokračuje cez previs priamo nahor.
5. Soví pilier (IV.+)
Cesta začína pod previsom pri vstupe do portálu jaskyne a pokračuje ponad vstup vľavo.
6. Soví previs – pravý variant (V-.)
Cesta začína pod previsom pri vstupe do portálu jaskyne a pokračuje cez previs (vpravo) priamo nahor. (cesta je nezaistená). Po prvých 3 nitoch Sovieho previsu odbočka do nitov vpravo a nimi dolez k jaseňu.
7. Jasenovka (IV.)
Cesta začína pod výraznou dierou pri vchode do jaskyne a pokračuje šikmo do prava stienkou a špárou k jaseňu na vrchole. Cesta pôvodne končila zlanenín na jaseni, od toho ten názov.
8. Sokolík (IV.)
Cesta začína pod výraznou dierou pri vchode do jaskyne a pokračuje stienkou vpravo na policu, ďalej hore k reťazi. Jedna z prvých ciest na skalke a zároveň aj najľahšich.
9. Previs (VI.+)
Cesta začína vpravo od tabule označujúcej Liskovskú jaskyňu. Prudký úvodný boulder a ďalej ľahký dolez k zlaňáku.
10. Tabuľková (VII.+)
Cesta začína pod tabulou označujúcou Liskovskú jaskyňu. Veru tvrdá cesta na svoju klasu, špekulantský začiatok a následne poctivé 3metre pučenia na platni.
11. Tvarožná (VI.+)
Cesta začína vpravo od tabule označujúcej Liskovskú jaskyňu, pokračuje šikmo vpravo popod previs, špárou do malej jaskynky v polovici steny. Jaskyňa sa oblieza z pravej strany a pokračujeme ďalej až na vrchol k retiazke.
12. Spomienka na mladosť (VII+./VIII.-)
Nástup ako Tvarožná a po prvom nite priamo cez previs do Tabuľkovej.
13. Tabuľková – variant (VII.+/VIII.-)
Nástup ako Tabuľková a ďalej traverz doprava a po nohand nasleduje brutal platňa cez jednoprstovku. Nepŕijemné cvakanie predposledného nitu pre kratších jedincov.
14. Gilotína (VII.+/VIII.-)
Zaujímavá zhybovačka v previse a morálový traverz do Tvarožnej.
15. Kĺbovka (V.)
Ľavou výraznou špárou a vhĺbením až na vrchol. Krútenica v komíne pre tatranských expertov.
16. Platňa (IX.-) (Marián Hrnčiar)
Platňami medzi výrazným ľavým a pravým vhĺbením až na vrchol. Prvý nit ako Šípovka a potom priamo nahor cez previs kde sa samozrejme nechytá hrana (s ňou si môžete zapísať VIII.+).
17. Šípovka (V.-)
Popod previs do pravého výrazného vhĺbenia, pokračujeme vhĺbením na vrchol cesty. Klasická rozliezačka.
18. TrénING (VII./VII.+)
Pomerne nová cesta. Traverz kde treba zalomiť a bežať do zlaňáku.
18.A L-previs (V. A2, IX.)
Cesta nie je zakreslená.
19. Obsratá špára (VII.)
Spod skaly na previsnutý balkón. Pokračovať špárou smerujúcou z ľavej strany balkóna doprava nahor. Krátka cesta ale zato intenzívna.
20. Majov úsmev (VII.+)
Spod skaly na previsnutý balkón. Pokračovať z pravej straný balkóna stienkou nahor. V tejto ceste zistíte prečo sa Majo smial, hlavne kratší tu prežijú zúfalstvo.
21. Malý previs (VI.+/VII.-)
Jedno istenie a ďalej už len tráva. Dá sa zísť naokolo alebo s trochou šťastia aj skočiť do periny ak je poruke.
22. Študentská (Školácka) (III.)
Cesta začína na pravej strane skál a pokračuje hrebienkom.
23. Okružná (V.+ A1, VII./VII.+)
Traverz celého masívu.
Správa skál
Od 1.12.2023 sa jedná o oficiálnu lokalitu, kde je povolené skalné lezenie.
Správca skál: Marián Hrnčiar, liskova@lezci.sk, +421 908 887 494
Podklady spracoval HK IAMES Ružomberok. Viac informácií nájdete: https://www.lezci.sk/lokality/liskova.
Haliny sú lezecká oblať nachádzajúca sa v najvýchodnejšej časti severného výbežku Veľkej Fatry v tesnej blízkosti lyžiarskeho strediska Malino brdo. Najjednoduhší a najkomfortnejší prístup je autom z kalvárie, avšak je potrebné povolenie na vjazd autom, ktoré je možné zakúpiť si na mestskej polícii v Ružomberku. Druhou možnosťou je kontaktovať miestnych drtičov ktorý majú povolenku z klubu. Alebo pešo z kalvárie po turistickej značke, na vlkolínske lúky a až k hotelu Malina cca 1 hod a 45 min(príjemné zahriatie pred lezením). Tiež možnosť vyvezenia sa na lanovke z Hrabova. V minulosti malo lezenie na halinách tradičný „horský“ charakter, skoby a vlastné istenie, dnes je tu preferované športové lezenie v dobre zaistených cestách. Nachádza sa tu asi 30 odistených ciest v obtiažnosti od 4+ do 9- UIAA.
Správcami skalnej oblasti sú Juraj Krnáč a Jozef Hamacek z HK IAMES Ružomberok. V prípade potreby ho môžete kontaktovať e-mailom na adrese haliny@lezci.sk alebo telefonicky na čísle +421 905 650 028 (Juraj Krnáč) alebo +421 903 942 845 (Jozef Hamacek).
Prístup
Z mesta cez Kalváriu ďalej po turistickej značke na Vlkolínske lúky až k hotelu Malina. Peši trvá cesta asi 1 a 3/4 hodiny, prípadne bicyklom. Pre vjazd autom je potrebné povolenie na jednorázový vjazd, ktoré je možné získať na mestskej polícii v Ružomberku za poplatok. Prístup je možný aj pomocou kabínkovej lanovky na Malino Brdo.
Lokalita
Obtiažnosť ciest
Celkový počet ciest: 48. IV. – 5 ciest, V. – 10 ciesta, VI. – 19 ciest, VII. – 8 ciest, VIII. – 5 ciest.
V popise nájdete len výstupy, ktoré sa časom neznehodnotili vegetáciou alebo svojou ľahšou obtiažnosťou v dnešnej dobe stratili význam. Väčšina ciest je viacdĺžková, zaistená skobami a borhákmi.
1. bez názvu (V.-VI.) (P. Kudlička – P. Zubaj, 1969)
Z ľavého okraja steny trávnatá depresia pod skalnú klembu, obídeme vľavo previsnutou prácou na policu. Vpravo do kúta a ním na vrchol.
2. Marcová cesta (V.+) (B. Fuzy – A. Hmirák, 1968)
Nástup stredom lámavej stienky, trhlinami na policu, priamo do kúta a ním na vrchol.
3. Borievková cesta (IV.) (P. Kudlička – P. Zubaj, 1968)
Nástup vpravo od ostrohy steny, previsnutou depresiou na plošinu. Tu vľavo 6 m na koniec rímsy. Odtiaľ priamo stienkami do kúta steny, ním na vrchol.
4. Trhlina (V.)
Pravou časťou steny na vrchol (lámavá skala).
5. Píďo (III.)
6. Aerosmith (VI.)
7. Prehadzovačka (VI.-)
8. Dynamika (VII.)
9. Čistiareň (V.+)
10. Komíny zlodejov
1. Pozdrav z Halín (VII.+ – VIII.-) (J. Pšenko, 1995)
1.a Pozdrav z Halín – variant vpravo (VIII.)
2. Diretisima na žabieho kráľa (VI.) (M. Ondrejkovič – J. Žák, 1969)
3. Superdiretka (VI.+)
4. Dubničanka (V.) (Pavúková – Steiner – Cerulík, 1959)
5. Čierny previs (VIII.+ – IX.-)
6. Ľavá škára (V.) (B. Fuzy – M. Ondrejkovič, 1971)
7. Široký komín (Pavúkovci- Salanci, 1960)
8. Variant
9. Bálentova cesta (III. – IV.) (Bálent a spolulezci)
1. Cez večné kvapky (VII.+ – VIII.-) (M. Nedělka – Pšennko, 1995)
2. Skúška vytrvalosti (VI.+) (B. Fuzy – M. Ondrejkovič, 1967)
3. Borovičkové blues (VIII.-) (M. Nedělka – Pšenka, 1998)
4. Varianta Ulenfeldovej (III.)
5. Ulenfeldova cesta (V.) (Ulenfeld – Čuleň, 1959) – cesta je novo preistená
5a. Ulenfeldova cesta – ľavý variant (V+.) – vľavo od pôvodnej cesty až pod výrazný previs, kde sa cesta spája s pôvodným variantom, cesta je novo preistená
6. S.O. platňa (E. Stančok – D. Oško)
- ľavý variant (V.)
- pravý variant (VI.)
7. S.O. špára (VI.+) (B. Fuzy – M. Ondrejkovič, 1968)
8. Jarný vánok (VIII.-)
9. Vozatárova (V.+) (Vozatár – Kardošová st., 1959)
10. Centrálny pilier (VII.)
11. Kazateľňa (V.) (Andrášik – Jánošík)
11a. Kazatárka (V.+) – od nástupu cesty Kazateľňa priamo hore platňou na trávnatú policu a následne pilierom až na prvý štand cesty Vozatárka, cesta je v spodnej časti novo odistená, v hornej časti je možné používať istenia z cesty Vozatárka
12. F.O. variant (VI.) (B. Fuzy – M. Ondrejkovič)
13. Previs nad jaskyňkou (VI.+)
14. Voľba NO (VII.) (možnosť pokračovať cestou číslo 13)
15. 20 minút (VIII.) (P. Kavuliak, 198)
16. Martinský zdroj (VII.+ / VIII.-) (I. Doskočil, 1999)
17. Skobovačka (IV.) (Ulenfeld – Myslivec)
18. SW pillar (VII.-) (I. Doskočil, 1999)
19. Ľavé K.O. (VI.+) (J. Peťo a spolulezci, 1973)
20. Čurt beajto (VIII.-) (I. Doskočil, 1999)
21. Pravé K.O. (VII.-) (J. Kardoš – D. Oško)
22. Pravé K.O. – variant (V.)
1. bez názvu (V.) (J. Kardoš – D. Oško)
2. Oškove pokusy (VI. A1) (B. Fuzy – M. Ondrejkovič, 1971)
3. Ľavý ypsilon (VI.+)
(J. Hradský – J. Salanci, 1960)
4. Pravý ypsilon (VI.+) (B. Fuzy – P. Kudlička, 1997)
5. Diagonálna (VI.+) (B. Fuzy – M. Ondrejkovič, 1968)
6. Kamzíčie platňe (VII.) (J. Hradský – J. Salanci, 1959)
7. F.I.T. (VI.+)
8. Kamzičí pilier (VI.)
9. Variant 38 (VI.+) (M. Nedělka, 1999)
Zo štandu stienkou priamo hore.
Podklady spracoval HK IAMES Ružomberok. Viac informácií nájdete: https://www.lezci.sk/lokality/haliny.
Najnovší singletrail na Liptove priamo nad mestom Liptovský Mikuláš v lokalite lesoparku Háj-Nicovô s názvom High flow je zhruba 800 metrov dlhý s prevýšením 100 metrov a poteší takmer všetkých milovníkov horských bicyklov. Je totiž navrhnutý tak, aby ho zvládli aj menej skúsení jazdci a zároveň si ho užili aj trailoví fajnšmekri.
Štart flowtrailu je situovaný na konci lúky vedľa vojenského pamätníka a je viditeľne označený drevenou bránou a orientačnými tabuľkami. Výstupová trasa na bicykli je vedená po oficiálnej asfaltovej ceste na Háj-Nicovô, prípadne je možné bicykel vytlačiť po turistickom pešom chodníku po pravej strane trailu.
Spoluautorom tejto zábavnej a technicky kvalitnej trate je Adam Rojček, ambasádor zjazdovej cyklistiky na Liptove, 6-násobný majster Slovenska v disciplínach zjazd a enduro a zároveň víťaz Európskeho pohára v zjazde z roku 2023. Zároveň sa jedná o komunitný projekt množstva dobrovoľníkov a nadšencov jazdcov, ktorí sa nemalým pričinením zaslúžili o vybudovanie a finálnu podobu trailu.
Zaujímavosti v blízkosti trasy:
Babky (1566 m n.m.) sú súčasťou Západných Tatier, pričom túra na ne nepatrí medzi najnáročnejšie, no rozhodne je jednou z najkrajších. Hlavne výhľady na Liptov stoja zato.
Túru na Babky začínate na začiatku Bobroveckej doliny, konkrétne v lokalite Bobrovecká vápenica, kde je možnosť bezplatného zaparkovania. Trasa vedie po modrej značke popri kalvárii po zvážnici cez rázcestie Pod Babkami až na Chatu pod Náružím, kde je možnosť občerstviť sa. Trasa pokračuje po modrej značke do Pod Babkami, z ktorého sa vydávate na zelenú značku až na Babky. Babky majú unikátny výhľadom. Počas trasy sa môžeme zastaviť pri partizánskom bunkri. Ide o jaskyňu s fotografiami a popisom, v ktorej sa skrývali partizáni.
Priamo vo východiskovom bode trasy v lokalite Bobrovecká vápenica sa nachádza parkovisko s dostatočnou kapacitou. Parkovisko je platené – 4 € na deň uhradíte pomocou QR kódu priamo na mieste.
Autobusová zastávka je vzdialená asi 2,5km chôdze od Bobroveckej vápenice na križovatke s obcou Jalovec, kam sa dá dostať prímestskou linkou z Liptovského Mikuláša.
Na trase cestou na vrchol sa prechádza popri Chate pod Náružím v Červenci, kde je možné občerstviť sa alebo aj prespať. Blízko východiskového bodu trasy sa nachádza Horský hotel Mních. Na ceste od Jalovca je možné navštíviť Salaš Pastierska. Okrem toho sú tu vyhradené lokality na stanovanie.
Náučný chodník pri obci Švošov vedie lesným terénom po starých lesných chodníčkoch, ktoré vedú zaujímavými lokalitami, popod skalné masívy Havrana a strmé svahy Ostrého (vrchu Ostrô). Počas absolvovania chodníka sa dozviete niečo z histórie obce Švošov a o tom, čo sa v jej katastri nachádza, žije a rastie.
Chodník začína na ulici Skalky, pri vstupe do lesa. Zo železničnej zastávky Švošov s informačným panelom a mapou je vzdialený asi 500 metrov. Prvý panel predstavuje históriu obce.
Trasa stúpa lesom k žlto značenému turistickému chodníku smerom na Havrana. Tu sa vydáte doprava k panelu o rybách z rieky Váh. Ďalej chodník vedie popod skalné steny, kde sa nachádzajú panely o geológii, stromoch a hmyze. Pri drevených mostíkoch je prameň a neskôr aj ďalší panel o obojživelníkoch a plazoch.
Cesta pokračuje k odbočke na vrch Ostré (Hrdoš), odkiaľ schádzate na cestičku vľavo. Nachádza sa tu panel o kvetoch, studnička „Pod Hrdošom“ a lavička na oddych. Nižšie nájdete panel o lesných plodoch a napokon o cicavcoch. Z lúky je pekný výhľad na Veľkú Fatru a okolité vrcholy (Sidorovo, Haliny, Plieška, Tlstá hora, Červený grúň, Kútnikov kopec).
Na rázcestí odbočíte vpravo, strmšie dolu k prístrešku s lavičkami. Tu sa nachádza posledný panel o vtákoch. Od tohto miesta po lesnej ceste zídete k domom a pokračujete obcou späť k železničnej zastávke. Celková dĺžka trasy je približne 2 km.
Upozornenie: Náučný chodník neodporúčame absolvovať s deťmi mladšími ako 10 rokov. Za mokra je trasa šmykľavá, obsahuje strmo stúpajúce/klesajúce úseky a úzky chodník v strmom svahu. Značenie na trase je poredšie, je potrebné neustále hľadať značenie. Úzky chodníček je na viacerých úsekoch zarastený vegetáciou.
V blízkosti železničnej zastávky Švošov je viacero možností, kde je možné zaparkovať vaše auto. Vlakom – zo železničnej zastávky Švošov je to asi 7 minút chôdze k začiatku trasy. Z autobusovej stanice v Ružomberku sa môžete odviesť autobusom na zastávku „Hubová ,,pri moste“, odkiaľ je potrebné prejsť cez most pre peších na druhú stranu rieky Váh. K začiatku trasy je to pešo asi 10 minút chôdze.
Môžete využiť hostinec priamo v obci Švošov, alebo reštauračné služby v neďalekých obciach Hubová (na druhej strane rieky Váh) a Ľubochňa (vzdialenej necelé 3 km). Ubytovať sa môžete tak isto v týchto obciach.
Trasa je súbežná s červenou turistikou značkou s výnimkou zachádzky k zastávke 3. Náučný chodník v závere vedie vysokohorským prostredím, kde najmä v bralnej časti treba dbať na zvýšenú opatrnosť. Posledný informačný panel náučného chodníka stojí v sedle Vráca asi 30 min od jeho cieľa na vrchole Veľkého Choča.
Názvy informačných panelov
- Obec Lúčky
- Národná prírodná pamiatka Lúčanský vodopád
- Prírodná pamiatka Lúčanské travertíny
- Kúpele Lúčky
- Choč – lúky Žimerová
- Choč – pásmo lesa
- Choč – alpínske pásmo
Informačné panely v teréne nie sú označené názvom náučného chodníka.
Parkovanie je možné v obci Lúčky alebo v Lúčanskej doline, pri odbočke Jastrabia (pred zákazom vjazdu).
Ubytovať sa môžete v obci Lúčky.
Trasa začína v obci Kalameny a pokračuje popri jazierku Kalameny (termálny prameň), ktorý je celoročne využívaný na kúpanie pre verejnosť. Je súbežná so žltou a od rázcestia Sedlo pod Kráľovou zároveň červenou turistikou značkou. Trasa s permanentným stúpaním vedie z veľkej časti mimo lesa, čo v letných slnečných dňoch môže byť namáhavé. Na plošinu s hradom vedie 7 m vysoký kovový rebrík a mostík. V teréne sú upozornenia: vstup do priestoru Liptovského hradu je možný len na vlastnú zodpovednosť a osobám do 14 rokov len v sprievode dospelých.
Pri dobrej viditeľnosti vrch i hrad umožňujú výhľady až na Oravu s Babou horou, Liptovskú kotlinu s vodnou nádržou Liptovská Mara, Nízke Tatry a Veľký Choč (1 609 m n. m.). Areál hradu je národnou kultúrnou pamiatkou. Neveľké zvyšky hradu (odkryté základy múrov), o záchranu ktorých sa stará miestne občianske združenie Castrum Liptov, sú verejnosti voľne prístupné. Liptovský hrad sa nazýva aj Sielnický hrad, Liptovský Starý hrad či Hrad Liptov.
Názvy informačných panelov
- Náučný chodník Kalameny – Liptovský hrad
- Ľan a konopa
- Voda
- Zaujímavosti o hrade Liptov
- Les
- Geológia Chočských vrchov
Informačné panely v teréne (okrem úvodného) nie sú označené názvom náučného chodníka.
Na trase chodníka stoja aj (tri) vyblednuté informačné panely z predchádzajúcej verzie náučného chodníka (stav v roku 2020). Z hradu k jazierku je možný návrat ako okruh po (exponovanej a tiež strmej) modrej turistickej značke (do východiska v obci spolu 4,5 km).
Parkovanie je možné v obci Kalameny, alebo pri jazierku Kalameny. Parkovanie pri termálnom jazierku je spoplatnené pri vstupe na náučný chodník. Z autobusovej stanice v Ružomberku sa môžete odviezť autobusom na zastávku “Kalameny,,kult.dom”, ktorá sa nachádza priamo na začiatku trasy.
Ubytovať sa môžete v obci Kalameny alebo Lúčky.
Trasa vedie asfaltovým chodníkom pre peších popri Teplianke. Náučný chodník je vhodné absolvovať v rámci exkurzie, ktorú vo včelíne po dohode zorganizuje miestne občianske združenie Slnkotvor. Cieľom je propagácia veľkého významu včiel a čmeliakov pre náš život. Exkurzia sa koná vo včelíne – ekoučebni v prírode – v záhrade miestnej školy (ZŠ s MŠ Lúčky) a jej bezprostrednom okolí, trvá 2 – 2,5 h a zahŕňa nasledovné aktivity:
- návšteva včelieho náučného chodníka (Za)chráňme včely s odborným výkladom lektora – včelára,
- pobyt vo včelnici s priamymi ukážkami života včiel v úli,
- ukážka stavby včelieho úľa, opis základného včelieho náradia,
- práca so včelami vo včelnici s odborným výkladom,
- ukážka včiel žijúcich v sklenenom úli,
- ochutnávka rôznych druhov včelích medov.
Termín exkurzie je potrebné vopred dohodnúť.
Názvy informačných panelov
- Včely
- Stavba tela včely
- Včelie produkty a ich využitie
- Zaujímavosti o včelách
- Čmeliaky
- Zaujímavosti o čmeliakoch
- Hmyzie domčeky
- Medonosné byliny, kríky a dreviny
Informačné panely v teréne nie sú označené názvom náučného chodníka.
Kontakt:
Do Lúčok sa dostanete autobusom. Vystúpite na konečnej zastávke v Kúpeľoch Lúčky. Ak zvolíte vlastnú dopravu, parkovať môžete v areáli kúpeľov.
Ubytovať sa môžete priamo v Kúpeľoch Lúčky, rôzne možnosti ubytovania a stravovania však nájdete aj v obci Lúčky.
Putovanie po stopách zaplavených obcí, ktoré navždy pochovala voda Liptovskej Mary. Táto cykloturistická tematická trasa vám okrem športového vyžitia a krásnych výhľadov ponúkne aj zaujímavé informácie o vodnom diele, ktoré zásadne ovplyvnilo životy tisícov ľudí a navždy zmenilo tvár a vývoj celého regiónu.
Okružná trasa začína v centre obce Bešeňová pri Infopointe, odtiaľ sa vydáva k hrádzi Vodnej nádrže Bešeňová, následne cez obec Vlachy až na priehradný múr, po ktorom sa cyklisti dostanú k veži kostolíka pri Liptovskej Mare, pokračujú cez osadu Tvarožná k ikonickej vyhliadke a fotopointu Kyseľovec. Putovanie sa končí v obci Bobrovník pri Marine Liptov a následným návratom popri priehradnom múre k historickej budove pôvodnej železničnej zastávky v osade Vlašky a nazad do Bešeňovej. Na trase sa nachádza niekoľko strmších stúpaní, kvôli ktorým ju odporúčame absolvovať s využitím elektrobicyklov alebo zdatnejším cyklistom.
Viac o téme trasy:
Všetko sa zmenilo s myšlienkou vybudovania vodného diela. Od vyhlásenia stavebnej uzávery pre predpokladané zátopové územie v roku 1950, cez definitívne rozhodnutie vlády o výstavbe až do spustenia celého komplexu vodných stavieb do trvalého užívania v roku 1976 museli obyvatelia čeliť mnohým výzvam. V období neľahkých zápasov o každodennú budúcnosť bola potrebná sila a schopnosť čeliť prichádzajúcemu tlaku protirečivých rozhodnutí a často nerealizovateľných požiadaviek. V tieni budúcej priehrady, na prahu rodiacej sa novej tváre Liptova, vyrástla celá jedna generácia ľudí.
Pod vodnou hladinou Liptovskej Mary sa nachádzalo celkom 13 historicky samostatných obcí, z ktorých 12 priehrada úplne pochovala. Spolu bolo presídlených 940 rodín, čo predstavovalo viac ako 4 tisíc obyvateľov. Trinásť zaniknutých obcí, z ktorých bola iba jediná nanovo vybudovaná je črepinkou v mozaike života Liptova. Cez ich mená, zaznamenané už iba v starých mapách však myslíme aj na ďalšie obce, ktoré výrazne, pozitívne či negatívne, zasiahli vyvolané investície veľkej stavby. Bolo treba preložiť železničnú aj cestnú sieť, pretrasovať elektrické, telekomunikačné siete, vybudovať nové zázemie pre rôzne oblasti života, ale aj ochranné pásma a bezpečnostné opatrenia.
Dielo bolo vybudované v rokoch 1969-1975 a od prvopočiatku bolo plánované za účelom tlmenia povodňových prívalov, vylepšovania prietokov na strednom a dolnom toku Váhu v období sucha a výroby elektrickej energie. Rozvoj cestovného ruchu mal v čase plánovania a výstavby až terciálnu prioritu.
Od dokončenia vodného diela uplynulo takmer 50 rokov, ľudia sa na Liptove prestali báť ničivých záplav a región sa stal obľúbenou turistickou destináciou. Vychutnajte si nádherné výhľady na vodu a hory zo sedla bicykla a načerpajte zaujímavosti a fakty o histórii vodného diela a sním spojených súvislostí.
Navštívte aj: Miniskanzen zatopených obcí v areáli Koliby Gréta na brehoch Liptovskej Mary v Liptovskej Sielnici, kde sa dozviete hodnotné informácie aj o ďalších zaniknutých obciach z centrálnej a východnej časti vodnej nádrže, popri ktorých táto tematická cyklotrasa neprechádza.
Zaujímavosti v blízkosti trasy:
Trasa začína v bývalých kúpeľoch Korytnica, kde sa ešte pred túrou môžete občerstviť vodou z niektorého prameňa. Liečivé pramene v Korytnici pomáhajú na žalúdočné a tráviace problémy a problémy látkovej výmeny. Vysoko mineralizovanú vodu bohatú na vápnik, horčík či železo nájdete v prameňoch: Jozef, Žofia, Antonín, Vojtech I a II.
Trasa sa z asfaltovej cesty po modrej značke napája na lesnú zvážnicu. Stúpanie je príjemné, po necelej hodine ste v sedle pod Babou, odkiaľ je výhľad na masív Zvolena (Nová hoľa) nad Donovalmi. Po asi trištvrte hodiny chôdze po zvážnici les začína rednúť a cez vyrúbaný priesek vidieť hrebeň Veľkej Fatry od Krížnej až po Suchý vrch. Trasa následne v Hiadeľskom sedle bočí doľava na červenú značku, vystupuje strmo najskôr lesom, ktorý však postupne redne a prechádza do kosodreviny. Pokračuje cez Prašivú a Malú Chochuľu až k cieľu. Veľká Chochuľa (1753 m n.m.) je najvyšší vrch západnej časti Ďumbierskych Tatier a ponúka výhľad na všetky svetové strany. Leží na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier, vrcholom sa tiahne aj Cesta hrdinov SNP.
Do roku 1974 premávala do kúpeľov Korytnica aj úzkorozchodná železnica. Trasa sa v roku 2016 prebudovala na cyklochodník Cyklokorytnička, vedúci z Ružomberka a slúži aj ako náučný chodník aj pre rodiny s deťmi.
Na Veľkú Chochuľu sa dostane aj z Liptovskej Lúžnej po žltej značke cez Sedlo pod Skalkou a Košarisko.
Zaparkovať môžete v Korytnici. K trase sa dostanete aj autobusom. Vystúpte na zastávke Liptovská Osada, rázcestie.
Na trase nie sú žiadne horské chaty, no ubytovať sa dá v Korytnici či na neďalekých Donovaloch alebo Liptovskej Osade. Občerstviť sa môžete rovnako v Korytnici v penzióne Svätopluk. Určite sa ale nezabudnite osviežiť vodou z niektorého prameňa Korytnice, ktorá sa predáva aj balená v obchodoch a jej blahodárne účinky objavili už v 17.storočí.
Vrch Šíp sa nachádza priamo nad sútokom riek Oravy a Váhu, medzi obcami Kraľovany a Ľubochňa, v Šípskej Fatre, ktorá v podstate spája Malú a Veľkú Fatru. Trasa začína v obci Stankovany, odkiaľ sa po zelenej značke asi za 30 min. dostanete do osady Podšíp, ktorá hneď na začiatku spestrí túru vďaka možnosti obzrieť si zachovalé drevenice, či využiť zastávku ako vhodné miesto na piknik. Z Podšípu pokračujete po žltej značke cez Zadný Šíp až na Šíp (1170 m n.m.). Na vrchole Šípu je umiestnený majestátny kríž a kochať sa môžete výhľadmi na Veľký Choč.
Územie Šípu s rozlohou 302 hektárov je z dôvodu výskytu vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov vyhlásené ako národná prírodná rezervácia.
Túra je ľahko dostupná autom, autobusom i vlakom. Parkovisko je v obci Stankovany pred Obecným úradom. Železničná zastávka Stankovany. Autobusová zastávka Stankovany, pri moste.
Občerstvenie a nápoje môžete zakúpiť v Krčme Stankovany.
Veľký Bok (1727 m n.m.) je výrazná hoľa v centrálnej časti Kráľovohoľských Tatier. Leží mimo hlavného hrebeňa a zároveň je vyššia ako samotný hlavný hrebeň, preto poskytuje výborný kruhový výhľad. V sedle pod Veľkým Bokom fungovala do druhej svetovej vojny turistická chata, ktorú ale fašisti počas vojny vypálili. Veľkoboká chata bola spojnicou medzi Štefánikovou chatou pod Ďumbierom a Kráľovou hoľou. Dodnes je chýbajúcim článkom turistických chát v Nízkych Tatrách. Na jej základoch stojí menšia poľovnícka chatka, ktorá je ale pre verejnosť uzavretá.
Kto má rád divočinu, neprebádané a opustené miesta v krásnej prírode, určite si túrou na Veľký Bok príde na svoje, keďže nepatrí k najnavštevovanejším vrchom. Na výstup si rezervujte celý deň. Z Malužinej to na vrchol potrvá 4-5 hod, trasa má po modrej značke a následne zo Sedla pod Veľkým bokom po žltej značke dĺžku cez 14 km.
Na vrchol sa dá dostať aj po žltej značke trasou zo Svarína (Svarín – Pod Chmelincom – Veľký bok a späť). Táto trasa meria podobne 28 km tam a späť. Prípadne si trasu môžete naplánovať ako prechod z Malužinej do Svarína alebo opačne.
Zaparkovať sa dá v oboch obciach a trasa je dostupná aj autobusovou dopravou. Zastávka Malužiná, rázcestie.
Na samotnej trase nie sú žiadne horské chaty, občerstviť sa teda môžete len v obciach. Povyše spomínanej poľovníckej chatky by mal byť prameň.
Na vrchol Radičiná sa vyberáte z Ružomberka, Rybárpole. Cez hospodársky les prichádzate na Dubovské lúky so starými senníkmi s pohľadom na majestátny Veľký Choč. Trasa pokračuje strmým stúpaním do lesa až do sedla na čistinku s ohniskom, odkiaľ to je už len kúsok na vrchol Radičiná (1127 m n.m.), ktorý ponúka výhľad z dreveného mostíka na Liptovskú Maru.
Na vrch Radičiná je možné sa dostať aj z opačnej strany, z obce Komjatná, časť Studničná.
Zaparkovať je možné v Ružomberku, Rybárpole i v Komjatnej. Trasa je dostupná aj autobusovou a vlakovou dopravou. Zastávka Ružomberok – Rybárpole.
Pred alebo po turistike sa môžete občerstviť v Ružomberku, kde je dostatok stravovacích možností.
Trasa začína v obci Partizánska Ľupča, kedysi najstaršie banícke mesto na Liptove s ikonickým kostolom na námestí s meštianskymi domami. Žltá značka vás vyvedie z dediny k smerovníku Biela Ľupča a vedie popri lúkach a oplotenému vodojemu, držíte sa vpravo a vchádzate do lesa. Pri smerovníku Rumanec je stôl s lavičkami, ideálny na občerstvovaciu pauzu. Trasa ponúka pekné výhľady na spodnú časť Liptovskej Mary, Západné Tatry a Chočské vrchy. Pri pamätníku padlých vojakov odbočuje do lesa a napokon lúkou prichádzame na vrchol Prednej Magury, kde je zrekonštruovaný altánok.
Predná Magura (1171 m n. m.) ponúka parádny výhľad do Liptovskej kotliny, na blízku zalesnenú Ľupčiansku Maguru, hlavný hrebeň Nízkych Tatier či nízkotatranský Salatín. Ideálna trasa pre menšie deti či menej zdatných turistov.
Bezplatné parkovanie je možné v obci alebo pri spomínanom vodojeme. Trasa je dostupná aj autobusovou dopravou, k východiskovému bodu trasy vás dovezie prímestský autobus z Ružomberka alebo z Liptovského Mikuláša.
Na samotnej trase nie sú žiadne horské chaty. Ubytovacie zariadenia sa nachádzajú v obci Partizánska Ľupča, niekoľko kilometrov ďalej je rekreačný areál Železnô s ubytovacími možnosťami a príjemným bufetom a tiež obľúbená Chata Magurka, ktorá ponúka aj stravovacie možnosti.
Ostré (1067 m n.m.), nazývaný domácimi aj Hrdoš, je skalnatý vrch viditeľný pri prejazde po hlavnej ceste z Martina do Ružomberka. Východiskom túr môžu byť obce Komjatná (cca 2 km), Švošov (cca 3 km), Stankovany, Žaškov alebo aj Ľubochňa.
Zo Švošova vedie trasa po žltej značke do Sedla pod Ostrým, odkiaľ je to strmým stúpaním asi 15 min. na vrchol Ostré. Vrchol je čiastočne zalesnený, to však nebráni pekným výhľadom na Ružomberok, väčšinu dolného Liptova a Oravy. Na vrchole nájdete aj miesto na opekanie.
K trase zo Švošova sa dá dostať aj vlakovou dopravou. Zaparkovať môžete v obciach.
Nenáročná poldenná túra na Rovnú Hoľu odmení výhľadmi na všetky strany, najmä na Západné a Vysoké Tatry. Po žltej turistickej značke vedie trasa z Nižnej Boce hore dolinou, z ktorej odbáča na chodník vedúci do sedla doliny Črchľa, tu sa nachádza aj prameň. Pokračujete ďalej cez les a kosodrevinu až na Rovnú Hoľu (1723 m n. m.). Tá už podľa názvu napovedá, že z jej vrcholu sa možno tešiť výhľadom na všetky svetové strany, Jedinečný je pohľad na Ďumbier, na jeho strmé zrázy a žľaby ústiace v Ďumbierskom kotle. Na západe vidieť Chopok a masív Bôru. Na severe vápencový masív Ohnište s ikonickým skalným Oknom.
Na vrchol Rovná Hoľa sa môžete vybrať aj z Vyšnej Boce, Čertovice či Svidovského sedla.
Zaparkovať sa dá v obci. Trasa je dostupná aj autobusovou dopravou.
Na vodu natrafíte v sedle Črchľa. Občerstviť sa môžete v obci Nižná Boca, napríklad na chate Barborka pri lyžiarskom vleku. Ubytovanie v okolí je taktiež dostupné.
Chabenec (1955 m n.m.), majestátny vrch na hrebeni Nízkych Tatier s výhľadmi na všetky strany. Trasa začína v osade Magurka, kde sa v minulosti dolovalo zlato. Okrem tohto vzácneho kovu sa v osade ťažilo aj striebro a antimón. O histórii baníctva sa dozviete aj vďaka náučnému chodníku Magurský zlatý chodník, ktorý bude určite baviť aj deti.
Trasa vedie po zelenej značke smerom k sedlu Ďurková, pri smerovníku Nad sedlom pokračujte po červenej značke cez Malý Chabenec až na vrchol Chabenec. Po užití si výhľadov sa vrátite po rovnakej trase do osady Magurka. Prípadne sa dá trasa predĺžiť so zastávkou na Útulni Ďurková, ktorá sa nachádza v blízkosti Chabenca a je obľúbenou zastávkou počas hrebeňovky Nízkych Tatier.
Bezplatné parkovanie je možné v osade Magurka, no treba sa pripraviť na horší prístup do osady. Cesta je úzka a v zime často zľadovatená.
Obľúbená chata Magurka priamo v osade ponúka ubytovanie aj chutnú kuchyňu. Útočisko na prespatie ponúka aj Útulňa Ďurková, ktorú využívajú hojne turisti pri prechode hrebeňom Nízkych Tatier. Útulňa sa nachádza pod sedlom, takže treba zísť niekoľko výškových metrov z trasy, ale občerstvenie a atmosféra stojí za to. Niekoľko kilometrov ďalej je rekreačný areál Železnô s ubytovacími možnosťami a príjemným bufetom.
Holý vrch (1723 m n.m.) je menej výrazným a menej známym vrchom Západných Tatier. Prechádza ním aj obľúbená turistická trasa na vyhľadávaný vrch Baranec. Charakteristický je svojím pyramídovým tvarom. Je prístupný celoročne a nevzťahuje sa naň sezónna zimná uzávera turistických trás.
Východiskom túr na Holý vrch môže byť Žiarska dolina (cca 3 km po žltej značke) alebo Jakubovany (cca 6 km po modrej značke). Samotný vrchol nie je označený, nachádza sa nad rázcestníkom na hrebeni vedúcom na Baranec. Cesta na Baranec trvá potom ešte cca 1,45 hod.
Trasa z Jakubovian vedie od starého vleku po asfaltke k chatkám, pri ktorých odbáča vľavo do lesa. Povyše križovatky s červenou Tatranskou magistrálou narazíte na smerovaciu tabuľku k Jakubovianskemu vodopádu, ku ktorému sa dostaneme asi za 5 min, no treba sa potom vrátiť naspäť na modrý chodník. Trasa celkom výživne stúpa, až k Trom Kolkom, kde si môžete oddýchnuť a občerstviť sa s výhľadmi do kotliny. Druhá polovica trasy až na vrchol pokračuje ďalej v energickom stúpaní.
Zaparkovať sa dá v obci Jakubovany alebo ešte ďalej pri bývalom lyžiarskom vleku Jakubovany. Trasa je dostupná aj autobusovou dopravou – konečná zastávka Jakubovany.
Na samotnej trase nie sú žiadne horské chaty, občerstviť sa teda môžete v obci, napríklad v hostinci Jakub.
Demänovská dolina je jednou z najnavštevovanejších horských lokalít na Slovensku, napriek tomu tu sú miesta, kde sa nepohybuje príliš veľa ľudí. Jedným z takých miest je aj tiesňava Vyvieranie. Pokračovať potom môžete na Pusté, Krakovu hoľu alebo opačne na Demänovskú horu.
Túra nie je okruh, preto je potrebné využiť aj verejnú prípadne inú dopravu. Auto zaparkujete pri ATC Bystrina, na začiatku obce Demänovská Dolina, neďaleko odbočky na Pavčinu Lehotu. Hneď na odbočke je autobusová zastávka. K Demänovskej jaskyni slobody sa môžete presunúť autobusom. Odtiaľ pokračujeme po zelenej značke smerom nadol popri riečke Demänovka.
Trasa vedie popri rušnej ceste, ktorá smeruje do Jasnej, ale ruch z cesty len málo zasahuje do trasy. Cestičky vedú cez mostíky, až sa dostanete na sútok Demänovky a potoka, ktorý tečie z doliny Vyvieranie ako aj z masívnej vyvieračky z hlbín krasového podzemia. Ako tak vchádzate do doliny Vyvieranie, často chodník vedie priamo korytom potoka, ktorý nie je hlboký ani široký. Keďže ide o súčasť NPR, kde-tu nájdete popadané stromy, prípadne prerezané, aby sa turista dostal pomedzi ne. V strednej časti za postupne dolina otvára, neskôr sa začína strmšie stúpanie serpentínami do úbočia doliny a vychádzame z lesa. Na jednom mieste chodník križuje potôčik cez skalné kaskády. Z Iľanovského sedla vedie trasa po rovine až pod Demänovskú horu.
Z Iľanovského sedla vedie trasa kľudným traverzujúcim chodníkom tesne pod hrebienkom. Pracovníci NAPANT-u trasu čistia a prerezávajú, preto je chodník veľmi pohodlný. Postupne sa les opäť mení, cestou cítiť vôňu borovíc. Na západnej strane Demänovskej hory, ktorá je posledným vrcholom hrebienka, je skalná trávnatá terasa. Odtiaľto môžete vidieť pekný výhľad do Demänovskej doliny, na opačnej strane vidno Liptovskú Maru, Liptovský Mikuláš a okolie.
Pokračujete po žltej značke až k rázcestiu, z ktorého sa tiež dá dostať na Demänovskú horu, vy pokračujte do ATC Bystrina. Výstup je krátky, strmý, ale bezproblémový. Hore uvidíte kruhové výhľady, oplatí sa vidieť 
Značka končí pri malom drevenom kríži a vrcholovej knihe.
Zostup dolu je najskôr strmší, no zmierňuje ho množstvo serpentín. Celkovo je chodník veľmi príjemný a nie je únavný. Trasu končíte v ATC Bystrina.
Parkovanie je možné v ATC Bystrina s dostatočnou kapacitou.
Dobrú dostupnosť zabezpečuje taktiež aj miestna autobusová doprava z Liptovského Mikuláša. Cestovný poriadok >>>
V obciach Pavčina Lehota a Demänovská dolina sa nachádza množstvo ubytovacích aj stravovacích zariadení.
Nájdi a rezervuj ubytovanie tu.
Trasa tvorí spojnicu medzi dvomi turisticky dôležitými bodmi Ružomberka – Hrabovskou a Čutkovskou dolinou. Vedie po lesnej ceste, ktorá má iba sčasti asfaltový povrch. Je dobre priechodná na horských ale aj trekových bicykloch, prekonáva iba mierne prevýšenia. Pri zjazdoch treba byť opatrný a zbytočne neriskovať.
Obrova cesta začína v ružomberskej rekreačnej doline Hrabovo a vedie lesom do vedľajšej Čutkovskej doliny k zábavnému parku Obrovo. Trasa vedie ochranným pásmom Národného parku Veľká Fatra. Začiatok trasy je od centra mesta vzdialený 2,5 km (vzdušnou čiarou). Obrova cesta meria približne 4,5 km. Súbežne s trasou vedie žlto značená cyklotrasa.
Po Obrovej ceste nájdete veci, ktoré postrácal obor Čutko. V Čutkove zabaví Obrovo deti aj dospelákov, ktorí sa môžu zviezť na najvyššej zipline na Slovensku. Dobre sa najete v kolibe Richtárka. V Hrabove môžete príjemne zrelaxovať alebo využiť ihrisko pod hrádzou. Ak vám najvyššia zipline nestačila, navštívte Tarzániu a prevezte sa pre zmenu najdlhšou zipkou na Slovensku.
Popis cesty:
Od zastávky a odstavnej plochy sa vyberieme k priehrade. Na jej pravom brehu sa nachádza prvý artefakt obrov obraz. Vrátime sa nad priehradu k ceste, kde sa nachádza cyklistický rázcestník „Vodná nádrž Hrabovo“. Od neho sa vyberieme po žlto značenej cyklotrase do nášho cieľa v Čutkovskej doline. Trasa nás vedie popri chatách a apartmánových domoch. Ako ďalší artefakt si môžeme všimnúť „štipec“. Neskôr v lese „obrove okuliare“, „pastelky“ a „stoličku“. Pri stoličke sa nachádzame v najvyššom bode trasy a následne pôjdeme už len dolu kopcom. Cestou ešte natrafíme na „obrov ďalekohľad“, „obrovu lyžicu“ a „obrov prsteň“. Z lesnej cesty, po ktorej vedie Obrova cesta, je viacero odbočiek, stačí sa však držať žltého cyklistického značenia. Na trase sa tiež nachádza viacero smeroviek Obrovej cesty, ktoré nás navedú na správny smer.
Pri návšteve Obrovej cesty môžete využiť početné služby a atrakcie v obidvoch dolinách.
Pri potulkách po regióne Liptov odporúčame navštíviť aj podhorskú dedinku Liptovská Lúžna, ktorá sa nachádza v Nízkych Tatrách. Keď prichádzate od obce Liptovská Osada, tak prejdete celou dedinou Liptovská Lúžna v smere na Železnô. Asi 500 m od konca obce sa po ľavej strane nachádza vyhliadková veža s unikátnym výhľadom. Veža je umiestnená len pár minút nenáročnej chôdze. Cesta k nej vedie lúkou a stále ponúka výhľady na Lúžanské Meandre s čistou, pomaly tečúcou vodou potoka Lúžňanka. Meandrovanie – kľukatenie vzniklo vplyvom nápadného zmiernnia spádu . Riečka vytvára dojem, že tečie hore kopcom.
Rozhľadňa neplní štandardný účel rozhľadní, ktoré sa stavajú na kopcoch kvôli výhľadu. Jej účelom je zviditeľnenie unikátnej prírodnej pamiatky Meandre Lúžňanky. Pohľadom z rozhľadne návštevník meandrov získava lepšiu perspektívu a nadhľad. Z rozhľadne je prirodzené kľukatenie Lúžňanky lepšie viditeľné a prináša omnoho väčší zážitok. Najkrajšie obdobie na navštívenie tejto časti je marec až máj, avšak rozhľadňa je otvorená celoročne.
Popis cesty:
Zo zastávky v obci Liptovská Lúžna sa vyberieme smerom mierne hore kopcom. Po ceste týmto smerom vedie aj červeno značená cyklotrasa, ktorá vám poslúži na orientáciu. Cesta a cyklistické značenie vás vyvedú z obce na podhorské lúky. Pred miestom, kde cesta vchádza do lesa, opustíme značenú cyklotrasu a zídeme pomedzi drevené stĺpy doľava na štrkovú cestu. V tomto mieste je možné zaparkovať autá tak, aby nezavadzali ďalším vozidlám. Spevnená poľná cesta vedie popri prístrešku pre dobytok k potôčiku, pri ktorom sa z informačnej tabule dozvedáte, že vstupujete do Ochranného pásma Národného parku Nízke Tatry. Po prejdení pár desiatok metrov už môžete vidieť samotnú rozhľadňu. Pri potoku pred rozhľadňou sa nachádza ďalšia tabuľka, z ktorej sa dozviete, že lokalita je prírodnou pamiatkou. Výstup na rozhľadňu zdoláte dvomi strmšími drevenými schodiskami a meandre máte ako na dlani.
Vstup na rozhľadňu len na vlastné nebezpečie.
Hubovský okruh je obojsmerným, peším chodníkom, ktorý je prístupný celý rok. Na trase sú miesta, kde si možno nabrať pitnú vodu. Vo vrcholovej oblasti (od sedla Poľana) nájdete prepojenie na modrú turistickú značku, alebo zostup z nad Hlbokou do Hubovej je prepojenie so žltou turistickou značkou.
Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí
Hubová (Gombáš). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1425 v súvislosti z panstvom hradu Likava. Prví osadníci boli pastieri oviec- Zakladali prvé salaše, s čím súvisel rozvoj garbiarstva. Zo starších období sa dochovali dve drevenice, ktoré slúžili ako sypárne na obilie. V Bystrej doline sú zrúcaniny železnej hute, čo svedčí o kováčskom remesle a pravdepodobne aj o výskyte železnej rudy. Názov obce Gombáš (Gombak – Huba) bol v roku 1948 zmenený na Hubová. V roku 1951 sa od obce osamostatnila obec Ľubochňa. Neskorobarokový kostol sv. Kríža je z 19. storočia. Lávkou cez Váh sa dá dostať na vlakovú stanicu v susednej obci Švošov.
Šípska Fatra. Podcelok Veľkej Fatry. Nachádza sa v severnej časti pohoria na rozhraní Liptova, Oravy a Turca. Šípsku Fatru rozdeľuje rieka Váh na dve časti. Až do roku 1978 bola súčasťou Chočských vrchov, pre väčšiu geologickú príbuznosť bola preradená do Veľkej Fatry. Z hľadiska ochrany prírody je časť Šípskej Fatry zahrnutá do NP Malá Fatra a časť do NP Veľká Fatra. Z povrchových krasových javov sú najčastejšie škrapy – ostrohranné výbežky vápencov, napr. na Šípe. Skupina závrtov, lievikovitých priehlbní priemeru 15 – 20 m sa nachádza v Žaškovskom sedle nad obcou Stankovany. Z jaskynných krasových foriem sú to menšie jaskyne vo vrcholových častiach príkrovových trosiek. Na úpätí skalných stien je možné nájsť drobnejšie jaskyne a previsy vytvorené mrazovým zvetrávaním, napr. jaskyňa na Šípe, abri v Okrúhlej skale (Jánošíkov stôl), viacero jaskýň v Hrdoši (najdlhšia 120 m, v SV výbežku), puklinová jaskyňa na Čebrati (60 m). Medzi jaskyne, ktoré vznikli pôsobením vodných tokov patrí napr. Stankovianska jaskyňa (25 m) v doline Váhu.
Názvy informačných panelov
- Hubovský okruh – náučný chodník
- Preprava cez Váh
- Pltníctvo, biotopy Váhu
- História Hubovej
- Živočíšstvo Veľkej Fatry
- Rastlinstvo Veľkej Fatry
- Geomorfológia
- Prales, pasienky, hospodársky les
- Veľká Fatra, biotopy Veľkej Fatry
- Salašníctvo, senníky
- Sypárne – národná kultúrna pamiatka
- Kováčňa, mlyn, turňa
Kontakt: Turistický klub Tramp Hubová Pri Váhu 5/5
034 91 Hubová, mail: peter.izo@hotmail.sk
Pribylina – Račkova dolina
- Trasa: 8 km (4 km a späť)
- Značenie: CTT modrá 2436
- Povrch: asfaltová cesta
- Náročnosť: mierne stúpajúca cesta
Trasa začína na parkovisku pri múzeu Liptovskej dediny. Na parkovisku sa môžete občerstviť v bufete pred múzeom. Ak pokračujete cez areál Liptovskej dediny a zamierite do lesa, dostanete sa až k expozícii Považskej lesnej železnice. Môžete tak vidieť staré vlaky a vlakové depo. Za depom sa nachádza aj model protipovodňovej hrádze.
• Trasa: 7 km (3,5 km a späť)
• Značenie: zelená CTT 5462
• Povrch: nová asfaltová cesta výbornej kvality
• Náročnosť: mieste stúpajúca cesta
Popis trasy: Parkovisko pri letnom kúpalisku je štartovným miestom trasy pre tých, ktorí už vedia bicyklovať aj po cestách s premávkou. Ak na túto etapu života vašich ratolestí len čakáte, nemusíte byť smutní. Autom sa môžete odviezť až do doliny na parkovisko pri Stanišovskej jaskyni, odkiaľ cesta pokračuje popri rieke už bez áut. Podklad celej trasy tvorí asfalt, v závere už horšej kvality. Mierne stúpanie cesty spestrujú krátke klesania a strmšie stúpania, ktoré určite zvládnete.
Zážitok z vozenia umocňujú výhľady na bočné hrebene Nízkych Tatier, skalné okno na ľavej strane doliny aj šum kľukatiacej sa rieky. Príjemným osviežením počas horúcich dní je cca 60 minútové putovanie s čelovou lampou a sprievodcom útrobami Stanišovskej jaskyne, ktorého zdarné zvládnutie môžete osláviť tradičnými liptovskými dobrotami v kolibe Strachanovka nižšie na trase. Bojíte sa tmy? V Liptovskom Jáne nevadí ani to. Pri jaskyni sa môžete zvečniť s drevenými postavičkami alebo v blízkosti trasy vybehnúť na vyhliadkovú vežu, ktorá ponúka krásny výhľad na obec a jej okolie.
Parkovanie: parkovisko pri letnom kúpalisku Termal Raj
• Trasa: 8 km (4 km a späť)
• Značenie: žltá CTT 8418
• Povrch: asfaltová cesta
• Náročnosť: mierne stúpajúca cesta s miestom, kde cesta stúpa prudšie
Popis trasy: Trasa začína na parkovisku pred Kolibou u dobrého pastiera, kde sa nachádza aj domov obra Čutka, v ktorom žltou farbou značená trasa začína. Vedie po mierne stúpajúcej asfaltovej ceste s jedným miestom, kde sa prevýšenie jemne zvyšuje. Cestou si môžete vychutnať pohodu pri jazierku, alebo sa zahrať na ihrisku. Smäd uhasíte pitnou vodou z horských prameňov a hlad zaženiete vlastnoručne opečenou špekačkou na táboriskách s možnosťou zapálenia ohňa, prípadne to nechajte na kuchárov v Kolibe u dobrého pastiera. Po ceste môžete vidieť tiež kŕmidlá lesnej zveri, priehradu, diviačiu oboru alebo stádo ovečiek. Ak sa na konci trasy cítite príliš sviežo, môžete natiahnuť krok a peši dôjsť k Pálenickému vodopádu (40 min. peši).
Parkovanie: možnosť zaparkovať pred Kolibou u dobrého pastiera
• Trasa: 8 km (4 km a späť)
• Značenie: žltá CTT 8418
• Povrch: asfaltová cesta
• Náročnosť: mierne stúpajúca cesta s miestom, kde cesta stúpa prudšie
Popis trasy: Trasa začína na parkovisku pred Kolibou u dobrého pastiera, kde sa nachádza aj domov obra Čutka, v ktorom žltou farbou značená trasa začína. Vedie po mierne stúpajúcej asfaltovej ceste s jedným miestom, kde sa prevýšenie jemne zvyšuje. Cestou si môžete vychutnať pohodu pri jazierku, alebo sa zahrať na ihrisku. Smäd uhasíte pitnou vodou z horských prameňov a hlad zaženiete vlastnoručne opečenou špekačkou na táboriskách s možnosťou zapálenia ohňa, prípadne to nechajte na kuchárov v Kolibe u dobrého pastiera. Po ceste môžete vidieť tiež kŕmidlá lesnej zveri, priehradu, diviačiu oboru alebo stádo ovečiek. Ak sa na konci trasy cítite príliš sviežo, môžete natiahnuť krok a peši dôjsť k Pálenickému vodopádu (40 min. peši).
Parkovanie: možnosť zaparkovať pred Kolibou u dobrého pastiera
Asi najkrajšia oblasť Demänovskej doliny tvorená vápencovým masívom, ktorý sa tiahne od ústia dolinky, až do polovice vrcholu Sinej. Na lezenie je oficiálne povolená len spodná časť, rozdelená na Horné a Dolné skaly, a to v dátume od 1.5. do 28.2., Platnosť tejto výnimky trvá do roku 2022. Veríme však, že bude predĺžená aj naďalej.
Lezenie je tu veľmi špecifické. Skala je pevná, platňovitá a teda veľmi technická a silová. Prevahu tu majú malé chyty a stupy. Vo viac ako 100 cestách si zaleziete od VI+ po X+ UIAA. Väčšinou okolo VIII stupňa. Treba však rátať s obtiažami o pol stupňom viac oproti iným oblastiam. Celý masív je otočený na južnú stranu a v lete je tu skala rozpálená. Celá oblasť, okrem dolnej jaskyne, je tak vhodná najmä na chladné dni. Charakteristika skaly robí túto oblasť určenú skôr pre skúsených lezcov, ktorí návštevu Sinej určite nebudú ľutovať.
Povolené liezť: 1.5. – 28. 2., platnosť výnimky do roku 2022. Aktuálne informácie nájdete TU.
Sektor: Horné skaly
Počet ciest: 70+
Obtiažnosť: VI+ – X+ UIAA
Dĺžka ciest: 15 – 33! m
Prístup: 10 min.
Z diaľnice D1 výjazd na Demänovskú dolinu. Autom sa môžeme vyviezť až na parkovisko pred jaskyňu Slobody. Odtiaľ ďalej pešo po žltej turistickej značke smerujúcej na vrchol Sinej. Po vstupe do dolinky prechádzame okolo potoka s vymytými meandrami do vápenca. Asi po 200m odbočíme zo žltej značky doprava na vychodený chodník vedúci pod skaly. Z tohto miesta je už nad nami vidieť začínajúci rad skál, ku ktorým prídeme ľahko za 5 minút.
Popis: 12 lepených nerezových borhákov + zlaňovacia reťaz.
Asi najkrajšia cesta na Horných skalách. Na začiatku potrápi boulder pod prvým istením, kde je lepšie si prvý cvaknúť zo zeme. Cesta ďalej pokračuje po mierne položenej platni s dobrými chytmi a krásnymi tanečnými krokmi.
Aktuálne obmedzenia nájdete na www.shsjames.org.
Asi najkrajšia oblasť Demänovskej doliny tvorená vápencovým masívom, ktorý sa tiahne od ústia dolinky, až do polovice vrcholu Sinej. Na lezenie je oficiálne povolená len spodná časť, rozdelená na Horné a Dolné skaly, a to v dátume od 1.5. do 28.2., Platnosť tejto výnimky trvá do roku 2022. Veríme však, že bude predĺžená aj naďalej.
Lezenie je tu veľmi špecifické. Skala je pevná, platňovitá a teda veľmi technická a silová. Prevahu tu majú malé chyty a stupy. Vo viac ako 100 cestách si zaleziete od VI+ po X+ UIAA. Väčšinou okolo VIII stupňa. Treba však rátať s obtiažami o pol stupňom viac oproti iným oblastiam. Celý masív je otočený na južnú stranu a v lete je tu skala rozpálená. Celá oblasť, okrem dolnej jaskyne, je tak vhodná najmä na chladné dni. Charakteristika skaly robí túto oblasť určenú skôr pre skúsených lezcov, ktorí návštevu Sinej určite nebudú ľutovať.
Povolené liezť: 1.5. – 28. 2., platnosť výnimky do roku 2022.
Info james.sk: Zoznam lezeckých oblastí na Slovensku, obmedzenia, správcovia skál
Sektor: Dolné skaly
Počet ciest: 35
Obtiažnosť: VI+ – X UIAA
Dĺžka ciest: 10 – 12 m
Prístup: 10 min.
Z diaľnice D1 výjazd na Demänovskú dolinu. Autom sa môžeme vyviezť až na parkovisko pred jaskyňu Slobody. Odtiaľ ďalej pešo po žltej turistickej značke smerujúcej na vrchol Sinej. Po vstupe do dolinky prechádzame okolo potoka s vymytými meandrami do vápenca. Asi po 200m odbočíme zo žltej značky doprava na vychodený chodník vedúci pod skaly. Z tohto miesta je už nad nami vidieť začínajúci rad skál, ku ktorým prídeme ľahko za 5 minút.
Popis: 7 lepených nerezových borhákov + zlaňovacia reťaz.
Jedna z toho mála rozliezacích ciest, ktoré Siná má. Vedie výrazným blokom po dobrých chytoch, ktorý nás núti liezť na sokolíka. Výlez na balkónik trošku potrápi a záverečné kroky sú po dobrých lištách mierne do previsu.
Aktuálne obmedzenia nájdete na www.shsjames.org.
Najmladšia oblasť na Liptove, ktorú tvorí zlepencové bralo vysoké 50m. Týči sa na rozmedzí dedín Studničná a Komjatná v Ružomberskom okrese. Ponúka krásne lezenie pre lezcov všetkých obtiažností s možnosťou si vyskúšať aj viac dĺžkové lezenie. Zlepenec má úžasnú vlastnosť formovať sa do príjemných veľkých chytov, šupín a zárezov, čo z tejto oblasti robí top na Liptove s jedným z najkrajších výhľadov z vrcholu brala. Väčšina ciest je okolo VI a VII stupňa. Cesty sú technické a tie dlhšie aj značne vytrvalostné.
Povolené liezť: 8. – 31. 1., a od 1. 2. – 31. 7.. Aktuálne informácie nájdete TU.
Počet ciest: 35
Obtiažnosť: V – X- UIAA
Dĺžka ciest: 20 – 45! m
Prístup: 15 min.
Z Ružomberka, cestou na Dolný Kubín, odbočíme do dediny Komjatná. Po asi 2 km vychádzame na kopec pod ktorým sa nachádza čast zvaná Studničná. Auto zaparkujeme na tomto kopčeku, hneď pri kaplnke, ktorá stojí vedľa cesty. Odtiaľto ďalej pešo po poľnej ceste smerom nad Komjatnú. Prejdeme lúku a strmým krátkym výšvihom prídeme k lesu. Tu odbočíme vľavo do lesa po výraznom vychodenom chodníku. Po asi 5 minútach prídeme k vrcholu brala. Odtiaľto vedie chodník z obidvoch strán dolu pod skaly.
Popis: 15 lepených nerezových borhákov + zlaňovacia reťaz.
Jedna z naj ciest v Komjatnej. Začína asi 10 metrovým kútom po ktorom sa dostaneme na oddychovú policu. Pokračuje ťažko oblou hranou po ktorom sa prehupne do záverečnej platne. Veľmi vzdušná vytrvalostná cesta.
Aktuálne obmedzenia nájdete na www.shsjames.org.
Najmladšia oblasť na Liptove, ktorú tvorí zlepencové bralo vysoké 50m. Týči sa na rozmedzí dedín Studničná a Komjatná v Ružomberskom okrese. Ponúka krásne lezenie pre lezcov všetkých obtiažností s možnosťou si vyskúšať aj viac dĺžkové lezenie. Zlepenec má úžasnú vlastnosť formovať sa do príjemných veľkých chytov, šupín a zárezov, čo z tejto oblasti robí top na Liptove s jedným z najkrajších výhľadov z vrcholu brala. Väčšina ciest je okolo VI a VII stupňa. Cesty sú technické a tie dlhšie aj značne vytrvalostné.
Povolené liezť: bez obmedzenia
Info james.sk: Zoznam lezeckých oblastí na Slovensku, obmedzenia, správcovia skál
Počet ciest: 35
Obtiažnosť: V – X- UIAA
Dĺžka ciest: 20 – 45! m
Prístup: 15 min.
Z Ružomberka, cestou na Dolný Kubín, odbočíme do dediny Komjatná. Po asi 2 km vychádzame na kopec pod ktorým sa nachádza čast zvaná Studničná. Auto zaparkujeme na tomto kopčeku, hneď pri kaplnke, ktorá stojí vedľa cesty. Odtiaľto ďalej pešo po poľnej ceste smerom nad Komjatnú. Prejdeme lúku a strmým krátkym výšvihom prídeme k lesu. Tu odbočíme vľavo do lesa po výraznom vychodenom chodníku. Po asi 5 minútach prídeme k vrcholu brala. Odtiaľto vedie chodník z obidvoch strán dolu pod skaly.
Popis: 11 lepených nerezových borhákov + zlaňovacia reťaz.
Pekná cesta na zoznámenie sa s oblasťou. Cesta končí v pohodlnom štande, z ktorého sa dá ďalej pokračovať do cesty Zuzkina za VI. Pozor na krátke lano! Cesta je pomenovaná po televíznej relácii Televíkend, v ktorej sa táto cesta liezla.
Aktuálne obmedzenia nájdete na www.shsjames.org.
Príjemná tichá oblasť ukrytá v lese Bielej dolinky, za obcou Liptovský Ján. Tvorí ju niekoľko vápencových brál, rozdelených do štyroch hlavných sektorov. Vhodná je tak pre začiatočníkov, ako aj pre skúsených lezcov obľubujúcich prevažne technické cesty. Veľkou výhodou je lezenie povolené celoročne a tak sa tu v teplých zimných dňoch dá stráviť príjemný deň. Väčšina ciest je okolo VI a VII stupňa. Cesty sú technické a tie dlhšie aj značne vytrvalostné.
Povolené liezť: 8. – 31. 1., a od 1. 2. – 31. 7.. Aktuálne informácie nájdete TU.
Sektor: Hrádocká
Počet ciest: 16
Obtiažnosť: V – IX UIAA
Dĺžka ciest: 10 – 33! m
Prístup: 15 min.
Z diaľnice D1 výjazd na Liptovský Ján. Prejdeme dedinou a po vstupe do Jánskej doliny prechádzame popri termálnom kúpalisku a kolibe Strachanovka. Po pravej strane míňame hotel Bystrá a na najbližšej odbočke, za hotelom vpravo zaparkujeme na parkovisku pri budove vodárne. Odtiaľto ďalej pešo dolinkou popri potoku asi 10 minút. V mieste kde lesná cesta križuje potok, my sa držíme stále po pravej strane a po chodníčku vystúpame 5 min. hore kopcom pod skaly.
Popis: 12 lepených nerezových borhákov + zlaňovacia reťaz.
Krásna dlhá vytrvalostná cesta, ktorá na začiatku potrápi prsty a na záver preverí vytrvalosť
