Už v ranom detstve som túžil mať prírodu čo najbližšie okolo seba. Obzvlášť však operence, a tak som si chcel vybudovať v záhrade pre vtáčiky kŕmidlá, aby som ich sem prilákal. Tento detský sen sa mi splnil až v zrelom veku. V malebnom Revúckom údolí pod skalným oltárom Čierneho kameňa som v záhradke rodičovského domu vytvoril „Rozprávkovú vtáčiu záhradku” alebo „Vtáčí raj”. V modernej ekologickej terminológii je to „ekodvor”. Vtáčia záhrada pozostáva zo šesťdesiatich veľkých samorastových kŕmidiel, stotridsiatich vtáčích búdok na spanie a hniezdenie. Ako aj z dvanástich bilbordov, na ktorých sú nakreslené alebo nafotené vtáčiky. „Rozprávková vtáčia záhradka” poskytuje operencom počas celého roka „full servis” – plnú penziu a ubytovanie v najluxusnejších búdkach… Pospolitosť operencov vo „Vtáčom raji” skonzumuje ročne okolo 1000 kilogramov slnečnice.
Stravovanie a ubytovanie vo „Vtáčom raji” v Liptovských Revúcach spĺňa kritériá najvyššej kvality a bez zveličovania možno povedať, že v „Rozprávkovej vtáčej záhradke” je najvyššia hustota tak vtáčích kŕmidiel ako aj búdok na jeden ár na celej Zemeguli… A to je údaj hodný vari aj zápisu do Guinnessovej knihy rekordov!
Vtáčie kŕmidlo v Rozprávkovej vtáčej záhradke
Teším sa ako malý chlapec, keď vidím v „Rozprávkovej vtáčej záhradke” poletovať niektorý zimný deň stovky vtáčikov a vyzerá to tam doslova ako vo „Vtáčom úli”. Operení hodovníci vo „Vtáčom raji” už poznajú svojho hostiteľa a poniektorí mi dôverujú až tak, že si slnečnicové semienka priletia vziať priamo z ruky, čo je prejav najvyššej možnej dôvery zo strany iného živočíšneho druhu… Krajšiu odmenu si hostiteľ vtáčej pospolitosti veru nemôže želať.
MIROSLAV SANIGA
Opíšte nám svoj zážitok