Mesto Ružomberok a Kultúrny dom A. Hlinku vás pozývajú na ukážky tradičných remesiel vo Vlkolínci.
Počas leta 2026 vám miestni remeselníci predstavia remeselné techniky a výrobky, ktoré sú súčasťou kultúrneho dedičstva regiónu Liptov.
Drotárstvo – slovenské remeslo zapísané v UNESCO
Tradícia, ktorá spája drôt, ruky a dušu remesla
Drotárstvo patrí medzi najvýraznejšie a zároveň najzaujímavejšie fenomény tradičnej ľudovej výroby na Slovensku. Vzniklo ako spôsob obživy pre obyvateľov chudobných oblastí severozápadného Slovenska – predovšetkým v oblasti Kysúc, Turca, Oravy a Považia, kde bolo pôdy málo a život tvrdý.
Už v 18. storočí začali drotári putovať po krajinách Rakúsko-Uhorska a neskôr aj ďalej – po celej Európe, do Ruska, na Balkán, do Ázie a dokonca až do Ameriky. V batohu si niesli len základné náradie, kliešte, kotúčiky drôtu a svoju zručnosť. V domácnostiach opravovali hlinené hrnce, drôtovali nádoby, vyrábali vešiaky, pasce na myši, podnosy či košíky – praktické, pevné a zároveň originálne.
Viac než len opravy
Postupne sa drotárstvo vyvinulo z čisto praktického remesla aj do umeleckej formy. Začali vznikať ozdobné predmety, figúrky, šperky a plastiky, ktoré dnes predstavujú unikátne spojenie tradičnej techniky s moderným výtvarným výrazom. Základom drotárskej technológie je ručné viazanie, ohýbanie a spletenie drôtu – bez použitia zvárania alebo spájkovania. Táto jednoduchá, no náročná technika si vyžaduje presnosť, trpezlivosť a cit pre detail.
Drotárstvo sa dodnes aktívne rozvíja. Venujú sa mu remeselníci i umelci po celom Slovensku – najmä v oblastiach ako Žilina, Čadca, Martin, Námestovo, Levoča, Leopoldov, Žiar nad Hronom, Maňa, ale aj v Bratislave.
Drotárstvo a UNESCO
V roku 2022 sa drotárstvo stalo siedmym prvkom nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, zapísaným do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Tento úspech je výsledkom spolupráce Centra pre tradičnú kultúru pri SĽUK-u, ÚĽUV-u, Považského múzea v Žiline, Ministerstva kultúry SR a – čo je najdôležitejšie – samotných remeselníkov a nositeľov tejto tradície.
TKANIE VO VLKOLÍNCI: KEĎ SA NITE PREMIEŇAJÚ NA PRÍBEHY
Leto vo Vlkolínci patrí remeslám. Tento víkend bude patriť jednému z najstarších a najpoetickejších – tkaniu. Príďte sa pozrieť, ako sa z tenkej nite, či pásu látky pod rukami trpezlivej remeselníčky Janky Javorkovej stáva pevná tkanina – či už ide o plátno, koberce alebo ozdobné textílie.
Tkanie – srdce každej dediny
V minulosti sa na Liptove tkalo takmer v každej domácnosti. Krosná boli súčasťou výbavy každej gazdinej a ženy trávili zimné večery za zvuku šľapiek a rytmického klopania rámu. Tkanie nebolo len nutnosťou – bola to i tvorivá meditácia, pri ktorej vznikali diela praktické aj krásne.
Na krosnách sa tkalo:
– ľanové plátno na posteľnú bielizeň a odevy,
– vlnené deky a prikrývky,
– vrecia na obilie či iné úžitkové textílie,
– a ozdobné koberce či stužky, ktoré si ženy navzájom vymieňali.
Každý vzor mal význam – bol nositeľom regiónu, rodiny a niekedy aj osobného príbehu. Niektoré geometrické vzory sa dodnes zachovali ako súčasť ľudových krojov a výzdoby.
Od plátna k umeniu
Počas víkendu vo Vlkolínci sa budete môcť stretnúť s remeselníčkou Jankou Javorkovou, ktorá vám predvedie rôzne formy tkania, ktoré si môžu vyskúšať aj deti.
Ukáže vám, ako sa kedysi pripravovala osnova, napínala niť, a ako sa nitky premieňali na pevný celok. Budete môcť obdivovať nielen hotové výrobky, ale aj proces ich tvorby.
Príďte sa dotknúť histórie, pochopiť pomalosť tkania a možno si aj odniesť vlastný, ručne tkaný kúsok domov.
Informácie:
weidlichova@kdah.sk
0905 842 696
