Domov Zima

Nenáročný okruh pozvoľna stúpajúci od bezplatného parkoviska pri futbalovom ihrisku medzi obcami Smrečany a Žiar. Dostanete sa sem po odbočení vľavo na konci obce Smrečany. Okruh vás v jeho hornej časti privedie do blízkosti lyžiarskeho strediska Žiar-Dolinky, kde môžete pokračovať na okruh “Okolo Kyslej vody”. Pre nenáročný zjazd späť do Smrečian sa môžete vybrať druhou stranou okruhu.

Aktivita je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Pavčina Lehota pripravuje trate už niekoľko rokov. Obec je zo všetkých strán obklopená lúkami, čo umožňuje realizovať úpravu zaujímavých okruhov. Od najľahšieho pre začínajúcich bežkárov a rodiny s deťmi až po dlhý okruh okolo celej obce, na ktorom si dosýta užijú aj výkonnostne orientovaní bežkári. Trate sú pripravované výlučne na prírodnom snehu. O stopy sa stará obec. Najlepší nástup na bežkárske trasy s parkovaním je pri lyžiarskom stredisku Žiarce, kde je aj možnosť občerstvenia po dni strávenom v stope.

Okruh nadväzuje na predchádzajúce dva a dopĺňa ich o zaujímavý úsek okolo chránenej oblasti Jelšie.

Aktivita je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Pavčina Lehota pripravuje trate už niekoľko rokov. Obec je zo všetkých strán obklopená lúkami, čo umožňuje realizovať úpravu zaujímavých okruhov. Od najľahšieho pre začínajúcich bežkárov a rodiny s deťmi až po dlhý okruh okolo celej obce, na ktorom si dosýta užijú aj výkonnostne orientovaní bežkári. Trate sú pripravované výlučne na prírodnom snehu. O stopy sa stará obec. Najlepší nástup na bežkárske trasy s parkovaním je pri lyžiarskom stredisku Žiarce, kde je aj možnosť občerstvenia po dni strávenom v stope.

Nenáročný okruh situovaný v juhovýchodnej časti obce.

Aktivita je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Trasa sa tiahne pozdĺž cyklochodníka popri rieke Váh. Ideálnym nástupným miestom je Nábrežie Janka Kráľa. Auto môžete bezplatne odstaviť pri krytej plavárni, pri zimnom štadióne alebo v blízkosti penziónu Lodenica, ktorý môžeme považovať za východiskový bod trasy.

Vzhľadom na multifunkčné využitie cyklochodníka je na trati značné množstvo chodcov, čo nepriaznivo vplýva na kvalitu stopy. Vzhľadom na menšiu šírku je trať upravovaná len skútrom a je vhodnejšia pre klasickú techniku bežkovania. Trasa v blízkosti Iľanovského mosta, necelý kilometer po jej začiatku, križuje cestu. V tomto mieste sa netreba otočiť, ale po vyzutí lyží a prenesení ich cez cestu je možné pokračovať ďalej až do Okoličného.

Úpravu trasy zabezpečuje Združenie športových klubov Jasná LM za podpory mesta Liptovský Mikuláš.

Aktivita je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Znovuotvorenie lyžiarskeho strediska Podbreziny so sebou prináša možnosť úpravy tratí na Háji s podporou snežného pásového vozidla (ratraku) a umelého zasnežovania.

V prípade výnimočných snehových podmienok je možná úprava trasy z Hája až do Žiarskej doliny. Prepojením týchto dvoch oblastí bežeckého lyžovania môže vzniknúť trasa dlhá až 12 km v jednom smere, s predĺžením na Žiarsku chatu ešte o 5 km viac.

Plánovaná trasa začína pri parkovisku na Háji – Nicovom a tiahne sa smerom k hornej stanici lyžiarskeho vleku. Tu sa trasa otáča a pozvoľným klesaním nás dostane do blízkosti križovatky na Smrečany. Odtiaľ trasa opäť stúpa v línií cesty generála Kunu k hlavnému parkovisku.

Trasa ponúka nádherné výhľady na Liptovskú kotlinu. Len pár metrov od hornej stanice lyžiarskeho vleku sa nachádza pamätník obetiam bojov počas 2. svetovej vojny. Bežkovanie na Háji umožňuje spojiť šport s poznávaním histórie nášho územia. Úpravu trasy zabezpečuje Združenie športových klubov Jasná LM za podpory mesta Liptovský Mikuláš.

Aktivita je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Len 3 km od mesta Ružomberok v obci Liptovská Štiavnica nájdete kvalitne upravené trate pre bežkárov. Východiskový aj koncový bod sa nachádza cca 800 metrov nad koncom obce v blízkosti turisticky a krajinársky zaujímavého útvaru “Lúčny hríb” pri turistickom prístrešku v ústí Zemianskej doliny s možnosťou pohodlného parkovania.

V obci Liptovská Štiavnica je možné požičať si bežkársku výstroj v požičovni ALGY SPORT, kde je možné si dohodnúť aj inštruktora, ktorý vám ukáže základy správneho bežkovania.

Aktivita je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Trate sa nachádzajú 200 metrov nad koncom obce smerom na Železnô. Parkovanie je možné hneď pri hlavnej ceste na odbočke k prírodnej pamiatke “Meandre Lúžňanky”. Bežkárska trať začína bezprostredne pri meandroch. Na začiatku míňa novopostavenú rozhľadňu, z ktorej môžete vidieť tento zázrak prírody ako na dlani. Meandre budia dojem, že voda tečie do kopca čo robí túto lokalitu raritou a malá zastávka sa určite oplatí.

Trať následne pozvoľna stúpa v koridore starej cesty smerom pod sedlo Prievalec, kde dosahuje stúpanie svoj vrchol a stáča sa na príjemnú zvážnicu vedúcu k poľovníckej chatke. Tento úsek vedie z časti lesom a ponúka pekné výhľady na dolinu s obcou Liptovská Lúžna a tiež protiľahlý hrebeň Nízkych Tatier. Pri zjazde späť je potrebné prispôsobiť rýchlosť stavu snehu, od ktorého závisí aj samotná náročnosť trasy. Pri dobrých podmienkach ju zvládne aj začiatočník, no pri tvrdom podklade sa zjazd stáva adrenalínovým zážitkom.

Trať je upravovaná dobrovoľníkmi z ŠKC Liptovská Lúžna s podporou samosprávy.

Aktivita je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Jasná je v ostatných desaťročiach známa svojimi možnosťami pre zjazdové lyžovanie. V minulosti to však nebolo až tak jednostranné. Mnohí z nás netušia, že v Demänovskej doline sa okrem zjazdových tratí budovali aj bežecké pretekárske trate s parametrami na medzinárodné preteky. V pláne bol aj rozsiahlejší aj športový areál so

skokanskými mostíkmi z čoho nakoniec pre nesúhlas ochranárov zišlo. Bežkovanie sa na dlhé roky v Jasnej utlmilo. Posun nastal nedávno, kedy sa popri výstavbe zasnežovacích nádrží v lokalite Zadné Vody upravili terény aj pre úpravu tratí na bežky.

Trate sú pripravované výlučne na prírodnom snehu. Vzhľadom na nadmorskú výšku nad 1 200m n.m. predpokladáme relatívne vysokú garanciu dostatku snehu a tým aj využiteľnosť pripravených trás. O stopy sa stará lyžiarske stredisko Jasná, čím zvyšuje spektrum služieb ponúkaných návštevníkom.

Odporúčaný nástup na bežkárske trasy s parkovaním je na ceste oproti Hotelu Sorea Marmot. Aj keď niektoré zákruty preveria techniku bežkovania sú to trasy vhodné aj pre rodiny s deťmi.

Vyskúšajte aj iné okruhy v areáli Jasná Zadné vody:

Turistický okruh

viac informácií TU

Chaletová spojka

Trasa pre prístup k okruhom z lokality Otupné ponad chalety TMR. K začiatku spojky sa dá dostať po zjazdových trasách, ktoré nie sú v ich spodných dojazdových častiach príliš strmé. Zaujímavosťou je zima 2020, kedy boli počas lockdownu natiahnuté stopy aj po zjazdovkách Biela Púť, Lutonského traverze a spodnej časti zjazdovky Chaletová. Práve tieto zjazdovky môžu poslúžiť bežkárom ako prístup k okruhom.

Aktivita je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Prevádzkovateľ rezortu sľubuje trvalo osvetlený, umelo zasnežovaný a denne upravovaný okruh v spodnej časti lyžiarskeho vleku hneď pri parkovisku. Jeho dĺžka je približne 200 metrov. Ako jediná trasa na Liptove je povinne spoplatnená sumou 4 € na osobu. Cena sa môže zmeniť a preto si pozrite aktuálny cenník stránky Demänová rezort. Táto trať je navyše napojená na okolité okruhy, ktorých dĺžka a náročnosť závisí od snehových podmienok. Máte možnosť ísť aj druhým okruhom, ktorého gpx stiahnete TU.

Okruhy začínajú hneď pri malom okruhu, vedú popri ceste smerom do Jasnej a následne stúpajú nad obec Ploštín na rovnomenný kopec. Hrebeňová časť ponúka príjemné výhľady predovšetkým pri západe slnka.

Aktivita je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Uzávera: skialpinistická sezóna trvá 15.12. – 30.4.

Najlepšie obdobie: január – marec

Potrebné vybavenie: lavínová výbava

Popis trasy

Začiatok a koniec sú v obci Liptovské Revúce. Ide o technicky menej náročnú trasu na jeden z najvyšších vrcholov Veľkej Fatry – Krížnu. Táto trasa je menej navštevovaná a na Krížnu sa častejšie chodí z Rybieho alebo z Tureckej. To ale môže byť výhodou pre tých, ktorí sa davom turistov radšej vyhýbajú. Názov nášmu cieľu (Krížnej) dokonale sedí pretože sa na jej vrchol dá dostať z viacerých strán, križuje sa tu viacero turistických chodníkov v lete, a vedie sem dokonca aj cyklotrasa.

Z pohľadu skialpinizmu je veľmi obľúbená, hlavne pre jej široké a hladké trávnaté pláne. Stačí  iba pár desiatok centimetrov snehu, aby sa tu dalo výborne zalyžovať. Miernou nevýhodou sa javí relatívne nízka nadmorská výška, čo spôsobuje, že pri slabších zimách je v tejto oblasti sezóna výrazne kratšia ako napríklad vo Vysokých Tatrách. Medzi nevýhody tiež patrí, že trasa začína relatívne nízko vo výške iba 735 m n.m. kde sneh vydrží oveľa kratšie. Odporúčame preto sledovať aktuálne snehové podmienky a v neposlednom rade aj lavínovú situáciu. Napriek tomu, že ide o nižšie hory, aj tu môžu hroziť lavíny, hlavne v najstrmších kotloch okolo vrcholu Krížnej. V minulosti sa tu bohužiaľ vyskytli aj smrteľné lavínové nehody. Vzhľadom na dĺžku trasy je potrebné tiež spomenúť nutnosť dobrej fyzickej kondície.

Výstup

V úvode mierne stúpame po lesnej ceste Suchou dolinou popri horárni Hajabačka. Cesta sa po čase mení na chodník, ktorý sa postupne zužuje. Nad hornou hranicou lesa sa trasa vedie ku salašu Pod Ostredkom. Po úseku cez Dlhý grúň sa trasa napojí na červený hrebeňových chodník až na vrchol Krížnej. Práve tento posledný úsek môže byť veľmi veterný a povrch často vyfúkaný až do trávy. Vrchol Krížnej je veľmi veterné miesto, takže je vždy nutné pribaliť si vetruodolné oblečenie. Samotný vrchol je pre verejnosť neprístupný, pretože sa na ňom nachádza objekt Ministerstva obrany, ktorý je oplotený a uzavretý. Napriek tomu poskytuje aspoň miernu ochranu pred vetrom.

Zjazd

Zjazd poskytuje viacero variant. Prvá je totožná s výstupovom cestou cez Dlhý grúň. Ďalšou možnosťou je zjazd priamo z vrcholu nadol do Suchej doliny, táto voľba je lákavejšia, keďže ide o širokú pláň so slušným sklonom, treba tu však dávať pozor na možné lavíny (a teda pred túrou sa oboznámiť s lavínovou situáciu na www.hzs.sk).

Zaujímavosti na trase

Mimo trasy je dostupná Ferrata Dve veže (Náučný chodník a zaistená cesta ferrata sa môže využívať v období od 15.6. do 31.1.bežného roka. Pohyb je povolený v dennej dobe od hodiny po východe slnka do hodiny pred západom slnka)

Dostupnosť a možnosti parkovania

Autobusom: zastávka Vyšná Revúca prímestského autobusu z Ružomberka

Autom: Priamo z obce Liptovské Revúce, časť Vyšná Revúca

Možnosti občerstvenia po ceste

Nie sú, odporúčame pribaliť si vlastné občerstvenie.

Možnosti ubytovania po ceste

Ubytovanie v súkromí v obci Liptovské Revúce – ubytovacie portály.

Poznámky a tipy

+

príjemná, mierna túra

vhodná aj pre začiatočníkov, no s dobrou kondíciou

nižšia návštevnosť v porovnaní s inými túrami

nízka nadmorská výška

potreba vhodných snehových podmienok

dlhý nástup dolinou

Uzávera: skialpinistická sezóna trvá 15.12. – 30.4.

Najlepšie obdobie: február až apríl

Potrebné vybavenie: lavínová výbava, mačky a cepín

Popis trasy

Dereše sa nachádzajú v najvyššie položenej časti hrebeňa Nízkych Tatier. Ako jeden z mála nízkotatranských vrcholov dosahujú výšku 2000 m. Samotná trasa je smerom nahor spočiatku mierna, no jej záverečná pasáž prechádza strmým a uzkym žľabom, preto je potrebné ovládať pohyb na mačkách a používanie cepínu. Väčšina trasy je orientovaná severne, takže v tejto oblasti v zimných mesiacoch takmer vôbec nesvieti slnko. Často je tu preto možné naďabiť na prachový sneh, aj keď v iných častiach doliny je už premenený slnečnými lúčmi. Takéto tienisté a strmé svahy však môžu byť veľmi nebezpečné, hlavne v období decembra a januára, keď na ne ešte lúče slnka nedosiahnu, a tým pádom nie je možná stabilizácia snehu a práve tu sa môžu tvoriť nestabilné vrstvy snehu. Vzhľadom na sklon svahu nad 35° je potrebné sledovať aktuálne podmienky a vývoj lavínovej situácie. Okrem lavínovej situácie je potrebné brať do úvahy aj na ďalších ľudí pohybujúcich sa v tejto lokalite, keďže oblasť Derešov je veľmi populárna lokalita pre freeriderov, ktorí sa sem často vyberajú zhora vďaka blízkej lanovke na Chopok.

Výstup

Trasa začína priamo v lyžiarskom stredisku Jasná od hotela Pošta. Mierne stúpanie vedie prvých niekoľko kilometrov lyžiarskou zjazdovkou na Brhliská (1423 mn.m.). Pri pohybe po zjazdovkách odporúčame postupovať zoradení za sebou (nie vedľa seba) a rešpektovať lyžiarov, ktorí sa pohybujú po zjazdovkách. Pri hornej stanici lanovky na Brhliskách sa trasa dostáva do voľného terénu a kopíruje trasu dnes už nefunkčného vleku do Derešského kotla. Tu už stopa naberie na sklone a v tomto úseku sa počas zimnej sezóny často nachádzajú vyjazdené snehové bubny. V týchto miestach je ale ešte stále možné postupovať na pásoch. Po zhruba 800 metroch sa trasa dostane nad pásmo kosodreviny, naskytnú sa výhľady na hlavný Derešský kotol a z tohto miesta je už viditeľný aj najvyšší bod trasy. Po dosiahnutí posledného stožiara vleku trasa odbočí mierne doprava a najvýraznejším žľabom pokračuje priamo nahor až pod vrchol Derešov. V týchto miestach je už nutné pripevniť lyže na batoh a postupovať buď pešo alebo v prípade tvrdého povrchu snehu na mačkách. Pozor na preveje tesne pod hrebeňom! V prípade priaznivého počasia sú z vrcholu  pekné výhľady všade navôkol. Odporúčame tiež sledovať okolitých lyžiarov, pretože žlaby z Derešov sú v prípade dobrých snehových podmienok veľmi navštevované!

Zjazd

Zjazd má niekoľko variant. Zjazd žľabom si vyžaduje pokročilé znalosti jazdy vo voľnom teréne vzhľadom na jeho sklon. Veľmi dôležité je však sledovať podmienky, pretože tu aj na jar môže byť sneh veľmi tvrdý, často treba čakať až do poobedia, aby povrch zmäkol a tak bolo možné si tak lyžovačku. Slabší lyžiari môžu pokračovať až na vrchol Chopku a zlyžovať nadol po upravenej zjazdovke, prípadne si vybrať nejaký kratší a širší žlab.

Zaujímavosti na trase

Vrbické pleso, ktoré je ľadovcového charakteru a zároveň najväčšie prirodzené jazero v Nízkych Tatrách.

Dostupnosť a možnosti parkovania

Autobusom: Zastávka v Demänovskej doline, skibus vás privezie až na zastávku pri hoteli Grand

Autom: Platené parkoviská s obmedzenou kapacitou, priamo na začiatku trasy. V hlavnej sezóne si odporúčame privstať, aby ste vyhli zápcham a našli miesto na parkovanie.

Možnosti občerstvenia po ceste

Bufet Bernardino priamo na zjazdovke (Brhliská)

Možnosti ubytovania v okolí

Sú naozaj rôznorodé a bohaté, najbližšie sú hotel Liptov, Grand, Marmot, Koliba Jasná, Mikulášska chata, ale aj okolie Demänovskej doliny či Liptovského Mikuláša.

Poznámky a tipy

+

exponovaný, ťažký zjazd

vďaka strmému výstupu sa ocitnete na hrebeni pomerne rýchlo

sneh sa tu drží do neskorej jari

výhľady v prípade priaznivého počasia

v zime často lavinózny

často navštevovaný

pri severozápadnom prúdení majú žľaby nedostatok snehu

Uzávera: skialpinistická sezóna trvá 15.12. – 30.4.

Najlepšie obdobie: jar (december, apríl)

Popis trasy

Nejde o štandardnú skialpinistickú túru, keďže začiatok a koniec sa nenachádzajú na rovnakom mieste. Štart je na Čertovici a cieľ na Chopku. Pri plánovaní túry treba myslieť na to, že je tomu potrebné prispôsobiť logistiku. To znamená buď využiť autobus alebo jedno auto pristaviť v Jasnej a druhým sa dostať na Čertovicu, resp. si zabezpečiť odvoz.

V prípade tejto trasy ide o prechod najvyššie položenej časti Nízkych Tatier. Nenachádzajú sa tu síce žiadne dlhé zjazdy, ale o to krajšie sú výhľady na obe strany hrebeňa. Na severe je to pohľad na Vysoké a Západné Tatry, na juhu zase nižšie vrcholy Slovenského Rudohoria a hlavne Veporských vrchov. Čo sa týka lavín, hrebeň je relatívne bezpečný, no riziko netreba podceňovať hlavne pri traverzoch niektorých svahoch v okolí Ďumbiera. Okrem lavín môže byť hrebeň niekedy vyfúkaný od vetra až na tvrdý ľadový podklad. Vtedy treba mať so sebou aj zimnú horolezeckú výstroj ako mačky a cepín. Odporúčame si preto vždy pred túrou pozrieť aktuálne výstrahy na stránke hzs.sk.  Samotná trasa nie je veľmi technicky náročná, no netreba podceniť jej dĺžku 13,5 km (spolu so zjazdom do Jasnej až cca 19 km) a prevýšenie viac ako 1200 m. Ideálne je absolvovať ju na jar, keď už vládne teplejšie počasie a dlhšie dni, tým pádom je aj pobyt na hrebeni oveľa príjemnejší.

Výstup

Trasa sa začína v sedle Čertovica a vedie po trase červeného značkovaného chodníka. Najviac výškových metrov nastúpame hneď na začiatku, pri výstupe popri lyžiarskom vleku. Nad ním ďalej pokračujúc po hrebeni cez Rovienky a Lajštroch je už skon miernejší. Tu sa už objavia výhľady na obe strany hrebeňa. Ďalej vedie trasa cez Kumštové sedlo, cez Králičku na Chatu M.R. Štefánika, kde funguje celoročná prevádzka a je možné doplniť zásoby tekutín a jedla. Tiež je tu dostupná možnosť ubytovania, cez víkendy však odporúčame ubytovanie rezervovať vopred. Od chaty nasledujú dve možnosti postupu. Ak máte dostatok času a dobrú kondíciu odporúčame pokračovať priamo na vrchol Ďumbiera – najvyššieho kopca Nízkych Tatier. Výhodou zimnej trasy je fakt, že vedie k vrcholu priamejšie ako letná trasa po turistických značkách. Navyše zimná trasa je v letnom období z dôvodu ochrany prírody uzavretá.

Druhá možnosť je pokračovať červeným chodníkom rovno traverzom do Krúpovho sedla. V prípade problémov alebo zlého počasia je možné trasu z tohto sedla skrátiť smerom do Širokej doliny a následne cez zjazdovku Turistická zlyžovať smerom na Záhradky v Demänovskej doline.

Ak sa však rozhodnete pokračovať ďalej, čaká vás už iba relatívne mierne stúpanie v dĺžke 3,5 km, ktoré vás dovedie ku Kamennej chate, ktorá je svojou atmosférou naozaj vhodným miestom na oddych a doplnenie energie. Odtiaľ je to už iba pár metrov ku hornej stanici lanovky na Chopku.

Zjazd

Zjazd ponúka viaceré varianty. Môžete využiť zjazdovky, nezabudnite si však dávať pozor na otváracie hodiny, pretože vo večerných hodinách sú uzatvorené, keďže ich upravujú ratraky.

Ďalšou možnosťou je zjazdiť Lukovský, prípadne Derešský kotol exponovanými strmými žľabmi, tu je ale potrebné dobre ovládať techniku lyžovania mimo upravených zjazdoviek.

Zaujímavosti na trase

Pamätník SNP pri chate M.R. Štefánika

Je najvyššie položeným pamätníkom pripomínajúcim boje v Slovenskom národnom povstaní a pri oslobodzovaní Slovenska od fašizmu.

Dostupnosť a možnosti parkovania

Autobusom:

smer Čertovica: prímestské autobusy Zastávka na Čertovici (linka Liptovský Mikuláš – Brezno),

smer Liptovský Mikuláš: skibusy z Demänovskej doliny, resp. prímestské autobusy

 

Autom:

Čertovica: Platené parkoviská s obmedzenou kapacitou pri lyžiarskom stredisku

Jasná: Platené parkoviská s obmedzenou kapacitou priamo na začiatku trasy

Možnosti občerstvenia po ceste

Chata M.R. Štefánika, Kamenná chata na Chopku, bufety popri zjazdovkách v lyžiarskom stredisku

Možnosti ubytovania v okolí

Chata M.R. Štefánika, Kamenná chata na Chopku – vzhľadom na obľúbenosť týchto chát odporúčame rezerváciu uskutočniť s časovým predstihom

Poznámky a tipy autorov

+

hrebeňová túra s množstvom meniacich sa výhľadov

sneh sa tu drží do neskorej jari

v cca polovici trasy sa nachádza chata, ktorá je vhodná na ubytovanie prípadne občerstvenie

zložitejšia logistika plánovania, keďže túra končí na inom mieste ako začína

Zimné lezenie

Kým južné svahy Ďumbiera pôsobia miernym dojmom, tie severné sú charakteristické strmými žulovými zrázmi, ktoré sú v období zimy obľúbené u horolezcov. Nachádzajú sa tam aj leziteľné ľady. Na lezenie v zime sa vzťahuje i výnimka udelená správou národného parku. Odporúčame však dohľadať si jej presnú platnosť.

Uzávera: skialpinistická sezóna trvá 15.12. – 30.4.

Najlepšie obdobie: december až apríl

Potrebné vybavenie: lavínová výbava, mačky a cepín

Popis trasy

Chopok je tretím najvyšším kopcom Nízkych Tatier. Táto trasa na jeho vrchol ideálnym spestrením v prípade, keď sa chce turista pozrieť aj do voľného terénu mimo rušných zjazdoviek, no zároveň využiť infraštruktúru vybudovanú v Demänovskej doline (chaty, bufety, parkovanie). Výhodou je aj to, že si už počas výstupu môžete skontrolovať aktuálne snehové podmienky a lavínovú situáciu ešte predtým, ako sa pustíte do strmých žľabov.

Keďže časť trasy prechádza práve jedným zo žľabov, je potrebné v prípade tvrdého povrchu snehu ovládať pohyb na mačkách a používanie cepínu. Aj napriek tomu, že sa trasa nachádza na severnej strane pohoria, hlavne v ranných hodinách tu pri bezoblačnom počasí príjemne  svieti slnko, pretože celý Lukovský kotol je otvorený práve na východnú stranu. Zaujímavý je tiež fakt, že sa tu často stretnete s lepšími snehovými podmienkami ako napríklad vo vedľajšom Derešskom kotli, keďže aj pri severozápadnom prúdení tu sneh pribúda. To je na jednej strane výhoda, no na druhej strane môže práve takéto prúdenie vytvárať nebezpečné preveje alebo snehové dosky. Vzhľadom na sklon, hlavne v žľaboch, treba vždy sledovať aktuálne podmienky a vývoj lavínovej situácie na stránke hzs.sk.

Okrem lavínovej situácie je potrebné sledovať aj pohyb iných ľudí v teréne, keďže táto lokalita je často cieľom aj pre freeriderov, pre ktorých je tiež ľahko dostupná vďaka lanovke na Chopok.

 

Výstup

Trasa začína priamo v stredisku Jasná – Záhradky. Mierne stúpanie, prvých niekoľko kilometrov vedie lyžiarskou zjazdovkou – Turistická. Pri pohybe po zjazdovkách odporúčame postupovať zoradení za sebou (nie vedľa seba) a rešpektovať lyžiarov, ktorí sa pohybujú po zjazdovkách. Pri turistickom rázcestníku “Pekná vyhliadka” sa trasa pripojí na červený turistický chodník. Z neho však treba po cca 600 metroch odbočiť vpravo a potom popri polome ďalej v smer do Lukovského kotla.

Častokrát sa tu môžete stretnúť s lyžiarskymi stopami, ktoré vás môžu usmerniť. Je to však miesto najnáročnejšie na orientáciu. Po pravej strane sa neskôr objavia žľaby  Konského grúňa, ktoré sú tiež obľúbené a často lyžované.

Trasa pokračuje nad pásmo lesa, kde sa vám už naskytne pohľad na celý Lukovský kotol a aj vrchol Chopku. Odtiaľto je na výstup možných viacero variánt. Najpriamejšia vedie takzvaným Meteorologickým žľabom, no ten je dosť dlhý, úzky a strmý. Z hľadiska výstupu je výhodnejší najširší zo žlabov, takzvaný Školský, ktorý je zároveň najkratší a tiež čo sa týka sklonu najmiernejší. Je preto jednoduchšie vyhnúť sa kolízii s prípadnými lyžiarmi smerujúcimi zhora nadol a zároveň menší sklon znamená i menšie ohrozenie lavínami. Samozrejme ale odporúčame venovať dostatočnú pozornosť aktuálnej poveternostnej a lavínovej situácii, pretože aj tento žlab môže byť lavinózny. Po prekonaní žlabu zostáva už len cca 200 výškových metrov na vrchol Chopku po zjazdovke. Pred zjazdom sa odporúčame občerstviť na turistami a lyžiarmi obľúbenej Kamennej chate, prípadne vystúpiť aj na samotný vrchol Chopku (2024 m n.m.), kde však zväčša nie sú vhodné podmienky na zjazd vzhľadom na veľké skalné bloky.

Zjazd

Zjazd má niekoľko variant. Slabší lyžiari môžu využiť zjazdovky. Tých, ktorých láka zjazd voľným terénom sú v prípade bezpečných podmienok k dispozícii žľaby, ktoré sú súčasťou Freeridovej zóny.

 

Meteorologický žľab

Ide o severne orientovaný žľab. Slnko tu teda takmer vôbec nesvieti a často je výrazne tvrdší ako ostatné východne orientované žľaby. Zjazd týmto žľabom si vyžaduje už pokročilé znalosti jazdy vo voľnom teréne vzhľadom na jeho sklon a dĺžku. Veľmi dôležité je sledovať aktuálne podmienky.

 

Školský žľab

Do tohto žľabu svieti slnko ako prvé pretože má východnú orientáciu. Z hľadiska zjazdu je najširší, najkratší a má najmiernejší sklon, preto sa volá Školský. Z hľadiska obtiažnosti najľahší, avšak aj napriek tomu treba brať do úvahy riziko lavín pri zjazde.

Ostatné

Hlavne v jarnom období, keď sa už sneh začína topiť, sa na dne Lukovského kotla nachádza malé, ale veľmi fotogenické pleso.

Dostupnosť a možnosti parkovania

Autobusom: Zastávka v Demänovskej doline, skibus vás privezie až na zastávku Záhradky

Autom: Platené parkoviská s obmedzenou kapacitou, priamo na začiatku trasy. V hlavnej sezóne si odporúčame privstať, aby ste vyhli zápcham a našli miesto na parkovanie.

Možnosti občerstvenia po ceste

Kamenná chata, reštaurácia Rotunda

Možnosti ubytovania v okolí

Sú naozaj rôznorodé, výber je bohatý, najbližšie sú hotel Liptov, Grand, Marmot, koliba Jasná, Mikulášska chata, ale aj okolie Demänovskej doliny či Liptovského Mikuláša

Poznámky a tipy autorov

+

sneh sa tu drží do neskorej jari

za pomerme krátky čas na vieme dostať na hrebeň

infraštruktúra

v zime môžu byť žľaby lavinózne, pretože pri severozápadnom prúdení majú dostatok snehu

Uzávera: skialpinistická sezóna trvá 15.12. – 30.4.

Najlepšie obdobie: december až apríl

Popis trasy

Príjemná, rýchla a nenáročná túra vhodná aj pre začiatočníkov (menej kondične zdatných), či tých, ktorí sa so skialpinizmom len zoznamujú a radi by zakúsili pohyb v teréne mimo zjazdovky. Je výhodná aj v prípade, ak máte málo času. Na jej absolvovanie stačí pár hodín a dá sa stihnúť aj za jedno doobedie či poobedie. Nie je technicky náročná, pre výstup nie sú potrebné horolezecké mačky ani cepín.

Cieľ trasy Lajštroch je výrazný kupolovitý hôľnatý vrch na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier na severozápad od Čertovice. Jeho vrchol dosahuje výšku 1602 m n.m.

Výhľad z vrchu na sever a západ zakrývajú vyššie hrebene, ale na juh a východ je výhľad otvorený. Môžeme sa pokochať výhľadom na oblasť Čierneho Váhu s Veľkým bokom a Veľkou Vápenicou až po Kráľovu hoľu.

Výstup

Trasa sa začína v sedle Čertovica a vedie po trase červeného značkovaného chodníka. Najviac výškových metrov nastúpame hneď v úvode, pri výstupe popri lyžiarskom vleku. Nad vlekom ďalej po hrebeni je sklon už o dosť miernejší. Tu sa už objavia výhľady na obe strany hrebeňa a stúpanie je príjemnejšie.

Zjazd

Keďže ide o zjazd vo voľnom teréne, lyžovať je potrebné mať základné znalosti lyžiarskej techniky. Nejde však o náročný zjazd a povaha terénu poskytuje dostatok možností pre zastavenie sa a oddych počas neho. Terén nie je z hľadiska lavín nebezpečný, preto je táto túra, spolu so zjazdom ideálna aj v prípade, keď výdatnejšie nasneží.

Ostatné

Výskyt rôznych rúd viedol v minulosti k intenzívnej baníckej činnosti aj na území vrchu Lajštroch ako aj v celej oblasti.

Dostupnosť a možnosti parkovania

Autobusom: Autobusové linky majú zastávku prakticky priamo na začiatku túry (linka Liptovský Mikuláš – Brezno)

Autom: Na Čertovici nájdete platené parkoviská s obmedzenou kapacitou pri lyžiarskom stredisku.

Možnosti občerstvenia po ceste

Motorest SKI Čertovica

Možnosti ubytovania po ceste

Domček HS na Čertovici, Motorest SKI Čertovica

Poznámky a tipy

+

ideálna túra pri krátkosti času, ako aj pre začiatočníkov

po jasnej noci vyskúšajte Lajštroch krátko po východe slnka,

pokoj naokolo a výhľady stoja za to

parkovanie po naplnení kapacity parkovísk

 

Uzávera: skialpinistická sezóna trvá 15.12. – 30.4.

Najlepšie obdobie: december až apríl

Popis trasy

Túra vhodná za zlého počasia, alebo pri veľkom lavínovom nebezpečenstve. Veľká časť vedie v lesnom poraste, takže je chránená pred vetrom. Veterný môže byť ale jej posledný úsek už nad pásmom lesa. Technicky je to nenáročná túra, často tu nájdete prešľapanú stopu, čiže je vhodná aj pre začiatočníkov. Skon je v celej trase relatívne mierny a teda je vhodná aj pre skialpinistov so slabšou kondíciou. Počas túry narazíte na viacero miest, z ktorých sa dá vrátiť späť do strediska. Výhodou je, že sa dá absolvovať aj pri slabších snehových podmienkach.

Výstup

Túra začína pri Mikulášskej chate (1113 m n.m.). Vedie po trase žltého značkovaného chodníka popri hotely Marmot. Ďalej pokračuje dolinou Zadnej vody. Spočiatku široká lesná cesta niekedy upravovaná ako bežkárske trate sa postupne zužuje a na viacerých miestach prekonáva menšie potoky. Na križovatke turistických chodníkov Tri vody trasa odbočuje vľavo a pokračuje po červenej značke traverzom smerom k hornej stanici lanovky Brhliská. V prípade že už nechcete pokračovať ďalej, je možné túru skrátiť a zlyžovať po zjazdovke Vrbická (10). My ale odporúčame pokračovať ďalej po trase červeného chodníka na rázcestie Pod Orlou skalou (1475 mn.m.). V tejto časti les redne a objavuje sa aj kosodrevina. Posledný úsek po Lukovou vedie serpentínami chodníka stále v miernom sklone. V cieli našej trasy na Lukovej sa nachádza viacero budov, ktoré môžu veľmi dobre poslúžiť ako ochrana pred vetrom a výhodné miesto na odlepenie pásov či oddych.

Zjazd

Zjazd má viacero variant. Jedna z nich je zlyžovať späť po tej istej trase na Brhliská a ďalej po  zjazdovke Vrbická (10). Druhou možnosťou je pustiť sa zjazdovkou Spravodlivá, ktorá nie je upravovaná ratrakmi a často sa počas zimy vytvoria unikátne bubny. Jazda v bubnoch ale nie je vhodná pre začínajúcich lyžiarov. Odporúčame sledovať aj ostatných lyžiarov, ktorí sa sem môžu vybrať zo strediska. Hlavne po silnom snežení s prachovým snehom je práve táto lokalita veľkým lákadlom pre freeriderov. Poslednou možnosťou je zjazdovka Majstrovská (7). Nie vždy je však dostatočne zasnežená, preto odporúčame sledovať aktuálne snehové podmienky v stredisku.

Zaujímavosti na trase

Vrbické pleso, ktoré je ľadovcového charakteru a zároveň najväčšie prirodzené jazero v Nízkych Tatrách.

Dostupnosť a možnosti parkovania

Autobusom: Zastávka v Demänovskej doline, skibus vás privezie až na zastávku hotela Grand

Autom: Platené parkoviská s obmedzenou kapacitou, priamo na začiatku trasy

Možnosti občerstvenia po ceste

Bufet Bernardino priamo na zjazdovke (Brhliská), reštaurácia Restaurant von Roll (Luková)

Poznámky a tipy

+

príjemná nenáročná túra v prostredí s infraštruktúrou pre občerstvenie

bez lavínového ohrozenia

najmä v sezóne množstvo skialpinistov/lyžiarov s podobným plánom

Možnosti ubytovania v okolí

Sú naozaj rôznorodé a bohaté, najbližšie sú hotel Liptov, Grand, Marmot, koliba Jasná, Mikulášska chata, ale aj okolie Demänovskej doliny či Liptovského Mikuláša

Podrobný popis trasy

Vrch Šíp sa nachádza priamo nad sútokom riek Oravy a Váhu, medzi obcami Kraľovany a Ľubochňa, v Šípskej Fatre, ktorá v podstate spája Malú a Veľkú Fatru. Trasa začína v obci Stankovany, odkiaľ sa po zelenej značke asi za 30 min. dostanete do osady Podšíp, ktorá hneď na začiatku spestrí túru vďaka možnosti obzrieť si zachovalé drevenicie či využiť zastávku ako vhodné miesto na piknik. Z Podšípu pokračujete po žltej značke cez Zadný Šíp až na Šíp (1170 m n.m.). Na vrchole Šípu je umiestnený majestátny kríž a kochať sa môžete výhľadmi na Veľký Choč.

 

Územie Šípu s rozlohou 302 hektárov je z dôvodu výskytu vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov vyhlásené ako národná prírodná rezervácia.

Dostupnosť a parkovacie možnosti

Túra je ľahko dostupná autom, autobusom i vlakom. Parkovisko je v obci Stankovany pred Obecným úradom. Železničná zastávka Stankovany. Autobusová zastávka Stankovany, pri moste.

Možnosti ubytovania a stravovania

Občerstvenie a nápoje môžete zakúpiť v Krčme Stankovany.

Podrobný popis trasy

Na vrchol Radičiná sa vyberáte z Ružomberka, Rybárpole. Cez hospodársky les prichádzate na Dubovské lúky so starými senníkmi s pohľadom na majestátny Veľký Choč. Trasa pokračuje strmým stúpaním do lesa až do sedla na čistinku s ohniskom, odkiaľ to je už len kúsok na vrchol Radičiná (1127 m n.m.), ktorý ponúka výhľad z dreveného mostíka na Liptovskú Maru.

Na vrch Radičiná je možné sa dostať aj z opačnej strany, z obce Komjatná, časť Studničná.

Dostupnosť a parkovacie možnosti

Zaparkovať je možné v Ružomberku, Rybárpole i v Komjatnej. Trasa je dostupná aj autobusovou a vlakovou dopravou. Zastávka Ružomberok – Rybárpole.

Možnosti ubytovania a stravovania

Pred alebo po turistike sa môžete občerstviť v Ružomberku, kde je dostatok stravovacích možností.

Podrobný popis trasy

Trasa začína v obci Partizánska Ľupča, kedysi najstaršie banícke mesto na Liptove s ikonickým kostolom na námestí s meštianskymi domami. Žltá značka vás vyvedie z dediny k smerovníku Biela Ľupča a vedie popri lúkach a oplotenému vodojemu, držíte sa vpravo a vchádzate do lesa. Pri smerovníku Rumanec je stôl s lavičkami, ideálny na občerstvovaciu pauzu. Trasa ponúka pekné výhľady na spodnú časť Liptovskej Mary, Západné Tatry a Chočské vrchy.  Pri pamätníku padlých vojakov odbočuje do lesa a napokon lúkou prichádzame na vrchol Prednej Magury, kde je zrekonštruovaný altánok.

Predná Magura (1171 m n. m.) ponúka parádny výhľad do Liptovskej kotliny, na blízku zalesnenú Ľupčiansku Maguru, hlavný hrebeň Nízkych Tatier či nízkotatranský Salatín. Ideálna trasa pre menšie deti či menej zdatných turistov.

Dostupnosť a parkovacie možnosti

Bezplatné parkovanie je možné v obci alebo pri spomínanom vodojeme. Trasa je dostupná aj autobusovou dopravou, k východiskovému bodu trasy vás dovezie prímestský autobus z Ružomberka alebo z Liptovského Mikuláša.

Možnosti ubytovania a stravovania

Na samotnej trase nie sú žiadne horské chaty. Ubytovacie zariadenia sa nachádzajú v obci Partizánska Ľupča, niekoľko kilometrov ďalej je rekreačný areál Železnô s ubytovacími možnosťami a príjemným bufetom a tiež obľúbená Chata Magurka, ktorá ponúka aj stravovacie možnosti.

Podrobný popis trasy:

Chabenec (1955 m n.m.), majestátny vrch na hrebeni Nízkych Tatier s výhľadmi na všetky strany. Trasa začína v osade Magurka, kde sa v minulosti dolovalo zlato. Okrem tohto vzácneho kovu sa v osade ťažilo aj striebro a antimón. O histórii baníctva sa dozviete aj vďaka náučnému chodníku Magurský zlatý chodník, ktorý bude určite baviť aj deti.

 

Trasa vedie po zelenej značke smerom k sedlu Ďurková, pri smerovníku Nad sedlom pokračujte po červenej značke cez Malý Chabenec až na vrchol Chabenec. Po užití si výhľadov sa vrátite po rovnakej trase do osady Magurka. Prípadne sa dá trasa predĺžiť so zastávkou na Útulni Ďurková, ktorá sa nachádza v blízkosti Chabenca a je obľúbenou zastávkou počas hrebeňovky Nízkych Tatier.

Dostupnosť a parkovacie možnosti:

Bezplatné parkovanie je možné v osade Magurka, no treba sa pripraviť na horší prístup do osady. Cesta je úzka a v zime často zľadovatená.

Možnosti ubytovania a stravovania

Obľúbená chata Magurka priamo v osade ponúka ubytovanie aj chutnú kuchyňu. Útočisko na prespatie ponúka aj Útulňa Ďurková, ktorú využívajú hojne turisti pri prechode hrebeňom Nízkych Tatier. Útulňa sa nachádza pod sedlom, takže treba zísť niekoľko výškových metrov z trasy, ale občerstvenie a atmosféra stojí za to. Niekoľko kilometrov ďalej je rekreačný areál Železnô s ubytovacími možnosťami a príjemným bufetom.

Pri potulkách po regióne Liptov odporúčame navštíviť aj podhorskú dedinku Liptovská Lúžna, ktorá sa nachádza v Nízkych Tatrách.  Keď prichádzate od obce Liptovská Osada, tak prejdete celou dedinou Liptovská Lúžna v smere na Železnô. Asi 500 m od konca obce sa po ľavej strane nachádza vyhliadková veža s unikátnym výhľadom. Veža je umiestnená len pár minút nenáročnej chôdze. Cesta k nej vedie lúkou a stále ponúka výhľady na Lúžanské Meandre s čistou, pomaly tečúcou vodou potoka Lúžňanka. Meandrovanie – kľukatenie vzniklo vplyvom nápadného zmiernnia spádu . Riečka vytvára dojem, že tečie hore kopcom. 

Najkrajšie obdobie na navštívenie tejto časti je marec až máj, avšak rozhľadňa je otvorená celoročne.

Vstup na rozhľadňu len na vlastné nebezpečie.

Vydajte sa na krátky náučný Chodník umelcov v prekrásnom prostredí Kúpeľov Lúčky. Vedie poza Kúpeľný hotel Choč, Dependance Liptov a Balneocentrum. Chodník je venovaný známym umelcom, ktorí v Lúčkach pôsobili.  Altánok je venovaný Milanovi Michalovi Harmincovi, známemu architektovi, ktorý naprojektoval Dependance Liptov, umelecké lavičky sú venované Tadeášovi Salvovi, známemu skladateľovi a rodákovi z Lúčok a Jožkovi Piťovi, jednému z najznámejších primášov Slovenska, ktorý na Lúčkach pravidelne hrával a zaslúžil sa o rozvoj slovenskej ľudovej hudby.

M. M. Harminc: bol jeden z najaktívnejších slovenských architektov, ktorý bol činný 65 rokov ( 1886 – 1951 ) . Naprojektoval vyše 300 budov po celej Európe, z toho 171 na Slovensku. Narodil sa 7.10.1869 v Srbsku. Roku 1886 odišiel do Budapešti, kde pracoval vo viacerých staviteľských firmách, až si v r.1897 založil vlastnú staviteľskú kanceláriu. Pred vojnou postavil v Budapešti asi 45 domov. Roku 1915 sa presťahoval s rodinou na Slovensko konkrétne do Liptovského sv. Mikuláša, kde si otvoril projekčnú a staviteľskú kanceláriu. S kúpeľmi Lúčky ho spája projektovanie budovy kúpeľného domu Liptov, ktorý bol kvôli vojne uvedený do prevádzky v r. 1946 s kapacitou 100 postelí. Zomrel v r. 1964 v Bratislave.

Dominik Ševc: Narodil sa (12.3.1895), žil a tvoril v Lúčkach, ktoré miloval . Zakladateľ Folklórnej skupiny Lúčan (v r. 2020 oslávila 80 rokov od svojho vzniku), prvý súbor pomenoval Choč. Krajčír, ktorý šil kroje pre súbor, choreograf tancov, skladateľ vinšov, dotvárateľ piesní, ochotnícky divadelník…60 rokov svojho života bytostne spojil s kultúrnym životom Lúčok, s túžbou uchovať tradície a poklady našich predkov. Pod jeho vedením súbor na cvičil husársky, regrútsky, palicový a šatôčkový tanec, svadobné pásmo, Priadky a nezabudnuteľnú Pltnicu, ktorej myšlienku prevzal aj SĽUK. V roku 1973 mu vtedajší minister kultúry udelil pamätnú medailu Folklórneho festivalu Východná.

Jožko Piťo: Narodený v r. 1800 v Tekovských Lúžanoch. Po 12-ročnom pôsobení v cisárskej armáde sa dostal do Liptovského Mikuláša. Tu sa
prvýkrát zoznámil so slovenskou ľudovou piesňou a ostal jej verný až do smrti (1886). Vytvoril si svoju vlastnú kapelu, ktorá hrávala zemanom z celého Slovenska. Takto sa dostal až do kúpeľov Lúčky, kde zabával hostí počas kúpeľnej sezóny. Jeho husľové majstrovstvo opísali mnohí slovenskí básnici a spisovatelia, ale najlepšie ho vystihol S.H.Vajanský vo svojej novele „Husľa“. Jožko Piťo prispel k posilneniu slovenského povedomia práve tým, že ľudovú pieseň pozdvihol na piedestál, ktorý jej právom patrí.

Andrej Plávka: Básnik narodený r. 1907 v rodine garbiara v neďalekej Liptovskej Sielnici. V rokoch 1949-1968 pracoval ako riaditeľ knižného vydavateľstva Tatran, v rokoch 1969-1982 bol predsedom Zväzu slovenských spisovateľov. Svoje prvé básnické dielo uverejnil v r.1922 v časopise Nový rod, neskôr publikoval v časopisoch Mladé Slovensko, Svojeť, Mladé prúdy, Elán, Slovenské pohľady a iné. Vo svojej tvorbe sa inšpiroval najmä staršou generáciou slovenských autorov – ako boli štúrovci a najmä P. O. Hviezdoslav. Keď L. Sielnicu zaplavili vody Liptovskej Mary, stali sa kúpele Lúčky miestom, kde každoročne trávil dovolenku a hľadal inšpiráciu pri písaní svojej poézie. Zomrel v r.1982 v Bratislave.

Tadeáš Salva: Hudobný skladateľ, pedagóg a výtvarník. Rodák z Lúčok (22.10.1937), od malička hudobne veľmi nadaný. Študoval hru na akordeóne, violončele a klavíri na Vyššej hudobnej škole v Žiline, neskôr na VŠMU pokračoval v štúdiu kompozície u A.Moyzesa a J. Cikkera v Bratislave, ako aj v Poľsku. Pôsobil ako vedúci Hudobnej redakcie košického rozhlasu, bol dramaturgom Hudobnej redakcie Československej televízie v Bratislave, dramaturgom v SĽUKu, pedagógom (docentom) na Katedre hudobnej výchovy na Pedagogickej fakulte v Nitre. V rokoch 1991-1995 pôsobil ako predseda Spolku slovenských skladateľov. Zomrel v r.1995 v Bratislave , pochovaný je v Lúčkach.

čítať viac skryť

Chodník predstavuje sieť lesných cestičiek, ktoré tvoria 2 základné okruhy:

Hubovský okruh je obojsmerným, peším chodníkom, ktorý je prístupný celý rok. Na trase sú miesta, kde si možno nabrať pitnú vodu. Vo vrcholovej oblasti (od sedla Poľana) nájdete prepojenie na modrú turistickú značku, alebo zostup z nad Hlbokou do Hubovej je prepojenie so žltou turistickou značkou.

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Hubová (Gombáš). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1425 v súvislosti z panstvom hradu Likava. Prví osadníci boli pastieri oviec- Zakladali prvé salaše, s čím súvisel rozvoj garbiarstva. Zo starších období sa dochovali dve drevenice, ktoré slúžili ako sypárne na obilie. V Bystrej doline sú zrúcaniny železnej hute, čo svedčí o kováčskom remesle a pravdepodobne aj o výskyte železnej rudy. Názov obce Gombáš (Gombak – Huba) bol v roku 1948 zmenený na Hubová. V roku 1951 sa od obce osamostatnila obec Ľubochňa. Neskorobarokový kostol sv. Kríža  je z 19. storočia. Lávkou cez Váh sa dá dostať na vlakovú stanicu v susednej obci Švošov.

Šípska Fatra. Podcelok Veľkej Fatry. Nachádza sa v severnej časti pohoria na rozhraní Liptova, Oravy a Turca. Šípsku Fatru rozdeľuje rieka Váh na dve časti. Až do roku 1978 bola súčasťou Chočských vrchov, pre väčšiu geologickú príbuznosť bola preradená do Veľkej Fatry. Z hľadiska ochrany prírody je časť Šípskej Fatry zahrnutá do NP Malá Fatra a časť do NP Veľká Fatra. Z povrchových krasových javov sú najčastejšie škrapy – ostrohranné výbežky vápencov, napr. na Šípe. Skupina závrtov, lievikovitých priehlbní priemeru 15 – 20 m sa nachádza v Žaškovskom sedle nad obcou Stankovany. Z jaskynných krasových foriem sú to menšie jaskyne vo vrcholových častiach príkrovových trosiek. Na úpätí skalných stien je možné nájsť drobnejšie jaskyne a previsy vytvorené mrazovým zvetrávaním, napr. jaskyňa na Šípe, abri v Okrúhlej skale (Jánošíkov stôl), viacero jaskýň v Hrdoši (najdlhšia 120 m, v SV výbežku), puklinová jaskyňa na Čebrati (60 m). Medzi jaskyne, ktoré vznikli pôsobením vodných tokov patrí napr. Stankovianska jaskyňa (25 m) v doline Váhu.

Názvy informačných panelov

  1. Hubovský okruh – náučný chodník
  2. Preprava cez Váh
  3. Pltníctvo, biotopy Váhu
  4. História Hubovej
  5. Živočíšstvo Veľkej Fatry
  6. Rastlinstvo Veľkej Fatry
  7. Geomorfológia
  8. Prales, pasienky, hospodársky les
  9. Veľká Fatra, biotopy Veľkej Fatry
  10. Salašníctvo, senníky
  11. Sypárne – národná kultúrna pamiatka
  12. Kováčňa, mlyn, turňa

Kontakt: Turistický klub Tramp Hubová Pri Váhu 5/5
034 91 Hubová, mail: peter.izo@hotmail.sk

Najmladšia oblasť na Liptove, ktorú tvorí zlepencové bralo vysoké 50m. Týči sa na rozmedzí dedín Studničná a Komjatná v Ružomberskom okrese. Ponúka krásne lezenie pre lezcov všetkých obtiažností s možnosťou si vyskúšať aj viac dĺžkové lezenie. Zlepenec má úžasnú vlastnosť formovať sa do príjemných veľkých chytov, šupín a zárezov, čo z tejto oblasti robí top na Liptove s jedným z najkrajších výhľadov z vrcholu brala. Väčšina ciest je okolo VI a VII stupňa. Cesty sú technické a tie dlhšie aj značne vytrvalostné.

Povolené liezť: 8. – 31. 1., a od 1. 2. – 31. 7.. Aktuálne informácie nájdete TU.

Počet ciest: 35
Obtiažnosť: V – X- UIAA
Dĺžka ciest: 20 – 45! m

Prístup

Prístup: 15 min.

Z Ružomberka, cestou na Dolný Kubín, odbočíme do dediny Komjatná. Po asi 2 km vychádzame na kopec pod ktorým sa nachádza čast zvaná Studničná. Auto zaparkujeme na tomto kopčeku, hneď pri kaplnke, ktorá stojí vedľa cesty. Odtiaľto ďalej pešo po poľnej ceste smerom nad Komjatnú. Prejdeme lúku a strmým krátkym výšvihom prídeme k lesu. Tu odbočíme vľavo do lesa po výraznom vychodenom chodníku. Po asi 5 minútach prídeme k vrcholu brala. Odtiaľto vedie chodník z obidvoch strán dolu pod skaly.

lezenie

Veľkonočná hrana, VIII

Popis: 15 lepených nerezových borhákov + zlaňovacia reťaz.

Jedna z naj ciest v Komjatnej. Začína asi 10 metrovým kútom po ktorom sa dostaneme na oddychovú policu. Pokračuje ťažko oblou hranou po ktorom sa prehupne do záverečnej platne. Veľmi vzdušná vytrvalostná cesta.

 

Aktuálne obmedzenia nájdete na www.shsjames.org.

Najmladšia oblasť na Liptove, ktorú tvorí zlepencové bralo vysoké 50m. Týči sa na rozmedzí dedín Studničná a Komjatná v Ružomberskom okrese. Ponúka krásne lezenie pre lezcov všetkých obtiažností s možnosťou si vyskúšať aj viac dĺžkové lezenie. Zlepenec má úžasnú vlastnosť formovať sa do príjemných veľkých chytov, šupín a zárezov, čo z tejto oblasti robí top na Liptove s jedným z najkrajších výhľadov z vrcholu brala. Väčšina ciest je okolo VI a VII stupňa. Cesty sú technické a tie dlhšie aj značne vytrvalostné.

Povolené liezť:      bez obmedzenia

Info james.sk:       Zoznam lezeckých oblastí na Slovensku, obmedzenia, správcovia skál

Počet ciest: 35
Obtiažnosť: V – X- UIAA
Dĺžka ciest: 20 – 45! m

Prístup

Prístup: 15 min.

Z Ružomberka, cestou na Dolný Kubín, odbočíme do dediny Komjatná. Po asi 2 km vychádzame na kopec pod ktorým sa nachádza čast zvaná Studničná. Auto zaparkujeme na tomto kopčeku, hneď pri kaplnke, ktorá stojí vedľa cesty. Odtiaľto ďalej pešo po poľnej ceste smerom nad Komjatnú. Prejdeme lúku a strmým krátkym výšvihom prídeme k lesu. Tu odbočíme vľavo do lesa po výraznom vychodenom chodníku. Po asi 5 minútach prídeme k vrcholu brala. Odtiaľto vedie chodník z obidvoch strán dolu pod skaly.

lezenie

Televíkendová, V+

Popis: 11 lepených nerezových borhákov + zlaňovacia reťaz.
Pekná cesta na zoznámenie sa s oblasťou. Cesta končí v pohodlnom štande, z ktorého sa dá ďalej pokračovať do cesty Zuzkina za VI. Pozor na krátke lano! Cesta je pomenovaná po televíznej relácii Televíkend, v ktorej sa táto cesta liezla.

Aktuálne obmedzenia nájdete na www.shsjames.org.

Príjemná tichá oblasť ukrytá v lese Bielej dolinky, za obcou Liptovský Ján. Tvorí ju niekoľko vápencových brál, rozdelených do štyroch hlavných sektorov. Vhodná je tak pre začiatočníkov, ako aj pre skúsených lezcov obľubujúcich prevažne technické cesty. Veľkou výhodou je lezenie povolené celoročne a tak sa tu v teplých zimných dňoch dá stráviť príjemný deň. Väčšina ciest je okolo VI a VII stupňa. Cesty sú technické a tie dlhšie aj značne vytrvalostné.

Povolené liezť: 8. – 31. 1., a od 1. 2. – 31. 7.. Aktuálne informácie nájdete TU.

Sektor: Hrádocká
Počet ciest: 16
Obtiažnosť: V – IX UIAA
Dĺžka ciest: 10 – 33! m

Prístup

Prístup: 15 min.

Z diaľnice D1 výjazd na Liptovský Ján. Prejdeme dedinou a po vstupe do Jánskej doliny prechádzame popri termálnom kúpalisku a kolibe Strachanovka. Po pravej strane míňame hotel Bystrá a na najbližšej odbočke, za hotelom vpravo zaparkujeme na parkovisku pri budove vodárne. Odtiaľto ďalej pešo dolinkou popri potoku asi 10 minút. V mieste kde lesná cesta križuje potok, my sa držíme stále po pravej strane a po chodníčku vystúpame 5 min. hore kopcom pod skaly.

Rieka, VII+

Popis: 12 lepených nerezových borhákov + zlaňovacia reťaz.

Krásna dlhá vytrvalostná cesta, ktorá na začiatku potrápi prsty a na záver preverí vytrvalosť

Príjemná tichá oblasť ukrytá v lese Bielej dolinky, za obcou Liptovský Ján. Tvorí ju niekoľko vápencových brál, rozdelených do štyroch hlavných sektorov. Vhodná je tak pre začiatočníkov, ako aj pre skúsených lezcov obľubujúcich prevažne technické cesty. Veľkou výhodou je lezenie povolené celoročne a tak sa tu v teplých zimných dňoch dá stráviť príjemný deň. Obtiažnosť je od IV po IX+ UIAA, kde väčšina ciest je okolo VI a VII stupňa. Cesty sú technické a tie dlhšie aj značne vytrvalostné.

Povolené liezť: 8. – 31. 1., a od 1. 2. – 31. 7.. Aktuálne informácie nájdete TU.

Sektor: Vtáčik – City center
Počet ciest: 21
Obtiažnosť: IV – VII UIAA
Dĺžka ciest: 8 – 12 m

Prístup

Prístup: 15 min.

Z diaľnice D1 výjazd na Liptovský Ján. Prejdeme dedinou a po vstupe do Jánskej doliny prechádzame popri termálnom kúpalisku a kolibe Strachanovka. Po pravej strane míňame hotel Bystrá a na najbližšej odbočke, za hotelom vpravo zaparkujeme na parkovisku pri budove vodárne. Odtiaľto ďalej pešo dolinkou popri potoku asi 10 minút. V mieste kde lesná cesta križuje potok, my sa držíme stále po pravej strane a po chodníčku vystúpame 5 min. hore kopcom pod skaly.

 

Vtáčik – Prvá IV

Popis: 5 lepených nerezových borhákov + zlaňovacia reťaz.

Pekná, ľahká cesta vhodná pre začiatočníkov na prvý kontakt so skalou.

GPS súradnice Vtáčik: 49.02251, 19.65695

Aktuálne obmedzenia nájdete na www.shsjames.org.

Trasa: Ústie Žiarskej doliny (900 m n.m.) – Žiarska chata (1325 m n.m.) – Baranec (2185 m n.m.)

Uzávera: skialpinistická sezóna trvá 15.12. – 15.4.

Najlepšie obdobie jar (marec, apríl)

Potrebné vybavenie: lavínová výbava, mačky a čakan

Popis trasy

Baranec je dominantou Žiarskej doliny a v rámci Západných Tatier aj jedným z najvyšších kopcov s výškou 2185 metrov. Veľká časť trasy je absolvovaná peši, preto je potrebné mať osvojený pohyb na mačkách a používanie čakanu.

Rovnako, väčšina trasy je orientovaná severozápadne, takže v tejto oblasti v zimných mesiacoch takmer vôbec nesvieti slnko. Často je tu preto je možné naďabiť na prachový sneh, aj keď v iných častiach doliny je už dávno premenený slnečnými lúčmi. Takéto tienisté a strmé svahy však môžu byť veľmi nebezpečné, hlavne v decembri a januári, keď tu lúče slnka nedočiahnu, tým pádom nie je možná stabilizácia snehu a môžu sa práve tu tvoriť nestabilné vrstvy v snehu. Odporúčame preto vybrať sa na túto túru práve koncom marca, resp. začiatkom apríla, keď je sneh v tejto oblasti už pomerne stabilizovaný a na iných svahoch je zas príliš teplo. Vzhľadom na sklon ale treba vždy sledovať aktuálne podmienky a vývoj lavínovej situácie.

čítať viac skryť

Výstup

Trasa začína v ústí Žiarskej doliny, priamo na parkovisku. Mierne stúpanie, prvých cca 5 kilometrov vedie cestou na Žiarsku chatu. Dolina býva niekedy upravená ratrakom, prejazdená snežným skútrom, alebo má vyšľapanú stopu od iných skialpinistov. Na cca piatich kilometroch má dolina prevýšenie približne 400 metrov. Trasa plynule prechádza okolo Žiarskej chaty, ktorá je  ideálnou zastávkou na občerstvenie pred náročnejšou (a strmšou) časťou výstupu.

Od Žiarskej chaty vedie výstup smerom ku bývalému lyžiarskemu vleku, vpravo od turistického chodníka. Od tzv. starého vleku trasu križuje potok. V prípade silnej zimy môže byť zamrznutý, no ani počas slabších zím nie je problém cezeň preskočiť. Vhodné miesto na jeho prechod je  v strede starej zjazdovky. Často je možné orientovať sa aj stopami iných skialpinistov, alebo je možné využiť gps navigáciu a gpx súradnice, ktoré sú súčasťou článku.

Zo začiatku sklon ešte umožňuje výstup na pásoch, ale ďalej je už žľab strmý, a je výhodnejšie ísť peši alebo na mačkách s lyžami na batohu. Celý výstup od potoka má prevýšenie takmer 800 výškových metrov, čo dá zabrať aj zdatným skialpinistom. Výhoda tohto strmého výstupu je, že sa dá na hrebeň dostať pomerne rýchlo. V poslednej časti výstupu sa žľab stráca a výstup vedie po hrebeni  až na samotný vrchol. V tejto časti je obyčajne snehu menej a vplyvom vetra môže byť vyfúkaný až na trávu a skaly.

čítať viac skryť
Baranec Žiarska

Zjazd

Zjazd má viaceré varianty. Priamo z Baranca vedú tri žľaby: Maďarský, Jarný a Centrálny. Najťažší je centrálny, pretože v jeho strede sa pri slabých zimách nachádza malý ľadopád. Zvyšné dva sú jednoduchšie, napriek tomu sú odporúčané iba skúseným a dobrým lyžiarom. Slabší lyžiari môžu využiť variantu pokračovania po hrebeni smerom na Smrek, alebo až do Žiarskeho sedla.

Z hrebeňa sú pekné výhľady všade navôkol a zjazd zo Žiarskeho sedla by nemal byť problémom ani pre o niečo slabších lyžiarov. Veľmi dôležité je ale sledovať podmienky, pretože tu aj na jar môže byť sneh veľmi tvrdý, často treba čakať až do poobedia aby povrch konečne zmäkol a užiť si tak lyžovačku.

čítať viac skryť
Zaujímavosti na trase

Symbolický cintorín obetiam Západných Tatier – toto pietne miesto vytvorili pracovníci Horskej služby v Západných Tatrách vzhľadom na rastúci počet obetí horských nešťastí v priebehu posledných dvoch desaťročí a s prihliadnutím na snahy pozostalých a priateľov umiestniť pamätné symboly na miestach nešťastí.

 

Medvedia štôlňa – je najdlhšia štôlňa v masíve Západných Tatier a zároveň jediným sprístupneným starým banským dielom na Liptove. Podzemné priestory odhalia tajomstvá banskej práce, spôsoby prepravy banského materiálu i prekážky, s ktorými sa baníci počas svojej práce stretávali

Dostupnosť a možnosti parkovania

Autobusom: Zastávka v doline, autobus však chodí zriedkavo

Autom: Veľkokapacitné, nestrážené, platené parkovisko s WC, priamo na začiatku trasy

Možnosti občerstvenia po ceste

Žiarska chata – funguje tu kuchyňa a bufet s bohatou ponukou nápojov i jedál. Pozor, nie je možná platba kartou.

Možnosti ubytovania po ceste

Žiarska chata – odporúčame rezervovať si ubytovanie s predstihom vzhľadom na obľúbenosť a dostupnosť chaty. Víkendy bývajú často rezervované aj mesiace vopred.

V okolí parkoviska sa nachádza niekoľko ďalších zariadení, ktoré ponúkajú aj reštauračné i ubytovacie služby – Hotel Spojár, Salaš Žiar, chata Kožiar, chata Třinec.

Poznámky a tipy autorov

+

exponovaný, ťažký zjazd

vďaka strmému výstupu rýchlo na hrebeni

sneh sa tu drží do neskorej jari

v zime často lavinózny

pri severozápadnom prúdení majú žľaby nedostatok snehu

TRASA

Lúčky (940 m n.m.) – zjazdovka Turistická – Pekná vyhliadka – Široká dolina – Krúpova hoľa – Ďumbier (2043 m n.m.)

Uzávera: skialpinistická sezóna trvá 15.12 – 30.4.

Najlepšie obdobie celá sezóna

Potrebné vybavenie: lavínová výbava

Popis trasy

Cieľom trasy je vrchol Ďumbier, najvyšších vrch Nízkych Tatier. Túru je možné predĺžiť o návštevu Chaty M. R. Štefánika v Sedle pod Ďumbierom, ktorá sa nachádza o 400 výškových metrov nižšie, ktoré je potom ale nutné vyšľapať späť. Zjazd je možné absolvovať vo voľnom, neupravenom teréne z Krúpovej hole, menej zdatní lyžiari môžu pokračovať po hrebeni na neďaleký Chopok a odkiaľ pokračovať smerom dolu upravenými zjazdovkami.

Výstup

Východiskovým bodom je parkovisko na Lúčkach. Prvá časť výstupu vedie po zjazdovke “Turistická”, ktorá je svojím sklonom jednou z tých najmiernejších v stredisku Jasná. Trasa výstupu po nej vedie zhruba 2,5 km a 400 výškových metrov. Neskôr sa napája na červený turistický chodník pri spodnej stanici vleku na Peknú vyhliadku. Trasa sa točí smerom vľavo do lesa a po turistickom chodníku pokračuje mierne dolu kopcom a následne traverzom smerom do ústia Širokej doliny.  Táto časť trasy sa väčšinou nachádza v lese a prvé výhľady sa objavia práve až v ústí Širokej doliny.

Výstup pokračuje hore Širokou dolinou a kopíruje letný zelený turistický chodník až na Krúpovu hoľu. Sklon výstupu sa postupne zvyšuje. O niečo miernejšie stúpanie sa však dá absolvovať v ľavej časti smerom na Kráľov stôl a následne po hrebeni na Krúpovu hoľu. Tu sa trasa napája na hlavný hrebeň Nízkych Tatier a červenú turistickú značku. Na Ďumbier je to vtedy už blízko – približne kilometer, so stúpaním asi 120 výškových metrov. 

Na vrchole Ďumbiera je vybudovaný železobetónový pylón a stojí tu veľký dverený dvojkríž. Vrchol tiež ponúka rozsiahly kruhový rozhľad na prakticky všetky pohoria stredného a severného Slovenska.

čítať viac skryť

Zjazd

Priamo z vrcholu návrat približne kilometer po hrebeni, následne zjazd z Krúpovej hole, kde severozápadný svah ponúka dobrú lyžovačku.

Menej skúsení lyžiari môžu pokračovať po hrebeni až na Chopok a zjazd absolvovať  po upravených zjazdovkách. V prípade nedostatku snehu alebo na jar je možné, že na hrebeni sa ukáže mnoho miest, na ktorých bude treba vzhľadom na nedostatok snehu lyže prenášať.

Zaujímavosti na trase

Náučný chodník Demänovská dolina – Na trase Jasná – Tri vody – Luková – Široká dolina – Lúčky sa nachádza 9 informačných tabúľ a lavičky pre príjemný oddych. Prírodno-umelecké prvky po trase rozpovedia viac o drakovi, ktorý údajne žil v okolitých jaskyniach.

NPR Ďumbier – sa rozprestiera a vrchole Ďumbiera v hlavnom hrebeni a na severnom svahu v záveroch dolín. Ochrana je zameraná na vysokohorskú krajinu skalných vrchov a žľabov, alpínskych holí, stupňa kosodreviny a horských ihličnatých lesov s rôznorodou faunou a flórou so vzácnymi a s ojedinelými druhmi.

Cesta hrdinov SNP – Červeno značkovaná turistická magistrála európskaho významu pomenovaná na počesť Slovenského národného povstania, ktorej prechod je snom mnohých turistov.

Dostupnosť a možnosti parkovania

Autobusom: linkové autobusy

Autom: parkovisko Lúčky.

! Pozor parkovacie kapacity môžu byť zaplnené, najmä počas hlavnej sezóny už od skorých ranných hodín.

Možnosti občerstvenia a ubytovania

Viacero súkromných chát priamo v lokalite Lúčky, hotely v stredisku Jasná

Chata Milana Rastislava Štefánika – otvorená denne, celú sezónu, funguje tu kuchyňa, , rovnako aj možnosť ubytovania.

Poznámky a tipy autorov

+

vybudovaná infraštruktúra – hotely, parkoviská, reštaurácie

možná doprava skibusom

dlhá sezóna vďaka severnej orientácii

nástup po upravenej zjazdovke od parkoviska

výhľady

výstup ( a zjazd) úzkym chodníkom v strednej časti trasy

plné parkoviská, zápchy v hlavnej sezóne

na hrebeni je častý silný vietor

Magurka (1035 m n.m.) – Zámostská hoľa – Ďurková (1751 m n.m.)

Uzávera: skialpinistická sezóna trvá 15.12 – 30.4.

Najlepšie obdobie pri dostatku snehu celú sezónu

Potrebné vybavenie: závisí od podmienok, odporúčame tzv. haršajzne, mačky, čakan – v prípade zľadovatelých podmienok, lavínová výbava je nevyhnutná

Popis trasy

Cieľom je vrchol Ďurkovej v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Samotný vrchol nie je veľmi výrazný, no pre skialpinistov je vyhľadávaný kvôli výhľadom a dobrej dostupnosti z osady Magurka. Ďalším lákadlom je turistická útulňa pod Ďurkovou, ktorá sa nachádza iba necelých 100 výškových metrov pod hrebeňom.

Zjazd z Magurky však nie je vhodný pre začiatočníkov, pretože sa celý  nachádza vo voľnom, neupravenom teréne.

Výstup

Trasa začína priamo v osade Magurka, kde je možné aj parkovať. Nachádza sa vo výške 1035 m n.m. na severnej strane Nízkych Tatier. Takáto poloha je z hľadiska skialpinizmu veľmi výhodná, pretože sa tu sneh udrží dlho a zároveň je odtiaľto blízko na hlavný hrebeň. Samotný výstup na hrebeň je dosť strmý, v číslach je to takmer 600 výškových metrov na menej ako 3 kilometre. Vedie po modrej a následne žltej značke na Zámostskú hoľu (1625 m n.m.).

Spodná časť sa tiahne lesom, no ten postupne redne. Od zhruba 1500 m n.m. už stromov takmer niet. Zo Zámostskej hoľe nasleduje už len mierne stúpanie po červenej značke na Ďurkovú.  Hrebeň poteší krásnymi výhľadmi na Veľkú Fatru a hrebeň Nízkych Tatier. Odtiaľto je možnosť pokračovať ešte ďalších približne 100 výškových metrov v smere nadol na južnú stranu a občerstviť sa v spomínanej útulni.

čítať viac skryť

Zjazd

Prvá časť zjazdu vedie po nezalesnenom hrebeni v miernom sklone. Následne sa zjazd stočí smerom na sever a vedie spočiatku riedkym, postupne hustnúcim lesom naspäť do osady.

Táto trasa nie je veľmi ohrozovaná lavínami, avšak ostatné žľaby z Ďurkovej smerom do doliny Viedenka sú veľmi lavinózne.

Zaujímavosti na trase

Banícka tradícia – Hoci prvé správy o ťažbe zlata v tejto oblasti pochádzajú už okolo roku 1250, v tom období šlo pravdepodobne o ryžovanie zlata z nánosov potoka Ľupčianka. Osada Magurka bola založená ako banícka osada v 14. storočí. Zlato sa dolovalo aj vymývalo ručne, časom pribudli stroje. Samotné bane sa nachádzajú nad Magurkou na severných svahoch Latiborskej hole v nadmorskej výške 1100 až 1400 m n. m..

Dostupnosť a možnosti parkovania

Autobusom: nie je

Autom: Z Partizánskej Lupče alebo z Liptovskej Lužnej. Ide o cestu veľmi zlej kvality. Do samotnej osady Magurka býva cesta v zime ťažko prejazdná.  Pri veľkom množstve snehu je dobré byť vybavený snehovými reťazami.

Možnosti občerstvenia a ubytovania

Chata Magurka, otvorená denne, s bufetom a kuchyňou. Chata pod Ďurkovou , otvorená denne, s bufetom a kuchyňou – má ale výrazne nižší štandard (spoločné spanie na matracoch).

Poznámky a tipy

+

východiskový bod je položený vysoko

rýchly nástup na hrebeň

málo navštevované miesto

zlá prístupová cesta

bez autobusových spojení

Ústie Žiarskej doliny (900 m n.m.) – Žiarska chata (1325 m n.m.) – Hrubá kopa (2166 m n.m.) (a späť)

Uzávera: skialpinistická sezóna trvá 15.12. – 15.4.

Najlepšie obdobie pri dostatku snehu celú sezónu, ale najlepšie na jar.

Potrebné vybavenie: závisí od podmienok, odporúčame tzv. haršajzne, mačky, čakan – v prípade zľadovatelých podmienok, lavínová výbava je nevyhnutná.

Popis trasy

Cieľom je vrchol medzi Troma kopami a Baníkovom v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Trávnatý vrchol, ktorý na severnej strane susedí so skialpinistickým areálom Zelená dolina na oravskej strane Západných Tatier.

Trasa však vedie v neupravenom voľnom teréne, takže nie je vhodná pre slabých lyžiarov, či začiatočníkov (hlavne v prípade zľadovatelých podmienok).

Výstup

Celá túra sa dá, počas takmer celej sezóny, absolvovať na skialpinistických pásoch. Skialpinistické mačky sú potrebné iba výnimočne, pri veľmi nepriaznivých podmienkach (napr. zľadovatelý povrch snehu).

Trasa začína v ústí Žiarskej doliny, priamo na parkovisku. Mierne stúpanie, prvých cca 5 kilometrov vedie cestou na Žiarsku chatu. Dolina býva niekedy upravená ratrakom, prejazdená snežným skútrom, alebo má vyšľapanú stopu od iných skialpinistov. Na cca piatich kilometroch má dolina prevýšenie približne 400 metrov. Trasa plynule prechádza okolo Žiarskej chaty, ktorá je  ideálnou zastávkou na občerstvenie pred náročnejšou (a strmšou) časťou výstupu. Nad chatou je to už voľný neupravený terén, spočiatku mierny so sklonom do 30°. Kľúčové miesto z hľadiska navigácie je v lesíku, vzdialeného od chaty asi 500 metrov. Tu sa cesta rozdeľuje v smere doľava do oblasti Veľkých Závratov, kde sa nachádza aj hrubá kopa a v smere doprava do Malých Závratov (Plačlivé a Žiarske sedlo).

Po spomínanej križovatke nasleduje strmý úsek pomedzi nízke stromy a kosodrevinu. Tento úsek býva často vyšmýkaný, tvrdý, s tzv. bubnami, a niekedy je práve na tomto mieste potrebné použiť haršajzne. Je tiež úzky, a preto treba dávať pozor aj na lyžiarov, ktorí sa na túru vybrali skôr a už sa vracajú smerom dolu.

Terén sa asi po 500 metroch zmierni a trasa vedie cez tzv. Terasu. Práve nad terasou sa začína oblasť, ktorá býva výraznejšie ohrozovaná lavínami. Výstup vedie vľavo smerom ku meteorologickej stanici Strediska lavínovej prevencie. Od nej pokračuje traverz ešte viac vľavo pod skalnú stienku. Toto miesto tiež môže byť nebezpečné z hľadiska lavín, preto tu treba zvýšiť ostražitosť. Terasa pokračuje smerom do Lúčneho sedla. Ak sú podmienky zlé alebo kondícia nestačí až na samotný vrchol, je možné túru ukončiť už tu, vo výške približne 2050 m n.m.

Zo sedla je to na Hrubú kopu už iba zhruba 200 výškových metrov. Tu bývajú podmienky veľmi rôznorodé, no často práve hrebienok na vrchol býva vyfúkaný až do ľadu alebo tvrdého snehu, takže je často potrebné použiť mačky, ale postupovať peši s lyžami na batohu. Odmenou je výhľad na ďalšie vrcholy Západných Tatier a Liptovskú a Oravskú kotlinu.

čítať viac skryť

Zjazd

Vedie takmer identicky s výstupovou trasou. Mierny zjazd, veľmi príjemný je takmer celý otočený na juh, takže sa tu dá užiť výborná firnová lyžovačka na jar. Prašan však  v tejto oblasti nevydrží veľmi dlho. Podmienky môže komplikovať vietor, pretože pri častom severozápadnom vetre sa niekedy vytvárajú nepríjemné snehové dosky.

Hrubá kopa je často lyžovaná. Možno využiť aj variant zlyžovať žlab medzi Hrubou kopou a Troma kopami (tzv. Madajov žľab). Ten je ale výrazne strmší a aj výrazne nebezpečnejší z hľadiska lavín.

Zaujímavosti na trase

Symbolický cintorín obetiam Západných Tatier – toto pietne miesto vytvorili pracovníci Horskej služby v Západných Tatrách vzhľadom na rastúci počet obetí horských nešťastí v priebehu posledných dvoch desaťročí a s prihliadnutím na snahy pozostalých a priateľov umiestniť pamätné symboly na miestach nešťastí.

Medvedia štôlňa – je najdlhšia štôlňa v masíve Západných Tatier a zároveň jediným sprístupneným starým banským dielom na Liptove. Podzemné priestory odhalia tajomstvá banskej práce, spôsoby prepravy banského materiálu i prekážky, s ktorými sa baníci počas svojej práce stretávali.

Dostupnosť a možnosti parkovania

Autobusom: Zastávka v doline, autobus však chodí zriedkavo

Autom: Veľkokapacitné, nestrážené,platené parkovisko s WC, priamo na začiatku trasy

Možnosti občerstvenia po ceste

Žiarska chata – funguje tu kuchyňa a bufet s bohatou ponukou nápojov i jedál. Pozor, nie je možná platba kartou.

Možnosti ubytovania po ceste

Žiarska chata – odporúčame rezervovať si ubytovanie s predstihom vzhľadom na obľúbenosť a dostupnosť chaty. Víkendy bývajú často rezervované aj mesiace vopred.

V okolí parkoviska sa nachádza niekoľko ďalších zariadení, ktoré ponúkajú aj reštauračné i ubytovacie služby – Hotel Spojár, Salaš Žiar, chata Kožiar, chata Třinec.

Plusy a mínusy

+

dlhý  zjazd

výhľady

vybudovaná infraštruktúra: parkovisko, chata

dobré snehové podmienky  počas takmer celej sezóny

dlhý výstup

zriedkavé autobusové spojenie

vysoká návštevnosť

PLAČLIVÔ / PLAČLIVÉ / PLAČLIVÝ ROHÁČ

Ústie Žiarskej doliny (900 m n.m.) – Žiarska chata (1325 m n.m.) – Žiarske sedlo – Plačlivô (2125 m n.m.) (a späť)

Uzávera: skialpinistická sezóna trvá 15.12 – 15.4.

Najlepšie obdobie: pri dostatku snehu celú sezónu

Potrebné vybavenie: závisí od podmienok, odporúčame tzv. haršajzne, mačky, čakan – v prípade zľadovatelých podmienok, lavínová výbava je nevyhnutná

Popis trasy

Plačlivé, nazývané aj Plačlivý Roháč je výrazným vrcholom v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Je to výrazná pyramída, ktorú je vidieť zďaleka. Spolu s Ostrým Roháčom tvoria ikonickú panorámu, vďaka čomu sa táto časť Západných Tatier nazýva aj Roháče. Láka dobrou dostupnosťou zo Žiarskeho sedla a vynikajúcim výhľadom. Celá trasa sa nachádza v neupravenom vysokohorskom teréne, preto nie je vhodná pre začínajúcich skialpinistov. Trasa síce nepatrí medzi tie najviac ohrozované lavínami, no napriek tomu aj tu sa treba riadiť znalosťami z lavínovej problematiky a nosiť so sebou povinnú lavínovú výstroj. Celá túra sa dá, počas takmer celej sezóny, absolvovať na skialpinistických pásoch. Skialpinistické mačky sú potrebné iba výnimočne, pri veľmi nepriaznivých podmienkach (napr. zľadovatelý povrch snehu) .

Výstup

Trasa začína v ústí Žiarskej doliny, priamo na parkovisku. Mierne stúpanie, prvých cca 5 kilometrov vedie cestou na Žiarsku chatu. Dolina býva niekedy upravená ratrakom, prejazdená snežným skútrom, alebo má vyšľapanú stopu od iných skialpinistov. Na cca piatich kilometroch má dolina prevýšenie približne 400 metrov. Trasa plynule prechádza okolo Žiarskej chaty, ktorá je  ideálnou zastávkou na občerstvenie pred náročnejšou (a strmšou) časťou výstupu.

Nad chatou čaká voľný neupravený terén, spočiatku mierny so sklonom do 30°. Trasa výstupu kopíruje letný značený chodník a stieda strmšie úseky s miernejšími. Spočiatku vedie trasa lesom a kosodrevinou, ktorý postupne redne. S nastúpanými výškovými metrami sa otvárajú výhľady na celú dolinu a hlavne na Baranec, najvyšší vrchol v celej doline. Akoby na dosah je už i cieľ výstupu – vrch Plačlivého. Cesta hore pokračuje okolo rázcestia pod Homôľkou. Vľavo vedie letný chodník do Smutného sedla, vpravo pokračuje  trasa do Žiarskeho sedla.

Ešte posledné strmšie stúpanie a je tu Žiarske sedlo s príjemnou plošinou na oddych pred posledným úsekom smerujúcim na vrchol. Sedlo od vrcholu delí 208 výškových metrov a cca pol hodiny strmého výšlapu. Za zľadovatelých podmienok je potrebné použiť haršajzne, či mačky a čakan. Na samotnom vrchole čaká výhľad na južnú i severnú stranu Západných Tatier, s Liptovom, Oravou a kriváňom ako na dlani.

placlive

čítať viac skryť

Zjazd

Svah je široký, prerušovaný skalami a trás na zjazd niekoľko. Pozor na lavinózny terén, hlavne v pravej časti nad razcestím pod Homôlkou. Sklon sa pohybuje okolo 30 až 40° a priestoru na manévre je v hornej časti pomenej, v spodnej časti však dostatok. Pri slabších zimách ale v spodnej časti vyčnieva výrazne kosodrevina, preto tu treba postupovať opatrne.

Zaujímavosti na trase

Symbolický cintorín obetiam Západných Tatier – toto pietne miesto vytvorili pracovníci Horskej služby v Západných Tatrách vzhľadom na rastúci počet obetí horských nešťastí v priebehu posledných dvoch desaťročí a s prihliadnutím na snahy pozostalých a priateľov umiestniť pamätné symboly na miestach nešťastí.

Medvedia štôlňa – je najdlhšia štôlňa v masíve Západných Tatier a zároveň jediným sprístupneným starým banským dielom na Liptove. Podzemné priestory odhalia tajomstvá banskej práce, spôsoby prepravy banského materiálu i prekážky, s ktorými sa baníci počas svojej práce stretávali.

Dostupnosť a možnosti parkovania

Autobusom: Zastávka v doline, autobus zriedkavo

Autom: Veľkokapacitné platené parkovisko s WC, priamo na začiatku trasy, nestrážené

Možnosti občerstvenia

Žiarska chata – funguje tu kuchyňa a bufet s rozsiahlou ponukou nápojov i jedál. Pozor, nie je možná platba kartou

Možnosti ubytovania

Žiarska chata – odporúčame zarezervovať si ubytovanie s predstihom vzhľadom na obľúbenosť a dostupnosť chaty. Víkendy bývajú často zarezervované aj mesiace vopred.

V okolí parkoviska sa nachádza niekoľko ďalších zariadení, ktoré ponúkajú aj reštauračné i ubytovacie služby – Hotel Spojár, Salaš Žiar, chata Kožiar, chata Třinec.

Poznámky a tipy

+

plnohodnotná vysokohorská túra

výhľady na Liptov i Oravu

vybudovaná infraštruktúra: parkovisko, chata

dobré snehové podmienky takmer počas celej sezóny

 

zriedkavé autobusové spojenie

spodná časť trasy je bohato navštevovaná turistami, aj pešími

Liptovské Revúce 705 m n.m. – sedlo Ploskej – Ploská (a späť) 1532 m n.m.

Uzávera: skialpinistická sezóna trvá 15.12 – 30.4.

Najlepšie obdobie: január, február, marec

Potrebné vybavenie: lavínová výbava

Popis trasy

Veľká Fatra síce nepatrí medzi naše najvyššie pohoria a nepýši sa ani takým bralnatým reliéfom ako Tatry, no má pre skialpinistov svoje čaro. Hrebeň Veľkej Fatry ponúka výhľady na Tatry, Fatry,  a aj na nižšie kopce v južnej polovici Slovenska.

Samotná Ploská je typickým veľkofatranským vrchom. Jej svahy sú trávnaté, bez kosodreviny. Sú mierne, no ponúkajú zaujímavé lyžovanie v riedkych lesíkoch, alebo na širokých pláňach. Ploská patrí medzi najvyššie vrcholy vo Veľkej Fatre. Tejto túre postačujú skialpinistické pásy.

 Hrebeň zvykne byť niekedy vyfúkaný. Na turčianskej strane pozor na nebezpečné lavínové svahy. Keďže veľmi strmé svahy ani exponované, skalnaté žľaby v tejto oblasti absentujú, túra je vhodná aj pre slabších lyžiarov,

Výstup

Od auta hneď na pásoch. Veľkou nevýhodou môže byť fakt, že výstup začína nízko  – iba 705 m n.m., takže snehu – hlavne pri slabých zimách, alebo na začiatku či konci sezóny- býva pomenej.

Celý výstup má relatívne rovnomerný sklon a slušné prevýšenie 840 metrov. Sklon je, paradoxne, vzhľadom na názov najmenší na samotnom vrchole. Názov Ploská totiž dokonale opisuje jej tvar.

Vrchol je veľká plošina a disponuje dostatkom miesta na prezutie pásov a prípravu na zjazd.  Túru možno predĺžiť napríklad na turčiansku stranu po červenej značke na Chatu pod Borišovom, prípadne po hrebeni na obe strany – napríklad na Ostredok a Krížnu, alebo Rakytov.

Zjazd

Kopíruje výstupovú trasu. Najprv je charakteristický širokou pláňou s miernym sklonom, postupne sa stáva strmším. Záludné môžu byť miesta kde je les o niečo hustejší.

Zaujímavosti na trase

Ferrata Dve veže  sa nachádza sa v obci Liptovské Revúce-Záhorovo. Pozostáva z dvoch dominantných a jednej vedľajšej, menšej skalnej veže, ktoré sú prepojené lanovými mostíkmi. So začiatkom v nadmorskej výške 800 m n. m. návštevníci zdolávajú časti trasy s  obtiažnosťami úrovní B, C až D, s prevýšením jednotlivých ciest od 20 do 70 metrov.

Tí, ktorí si netrúfajú liezť po adrenalínových trasách sa môžu dostať na výhľad z Dvoch veží tradičným turistickým náučným chodníkom.

Náučný chodník Čierny Kameň sa nachádza v strednej časti Liptovských Revúc.  9,5 km dlhý chodník (priemerne zdatný turista by ho mal zvládnuť za cca 5 hodín) s ôsmimi zastávkami návštevníka informuje o faune a flóre v národnom parku Veľká Fatra, NPR Čierny Kameň, ale aj o miestnej histórii počas Slovenského národného povstania, či  salašníctve v tejto lokalite. Je obojsmerný, okružný, letný aj zimný a vinie sa  po trase červenej, zelenej a žltej turistickej značky.

Dostupnosť a možnosti parkovania

Autobusom: zastávka linkového autobusu z Ružomberka

Autom: Priamo z obce Liptovské Revúce, časť Vyšná Revúca.

Možnosti občerstvenia a ubytovania

Chata pod Borišovom, ubytovanie v súkromí v obci Liptovské Revúce.

Poznámky a tipy autorov

+

príjemná bezpečná túra

vhodná aj pre začiatočníkov

nižšia návštevnosť v porovnaní s inými túrami

nízka nadmorská výška

potreba vhodných snehových podmienok

Jasná (Zadná voda)  (1 132 m)  – Tri vody – sedlo Poľany (1 837 m)

Uzávera: skialpinistická sezóna trvá 15.12. – 30.4.

Najlepšie obdobie: pri dostatku snehu celú sezónu

Potrebné vybavenie: lavínová výbava

Popis trasy

Trasa sa nachádza na severnej strane Nízkych Tatier v Demänovskej doline. Ide o turisticky veľmi navštevovanú oblasť, paradoxne stačí sa vybrať kúsok mimo lanoviek a turistov hneď výrazne ubudne. Takýmto prípadom je aj sedlo Poľany. Nie je ale o nič menej zaujímavé. Leží na hlavnom hrebeni medzi Derešmi a Poľanou. Zo sedla sú pekné výhľady na Chopok – Jasnú, ale samozrejme aj na obe strany Nízkotatranského hrebeňa (Horehronie a Liptov).

Trasa nie je určená pre začiatočníkov, je potrebné mať zvládnutý a osvojený pohyb vo vysokohorskom neupravenom teréne. Mačky sú potrebné iba zriedkavo a väčšinou je možné celú trasu vyjsť na pásoch.

Výstup

Trasa začína v Jasnej. Najčastejšie je možné šliapať na pásoch od hotela Marmot (býv. Šverma). Trasa vedie dolinou Zadnej vody, celý čas kopírujúc žltú značku. Širokú lesnú cestu, postupne strieda chodník. Je miestami strmý a niekoľkokrát prechádza aj cez potok. Čím je snehu viac, tým je výstup jednoduchší.

Po asi troch kilometroch, chodník vychádza úzkej doliny potoka, les pomaly redne a objavia sa aj výhľady na Dereše, sedlo Poľany a Bory. Trasa vedie širokým kotlom spočiatku mierne, potom čoraz strmšie priamo do sedla. V horných častiach výstupu presahuje sklon 30°. Priamu stopu tu už striedajú skialpinistické otočky tzv. cik-caky. Hrebeň a úsek tesne pod ním býva často vyfúkaný na tvrdý podklad, preto je tu pri zlých podmienkach potrebné použiť mačky. 

sedlo polany

Z hľadiska lavín je najnebezpečnejší práve posledný úsek, pretože je najstrmší. Vrchol je veľká plošina, vhodná na prezutie, býva tu však veterno.

V prípade záujmu sa dá trasa predĺžiť smerom na Dereše a Chopok. Zdatnejší lyžiari vtedy môžu vyskúšať strmé svahy Derešského kotla a cez Otupné sa vrátiť na začiatok trasy. Menej zdatní lyžiari môžu pokračovať po hrebeni až na Chopok a využiť zjazdovku na zjazd.

čítať viac skryť

Zjazd

Vedie identickou trasou, najstrmší je prvý úsek, no je to široká mulda, ktorá láka užiť si dlhé oblúky. Pri zjazde je najkritickejším úsekom pásmo kosodreviny a vjazd do lesa, kde je priestoru na manévrovanie málo a niekedy môžu zaskočiť aj bubny. Nebezpečnými môžu byť aj miesta, kde treba prejsť cez potok.

V prípade prašanu je to veľmi zaujímavá lyžovačka pomedzi stromy. Platí to čo pri výstupe, čím je snehu viac, tým je zjazd jednoduchší. Záver je už iba zjazd po lesnej ceste.

Zaujímavosti na trase

Náučný chodník Demänovská dolina – Na trase Jasná – Tri vody – Luková – Široká dolina – Lúčky sa nachádza 9 informačných tabúľ a lavičky pre príjemný oddych. Prírodno-umelecké prvky po trase rozpovedia viac o drakovi, ktorý údajne žil v okolitých jaskyniach.

Dostupnosť a možnosti parkovania

Autobusom: Zastávka hotel Grand

Autom: Neplatené parkoviská priamo na začiatku trasy pred hotelom Liptov, Marmot, Mikulášska chata, prípadne pozdĺžne popri ceste.

! Pozor parkovacie kapacity môžu byť zaplnené, najmä počas hlavnej sezóny už od rána

 

Možnosti občerstvenia a ubytovania

Nekonečné, najbližšie sú hotel Liptov, Grand, Marmot, koliba Jasná, Mikulášska chata, Happy end ….

Poznámky a tipy

+

vybudovaná infraštruktúra – hotely, parkoviská, reštaurácie

možná doprava skibusom

dlhá sezóna vďaka severnej orientácii

aj napriek blízkosti lyžiarskeho strediska tu nie je veľa turistov

výstup ( a zjazd) úzkym chodníkom v strednej časti trasy

plné parkoviská, zápchy v hlavnej sezóne

Ústie Žiarskej doliny (900 m n.m.) – Žiarska chata (1325 m n.m.) – Smutné sedlo (1963 m n.m.)

Uzávera: skialpinistická sezóna trvá 15.12 – 15.4.

Najlepšie obdobie pri dostatku snehu celú sezónu

Potrebné vybavenie: závisí od podmienok, odporúčame tzv. haršajzne, mačky, čakan – v prípade zľadovatelých podmienok, lavínová výbava je nevyhnutná

Popis trasy

Cieľom je výrazné sedlo medzi Troma kopami a Plačlivým na hlavnom hrebeni Západných Tatier. Sedlo spája v zime uzavretú Smutnú dolinu na severe so Žiarskou dolinou. Ide o jednu z najklasickejších túr v Západných Tatrách. Vedie však v neupravenom voľnom teréne, takže nie je vhodná pre slabých lyžiarov, či začiatočníkov (hlavne v prípade zľadovatelých podmienok).

Výstup

Celá túra sa dá, počas takmer celej sezóny, absolvovať na skialpinistických pásoch. Skialpinistické mačky sú potrebné iba výnimočne, pri veľmi nepriaznivých podmienkach (napr. zľadovatelý povrch snehu) .

Trasa začína v ústí Žiarskej doliny, priamo na parkovisku. Mierne stúpanie, prvých cca 5 kilometrov vedie cestou na Žiarsku chatu. Dolina býva niekedy upravená ratrakom, prejazdená snežným skútrom, alebo má vyšľapanú stopu od iných skialpinistov. Na cca piatich kilometroch má dolina prevýšenie približne 400 metrov. Trasa plynule prechádza okolo Žiarskej chaty, ktorá je  ideálnou zastávkou na občerstvenie pred náročnejšou (a strmšou) časťou výstupu. Nad chatou je to už voľný neupravený terén, spočiatku mierny so sklonom do 30°. Kľúčové miesto z hľadiska navigácie je v lesíku, vzdialeného od chaty asi 500 metrov. Tu sa cesta rozdeľuje v smere doľava do oblasti Veľkých Závratov, kde sa nachádza aj Smutné sedlo a v smere doprava do Malých Závratov (Plačlivé a Žiarske sedlo).

! Dôležité je uvedomiť si, že zimná cesta nekopíruje trasu letného chodníka do Smutného sedla. Po spomínanej križovatke nasleduje strmý úsek pomedzi nízke stromy a kosodrevinu. Tento úsek býva často vyšmýkaný, tvrdý, s tzv. bubnami, a niekedy je práve na tomto mieste potrebné použiť haršajzne. Je tiež úzky, a preto treba dávať pozor aj na lyžiarov, ktorí sa na túru vybrali skôr a už sa vracajú smerom dolu.

Terén sa asi po 500 metroch zmierni a trasa vedie cez tzv. Terasu až pod samotné Smutné sedlo. Z tohto miesta je už veľmi dobrý výhľad do celých Veľkých Závratov, na Baníkov, Tri kopy a cieľ trasy – Smutné sedlo. Práve nad terasou sa začína oblasť, ktorá býva výraznejšie ohrozovaná lavínami. Nebezpečná je pravá strana, kde sa nachádzajú strmé svahy Prostredného Grúňa, preto tu treba byť ostražitý.

Stúpanie sa smerom do sedla postupne stáva strmším, väčšinou tu už naďabíme na tzv. “cik-caky” (skialpinistické otočky). Samotné sedlo je príjemnou rovinkou s krásnym výhľadom na severe s masívom Plačlivého a Ostrého Roháča, na juhu zase na Liptovskú kotlinu a Baranec.

čítať viac skryť

Zjazd

Vedie takmer identicky s výstupovou trasou. Smutné sedlo je často lyžované. Hlavný, centrálny svah môže niekedy byť od lyžiarov rozbitý. Inak je to ale široký žľab s príjemným sklonom. V hornej časti užší, postupne sa rozširuje, dosahujúc sklon viac ako 35°. Paradoxne najťažší úsek zjazdu je v pásme kosodreviny, dole tzv. Terasou, pretože tu sa zbiehajú zjazdy aj z okolitých kopcov a priesek medzi kosodrevinou je dosť úzky. Potom nasleduje už len  bývalá zjazdovka a mierny úsek smerom k Žiarskej chate. Tá je ideálnym miestom na občerstvenie po túre. V prípade pekného počasia na jar je terasa na južnej strane chaty skvelým miestom na oddych, doplnenie síl a načerpanie energie zo slnka. Od chaty na parkovisko je to už príjemný zjazd po ceste.

Zaujímavosti na trase

Symbolický cintorín obetiam Západných Tatier – toto pietne miesto vytvorili pracovníci Horskej služby v Západných Tatrách vzhľadom na rastúci počet obetí horských nešťastí v priebehu posledných dvoch desaťročí a s prihliadnutím na snahy pozostalých a priateľov umiestniť pamätné symboly na miestach nešťastí.

Medvedia štôlňa – je najdlhšia štôlňa v masíve Západných Tatier a zároveň jediným sprístupneným starým banským dielom na Liptove. Podzemné priestory odhalia tajomstvá banskej práce, spôsoby prepravy banského materiálu i prekážky, s ktorými sa baníci počas svojej práce stretávali.

Dostupnosť a možnosti parkovania

Autobusom: Zastávka v doline, autobus však chodí zriedkavo

Autom: Veľkokapacitné, nestrážené,platené parkovisko s WC, priamo na začiatku trasy

Možnosti občerstvenia po ceste

Žiarska chata – funguje tu kuchyňa a bufet s bohatou ponukou nápojov i jedál. Pozor, nie je možná platba kartou.

Možnosti ubytovania po ceste

Žiarska chata – odporúčame rezervovať si ubytovanie s predstihom vzhľadom na obľúbenosť a dostupnosť chaty. Víkendy bývajú často rezervované aj mesiace vopred.

V okolí parkoviska sa nachádza niekoľko ďalších zariadení, ktoré ponúkajú aj reštauračné i ubytovacie služby – Hotel Spojár, Salaš Žiar, chata Kožiar, chata Třinec.

Plusy a mínusy

+

za krátky čas zmena z doliny na vysokohorský terén

výhľady

vybudovaná infraštruktúra: parkovisko, chata

dobré snehové podmienky  počas takmer celej sezóny

zriedkavé autobusové spojenie

vysoká návštevnosť

Ústie Žiarskej doliny (900 m n.m.) – Žiarska chata (1325 m n.m.) (a späť)

Uzávera: bez uzávery

Najlepšie obdobie pri dostatku snehu celú sezónu

Potrebné vybavenie: lavínová výbava

Popis trasy

Cieľom je jediná horská chata na južnej strane Západných Tatier, ktorá je otvorená každý deň, celý rok. Táto trasa je s obľubou využívaná úplnými začiatočníkmi, slabšími lyžiarmi, celými rodinami, či ako krátka túra v prostredí hôr. Dá sa absolvovať aj s deťmi, prípadne ako prvá túra pre ľudí, ktorí so skialpinizmom začínajú. V poslednej dobe sa stal obľúbeným aj výstup na chatu večer, pri svetle čelovky. V decembri a januári, keď sú dni krátke, sa takto núka výborná možnosť ako si zašportovať. Čaro má večerný výstup hlavne pri jasnom počasí alebo pri hustom snežení. Chata je otvorená do 22:00. Výhodou polohy chaty je aj fakt, že nie je vystavená lavínam tak, ako iné trasy. Lavínovú situáciu však ani tu netreba podceňovať. V prípade veľkého lavínového nebezpečenstva sú dolina spolu s chatou uzavreté.

Výstup

Celá túra sa dá, počas skoro celej sezóny, absolvovať na skialpinistických pásoch a žiadne iné vybavenie nie je potrebné. Výhodou tejto trasy je aj fakt, že nie je potrebné mať skvelú kondíciu či technické zručnosti.

Trasa začína v ústí Žiarskej doliny, priamo na parkovisku. Celá trasa je sprevádzaná miernym stúpaním. Dolina býva niekedy upravená ratrakom, prejazdená snežným skútrom, alebo má vyšľapanú stopu od iných skialpinistov. Na cca piatich kilometroch má dolina prevýšenie približne 400 metrov. Žiarska chata je ideálnou zastávkou na občerstvenie. V prípade pekného počasia na jar je terasa na južnej strane chaty skvelým miestom na oddych, doplnenie síl a načerpanie energie zo slnka.

Zjazd

Od chaty späť na parkovisko je to príjemný zjazd po ceste s miernym sklonom. V prípade že je sneh mokrý, treba miestami aj korčuľovať na lyžiach.

Zaujimavosti na trase

Symbolický cintorín obetiam Západných Tatier – toto pietne miesto vytvorili pracovníci Horskej služby v Západných Tatrách vzhľadom na rastúci počet obetí horských nešťastí v priebehu posledných dvoch desaťročí a s prihliadnutím na snahy pozostalých a priateľov umiestniť pamätné symboly na miestach nešťastí.

Medvedia štôlňa – je najdlhšia štôlňa v masíve Západných Tatier a zároveň jediným sprístupneným starým banským dielom na Liptove. Podzemné priestory odhalia tajomstvá banskej práce, spôsoby prepravy banského materiálu i prekážky, s ktorými sa baníci počas svojej práce stretávali.

Dostupnosť a možnosti parkovania

Autobusom: Zastávka v doline, autobus však chodí zriedkavo
Autom: Veľkokapacitné, nestrážené, platené parkovisko s WC, priamo na začiatku trasy

Možnosti občerstvenia na trase

Žiarska chata – funguje tu kuchyňa a bufet s bohatou ponukou nápojov i jedál. Pozor, nie je možná platba kartou.

Možnosti ubytovania na trase

Žiarska chata – odporúčame rezervovať si ubytovanie s predstihom vzhľadom na obľúbenosť a dostupnosť chaty. Víkendy bývajú často rezervované aj mesiace vopred.

V okolí parkoviska sa nachádza niekoľko ďalších zariadení, ktoré ponúkajú aj reštauračné i ubytovacie služby – Hotel Spojár, Salaš Žiar, chata Kožiar, chata Třinec.

Poznámky a tipy

Treba rátať s tým, že hlavne počas víkendov je toto miesto obľúbeným cieľom miestnych aj zahraničných turistov, či už ako konečný bod prechádzky, alebo miesto, kde sa zastavia počas dlhšej túry na okolité vrcholy.

Poznámky a tipy:
+
upravená trasa
výhľady
vybudovaná infraštruktúra: parkovisko, chata
dobré snehové podmienky počas takmer celej sezóny

zriedkavé autobusové spojenie
vysoká návštevnosť
do chaty nie je možný vstup so psom

Uzávera: skialpinistická sezóna trvá 15.12 – 15.4.

Najlepšie obdobie pri dostatku snehu celú sezónu

Potrebné vybavenie: lavínová výbava

Popis trasy

Cieľom je vrchol Babiek (1566 mn.m.), ktorý síce nepatrí medzi tie najvyššie, no tým že je vysunutý mimo hlavného hrebeňa, ponúka výhľady na Liptovskú kotlinu, Nízke Tatry, Chočské vrchy a na východ do doliny Parichvost. Svahy Babiek sú trávnaté, s riedkym lesom, čo je pre lyžovanie ideálne. Výhodou je, že trasa nie je výrazne ohrozovaná lavínami. Dá sa bezpečne absolvovať aj pri zhoršených podmienkach, napríklad aj v prípade zvýšeného lavínového nebezpečenstva (3. stupeň z 5).

Výstup

Okolie Babiek a Červenca je pre skialpinistov obľúbenou lokalitou. Stopa je tu natiahnutá takmer vždy. Výstup začína na parkovisku v Bobroveckej Vápenici. Parkovisko je položené relatívne nízko, vo výške cca 750 m n.m. Počas slabších zím alebo na začiatku sezóny sa kvôli nedostatku snehu nedá vždy začať šliapať na pásoch hneď z parkoviska. V prípade dostatku snehu sa dá celá túra absolvovať na pásoch, mačky nie sú potrebné.

Prvá časť výstupu vedie po lúke a po asi 500 metroch vedie do lesa. Začiatok výšľapu v lese je strmý, no postupne sa trasa pripojí na lesnú cestu, po ktorej je už výstup príjemný a mierny.

Po asi dvoch kilometroch sa objaví odpočívadlo, zároveň aj križovatka chodníkov. Vľavo  smer Babky, vpravo pokračuje lesná cesta na Chatu na Červenci. Od odpočívadla trasa na Babky kopíruje letný turistický chodník. Ide o najproblematickejší úsek výstupu, vzhľadom na to, že sklon chodníka sa zvyšuje a priesek medzi stromami je úzky.

Záverečná pasáž je už nad pásmom lesa, objavia sa výhľady. Skialpinistická stopa vedie často v ľavej časti, pretože na hrebeni je veterno a nízke stromy ponúkajú príjemné závetrie. Vrchol býva často vyfúkaný, ale poskytuje dostatok miesta na prezutie. Pri nedostatku času či síl je možné výlet skončiť už tu a zlyžovať po výstupovej trase alebo cez lesíky a rúbaniská späť ku autu. Za dobrých snehových podmienok, hlavne v prašane, to vie byť skvelá lyžovačka.

Trasa ale pokračuje smer Chata pod Náružím (Červenec). Po krátkom, miernom zjazde na pásoch po hrebeni, čaká už len  jeden kopček na Malú Kopu – vrchol priamo nad Chatou. Tu je potrebné prezuť pásy.

Zjazd

Vedie z Malej kopy cez riedku kosodrevinu priamo k chate. Sklon presahuje 30°. Nie je síce dlhý, ale dá sa tu užiť lyžovačka hlavne pri dostaku snehu, keď je inde zvýšené lavínové nebezpečenstvo. Príjemným spestrením je zastaviť sa a občerstviť na chate. Od samotnej chaty nasleduje už iba jednoduchý zjazd po lesnej ceste späť k autu. Zjazdy tu nie sú veľmi náročné a väčšinu sezóny by ich mal zvládnuť aj slabší lyžiar.

Zaujímavosti na trase

Partizánsky bunker z obdobia 2.svetovej vojny – Nachádza sa zhruba v strede výstupu po lesnej ceste po pravej strane. Ide o skalný previs, v ktorom v zime 1945 osem mužov z Bobrovca prežilo niekoľko týždňov počas 2. svetovej vojny.

NPR Sokol – Mních –  Nachádzajú sa tu vzácne druhy rastlín a živočíchov viazané na skalnatý reliéf a vápencové podložie.

Amatérske lyžiarske preteky Cena Červenca konajú sa v prvý marcový víkend (sobota) od roku 1970. Štart je na Veľkej kope a cieľ pri chate. Toto podujatie má nielen športový, ale aj spoločenský rozmer s výbornou atmosférou lokálneho preteku.

Dostupnosť a možnosti parkovania

Autobusom: Zastávka Jalovec

Autom: Neplatené parkovisko priamo na začiatku trasy, pozor, vedie sem cesta 3.triedy, v zime slabšie udržiavaná, môžu prekvapiť záveje

Možnosti občerstvenia a ubytovania

Chata pod Náružím ( Chata na Červenci) – kuchyňa tu nefunguje, služby sú obmedzené na bufet s nápojmi a drobným občerstvením.

Chata ponúka možnosť ubytovania v nižšom štandarde bez elektriny či sprchy. Ohľadom rezervácie nocľahu je vhodné informovať s časovým predstihom. Pozor, nie je možná platba kartou. Chata je otvorená počas všetkých víkendov a sviatkov.

V okolí parkoviska sa nachádza niekoľko zariadení, ktoré ponúkajú aj reštauračné i ubytovacie služby – Hotel Mních, či bohatá ponuka ubytovania v súkromí v obci Bobrovec, či okolitých obciach.

Poznámky a tipy

+

výhľady

prívetivosť a bezpečnosť trasy

infraštruktúra (parkovisko, chata)

vysoká návštevnosť

nižšia nadmorská výška – kratšia sezóna, pri slabších zimách hrozí nedostatok snehu

Podrobný popis trasy

Útulná chata vo Veľkej Fatre situovaná medzi vrchmi Ploská a Borišov. Je veľmi dobre vybavená, má celoročnú prevádzku so širokou ponukou občerstvenia a kapacitu pre viac ako 20 osôb. Chata sa nachádza na križovatke viacerých chodníkov. Je prístupná z Ľubochnianskej doliny, z Liptovských Revúc, ale aj pri prechode Veľkofatranskou magistrálou či pri hrebeňovkách. Pri výstupe z Liptovských Revúc môžete vyštartovať z Vyšnej ale aj Strednej Revúce. Trasa naspäť môže viesť aj po inej trase, a to cez Močidlo, pričom sa vraciate späť do obce Liptovské Revúce.

Všetkým návštevníkom chaty odporúčame výstup na vrch Borišov (1 509 m n.m.) po žltej značke – z jeho vrcholu sú v prípade priaznivého počasia prekrásne výhľady na veľkú časť Veľkej Fatry a taktiež na Turčiansku kotlinu.

Dostupnosť a parkovacie možnosti

Parkovanie je dostupné v obci Liptovské Revúce. K dispozícii je aj hromadná autobusová doprava do tejto obce, a to z Ružomberka. Zastávka sa nachádza priamo v pri východiskovom bode.

Možnosti ubytovania a stravovania

Občerstvenie a stravovanie je dostupné v obci a na chate pod Borišovom. Pri rezervácii treba písať textovú správu, chatár určite odpíše.

Podrobný popis trasy

Horský hotel Smrekovica je najvýznamnejšia zastávka na turistickej trase liptovskej časti hrebeňovky Veľkej Fatry. Je situovaná medzi vyhliadkovými vrcholmi Skalná Alpa a Malá Smrekovica. K chate sa dá dostať viacerými trasami, najviac je využívaná asfaltová cesta cez Vyšné Matejkovo (po modrej značke) z lokality Podsuchá, ktorá leží na hlavnom cestnom ťahu Donovaly-Ružomberok. Trasa je vhodná ako pre peších, tak pre cyklistov a dá sa po nej ísť aj autom.

 

Smrekovica má však veľký význam pre turistov prechádzajúcich hrebeňom Veľkej Fatry, a to hlavne vďaka svojej strategickej polohe. Nájdu tu skvelé útočisko pre načerpanie nových síl potrebných na zdolanie hrebeňa Veľkej Fatry.

Dostupnosť a parkovacie možnosti

Parkovanie je bezproblémové a zdarma. K dispozícii je aj hromadná autobusová doprava. Zastávka sa nachádza priamo v Podsuchej, pri motoreste Bodega.

Možnosti ubytovania a stravovania

Občerstvenie a stravovanie je dostupné na začiatku trasy v lokalite Podsuchá a potom v samotnej chate Horský hotel Smrekovica.


Podrobný popis trasy

Dlhoročnou stálicou lyžiarskeho strediska Malinô Brdo je Májekova chata. Chata sa nachádza v krásnom prostredí Veľkej Fatry a nepretržite funguje od svojho vzniku v roku 1968. Poskytuje útulné ubytovanie pre 42 ľudí, stravovanie vo vlastnej reštaurácii a ďalšie služby vrátanie požičovne športového náčinia, či horského vodcu. Chata ťaží zo svojej vynikajúcej polohy, ktorú návštevníci ocenia hlavne v zimnej sezóne.

K Májekovej chate sa dá dostať turistickými chodníkmi z Hrabova ale aj využitím lanovky z Hrabova na Malinô Brdo, ktorá premáva aj počas leta.

Dostupnosť a parkovacie možnosti

Parkovanie v Hrabove je bezproblémové a zdarma. Do lokality premáva mestská hromadná doprava a v sezóne aj skibus.

Možnosti ubytovania a stravovania

Občerstvenie a stravovanie je dostupné priamo na Májekovej chate.

Pre prístup k bežeckým tratiam sa potrebujete dostať za poľnohospodárske družstvo. Po odbočení doprava za Skanzenom liptovskej dediny v Pribyline prejdete cez most a po výjazde do kopca odbočíte na prvej možnej odbočke vľavo. Na voľnej ploche odstavíte auto.

Aktivita je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Trať je spojnicou Úzkej doliny s obcou Pribylina. Parkovanie je možné na vyhradených miestach v obci, pri skanzene alebo na konci trasy na parkovisku pod Račkovou dolinou.

Aktivita je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Trasa na Žiarsku chatu patrí medzi najpopulárnejšie ciele návštevníkov hôr v zime aj v lete. Jej cieľom je celoročne otvorená Žiarska chata. Trasa začína na platenom parkovisku v ústí Žiarskej doliny. V zimnom období je trasa ujazdená do šírky snežnými skútrami zásobovania chaty a príslušníkmi Horskej služby čo ju umožňuje využiť aj na korčuliarsku techniku. Stopa na klasiku tu absentuje. Na rozdiel od ostatných trás v oblasti je frekventovane využívaná turistami a skialpinistami. Prosíme vás o ohľaduplnosť. Absolvovanie tejto trasy je zážitkom a výzvou zároveň, avšak nedoporučujeme ju absolvovať na bežkách v prípade rýchleho a tvrdého zľadovateného podkladu. Inak príjemný a dlhý zjazd sa môže zmeniť na nepríjemný boj s ovládaním tenkých bežiek.

Aktivita je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Oblasť Smrečany – Žiarska dolina už tradične ponúka zaujímavé podmienky pre bežkárov. Podmienkou je len dostatočná snehová pokrývka. Na začiatku zimy upraví trate miestna Telovýchovná jednota Družba Smrečany – Žiar v spolupráci s obcami a dobrovoľníkmi skútrom pre klasickú techniku a neskôr pri lepších podmienkach aj snežným pásovým vozidlom (ratrakom). Na údržbu môžete prispieť na číslo účtu uvedené pri východiskových bodoch trás.

Zaujímavosťou je možnosť pokračovať až ku Žiarskej chate. Nejde o bežkársku trasu v pravom zmysle slova, pretože je využívaná aj pešími chodcami a skialpinistami. Ešte zaujímavejšou, ale o to vzácnejšou trasou, je možné prepojenie trás na Háji v Liptovskom Mikuláši so Žiarskou dolinou, ktoré sa žiaľ pre slabšie zimy už dlhšie nerealizovalo. V prípade možnosti upraviť trať ide o naozajstnú lyžiarsku magistrálu.

Ideálnym nástupným miestom na bežecké trate je parkovisko pri otočke autobusu na konci obce Žiar na ľavej strane. Parkovisko je bezplatné. Trasa vás zavedie na lúky pod Tatranskou magistrálou s pekným výhľadom na Západné Tatry. V strede lúky sa nachádza studnička – Kyslá voda, avšak jej výdatnosť poklesla natoľko, že sa z nej zrejme nenapijete. Občerstviť sa môžete v bufete pri lyžiarskom stredisku, prípadne v zariadeniach v ústí Žiarskej doliny. Okruh je v jeho spodnej časti nenáročný. Horná časť bezprostredne pod magistrálou je profilovaná striedaním krátkych, ale strmých kopcov, na ktorých si prídu na svoje výkonnostní bežkári. Tomuto ťažšiemu úseku sa dá bez problémov vyhnúť a trasu si tak skrátiť pod prvým kopcom.

Aktivita je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Legendárna trasa, po trase frontovej línie z 2. svetovej vojny je vzácnosťou, ktorá sa podarí len občas. Vedie z veľkej časti hrebeňom, ktorý zvykne byť vyfúkaný, preto je prepojenie trás na Háji so Žiarskou dolinou pomerne zriedkavé. V prípade možnosti upraviť trať ide o naozajstnú lyžiarsku magistrálu. Je relatívne ľahká, pozor treba dať pri zjazde nad poľnohospodárskym dvorom v Žiari.

Najlepším miestom od štartu bežkárskej trasy, ktoré je blízko mesta Liptovský Mikuláš, kde môžete zaparkovať je veľké bezplatné parkovisko pri vojenskom pamätníku na Háj – Nicove. Dovedie vás sem značenie z centra Liptovského Mikuláša. Od parkoviska sa vydáte pár metrov späť po asfaltovej ceste, ktorou ste prišli. Prídete k cyklostĺpiku Odbočka na Háj, ktorá sa nachádza za križovatke. Tu odbočíte na cestu, ktorá je označená zákazom vjazdu pre motorové vozidlá. Ak je dostatok snehu, už tu si môžete nasadiť bežky a následne už idete po trase, po pravej strane míňate družstvo v obci Smrečany a pomedzi polia sa dostanete až do obci Žiar k lyžiarskemu stredisku Dolinky.

Aktivita je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Bežkárska trať v tejto obci známej svojimi termálnymi prameňmi začína pri cykloturistickom rázcestí v blízkosti Hotela SOREA Máj, kde je možné bezplatne parkovať. Trasa nemá jednoznačne určenú líniu. V prípade dobrých podmienok vedie spravidla po poľnú cestu smerujúcu do Závažnej Poruby a späť. Postupne kopíruje lúky popri kopci Hrádok nad poľnohospodárskym družstvom. Okruh má približne 3 až 4 km. Trať ponúka nádherné výhľady na Kriváň. Jej orientáciu sľubuje slnkom zaliate trate predovšetkým v dopoludňajších hodinách. Po dobrom bežkovaní by bolo škoda nevyužiť možnosť termálnych prameňov v blízkom okolí. Úpravu tejto trasy zabezpečuje obec Liptovský Ján.

Aktivita je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Bežecké trate začínajú v areáli telesného pohybu Mateja Staroňa nad obcou Závažná Poruba. Auto môžete bezplatne zaparkovať na parkovisku pod lyžiarskym strediskom Opalisko asi 150 metrov nad začiatkom trasy. Trasa má profil pretekárskych tratí, ale zvládnu ju aj mierne pokročilí. Po zjazde vždy nasleduje protisvah na zníženie rýchlosti alebo minimálne rovinka na pribrzdenie.

Veľký 5 km okruh vás zavedie popri ohrade so zverinou Brestová až na lúky s krásnym výhľadom na liptovskú kotlinu nazývané aj Bánove lazy. Tento okruh sa na mnohých miestach otáča a vytvára tak možnosť trasu takmer kedykoľvek skrátiť. Na tratiach nájdete aj miestne značenie, podľa ktorého sa jednoduchšie zorientujete. V dávnejšej minulosti boli trate upravované až po lyžiarske stredisko v Iľanove (chata Nezábudka), avšak kvôli hustejšej vegetácií je prechod pásovej techniky komplikovanejší. Vytvárajú však fajn možnosť pre nadšencov backcountry lyžovania mimo upravené stopy.

Trate v Závažnej Porube upravujú nadšenci z miestneho Bežeckého klubu Opalisko za podpory obce. V budúcnosti plánujú aj vyhotovenie asfaltovej dráhy pre tréning na kolieskových lyžiach, ktorá taktiež zjednoduší úpravu v zimnom období pri nízkej vrstve snehovej pokrývky.

Aktivita je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Táto skoro 5km dlhá trasa je vhodná pre stredne zdatných bežkárov. Trasu môžete začať v Hrabovskej doline, kde je možné zaparkovať pri lyžiarskom stredisku Ski & bike park Malinô Brdo a pokračovať lesom až do Čutkovskej doliny, v ktorej sa nachádzajú krásne koliby Koliba Richtárka a Koliba u dobrého pastiera, kde sa môžete občerstviť. Následne sa môžete vrátiť po tej istej trase ako ste prišli, alebo sa vydať ďalej dolinou, po náučnom chodníku Známa-Neznáma Čutkovská dolina.

Aktivita je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Tento okruh je bežkármi často využívaný. Má dĺžku približne 1,5 km, z Hrabova na Malinô Brdo môžete využiť aj zvážnicu popod kabínovú lanovku s vyústením na Suchom Hrabove. Zo Suchého Hrabova môžete pokračovať smerom do UNESCO pamiatky Vlkolínec alebo „kráľovskou“ cestou smerom na Smrekovicu. Táto alternatíva je vhodná najmä pre zdatnejších lyžiarov a ponúka krásne výhľady z hlavného hrebeňa Veľkej Fatry na okolité hory.

Aktivita je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Plánovač Liptov