Liptovská Anna

Auto som odstavil na konci dediny pri drevenej zvonici, z ktorej sa vykľula zrúcanina starého kostolíka z 13. storočia, ktorý v roku 1805 vyhorel. Najprv odbočujeme do poslednej uličky v dedine, mapa však v tomto prípade klame a cesta beznádejne končí pri bráne, za ktorou sa majiteľ prekrikuje so štekajúcimi psami a zrejme po stýkrát niekomu vysvetľuje, že správna trasa vedie až vyššie vo svahu, treba len prejsť kúštik hlbšie do doliny.

Strmými chodníčkami na Jánošíkov stôl

Tentokrát zo správnej zvážnice odbočuje do svahu nenápadný chodníček, kontrolujem pre istotu mapu a vydávame sa po ňom. Po nočnom lejaku je hlinitý povrch trochu šmykľavý. Z pravej strany sa po chvíli pripája ďalší a na moje prekvapenie sa na strome objavuje červená značka. Neviem kde jej trasa začína, ale toto vysvetľuje, prečo je chodník tak dobre vyšliapaný. Treba dodať, že svah je celkom slušná strmina. Pomedzi stromy sa občas objaví výhľad na Liptovskú Maru, výstup je síce namáhavý, ale nesmierne si ho užívam, lebo les vonia po nočnom daždi, zeleň je úchvatná – veď sme na Liptove v polovici júla!

Vytrvalo stúpame, míňame výrazné sutinové pole a nad hlavami sa objavuje poriadny skalný útes. Skúmam peknú stenu, ale nikde nevidím skoby ani nity, možno sa tu naozaj nelezie. Hore sa objavuje kríž a vyhriata skala skutočne pripomína stôl, resp. vytvára veľmi pohodlnú lavicu, priam ideálnu na piknik. Na skale je namaľovaný koniec červenej značky, no nikde tu nie je smerovník. Kým rabujeme zásoby jedla z batohov, prenasleduje ma myšlienka na nenápadný chodníček, ktorý pred odbočením na skalnú terasu pokračoval ďalej do masívu Čerenovej. Jednak ma nenadchýňa predstava zostupu po rovnakej ceste a jednak mám chuť na ďalšiu improvizáciu. V digitálnej mape nachádzam neznačkovaný, ale zreteľný chodník, ktorý vedie úbočím a iba mierne križuje vrstevnice.

Poľovnícky chodník popod Čerenovú a Lomnô

Niekde nad Veľkým Chočom zahrmí, veď podľa predpovede počasia hrozia občasné prehánky a búrky, ale táto nás minie. Vykračujem po nenápadnom chodníčku zo sedla za skalou. Najprv strmo stúpa, takže zapochybujem, ale potom zmení smer doľava a skutočne kopíruje vrstevnicu. Mapa neklamala. Chodník je ako z najtajnejších snov turistu!

Nie je mi úplne jasné ako vznikol, predpokladám, že už v dávnych dobách slúžil poľovníkom či hájnikom. Miestami ho museli upravovať krompáčom a lopatou, inde je zas celkom nenápadný, vytvorený len podrážkami chodcov, zarastený šťavnatou trávou. Vytrvalo stúpa do svahu, ale sklon je väčšinou príjemný a z divočiny priam krochkám blahom.

Niekoľko úsekov vedie priamo nad skalnými stenami, preto si trasa vyžaduje istý krok. Malé deti by som sem asi nevzal, priepasti pod našimi nohami občas priam berú dych. Pískam si, vyspevujem, lebo toto je ideálne miesto na stretnutie maca. Podľa slov šéfa jedného národného parku (odborníka na medvede) sa radi zdržiavajú na poľovníckych chodníkoch, lebo im umožňujú pohyb s minimálnymi stratami energie a nie sú tak vyrušovaní, ako na značených turistických trasách. Stopy v hline sú len jelenie, ale radšej neriskujeme a najmä tam, kde nevidíme za roh, dávame o sebe hlasno vedieť. Občas kontrolujem náš postup v mape a napredujeme slušne. V jednom mieste uvidíme pomedzi stromy poza susedný hrebeň Veľký Choč. Sem-tam je povrch úzkeho chodníka hlina, inokedy ihličie, korene, často tráva a občas štrk. Keď sme pod vrcholom Lomného, stromy sa rozostúpia a hľadíme na rúbanisko, ktoré odhaľuje impozantný amfiteáter záveru Aninej doliny. Mračná sú tesne za hrebeňom, po ktorom vedie zelená značka.

Biblický dážď

Ponáhľame sa rúbaniskom, ale tu je terén najzradnejší. Porast siaha nad kolená a miestami až pod pazuchy a vo vysokej tráve sa skrývajú konáre po ťažbe, kamene a iné nerovnosti. Hľadáme chodník, ktorý sa miestami stráca, ale kúštik ďalej vidím jasnú líniu, ktorá nás dovedie do sedla Rovne medzi Lomným a Heliašom. Doteraz sme išli väčšinou na sever, tu sa mení smer na západ a nebo vyzerá ako v súdny deň. Zotmelo sa a dážď prichádza takmer ako postupujúca stena, zhadzujeme batohy a navliekame na seba nepremokavú výbavu. Podľa očakávania sa spájame so zelenou značkou a za normálnych okolností by sme sa k autu vybrali po nej na Pravnáč, ale v lejaku hľadáme najkratšiu cestu do doliny.

Lesná cesta sa mení na riavu kalnej vody, ale lejak napokon netrvá ani pol hodiny. V najužšom mieste je cesta vysekaná do skaly, cez ktorú sa valia priam katarakty. Z mokrých vecí sa valia kúdoly pary. Fialový medvedí trus na ceste nám ukazuje, že obozretnosť bola na mieste, v jeho jedálnom lístku sú čučoriedky.

Onedlho sa svet opäť kúpe v letnom slnečnom svetle, ako keby bol celý lejak iba snom, zostal po ňom iba voňavý vzduch. Pozerám sa do úbočia Čerenovej a dochádza mi, že naša trasa viedla ponad biele skaly, ktoré sa vypínajú na mnohých miestach strmého svahu. Ešte pred pár hodinami som o existencii úžasného chodníčka úbočím hory nemal ani tušenia, iba nejakou čudnou zhodou okolností sme dostali možnosť zoznámiť sa s neznámym výtvorom v nezabudnuteľnej prírode Liptova. Takýchto skrytých pokladov nenápadných neznačených chodníkov tu bude určite viac, snáď sa na niektorý z nich ešte niekedy vyberieme.(www.hiking.sk).

Miesto štartu: 49.150079, 19.467067

V obci sa nachádzajú bezplatné parkoviská.

Vlakom alebo autobusom do Liptovského Mikuláša a potom autobusom z Liptovského Mikuláša do obce Liptovská Anna. – cestovný poriadok.

V obci Liptovská Anna sa nachádza len niekoľko menších ubytovacích zariadení (priváty), ktoré ponúkajú ubytovanie. Odporúčame ubytovacie zariadenia v okolitých obciach, ako Bobrovník, Liptovská Sielnica, Potok poprípade Bešeňová. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v okolitých obciach v hotelových reštauráciách, v penziónoch alebo kolibách.

Nájdi a rezervuj ubytovanie – TU.

Chata pod Náružím (Červenec) je učupená v lone krásnej prírodnej scenérie Západných Tatier, obkolesená Babkami, Malou a Veľkou kopou, Ostrým, Sivým vrchom. Trasa ku chate sa začína na začiatku Bobroveckej doliny, konkrétne v lokalite Bobrovecká vápenica, kde je možnosť bezplatného zaparkovania. Trasa vedie po modrej značke popri kalvárii po zvážnici cez rázcestie Pod Babkami chodníkom, potom lesnou cestou až ku Chate pod Náružím.

Najkrajšia, ale fyzicky náročnejšia prístupová cesta vedie z Bobroveckej Vápenice po modrej značke. V lese odbočuje neznačkovaný chodník cez “Biele studnice”, ďalej pomedzi bralá Sokola a Mnícha (ťažší úsek zabezpečený reťazami) a napája sa na hlavnú prístupovú cestu v Nižnom Červenci (15 min. do chaty). Túto cestu doporučujeme len so znalým sprievodcom.

Priamo vo východiskovom bode trasy v lokalite Bobrovecká vápenica sa nachádza bezplatné parkovisko s dostatočnou kapacitou. Autobusová zastávka je vzdialená asi 2,5km chôdze od Bobroveckej vápenice na križovatke s obcou Jalovec, kam sa dá dostať prímestskou linkou z Liptovského Mikuláša.

Na Chate pod náružím je možné občerstviť sa alebo aj prespať. Blízko východiskového bodu trasy sa nachádza Horský hotel Mních. Na ceste od Jalovca je možné navštíviť Salaš Pastierska. Okrem toho sú tu vyhradené lokality na stanovanie.

Demänovská hora je nenápadný kopec na začiatku Demänovskej doliny. Východiskom je Autocamping Bystrina, alebo odstavné parkovisko na začiatku doliny. Cez autocamping sa po žltej značke (1,45 hod.) vydáte do lesa. Od parkoviska po prvú žltú značku vedie asfaltová cesta. Začiatok trasy je s trochu strmším stúpaním, no hneď potom tu nájdete lavičky, kde si môžete oddýchnuť. Od lavičiek pôjdete potom celý čas lesom a približne v polovičke cesty sa vám otvoria krásne výhľady. Celá trasa je veľmi dobre značená a vedie početnými serpentínami v lese. Po hodinke chôdze prídete ku križovatke, kde odbočíte doľava. Odtiaľ je to už len približne 10 minút cesty na vrchol. Na vrchole sa vám naskytnú krásne výhľady na Západné Tatry, Demänovskú dolinu, Chopok a liptovskú kotlinu.

Demänovská dolina je s Liptovským Mikulášom prepojená pravidelným autobusovým spojením, ktoré je pomerne dobre načasované pre potreby turistov. Východiskový bod túry sa nachádza v blízkosti zastávky autobusu Demänová – Autocamping. Taktiež sa pri východiskovom bode nachádza oficiálne parkovisko, parkovanie je zdarma a v dostatočnej kapacite.

Vlakom alebo autobusom do Liptovského Mikuláša a potom autobusom z Liptovského Mikuláša do Demänovskej doliny – cestovný poriadok.

V Demänovskej doline sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciách alebo bufetoch s občerstvením.

Nájdi a rezervuj ubytovanie – TU.

Veľký Choč (1611 m n.m.) je jedinečný kopec, ktorý je vďaka svojej polohe a výške veľmi dobrým výhľadovým bodom. Ponúka ďaleké panoramatické výhľady na všetky svetové strany. Vychutnáte si z neho netradičný pohľad na Západné Tatry a Liptov budete mať celý ako na dlani. Výstup na Veľký Choč je zaujímavý aj preto, že sa naň dá dostať z viacerých východiskových bodov. Túry sú možné z Valaskej Dubovej, Lúčok, Jasenovej, ale aj Vyšného Kubína.

Túra sa dá začať aj v Likavke, rázovitej obci pri Ružomberku. Táto trasa po je jedinečná aj tým, že prechádza po červenej značke popri Likavskom hrade, historickej pamiatke, ktorá určite stojí za návštevu. Trasa je pomerne členitá, postupuje cez horské cesty a lúky. Na križovatke Stredná poľana s trasou z Valaskej Dubovej sa nachádza nocľaháreň „Hotel Choč“. Najnáročnejšie je záverečné stúpanie z križovatky po zelenej značke na samotný vrchol Veľkého Choča (1611 m n.m.). Zostup z vrcholu smerom do lokality Žimerová je miestami ešte strmší a taktiež pomerne náročný. V obci Lúčky na konci trasy sa nachádzajú známe Kúpele Lúčky, AQUA-VITAL Park s termálnou vodou a wellness centrom, kde môžete po náročnej túre zrelaxovať, no tiež atraktívny Lúčanský vodopád.

Možnosti parkovania sú dostatočné a bezplatné, a to v oboch obciach. Dobrou voľbou sú dve autá, pričom jedno treba zaparkovať v Lúčkach pri AQUA-VITAL Parku a druhým sa dostať do Likavky na menšie parkovisko na konci obce, ktoré je určené pre výlety k Likavskému hradu.

Trasa je dostupná aj autobusovou dopravou, k východiskovému bodu trasy vás dovezie prímestský autobus z Ružomberka. Obec Likavka sa však nachádza neďaleko železničnej a autobusovej stanice v Ružomberku, čiže ďalšia možnosť je začať túru už priamo tu, kam vás aj na jej konci dovezie autobus z Lúčok. Pri štarte z Ružomberka je trasa dlhšia o cca 2 km. Cestovný poriadok >>>

Na samotnej trase nie sú žiadne horské chaty, no nájdeme tu dve núdzové nocľahárne. Na križovatke s trasou z Valaskej Dubovej sa nachádza nocľaháreň „Hotel Choč“ a v lokalite Žimerová je altánok s možnosťou núdzového prespania. Občerstviť alebo plnohodnotne najesť sa môžete až v obci Lúčky na konci trasy. Viaceré ubytovacie zariadenia sa nachádzajú ako v obci Lúčky tak aj v obci Likavka.

Nájdi a rezervuj ubytovanie >>>

Čutkovská dolina patrí medzi najobľúbenejšie výletné miesta v celom regióne, a to nielen medzi obyvateľmi Liptova, ale aj zahraničnými turistami. Je to skvelé miesto na oddych a relax v prírode, ktoré vyhľadávajú hlavne rodiny s deťmi aj kvôli detskému zábavnému parku Obrovo. Dolina je malebná pozdĺž celej svojej dĺžky, čo ešte zvýraznil v nedávnej dobe vybudovaný Náučný chodník Známa i neznáma Čutkovská dolina, no najkrajšia jednoznačne na jej konci, pri vodnej nádrži a Kolibe u dobrého pastiera. Sú tu tiež dobré možnosti ubytovania, stravovania a parkovania, no tiež dostatočné autobusové spojenie s mestom Ružomberok.

Túru zahájite v centre Ružomberka – na Námestí Andreja Hlinku a po červenej značke smerujete k miestnej kalvárii. Tu sa napojíte na modrú značku, po ktorej trasa pokračuje cez Vlkolínske lúky až do lyžiarskeho strediska Malinô Brdo, kde na vás čaká najťažšie stúpanie z celej trasy – nenáročný výstup na vrchol Malinné (1209 m n.m.), z ktorého sú krásne panoramatické výhľady na Ružomberok, Chočské vrchy, Západné ale v dobrom počasí aj Vysoké Tatry. Z Malinného trasa pokračuje ďalej po modrej značke cez Sedlo pod Vtáčnikom zostupom do Čutkovskej doliny a okolo Chaty pod Kozím až na jej koniec.

Námestie A.Hlinku, kde je situovaný východiskový bod trasy, je dostupné chôdzou z autobusovej resp. železničnej stanice v Ružomberku a nachádza sa tu nachádza aj zastávka miestnej MHD. Na konci trasy je najbližšia zastávka MHD umiestnená len 5 minút od konca Čutkovskej doliny, hneď pri hlavnej ceste. Dostupnosť spojov MHD naspäť na Námestie A.Hlinku resp. autobusovú stanicu je dostatočná. Cestovný poriadok >>>

Možnosti parkovania sú taktiež veľmi dobré, zaparkovať sa dá bezplatne pozdĺž celého Námestia A.Hlinku a na konci trasy rovnako bezplatne na parkovisku pri Kolibe u Dobrého pastiera.

Viaceré horské chaty, bufet či reštaurácia sa nachádzajú v lokalite Malinô Brdo, zhruba v strede trasy. Dá sa tu občerstviť, plnohodnotne najesť či prespať. V Čutkovskej doline sa nachádza viacero chát a kolíb ponúkajúcich okrem ubytovania aj tradičnú slovenskú kuchyňu.

Nájdi a rezervuj ubytovanie >>>

Nenáročná vychádzková trasa začínajúca v lokalite Hrabovo s veľmi dobrými možnosťami ubytovania a stravovania, je ideálna pre rodiny s deťmi. Nachádza sa tu nástupná stanica lanovky na Malinô Brdo, lanový park Tarzánia ako aj vodná nádrž s možnosťou člnkovania. Trasa nás dovedie ku klenotu celého regiónu, chránenej lokalite UNESCO – podhorskej osade Vlkolínec (720 m n.m.). Táto historická oblasť je vyhľadávaným miestom turistov z celého sveta.

Trasa začína na parkovisku pri údolnej stanici lanovky na žltej značke, ktorá vedie smerom ku miestnej Kalvárii a ďalej pokračuje po modrej značke na známe Vlkolínske lúky, kde sa ponúkajú výhľady na majestátne skalné útvary a okolité pohoria. Mierne stúpanie na rázcestie Pod Sidorovom a nasledujúce klesanie vás privedie priamo až do centra Vlkolínca. Vrátiť sa dá po rovnakej trase, ale viac odporúčame po ceste nazad odbočiť z Vlkolínskych lúk doľava po červenej značke smerom hore do strediska Malinô Brdo. Dole k východiskovému bodu – parkovisku pri údolnej stanici sa dostanete po trase zjadovky alebo využitím kabínkovej lanovky z Malinô Brda do Hrabova. Lanovku samozrejme môžete využiť aj opačným smerom hneď na začiatku túry.

V Hrabovskej doline pohodlne a zadarmo zaparkujete na parkovisku priamo pri nástupnej stanici lanovky. Túra z Hrabova, cez Kalváriu, Vlkolínske lúky až na Vlkolínec (720m.n.m.) trvá približne 1,5 hodiny. Príjemnú prechádzku si môžete uľahčiť cestou lanovkou, ktorá vám ušetrí hodinu cesty a cesta od lanovky do Vlkolínca viete prejsť za 30min. Cestou sa môžete zastaviť aj na minifarme Sidorovo, kde počas leta môžete posedieť na lavičkách alebo si opiecť špekačky. Z Vlkolínca sa môžete dostať opäť touto cestou (lanovkou alebo pešo cez Vlkolínske lúky a Kalváriu) alebo opačnou stranou cez Trlenskú dolinu do Bieleho Potoka.

Do Hrabova premáva linka MHD č.5 z autobusovej / železničnej stanice a železničnej stanice Rybárpole v Ružomberku. Zastávka linky je situovaná priamo na hlavnom parkovisku kde sa nachádza aj východiskový bod trasy.

Možnosti parkovania sú taktiež dostatočné na bezplatnom parkovisku pri údolnej stanici lanovky na Malinô Brdo alebo na dolnom parkovisku, kde sa nachádza druhá zastávka autobusu.

Prespať sa dá či už v Hrabovskej doline na začiatku/konci trasy, ale aj na Malinom Brde, ktoré sa nachádza zhruba v strede trasy, či priamo v dreveniciach a chalupách vo Vlkolínci. Občerstviť a najesť sa dá taktiež vo všetkých troch lokalitách.

Nájdi a rezervuj ubytovanie >>>

Náučný chodník sa nachádza v katastri obce Likavka, 2,5 km od centra mesta Ružomberok. Vedie od Turisticko-informačnej kancelárie Likavka umiestnenej pri prístupovej ceste k hradu Likava a končí v lokalite Skalky v ústí dolinky medzi Malým Čebraťom a Čebraťom.

Chodník vedie z obce popri políčkach cez lúky k banskému areálu. Pokračuje lesom na horské lúky a schádza na okraj lesa k jazierkam, ktoré vyvárajú malé rašeliniská. Počas absolvovania chodníka sa dozviete niečo o lokalite, histórii miestnych pozemkových spoločenstiev, poľovníctve, faune a flóre, ktoré sa tu vyskytujú. Uvidíte tiež zaujímavé miesta s výhľadmi do okolia.

Chodník začína v severnej časti obce Likavka, pri Turisticko-informačnej kancelárii na ulici Pod Hradom. Začiatok nie je výrazne označený, no smer ukazuje značka namaľovaná na stĺpe. Za kaplnkou odbočíte doprava, no po pár metroch zídete doľava a pokračujete popri Kolibe Likava po okraji lúky. Smer nám určuje kríž na kopčeku za kolibou. Poľná cesta je spočiatku zarastená, no privedie vás nad baňu Drndošovo. Tu si môžete urobiť krátku zachádzku ku krížu s pekným výhľadom – chodník tu je však strmý a šmykľavý, zvýšte opatrnosť. Ak idete s deťmi, vhodnejšia je vyhliadka pri druhom kríži naľavo, kam vedie pohodlná cesta po lúke. Trasa potom pokračuje ku bani, kde sa nachádza prvý náučný panel o okolí. Ďalej cesta stúpa do lesa a po chvíli vyjdete na lúku Hlivovo s druhým panelom – o histórii miestnych pozemkových spoločenstiev. Je tu aj jubilejný háj vysadený k 100. výročiu vzniku Československa a prístrešok s ohniskom, ideálne miesto na oddych. Z lúky pokračujete vpravo do lesa, kde narazíte na studničku s pitnou vodou a panel o rastlinstve. Po chvíli sa dostanete k hájiku s mladými stromčekmi a tabuli o poľovníctve. Cesta začne klesať, míňate krmelec a prichádzate ku kaplnke sv. Huberta (z roku 2014) s miestom na sedenie. Ďalej pokračujete dolu ku rázcestiu a odbočíte mierne doľava k prístrešku v lokalite Skalky, kde je posledný panel o faune a biotopoch. Za prístreškom sa nachádza Nižné jazierko medzi Čebraťmi, o pár metrov vyššie aj Vyšné jazierko a prameň pri ceste. Tu náučný chodník končí – vraciate sa po tej istej trase späť.

Počas celej cesty sa oplatí zastaviť a obzrieť sa – ponúkajú sa pekné výhľady na okolie i na hrad Likava z rôznych uhlov.

Náučný chodník meria približne 5 km (tam, aj späť), a je možné ho absolvovať približne za 2 hodiny. Chodník je po celej trase značený zeleným značením náučného chodníka (biely štvorec, v ktorom je uhlopriečne zakreslený zelený pás).

V blízkosti Turisticko-informačnej kancelárie Likavka sa nachádza odstavná plocha pre návštevníkov hradu Likava, alebo parkovisko pri neďalekej Kolibe Likava, kde je možné zaparkovať. Z mesta Ružomberok (železničná stanica) je k začiatku trasy asi 40 minút chôdze po červeno značenom turistickom chodníku. Z autobusovej stanice v Ružomberku sa môžete odviesť autobusom na zastávku “Likavka,,hrad”, odkiaľ je to k začiatku trasy asi 3 minúty chôdze.

Po absolvovaní trasy môžete využiť služby reštaurácie Koliba Likava, ktorá sa nachádza na začiatku trasy. Ubytovanie ponúkajú penzióny v obci Likavka.

Východzí turistický rázcestník sa nachádza vedľa cesty, medzi autobusovou a železničnou stanicou v Ružomberku. Od smerovníka vedie na vrchol zeleno značená turistická trasa. Značenie nás vedie popri autobusovej stanici, za ktorou odbočí doprava k železničnému prechodu pre chodcov. Za koľajnicami pokračuje vľavo paralelne so železničnou traťou. Prechádza popod most, za ktorým pred bytovými domami vojde doprava do lesa. Chodník vedie striedavo pomedzi stromy a malé lúky popri studničke na rekreačnú lúku Hlivovo. Na nej pokračuje vľavo. V prípade záujmu si na lúke môžeme oddýchnuť v prístrešku so sedením. Chodník nás z Hlivova vyvedie na lesnú cestu, z ktorej však po asi sto metroch vchádzame doprava medzi stromy. Prudšie stúpajúci chodník zarastajúcim rúbaniskom nás dovedie do lesa. Mierne stúpajúci kľukatiaci sa chodník nám potom pomáha zdolať strmé svahy. V závere pod vrcholom sa chodník viackrát rozdelí. Odporúčame využívať vždy ten s najmenším stúpaním, aby sme sa bezpečne dostali do cieľa.

Upozornenie: Vyhliadka na skalnom brale nie je nijako zabezpečená proti pádu.

Predný Čebrať sa týči na sever od Ružomberka. Jeho pyramídový tvar tvorí dominantu viditeľnú takmer z celého mesta. Od centra mesta je vzdialený 1,7 km (vzdušnou čiarou). Na vrchol vedie zeleno značená turistická trasa.

Doprava:
Autobusom MHD: zastávka „Železničná stanica“
Prímestským autobusom: zastávka „Ružomberok,,AS“
Autom: parkovanie pri železničnej stanici
Vlakom: stanica „Ružomberok“

Vzdialenosť:
Od východzieho bodu medzi železničnou a autobusovou stanicou v Ružomberku 3,6 km.

Po návrate môžeme využiť služby reštauračného zariadenia, občerstvenia alebo pohostinstva blízko začiatku trasy v Ružomberku. Ubytovanie poskytnú ubytovacie zariadenia v Ružomberku alebo v Likavke.

Trasa začína vo Valaskej Dubovej pri turistickom smerovníku vedľa zastávky autobusu „Valaská Dubová,,OcÚ“. Po modrej značke vedúcej popri drevorezbe zbojníka do kopca pomedzi domy sa  cesta rozdvojuje a odbočíme k skalnému bralu za obcou. Spevnená cesta pokračujeme pomedzi stromy a kríky na lúku. Pod lesom sa nachádza náučný panel o „Lese“ a vpravo od neho prístrešok so sedením. Po vojdení do lesa sa trasa stáva strmšou. Po krátkom stúpaní sa dostaneme k prístrešku so sedením a studničkou s vodou. Tu sa povrch mení na štrkový až skalnatý a dostaneme sa ním až k pomyselnej skalnej bráne, ktorú tvoria skaly po obidvoch stranách chodníka, odkiaľ začne byť stúpanie ešte väčšie. Cesta pokračuje stále priamo strmo hore k náučnému panelu o „Faune“.  Trasa sa tu zvoľní, potom zas prudšie stúpa až nás dovedie na lúky, na ktorých nájdete náučný panel o „Flóre“. Ďalším dôležitým miestom na trase je smerovník – Stredná Poľana, kde sa môžete pokochať výhľadmi. Odbočíme na zelenú značku po okraji horskej lúky, odbočíme doprava na letnú trasu. Lesným chodníkom naberáme výšku potrebnú na zdolanie vrcholu. Keď vyjdeme z lesa na svahovité lúky, ktoré nás dostanú do kosodreviny. Zdolanie kosodreviny je krátke, ale skalnaté a štrkové. Kúsok od vrcholu sa naša trasa spája s červeným turistickým chodníkom, s ktorým pokračujeme na vrchol a neskôr aj ďalej. Pod skalou trčiaci turistický smerovník nás víta na vrchole Veľkého Choča. My však pokračujeme ešte pár metrov doprava na samotný vrchol, na ktorom sa nachádza výhľadová ružica, ktorá nám pomôže identifikovať okolité kopce a výstupová kniha, do ktorej sa môžeme zapísať. Odmenou za absolvovanie výstupu je nádherný panoramatický výhľad na všetky svetové strany. Veľká Fatra, Malá Fatra, Chočské vrchy, Nízke Tatry, Západné Tatry, Vysoké Tatry, Oravská Magura, Orava, Liptov a mnoho iného je možné za dobrého počasia vidieť z vrcholu.

Autom: Parkovanie v obci je možné len na spoplatnenom parkovisku pri miestnom cintoríne.
Taxíkom: Z centra mesta vás taxík na začiatok trasy bude stáť okolo 10€.

Trasa je dostupná aj autobusovou dopravou, k východiskovému bodu trasy vás dovezie prímestský autobus z Ružomberka. Z ružomberskej autobusovej stanice na zastávku autobusu „Valaská Dubová,,OcÚ“  Cestovný poriadok >>>

Na samotnej trase nie sú žiadne horské chaty, no nájdeme tu len núdzovú nocľaháreň. Na križovatke s trasou z Valaskej Dubovej sa nachádza nocľaháreň „Hotel Choč“.

Nájdi a rezervuj ubytovanie >>>

Babky (1566 m n.m.) sú súčasťou Západných Tatier, pričom túra na ne nepatrí medzi najnáročnejšie, no rozhodne je jednou z najkrajších. Hlavne výhľady na Liptov stoja zato.

Túru na Babky začínate na začiatku Bobroveckej doliny, konkrétne v lokalite Bobrovecká vápenica, kde je možnosť bezplatného zaparkovania. Trasa vedie po modrej značke popri kalvárii po zvážnici cez rázcestie Pod Babkami až na Chatu pod Náružím, kde je možnosť občerstviť sa. Trasa pokračuje po modrej značke do Pod Babkami, z ktorého sa vydávate na zelenú značku až na Babky. Babky majú  unikátny výhľadom. Počas trasy sa môžeme zastaviť pri partizánskom bunkri. Ide o jaskyňu s fotografiami a popisom, v ktorej sa skrývali partizáni.

Priamo vo východiskovom bode trasy v lokalite Bobrovecká vápenica sa nachádza bezplatné parkovisko s dostatočnou kapacitou.

Autobusová zastávka je vzdialená asi 2,5km chôdze od Bobroveckej vápenice na križovatke s obcou Jalovec, kam sa dá dostať prímestskou linkou z Liptovského Mikuláša.

Cestovný poriadok >>>

Na trase cestou na vrchol sa prechádza popri Chate pod Náružím v Červenci, kde je možné občerstviť sa alebo aj prespať. Blízko východiskového bodu trasy sa nachádza Horský hotel Mních. Na ceste od Jalovca je možné navštíviť Salaš Pastierska. Okrem toho sú tu vyhradené lokality na stanovanie.

Nájdi a rezervuj ubytovanie >>>

Náučný chodník pri obci Švošov vedie lesným terénom po starých lesných chodníčkoch, ktoré vedú zaujímavými lokalitami, popod skalné masívy Havrana a strmé svahy Ostrého (vrchu Ostrô). Počas absolvovania chodníka sa dozviete niečo z histórie obce Švošov a o tom, čo sa v jej katastri nachádza, žije a rastie.

Chodník začína na ulici Skalky, pri vstupe do lesa. Zo železničnej zastávky Švošov s informačným panelom a mapou je vzdialený asi 500 metrov. Prvý panel predstavuje históriu obce.

Trasa stúpa lesom k žlto značenému turistickému chodníku smerom na Havrana. Tu sa vydáte doprava k panelu o rybách z rieky Váh. Ďalej chodník vedie popod skalné steny, kde sa nachádzajú panely o geológii, stromoch a hmyze. Pri drevených mostíkoch je prameň a neskôr aj ďalší panel o obojživelníkoch a plazoch.

Cesta pokračuje k odbočke na vrch Ostré (Hrdoš), odkiaľ schádzate na cestičku vľavo. Nachádza sa tu panel o kvetoch, studnička „Pod Hrdošom“ a lavička na oddych. Nižšie nájdete panel o lesných plodoch a napokon o cicavcoch. Z lúky je pekný výhľad na Veľkú Fatru a okolité vrcholy (Sidorovo, Haliny, Plieška, Tlstá hora, Červený grúň, Kútnikov kopec).

Na rázcestí odbočíte vpravo, strmšie dolu k prístrešku s lavičkami. Tu sa nachádza posledný panel o vtákoch. Od tohto miesta po lesnej ceste zídete k domom a pokračujete obcou späť k železničnej zastávke. Celková dĺžka trasy je približne 2 km.

Upozornenie: Náučný chodník neodporúčame absolvovať s deťmi mladšími ako 10 rokov. Za mokra je trasa šmykľavá, obsahuje strmo stúpajúce/klesajúce úseky a úzky chodník v strmom svahu. Značenie na trase je poredšie, je potrebné neustále hľadať značenie. Úzky chodníček je na viacerých úsekoch zarastený vegetáciou.

V blízkosti železničnej zastávky Švošov je viacero možností, kde je možné zaparkovať vaše auto. Vlakom – zo železničnej zastávky Švošov je to asi 7 minút chôdze k začiatku trasy. Z autobusovej stanice v Ružomberku sa môžete odviesť autobusom na zastávku „Hubová ,,pri moste“, odkiaľ je potrebné prejsť cez most pre peších na druhú stranu rieky Váh. K začiatku trasy je to pešo asi 10 minút chôdze.

Môžete využiť hostinec priamo v obci Švošov, alebo reštauračné služby v neďalekých obciach Hubová (na druhej strane rieky Váh) a Ľubochňa (vzdialenej necelé 3 km). Ubytovať sa môžete tak isto v týchto obciach.

Trasa je súbežná s červenou turistikou značkou s výnimkou zachádzky k zastávke 3. Náučný chodník v závere vedie vysokohorským prostredím, kde najmä v bralnej časti treba dbať na zvýšenú opatrnosť. Posledný informačný panel náučného chodníka stojí v sedle Vráca asi 30 min od jeho cieľa na vrchole Veľkého Choča.

Názvy informačných panelov

1. Obec Lúčky
2. Národná prírodná pamiatka Lúčanský vodopád
3. Prírodná pamiatka Lúčanské travertíny
4. Kúpele Lúčky
5. Choč – lúky Žimerová
6. Choč – pásmo lesa
7. Choč – alpínske pásmo

Informačné panely v teréne nie sú označené názvom náučného chodníka.

Parkovanie je možné v obci Lúčky alebo v Lúčanskej doline, pri odbočke Jastrabia (pred zákazom vjazdu).

Ubytovať sa môžete v obci Lúčky.

Trasa začína v obci Kalameny a pokračuje popri jazierku Kalameny (termálny prameň), ktorý je celoročne využívaný na kúpanie pre verejnosť. Je súbežná so žltou a od rázcestia Sedlo pod Kráľovou zároveň červenou turistikou značkou. Trasa s permanentným stúpaním vedie z veľkej časti mimo lesa, čo v letných slnečných dňoch môže byť namáhavé. Na plošinu s hradom vedie 7 m vysoký kovový rebrík a mostík. V teréne sú upozornenia: vstup do priestoru Liptovského hradu je možný len na vlastnú zodpovednosť a osobám do 14 rokov len v sprievode dospelých.

Pri dobrej viditeľnosti vrch i hrad umožňujú výhľady až na Oravu s Babou horou, Liptovskú kotlinu s vodnou nádržou Liptovská Mara, Nízke Tatry a Veľký Choč (1 609 m n. m.). Areál hradu je národnou kultúrnou pamiatkou. Neveľké zvyšky hradu (odkryté základy múrov), o záchranu ktorých sa stará miestne občianske združenie Castrum Liptov, sú verejnosti voľne prístupné. Liptovský hrad sa nazýva aj Sielnický hrad, Liptovský Starý hrad či Hrad Liptov.

Názvy informačných panelov

0. Náučný chodník Kalameny – Liptovský hrad
1. Ľan a konopa
2. Voda
3. Zaujímavosti o hrade Liptov
4. Les
5. Geológia Chočských vrchov

Informačné panely v teréne (okrem úvodného) nie sú označené názvom náučného chodníka.

Na trase chodníka stoja aj (tri) vyblednuté informačné panely z predchádzajúcej verzie náučného chodníka (stav v roku 2020). Z hradu k jazierku je možný návrat ako okruh po (exponovanej a tiež strmej) modrej turistickej značke (do východiska v obci spolu 4,5 km).

Parkovanie je možné v obci Kalameny, alebo pri jazierku Kalameny. Parkovanie pri termálnom jazierku je spoplatnené pri vstupe na náučný chodník. Z autobusovej stanice v Ružomberku sa môžete odviezť autobusom na zastávku “Kalameny,,kult.dom”, ktorá sa nachádza priamo na začiatku trasy.

Ubytovať sa môžete v obci Kalameny alebo Lúčky.

Trasa vedie asfaltovým chodníkom pre peších popri Teplianke. Náučný chodník je vhodné absolvovať v rámci exkurzie, ktorú vo včelíne po dohode zorganizuje miestne občianske združenie Slnkotvor. Cieľom je propagácia veľkého významu včiel a čmeliakov pre náš život. Exkurzia sa koná vo včelíne – ekoučebni v prírode – v záhrade miestnej školy (ZŠ s MŠ Lúčky) a jej bezprostrednom okolí, trvá 2 – 2,5 h a zahŕňa nasledovné aktivity:

• návšteva včelieho náučného chodníka (Za)chráňme včely s odborným výkladom lektora – včelára,
• pobyt vo včelnici s priamymi ukážkami života včiel v úli,
• ukážka stavby včelieho úľa, opis základného včelieho náradia,
• práca so včelami vo včelnici s odborným výkladom,
• ukážka včiel žijúcich v sklenenom úli,
• ochutnávka rôznych druhov včelích medov.

Termín exkurzie je potrebné vopred dohodnúť.

Názvy informačných panelov

1. Včely
2. Stavba tela včely
3. Včelie produkty a ich využitie
4. Zaujímavosti o včelách
5. Čmeliaky
6. Zaujímavosti o čmeliakoch
7. Hmyzie domčeky
8. Medonosné byliny, kríky a dreviny

Informačné panely v teréne nie sú označené názvom náučného chodníka.

Kontakt:

Do Lúčok sa dostanete autobusom. Vystúpite na konečnej zastávke v Kúpeľoch Lúčky. Ak zvolíte vlastnú dopravu, parkovať môžete v areáli kúpeľov.

Ubytovať sa môžete priamo v Kúpeľoch Lúčky, rôzne možnosti ubytovania a stravovania však nájdete aj v obci Lúčky.

viac informácií TU

Začiatok a koniec sú v obci Liptovské Revúce. Ide o technicky menej náročnú trasu na jeden z najvyšších vrcholov Veľkej Fatry – Krížnu. Táto trasa je menej navštevovaná a na Krížnu sa častejšie chodí z Rybieho alebo z Tureckej. To ale môže byť výhodou pre tých, ktorí sa davom turistov radšej vyhýbajú. Názov nášmu cieľu (Krížnej) dokonale sedí pretože sa na jej vrchol dá dostať z viacerých strán, križuje sa tu viacero turistických chodníkov v lete, a vedie sem dokonca aj cyklotrasa.

Z pohľadu skialpinizmu je veľmi obľúbená, hlavne pre jej široké a hladké trávnaté pláne. Stačí  iba pár desiatok centimetrov snehu, aby sa tu dalo výborne zalyžovať. Miernou nevýhodou sa javí relatívne nízka nadmorská výška, čo spôsobuje, že pri slabších zimách je v tejto oblasti sezóna výrazne kratšia ako napríklad vo Vysokých Tatrách. Medzi nevýhody tiež patrí, že trasa začína relatívne nízko vo výške iba 735 m n.m. kde sneh vydrží oveľa kratšie. Odporúčame preto sledovať aktuálne snehové podmienky a v neposlednom rade aj lavínovú situáciu. Napriek tomu, že ide o nižšie hory, aj tu môžu hroziť lavíny, hlavne v najstrmších kotloch okolo vrcholu Krížnej. V minulosti sa tu bohužiaľ vyskytli aj smrteľné lavínové nehody. Vzhľadom na dĺžku trasy je potrebné tiež spomenúť nutnosť dobrej fyzickej kondície.

V úvode mierne stúpame po lesnej ceste Suchou dolinou popri horárni Hajabačka. Cesta sa po čase mení na chodník, ktorý sa postupne zužuje. Nad hornou hranicou lesa sa trasa vedie ku salašu Pod Ostredkom. Po úseku cez Dlhý grúň sa trasa napojí na červený hrebeňových chodník až na vrchol Krížnej. Práve tento posledný úsek môže byť veľmi veterný a povrch často vyfúkaný až do trávy. Vrchol Krížnej je veľmi veterné miesto, takže je vždy nutné pribaliť si vetruodolné oblečenie. Samotný vrchol je pre verejnosť neprístupný, pretože sa na ňom nachádza objekt Ministerstva obrany, ktorý je oplotený a uzavretý. Napriek tomu poskytuje aspoň miernu ochranu pred vetrom.

Zjazd poskytuje viacero variant. Prvá je totožná s výstupovom cestou cez Dlhý grúň. Ďalšou možnosťou je zjazd priamo z vrcholu nadol do Suchej doliny, táto voľba je lákavejšia, keďže ide o širokú pláň so slušným sklonom, treba tu však dávať pozor na možné lavíny (a teda pred túrou sa oboznámiť s lavínovou situáciu na www.hzs.sk).

Mimo trasy je dostupná Ferrata Dve veže (Náučný chodník a zaistená cesta ferrata sa môže využívať v období od 15.6. do 31.1.bežného roka. Pohyb je povolený v dennej dobe od hodiny po východe slnka do hodiny pred západom slnka)

Autobusom: zastávka Vyšná Revúca prímestského autobusu z Ružomberka

Autom: Priamo z obce Liptovské Revúce, časť Vyšná Revúca

Nie sú, odporúčame pribaliť si vlastné občerstvenie.

Ubytovanie v súkromí v obci Liptovské Revúce – ubytovacie portály.

+

príjemná, mierna túra

vhodná aj pre začiatočníkov, no s dobrou kondíciou

nižšia návštevnosť v porovnaní s inými túrami

–

nízka nadmorská výška

potreba vhodných snehových podmienok

dlhý nástup dolinou

Dereše sa nachádzajú v najvyššie položenej časti hrebeňa Nízkych Tatier. Ako jeden z mála nízkotatranských vrcholov dosahujú výšku 2000 m. Samotná trasa je smerom nahor spočiatku mierna, no jej záverečná pasáž prechádza strmým a uzkym žľabom, preto je potrebné ovládať pohyb na mačkách a používanie cepínu. Väčšina trasy je orientovaná severne, takže v tejto oblasti v zimných mesiacoch takmer vôbec nesvieti slnko. Často je tu preto možné naďabiť na prachový sneh, aj keď v iných častiach doliny je už premenený slnečnými lúčmi. Takéto tienisté a strmé svahy však môžu byť veľmi nebezpečné, hlavne v období decembra a januára, keď na ne ešte lúče slnka nedosiahnu, a tým pádom nie je možná stabilizácia snehu a práve tu sa môžu tvoriť nestabilné vrstvy snehu. Vzhľadom na sklon svahu nad 35° je potrebné sledovať aktuálne podmienky a vývoj lavínovej situácie. Okrem lavínovej situácie je potrebné brať do úvahy aj na ďalších ľudí pohybujúcich sa v tejto lokalite, keďže oblasť Derešov je veľmi populárna lokalita pre freeriderov, ktorí sa sem často vyberajú zhora vďaka blízkej lanovke na Chopok.

Trasa začína priamo v lyžiarskom stredisku Jasná od hotela Pošta. Mierne stúpanie vedie prvých niekoľko kilometrov lyžiarskou zjazdovkou na Brhliská (1423 mn.m.). Pri pohybe po zjazdovkách odporúčame postupovať zoradení za sebou (nie vedľa seba) a rešpektovať lyžiarov, ktorí sa pohybujú po zjazdovkách. Pri hornej stanici lanovky na Brhliskách sa trasa dostáva do voľného terénu a kopíruje trasu dnes už nefunkčného vleku do Derešského kotla. Tu už stopa naberie na sklone a v tomto úseku sa počas zimnej sezóny často nachádzajú vyjazdené snehové bubny. V týchto miestach je ale ešte stále možné postupovať na pásoch. Po zhruba 800 metroch sa trasa dostane nad pásmo kosodreviny, naskytnú sa výhľady na hlavný Derešský kotol a z tohto miesta je už viditeľný aj najvyšší bod trasy. Po dosiahnutí posledného stožiara vleku trasa odbočí mierne doprava a najvýraznejším žľabom pokračuje priamo nahor až pod vrchol Derešov. V týchto miestach je už nutné pripevniť lyže na batoh a postupovať buď pešo alebo v prípade tvrdého povrchu snehu na mačkách. Pozor na preveje tesne pod hrebeňom! V prípade priaznivého počasia sú z vrcholu  pekné výhľady všade navôkol. Odporúčame tiež sledovať okolitých lyžiarov, pretože žlaby z Derešov sú v prípade dobrých snehových podmienok veľmi navštevované!

Zjazd má niekoľko variant. Zjazd žľabom si vyžaduje pokročilé znalosti jazdy vo voľnom teréne vzhľadom na jeho sklon. Veľmi dôležité je však sledovať podmienky, pretože tu aj na jar môže byť sneh veľmi tvrdý, často treba čakať až do poobedia, aby povrch zmäkol a tak bolo možné si tak lyžovačku. Slabší lyžiari môžu pokračovať až na vrchol Chopku a zlyžovať nadol po upravenej zjazdovke, prípadne si vybrať nejaký kratší a širší žlab.

Vrbické pleso, ktoré je ľadovcového charakteru a zároveň najväčšie prirodzené jazero v Nízkych Tatrách.

Autobusom: Zastávka v Demänovskej doline, skibus vás privezie až na zastávku pri hoteli Grand

Autom: Platené parkoviská s obmedzenou kapacitou, priamo na začiatku trasy. V hlavnej sezóne si odporúčame privstať, aby ste vyhli zápcham a našli miesto na parkovanie.

Bufet Bernardino priamo na zjazdovke (Brhliská)

Sú naozaj rôznorodé a bohaté, najbližšie sú hotel Liptov, Grand, Marmot, Koliba Jasná, Mikulášska chata, ale aj okolie Demänovskej doliny či Liptovského Mikuláša.

+

exponovaný, ťažký zjazd

vďaka strmému výstupu sa ocitnete na hrebeni pomerne rýchlo

sneh sa tu drží do neskorej jari

výhľady v prípade priaznivého počasia

–

v zime často lavinózny

často navštevovaný

pri severozápadnom prúdení majú žľaby nedostatok snehu

Nejde o štandardnú skialpinistickú túru, keďže začiatok a koniec sa nenachádzajú na rovnakom mieste. Štart je na Čertovici a cieľ na Chopku. Pri plánovaní túry treba myslieť na to, že je tomu potrebné prispôsobiť logistiku. To znamená buď využiť autobus alebo jedno auto pristaviť v Jasnej a druhým sa dostať na Čertovicu, resp. si zabezpečiť odvoz.

V prípade tejto trasy ide o prechod najvyššie položenej časti Nízkych Tatier. Nenachádzajú sa tu síce žiadne dlhé zjazdy, ale o to krajšie sú výhľady na obe strany hrebeňa. Na severe je to pohľad na Vysoké a Západné Tatry, na juhu zase nižšie vrcholy Slovenského Rudohoria a hlavne Veporských vrchov. Čo sa týka lavín, hrebeň je relatívne bezpečný, no riziko netreba podceňovať hlavne pri traverzoch niektorých svahoch v okolí Ďumbiera. Okrem lavín môže byť hrebeň niekedy vyfúkaný od vetra až na tvrdý ľadový podklad. Vtedy treba mať so sebou aj zimnú horolezeckú výstroj ako mačky a cepín. Odporúčame si preto vždy pred túrou pozrieť aktuálne výstrahy na stránke hzs.sk.  Samotná trasa nie je veľmi technicky náročná, no netreba podceniť jej dĺžku 13,5 km (spolu so zjazdom do Jasnej až cca 19 km) a prevýšenie viac ako 1200 m. Ideálne je absolvovať ju na jar, keď už vládne teplejšie počasie a dlhšie dni, tým pádom je aj pobyt na hrebeni oveľa príjemnejší.

Trasa sa začína v sedle Čertovica a vedie po trase červeného značkovaného chodníka. Najviac výškových metrov nastúpame hneď na začiatku, pri výstupe popri lyžiarskom vleku. Nad ním ďalej pokračujúc po hrebeni cez Rovienky a Lajštroch je už skon miernejší. Tu sa už objavia výhľady na obe strany hrebeňa. Ďalej vedie trasa cez Kumštové sedlo, cez Králičku na Chatu M.R. Štefánika, kde funguje celoročná prevádzka a je možné doplniť zásoby tekutín a jedla. Tiež je tu dostupná možnosť ubytovania, cez víkendy však odporúčame ubytovanie rezervovať vopred. Od chaty nasledujú dve možnosti postupu. Ak máte dostatok času a dobrú kondíciu odporúčame pokračovať priamo na vrchol Ďumbiera – najvyššieho kopca Nízkych Tatier. Výhodou zimnej trasy je fakt, že vedie k vrcholu priamejšie ako letná trasa po turistických značkách. Navyše zimná trasa je v letnom období z dôvodu ochrany prírody uzavretá.

Druhá možnosť je pokračovať červeným chodníkom rovno traverzom do Krúpovho sedla. V prípade problémov alebo zlého počasia je možné trasu z tohto sedla skrátiť smerom do Širokej doliny a následne cez zjazdovku Turistická zlyžovať smerom na Záhradky v Demänovskej doline.

Ak sa však rozhodnete pokračovať ďalej, čaká vás už iba relatívne mierne stúpanie v dĺžke 3,5 km, ktoré vás dovedie ku Kamennej chate, ktorá je svojou atmosférou naozaj vhodným miestom na oddych a doplnenie energie. Odtiaľ je to už iba pár metrov ku hornej stanici lanovky na Chopku.

Zjazd ponúka viaceré varianty. Môžete využiť zjazdovky, nezabudnite si však dávať pozor na otváracie hodiny, pretože vo večerných hodinách sú uzatvorené, keďže ich upravujú ratraky.

Ďalšou možnosťou je zjazdiť Lukovský, prípadne Derešský kotol exponovanými strmými žľabmi, tu je ale potrebné dobre ovládať techniku lyžovania mimo upravených zjazdoviek.

Pamätník SNP pri chate M.R. Štefánika

Je najvyššie položeným pamätníkom pripomínajúcim boje v Slovenskom národnom povstaní a pri oslobodzovaní Slovenska od fašizmu.

Autobusom:

smer Čertovica: prímestské autobusy Zastávka na Čertovici (linka Liptovský Mikuláš – Brezno),

smer Liptovský Mikuláš: skibusy z Demänovskej doliny, resp. prímestské autobusy

Autom:

Čertovica: Platené parkoviská s obmedzenou kapacitou pri lyžiarskom stredisku

Jasná: Platené parkoviská s obmedzenou kapacitou priamo na začiatku trasy

Chata M.R. Štefánika, Kamenná chata na Chopku, bufety popri zjazdovkách v lyžiarskom stredisku

Chata M.R. Štefánika, Kamenná chata na Chopku – vzhľadom na obľúbenosť týchto chát odporúčame rezerváciu uskutočniť s časovým predstihom

+

hrebeňová túra s množstvom meniacich sa výhľadov

sneh sa tu drží do neskorej jari

v cca polovici trasy sa nachádza chata, ktorá je vhodná na ubytovanie prípadne občerstvenie

–

zložitejšia logistika plánovania, keďže túra končí na inom mieste ako začína

Kým južné svahy Ďumbiera pôsobia miernym dojmom, tie severné sú charakteristické strmými žulovými zrázmi, ktoré sú v období zimy obľúbené u horolezcov. Nachádzajú sa tam aj leziteľné ľady. Na lezenie v zime sa vzťahuje i výnimka udelená správou národného parku. Odporúčame však dohľadať si jej presnú platnosť.

Chopok je tretím najvyšším kopcom Nízkych Tatier. Táto trasa na jeho vrchol ideálnym spestrením v prípade, keď sa chce turista pozrieť aj do voľného terénu mimo rušných zjazdoviek, no zároveň využiť infraštruktúru vybudovanú v Demänovskej doline (chaty, bufety, parkovanie). Výhodou je aj to, že si už počas výstupu môžete skontrolovať aktuálne snehové podmienky a lavínovú situáciu ešte predtým, ako sa pustíte do strmých žľabov.

Keďže časť trasy prechádza práve jedným zo žľabov, je potrebné v prípade tvrdého povrchu snehu ovládať pohyb na mačkách a používanie cepínu. Aj napriek tomu, že sa trasa nachádza na severnej strane pohoria, hlavne v ranných hodinách tu pri bezoblačnom počasí príjemne  svieti slnko, pretože celý Lukovský kotol je otvorený práve na východnú stranu. Zaujímavý je tiež fakt, že sa tu často stretnete s lepšími snehovými podmienkami ako napríklad vo vedľajšom Derešskom kotli, keďže aj pri severozápadnom prúdení tu sneh pribúda. To je na jednej strane výhoda, no na druhej strane môže práve takéto prúdenie vytvárať nebezpečné preveje alebo snehové dosky. Vzhľadom na sklon, hlavne v žľaboch, treba vždy sledovať aktuálne podmienky a vývoj lavínovej situácie na stránke hzs.sk.

Okrem lavínovej situácie je potrebné sledovať aj pohyb iných ľudí v teréne, keďže táto lokalita je často cieľom aj pre freeriderov, pre ktorých je tiež ľahko dostupná vďaka lanovke na Chopok.

Trasa začína priamo v stredisku Jasná – Záhradky. Mierne stúpanie, prvých niekoľko kilometrov vedie lyžiarskou zjazdovkou – Turistická. Pri pohybe po zjazdovkách odporúčame postupovať zoradení za sebou (nie vedľa seba) a rešpektovať lyžiarov, ktorí sa pohybujú po zjazdovkách. Pri turistickom rázcestníku “Pekná vyhliadka” sa trasa pripojí na červený turistický chodník. Z neho však treba po cca 600 metroch odbočiť vpravo a potom popri polome ďalej v smer do Lukovského kotla.

Častokrát sa tu môžete stretnúť s lyžiarskymi stopami, ktoré vás môžu usmerniť. Je to však miesto najnáročnejšie na orientáciu. Po pravej strane sa neskôr objavia žľaby  Konského grúňa, ktoré sú tiež obľúbené a často lyžované.

Trasa pokračuje nad pásmo lesa, kde sa vám už naskytne pohľad na celý Lukovský kotol a aj vrchol Chopku. Odtiaľto je na výstup možných viacero variánt. Najpriamejšia vedie takzvaným Meteorologickým žľabom, no ten je dosť dlhý, úzky a strmý. Z hľadiska výstupu je výhodnejší najširší zo žlabov, takzvaný Školský, ktorý je zároveň najkratší a tiež čo sa týka sklonu najmiernejší. Je preto jednoduchšie vyhnúť sa kolízii s prípadnými lyžiarmi smerujúcimi zhora nadol a zároveň menší sklon znamená i menšie ohrozenie lavínami. Samozrejme ale odporúčame venovať dostatočnú pozornosť aktuálnej poveternostnej a lavínovej situácii, pretože aj tento žlab môže byť lavinózny. Po prekonaní žlabu zostáva už len cca 200 výškových metrov na vrchol Chopku po zjazdovke. Pred zjazdom sa odporúčame občerstviť na turistami a lyžiarmi obľúbenej Kamennej chate, prípadne vystúpiť aj na samotný vrchol Chopku (2024 m n.m.), kde však zväčša nie sú vhodné podmienky na zjazd vzhľadom na veľké skalné bloky.

Zjazd má niekoľko variant. Slabší lyžiari môžu využiť zjazdovky. Tých, ktorých láka zjazd voľným terénom sú v prípade bezpečných podmienok k dispozícii žľaby, ktoré sú súčasťou Freeridovej zóny.

Meteorologický žľab

Ide o severne orientovaný žľab. Slnko tu teda takmer vôbec nesvieti a často je výrazne tvrdší ako ostatné východne orientované žľaby. Zjazd týmto žľabom si vyžaduje už pokročilé znalosti jazdy vo voľnom teréne vzhľadom na jeho sklon a dĺžku. Veľmi dôležité je sledovať aktuálne podmienky.

Školský žľab

Do tohto žľabu svieti slnko ako prvé pretože má východnú orientáciu. Z hľadiska zjazdu je najširší, najkratší a má najmiernejší sklon, preto sa volá Školský. Z hľadiska obtiažnosti najľahší, avšak aj napriek tomu treba brať do úvahy riziko lavín pri zjazde.

Hlavne v jarnom období, keď sa už sneh začína topiť, sa na dne Lukovského kotla nachádza malé, ale veľmi fotogenické pleso.

Autobusom: Zastávka v Demänovskej doline, skibus vás privezie až na zastávku Záhradky

Autom: Platené parkoviská s obmedzenou kapacitou, priamo na začiatku trasy. V hlavnej sezóne si odporúčame privstať, aby ste vyhli zápcham a našli miesto na parkovanie.

Kamenná chata, reštaurácia Rotunda

Sú naozaj rôznorodé, výber je bohatý, najbližšie sú hotel Liptov, Grand, Marmot, koliba Jasná, Mikulášska chata, ale aj okolie Demänovskej doliny či Liptovského Mikuláša

+

sneh sa tu drží do neskorej jari

za pomerme krátky čas na vieme dostať na hrebeň

infraštruktúra

–

v zime môžu byť žľaby lavinózne, pretože pri severozápadnom prúdení majú dostatok snehu

Príjemná, rýchla a nenáročná túra vhodná aj pre začiatočníkov (menej kondične zdatných), či tých, ktorí sa so skialpinizmom len zoznamujú a radi by zakúsili pohyb v teréne mimo zjazdovky. Je výhodná aj v prípade, ak máte málo času. Na jej absolvovanie stačí pár hodín a dá sa stihnúť aj za jedno doobedie či poobedie. Nie je technicky náročná, pre výstup nie sú potrebné horolezecké mačky ani cepín.

Cieľ trasy Lajštroch je výrazný kupolovitý hôľnatý vrch na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier na severozápad od Čertovice. Jeho vrchol dosahuje výšku 1602 m n.m.

Výhľad z vrchu na sever a západ zakrývajú vyššie hrebene, ale na juh a východ je výhľad otvorený. Môžeme sa pokochať výhľadom na oblasť Čierneho Váhu s Veľkým bokom a Veľkou Vápenicou až po Kráľovu hoľu.

Trasa sa začína v sedle Čertovica a vedie po trase červeného značkovaného chodníka. Najviac výškových metrov nastúpame hneď v úvode, pri výstupe popri lyžiarskom vleku. Nad vlekom ďalej po hrebeni je sklon už o dosť miernejší. Tu sa už objavia výhľady na obe strany hrebeňa a stúpanie je príjemnejšie.

Keďže ide o zjazd vo voľnom teréne, lyžovať je potrebné mať základné znalosti lyžiarskej techniky. Nejde však o náročný zjazd a povaha terénu poskytuje dostatok možností pre zastavenie sa a oddych počas neho. Terén nie je z hľadiska lavín nebezpečný, preto je táto túra, spolu so zjazdom ideálna aj v prípade, keď výdatnejšie nasneží.

Výskyt rôznych rúd viedol v minulosti k intenzívnej baníckej činnosti aj na území vrchu Lajštroch ako aj v celej oblasti.

Autobusom: Autobusové linky majú zastávku prakticky priamo na začiatku túry (linka Liptovský Mikuláš – Brezno)

Autom: Na Čertovici nájdete platené parkoviská s obmedzenou kapacitou pri lyžiarskom stredisku.

Motorest SKI Čertovica

Domček HS na Čertovici, Motorest SKI Čertovica

+

ideálna túra pri krátkosti času, ako aj pre začiatočníkov

po jasnej noci vyskúšajte Lajštroch krátko po východe slnka,

pokoj naokolo a výhľady stoja za to

–

parkovanie po naplnení kapacity parkovísk

Túra vhodná za zlého počasia, alebo pri veľkom lavínovom nebezpečenstve. Veľká časť vedie v lesnom poraste, takže je chránená pred vetrom. Veterný môže byť ale jej posledný úsek už nad pásmom lesa. Technicky je to nenáročná túra, často tu nájdete prešľapanú stopu, čiže je vhodná aj pre začiatočníkov. Skon je v celej trase relatívne mierny a teda je vhodná aj pre skialpinistov so slabšou kondíciou. Počas túry narazíte na viacero miest, z ktorých sa dá vrátiť späť do strediska. Výhodou je, že sa dá absolvovať aj pri slabších snehových podmienkach.

Túra začína pri Mikulášskej chate (1113 m n.m.). Vedie po trase žltého značkovaného chodníka popri hotely Marmot. Ďalej pokračuje dolinou Zadnej vody. Spočiatku široká lesná cesta niekedy upravovaná ako bežkárske trate sa postupne zužuje a na viacerých miestach prekonáva menšie potoky. Na križovatke turistických chodníkov Tri vody trasa odbočuje vľavo a pokračuje po červenej značke traverzom smerom k hornej stanici lanovky Brhliská. V prípade že už nechcete pokračovať ďalej, je možné túru skrátiť a zlyžovať po zjazdovke Vrbická (10). My ale odporúčame pokračovať ďalej po trase červeného chodníka na rázcestie Pod Orlou skalou (1475 mn.m.). V tejto časti les redne a objavuje sa aj kosodrevina. Posledný úsek po Lukovou vedie serpentínami chodníka stále v miernom sklone. V cieli našej trasy na Lukovej sa nachádza viacero budov, ktoré môžu veľmi dobre poslúžiť ako ochrana pred vetrom a výhodné miesto na odlepenie pásov či oddych.

Zjazd má viacero variant. Jedna z nich je zlyžovať späť po tej istej trase na Brhliská a ďalej po  zjazdovke Vrbická (10). Druhou možnosťou je pustiť sa zjazdovkou Spravodlivá, ktorá nie je upravovaná ratrakmi a často sa počas zimy vytvoria unikátne bubny. Jazda v bubnoch ale nie je vhodná pre začínajúcich lyžiarov. Odporúčame sledovať aj ostatných lyžiarov, ktorí sa sem môžu vybrať zo strediska. Hlavne po silnom snežení s prachovým snehom je práve táto lokalita veľkým lákadlom pre freeriderov. Poslednou možnosťou je zjazdovka Majstrovská (7). Nie vždy je však dostatočne zasnežená, preto odporúčame sledovať aktuálne snehové podmienky v stredisku.

Vrbické pleso, ktoré je ľadovcového charakteru a zároveň najväčšie prirodzené jazero v Nízkych Tatrách.

Autobusom: Zastávka v Demänovskej doline, skibus vás privezie až na zastávku hotela Grand

Autom: Platené parkoviská s obmedzenou kapacitou, priamo na začiatku trasy

Bufet Bernardino priamo na zjazdovke (Brhliská), reštaurácia Restaurant von Roll (Luková)

+

príjemná nenáročná túra v prostredí s infraštruktúrou pre občerstvenie

bez lavínového ohrozenia

–

najmä v sezóne množstvo skialpinistov/lyžiarov s podobným plánom

Sú naozaj rôznorodé a bohaté, najbližšie sú hotel Liptov, Grand, Marmot, koliba Jasná, Mikulášska chata, ale aj okolie Demänovskej doliny či Liptovského Mikuláša

Vrch Šíp sa nachádza priamo nad sútokom riek Oravy a Váhu, medzi obcami Kraľovany a Ľubochňa, v Šípskej Fatre, ktorá v podstate spája Malú a Veľkú Fatru. Trasa začína v obci Stankovany, odkiaľ sa po zelenej značke asi za 30 min. dostanete do osady Podšíp, ktorá hneď na začiatku spestrí túru vďaka možnosti obzrieť si zachovalé drevenice, či využiť zastávku ako vhodné miesto na piknik. Z Podšípu pokračujete po žltej značke cez Zadný Šíp až na Šíp (1170 m n.m.). Na vrchole Šípu je umiestnený majestátny kríž a kochať sa môžete výhľadmi na Veľký Choč.

Územie Šípu s rozlohou 302 hektárov je z dôvodu výskytu vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov vyhlásené ako národná prírodná rezervácia.

Túra je ľahko dostupná autom, autobusom i vlakom. Parkovisko je v obci Stankovany pred Obecným úradom. Železničná zastávka Stankovany. Autobusová zastávka Stankovany, pri moste.

Občerstvenie a nápoje môžete zakúpiť v Krčme Stankovany.

Na vrchol Radičiná sa vyberáte z Ružomberka, Rybárpole. Cez hospodársky les prichádzate na Dubovské lúky so starými senníkmi s pohľadom na majestátny Veľký Choč. Trasa pokračuje strmým stúpaním do lesa až do sedla na čistinku s ohniskom, odkiaľ to je už len kúsok na vrchol Radičiná (1127 m n.m.), ktorý ponúka výhľad z dreveného mostíka na Liptovskú Maru.

Na vrch Radičiná je možné sa dostať aj z opačnej strany, z obce Komjatná, časť Studničná.

Zaparkovať je možné v Ružomberku, Rybárpole i v Komjatnej. Trasa je dostupná aj autobusovou a vlakovou dopravou. Zastávka Ružomberok – Rybárpole.

Pred alebo po turistike sa môžete občerstviť v Ružomberku, kde je dostatok stravovacích možností.

Trasa začína v obci Partizánska Ľupča, kedysi najstaršie banícke mesto na Liptove s ikonickým kostolom na námestí s meštianskymi domami. Žltá značka vás vyvedie z dediny k smerovníku Biela Ľupča a vedie popri lúkach a oplotenému vodojemu, držíte sa vpravo a vchádzate do lesa. Pri smerovníku Rumanec je stôl s lavičkami, ideálny na občerstvovaciu pauzu. Trasa ponúka pekné výhľady na spodnú časť Liptovskej Mary, Západné Tatry a Chočské vrchy.  Pri pamätníku padlých vojakov odbočuje do lesa a napokon lúkou prichádzame na vrchol Prednej Magury, kde je zrekonštruovaný altánok.

Predná Magura (1171 m n. m.) ponúka parádny výhľad do Liptovskej kotliny, na blízku zalesnenú Ľupčiansku Maguru, hlavný hrebeň Nízkych Tatier či nízkotatranský Salatín. Ideálna trasa pre menšie deti či menej zdatných turistov.

Bezplatné parkovanie je možné v obci alebo pri spomínanom vodojeme. Trasa je dostupná aj autobusovou dopravou, k východiskovému bodu trasy vás dovezie prímestský autobus z Ružomberka alebo z Liptovského Mikuláša.

Na samotnej trase nie sú žiadne horské chaty. Ubytovacie zariadenia sa nachádzajú v obci Partizánska Ľupča, niekoľko kilometrov ďalej je rekreačný areál Železnô s ubytovacími možnosťami a príjemným bufetom a tiež obľúbená Chata Magurka, ktorá ponúka aj stravovacie možnosti.

Chabenec (1955 m n.m.), majestátny vrch na hrebeni Nízkych Tatier s výhľadmi na všetky strany. Trasa začína v osade Magurka, kde sa v minulosti dolovalo zlato. Okrem tohto vzácneho kovu sa v osade ťažilo aj striebro a antimón. O histórii baníctva sa dozviete aj vďaka náučnému chodníku Magurský zlatý chodník, ktorý bude určite baviť aj deti.

Trasa vedie po zelenej značke smerom k sedlu Ďurková, pri smerovníku Nad sedlom pokračujte po červenej značke cez Malý Chabenec až na vrchol Chabenec. Po užití si výhľadov sa vrátite po rovnakej trase do osady Magurka. Prípadne sa dá trasa predĺžiť so zastávkou na Útulni Ďurková, ktorá sa nachádza v blízkosti Chabenca a je obľúbenou zastávkou počas hrebeňovky Nízkych Tatier.

Bezplatné parkovanie je možné v osade Magurka, no treba sa pripraviť na horší prístup do osady. Cesta je úzka a v zime často zľadovatená.

Obľúbená chata Magurka priamo v osade ponúka ubytovanie aj chutnú kuchyňu. Útočisko na prespatie ponúka aj Útulňa Ďurková, ktorú využívajú hojne turisti pri prechode hrebeňom Nízkych Tatier. Útulňa sa nachádza pod sedlom, takže treba zísť niekoľko výškových metrov z trasy, ale občerstvenie a atmosféra stojí za to. Niekoľko kilometrov ďalej je rekreačný areál Železnô s ubytovacími možnosťami a príjemným bufetom.

Prístup: 15 min.

Z Ružomberka, cestou na Dolný Kubín, odbočíme do dediny Komjatná. Po asi 2 km vychádzame na kopec pod ktorým sa nachádza čast zvaná Studničná. Auto zaparkujeme na tomto kopčeku, hneď pri kaplnke, ktorá stojí vedľa cesty. Odtiaľto ďalej pešo po poľnej ceste smerom nad Komjatnú. Prejdeme lúku a strmým krátkym výšvihom prídeme k lesu. Tu odbočíme vľavo do lesa po výraznom vychodenom chodníku. Po asi 5 minútach prídeme k vrcholu brala. Odtiaľto vedie chodník z obidvoch strán dolu pod skaly.

Popis: 15 lepených nerezových borhákov + zlaňovacia reťaz.

Jedna z naj ciest v Komjatnej. Začína asi 10 metrovým kútom po ktorom sa dostaneme na oddychovú policu. Pokračuje ťažko oblou hranou po ktorom sa prehupne do záverečnej platne. Veľmi vzdušná vytrvalostná cesta.

Prístup: 15 min.

Z Ružomberka, cestou na Dolný Kubín, odbočíme do dediny Komjatná. Po asi 2 km vychádzame na kopec pod ktorým sa nachádza čast zvaná Studničná. Auto zaparkujeme na tomto kopčeku, hneď pri kaplnke, ktorá stojí vedľa cesty. Odtiaľto ďalej pešo po poľnej ceste smerom nad Komjatnú. Prejdeme lúku a strmým krátkym výšvihom prídeme k lesu. Tu odbočíme vľavo do lesa po výraznom vychodenom chodníku. Po asi 5 minútach prídeme k vrcholu brala. Odtiaľto vedie chodník z obidvoch strán dolu pod skaly.

Popis: 11 lepených nerezových borhákov + zlaňovacia reťaz.
Pekná cesta na zoznámenie sa s oblasťou. Cesta končí v pohodlnom štande, z ktorého sa dá ďalej pokračovať do cesty Zuzkina za VI. Pozor na krátke lano! Cesta je pomenovaná po televíznej relácii Televíkend, v ktorej sa táto cesta liezla.

Prístup: 15 min.

Z diaľnice D1 výjazd na Liptovský Ján. Prejdeme dedinou a po vstupe do Jánskej doliny prechádzame popri termálnom kúpalisku a kolibe Strachanovka. Po pravej strane míňame hotel Bystrá a na najbližšej odbočke, za hotelom vpravo zaparkujeme na parkovisku pri budove vodárne. Odtiaľto ďalej pešo dolinkou popri potoku asi 10 minút. V mieste kde lesná cesta križuje potok, my sa držíme stále po pravej strane a po chodníčku vystúpame 5 min. hore kopcom pod skaly.

Popis: 12 lepených nerezových borhákov + zlaňovacia reťaz.

Krásna dlhá vytrvalostná cesta, ktorá na začiatku potrápi prsty a na záver preverí vytrvalosť

Prístup: 15 min.

Z diaľnice D1 výjazd na Liptovský Ján. Prejdeme dedinou a po vstupe do Jánskej doliny prechádzame popri termálnom kúpalisku a kolibe Strachanovka. Po pravej strane míňame hotel Bystrá a na najbližšej odbočke, za hotelom vpravo zaparkujeme na parkovisku pri budove vodárne. Odtiaľto ďalej pešo dolinkou popri potoku asi 10 minút. V mieste kde lesná cesta križuje potok, my sa držíme stále po pravej strane a po chodníčku vystúpame 5 min. hore kopcom pod skaly.

Popis: 5 lepených nerezových borhákov + zlaňovacia reťaz.

Pekná, ľahká cesta vhodná pre začiatočníkov na prvý kontakt so skalou.

GPS súradnice Vtáčik: 49.02251, 19.65695

Trasa náučného chodníka vedie po účelovej asfaltovej ceste, po ktorej jazdia veľké nákladné autá. Je preto nutná zvýšená opatrnosť!

Trasa začína na okraji obce Dúbrava, pri Štátnych majetkoch. Ide o banícku obec, ktorá bola založená v 13. storočí. Vydáte sa smerom do Dúbravskej doliny, kde cestou uvidíte 5 informačných panelov:

1. • Stručné dejiny obce Dúbrava. Staršie dejiny dúbravského baníctva

• • Geologická charakteristika ložiska Dúbrava. Environmentálne riziká ťažby antimonitu

• • Najstaršie techniky dobývania rúd. Spracovanie antimonitu

• • Banské podnikanie v Dúbrave v 20. storočí

• • Ťažba a preprava v dúbravských baniach v 20. storočí

Cestou, približne 6 kilometrov od obce sa dostanete k bývalému banskému závodu. Nachádza sa v doline Paludžanky, v severnej časti masívu Chabenca v Ďumbierskych Tatrách, pri najvýznamnejšom antimónovom ložisku v celom Česku a Slovensku. Okrem antimónovej rudy sa v území v minulosti získavalo v zanedbateľných množstvách aj zlato, striebro a rudy medi. Banská činnosť sa tu významne zintenzívnila po roku 1948, kedy bola v území uvedená do prevádzky flotačná úpravňa rudy s kapacitou 50 t/deň a na prepravu rúbaniny do nej vybudovali lanové dráhy z úsekov Predpekelná a Dechtárka, dlhé 1,4 a 0,5 km. Antimón z dúbravských baní bol jednou zo strategických surovín československého zbrojárstva.  V Dúbravskej doline vzniklo v roku 2023 v budove niekdajšej kancelárie banských skladov – baníckej faleske – kde sa v minulosti stretávali baníci pred fáraním do podzemia, Banícke múzeum. Expozícia približuje históriu miestneho baníctva. Múzeum je verejnosti prístupné počas víkendov v čase 11-14 hod. ale po telefonickom objednaní.

Obec Dúbrava je s mestom Liptovský Mikuláš prepojená pravidelným autobusovým spojením. Východiskový bod túry sa nachádza priamo na zastávke autobusu. V prípade vlastného automobilu, môžete auto nechať na niektorej z odľahlých plôch popri cestnej komunikácii.

V obci a v doline sa nachádza niekoľko ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciách alebo bufetoch s občerstvením.

Symbolický cintorín obetiam Západných Tatier – toto pietne miesto vytvorili pracovníci Horskej služby v Západných Tatrách vzhľadom na rastúci počet obetí horských nešťastí v priebehu posledných dvoch desaťročí a s prihliadnutím na snahy pozostalých a priateľov umiestniť pamätné symboly na miestach nešťastí.

Medvedia štôlňa – je najdlhšia štôlňa v masíve Západných Tatier a zároveň jediným sprístupneným starým banským dielom na Liptove. Podzemné priestory odhalia tajomstvá banskej práce, spôsoby prepravy banského materiálu i prekážky, s ktorými sa baníci počas svojej práce stretávali

Autobusom: Zastávka v doline, autobus však chodí zriedkavo

Autom: Veľkokapacitné, nestrážené, platené parkovisko s WC, priamo na začiatku trasy

Žiarska chata – funguje tu kuchyňa a bufet s bohatou ponukou nápojov i jedál. Pozor, nie je možná platba kartou.

Žiarska chata – odporúčame rezervovať si ubytovanie s predstihom vzhľadom na obľúbenosť a dostupnosť chaty. Víkendy bývajú často rezervované aj mesiace vopred.

V okolí parkoviska sa nachádza niekoľko ďalších zariadení, ktoré ponúkajú aj reštauračné i ubytovacie služby – Hotel Spojár, Salaš Žiar, chata Kožiar, chata Třinec.

+

exponovaný, ťažký zjazd

vďaka strmému výstupu rýchlo na hrebeni

sneh sa tu drží do neskorej jari

–

v zime často lavinózny

pri severozápadnom prúdení majú žľaby nedostatok snehu

Náučný chodník Demänovská dolina – Na trase Jasná – Tri vody – Luková – Široká dolina – Lúčky sa nachádza 9 informačných tabúľ a lavičky pre príjemný oddych. Prírodno-umelecké prvky po trase rozpovedia viac o drakovi, ktorý údajne žil v okolitých jaskyniach.

NPR Ďumbier – sa rozprestiera a vrchole Ďumbiera v hlavnom hrebeni a na severnom svahu v záveroch dolín. Ochrana je zameraná na vysokohorskú krajinu skalných vrchov a žľabov, alpínskych holí, stupňa kosodreviny a horských ihličnatých lesov s rôznorodou faunou a flórou so vzácnymi a s ojedinelými druhmi.

Cesta hrdinov SNP – Červeno značkovaná turistická magistrála európskaho významu pomenovaná na počesť Slovenského národného povstania, ktorej prechod je snom mnohých turistov.

Autobusom: linkové autobusy

Autom: parkovisko Lúčky.

! Pozor parkovacie kapacity môžu byť zaplnené, najmä počas hlavnej sezóny už od skorých ranných hodín.

Viacero súkromných chát priamo v lokalite Lúčky, hotely v stredisku Jasná

Chata Milana Rastislava Štefánika – otvorená denne, celú sezónu, funguje tu kuchyňa, , rovnako aj možnosť ubytovania.

+

vybudovaná infraštruktúra – hotely, parkoviská, reštaurácie

možná doprava skibusom

dlhá sezóna vďaka severnej orientácii

nástup po upravenej zjazdovke od parkoviska

výhľady

–

výstup ( a zjazd) úzkym chodníkom v strednej časti trasy

plné parkoviská, zápchy v hlavnej sezóne

na hrebeni je častý silný vietor