O pôvode, lokalitách a liečivých účinkoch našich minerálnych prameňov a studničiek sme sa porozprávali s geologičkou RNDr. Monikou Orvošovou, PhD. priamo na Bešeňovských travertínoch, kde sme zároveň obdivovali ich krásu. Ako Monika tvrdí, naše územie je unikátne práve geológiou, s ktorou výskyty prameňov súvisia.

Vieme, že minerálne pramene majú svoj pôvod a vysvetlenie. Od čoho ich výskyt závisí?

Liptov je neuveriteľne bohatý na minerálne pramene a pramene celkovo. Máme tu silnú geologickú predispozíciu, práve tým, že tu máme najvyššie kopce a to Nízke Tatry, Západné Tatry a susediace Vysoké Tatry. Tieto hory sa dvíhajú po tektonických zlomoch a tieto zlomy úzko súvisia s pôvodom našich minerálnych prameňov.

Tatry sú akousi strechou, po ktorej padá dažďová voda, ktorá neobsahuje v sebe žiadne minerálne látky. Táto voda steká a prechádza horami a v istých miestach sa stráca, kedy prenikne až do veľkých hĺbok. Z týchto hlbín však potom vyviera a prichádza na povrch mineralizovaná. Takto vznikajú minerálne pramene, ľudovo zvané studničky, medokyše či vajcovky.

To znie celkom jednoducho, avšak určite je za samotným vyvieraním z podzemia nejaké odbornejšie vysvetlenie.

Liptov by sme mohli rozdeliť na tri pásma výskytu minerálnych prameňov podľa hlavných zlomov, ktoré sa tiahnu popod horstvá. Na juhu sa nachádza zlom pozdĺž Nízkych Tatier, od východu na západ, ďalší chočsko-podtaranský zlom sa tiahne na severe kotliny popod Choč a Západné Tatry a medzi nimi je ešte stredne pásmo minerálnych prameňov, na ktorom teraz stojíme. Ostatné zlomy severo-južného smeru, ktoré ich križujú nazývame priečnymi zlomami, vďaka ktorým tu máme aj naše doliny. Keď priečny zlom križuje hlavný zlom vytvorí sa miesto, ktorým voda vystupuje hore až na povrch, kde vyviera ako minerálny prameň.

To, prečo sú minerálne je však podmienené chemickým zložením hornín. Keď dažďová voda prenikne do podzemia, cirkuluje v horninách, dostane sa do veľkých hĺbok a tu rozpúšťa zložky hornín. Najlepšie sú vápence a dolomity, ktorými náš región oplýva. Ďalej pieskovce, ílovce a mnoho iných. Ako voda cirkuluje, obohacuje sa o rozpustené minerálne zložky, ktoré pri vyvieraní na povrch opäť vykryštalizujú, a tak vzniká napríklad Bešeňovský travertín, na ktorom sa práve nachádzame.

Líšia sa výrazne naše minerálne pramene od seba svojim zložením?

To ani veľmi nie. Naše pramene sú práve dosť podobné. Minerálny prameň sa považuje za minerálny vtedy, keď má v sebe rozpustných látok viac ako 1 gram na 1 liter vody. Naše pramene majú v priemere od 1 po 4 gramy,  ale nie je to až tak veľa v porovnaní napríklad s Cigeľkou, ktorá má napríklad skoro 30 gramov rozpustených minerálnych látok. Minerálne vody sú v podstate veľmi zriedené roztoky rozličných solí. Naše liptovské pramene sú hlavne hydrogénuhličitan-(síranové)-vápenato-horečnaté  HCO₃-(SO₄)-Ca-Mg často obohatené o CO₂ a rôzne stopové prvky Fe, Mn, Na, K, Li, Cl, Br a iné.

 Ovplyvňuje ročné obdobie kvalitu alebo tok týchto prameňov?

Veľmi minimálne. Väčšinou ide o hlboko cirkulujúce vody a krátkodobé udalosti nemajú vplyv na zmeny kvality vody. Muselo by ísť o dlhodobé niekoľko mesačné klimatické zmeny, aby sa to odrazilo na kvalite a hlavne objeme vody. Niektoré pramene majú vody s plytkým obehom a sú náchylne na znečistenie aj na kolísanie zmeny objemu vody, napr. Borová Sihoť či prameň v Závažnej Porube.

Keby sme si chceli vymenovať hlavné pramene, či studničky u nás od východu na západ, ktoré sú to?

Na Liptove je známych 25 lokalít a viac ako 90 minerálnych prameňov, čo je skutočne veľa, veď len v Jánskej doline ich 16. Alebo tu pri bešeňovských travertínoch je ich hneď 14. Hlavnými, pre človeka prístupnými, prameňmi sú: Borová Sihoť, pramene v Liptovskom Jáne, prameň v Závažnej Porube, v obci Iľanovo. Menej známe, ale rovnako prospešné a krásne sú ďalej Sliačske travertíny, pramene Liptovskej Štiavničky, prameň Rojkove či pri Jazierských travertínoch. Keď sa točíme smerom na severozápad nemali by sme vynechať kúpele Lúčky, prameň a kaďu v Kalamenoch či Bešeňovú. Priamo pod Západnými Tatrami nájdeme “vajcovku” v Konskej alebo minerálne pramene v Jamníku, Vavrišove a Pribyline.

 Existuje odporúčaná denná dávka minerálnych vôd?

To je náročná otázka, na ktorú neexistuje učebnicová odpoveď, ale napríklad, keď si to rozdelíme na drobné, tak odporúčaná denná dávka vápnika pre dospelého človeka je 800-1200mg/l so zachovaním odporúčaných pomerov s inými prvkami (Mg, Mn, P, Zn,…).  Ak minerálna voda napr. v Liptovskom Jáne typu HCO₃-SO₄-Ca-Mg obsahuje od 500-700mg/l vápnika (Ca) potom v rámci prevencie osteroporózy treba piť dávku 0,5l denne, ak sa chceme preliečiť tak 2-3 týždne 0,5-1l tejto vody. Ak voda obsahuje sírany (SO₄, napr. prameň Valentín v Lúčkach, 1125mg/l ) tak pitím tejto vody typu SO₄-HCO₃-Ca-Mg predchádzame zápche, potlačíme hnilobné baktérie a tvorbu plynov v čreve, tiež priaznivo ovplyvňujeme tvorbu žlče a činnosť podžalúdkovej žľazy, tzv.pankreasu.

Ak budete piť viac minerálnej vody alebo nebude správny pomer medzi vápnikom (Ca) a fosforom (P),  alebo pomer medzi vápnikom (Ca) a horčíkom (Mg) nebude 3:1, tak potom dôjde k zvyšovaniu vylučovania vápnika močom a môžu vznikať obličkové kalcifikáty, tzv. obličkové kamene.

Môžeme piť tieto vody neustále? Je dôležité z akej studničky ich máme?

Nesmieme zabudnúť, že minerálne pramene sú liekom, nie je to bežná pitná voda, preto by sme ju nemali nahrádzať. Každý prvok má v tele svoje opodstatnenie a pri minerálnych vodách je to určite veľmi výrazne, aj horčík, ktorý okrem iného pôsobí aj priaznivo na celkový kľud a psychickú pohodu. Tak isto železité vody priaznivo vplývajú na problémy choroby krvi. Týchto pozitívnych účinkov je určite viac, ale to už je otázka na odborníkov – balneológov, ktorí sa pohybujú v medicínskych vedách.

Čo sa týka samotných “studničiek”, resp. miest odberu minerálneho prameňa, je to rôznorodé. Paradoxne najväčším problémom pri týchto vodách nie je jeho chemické zloženie, ale častokrát je väčší problém s prítomnosťou alebo premnožením baktérii nevhodných pre náš organizmus. Drevené studničky môžu začať hniť, plastové kohútikové rúrky tiež nie sú veľkou výhrou a niekedy môže človek do studničky niečo odložiť alebo zabudnúť bez toho, aby si uvedomil dopad nakvalitu pitnej vody. Určite si treba vždy skontrolovať, z akého zdroja sa človek chce napiť, pretože nie každý prameň je správne a dostatočne udržiavaný.

Ktorý je váš obľúbený prameň?   

Môj najobľúbenejší prameň je kúpeľný prameň – Kaďa v Liptovskom Jáne, párkrát som ho systematicky navštevovala neskoro večer alebo v zime , keď je tam najmenej ľudí,  pretože mi vyliečil všetky moje zranenia, čo sa týka zlomenín, bolesti kĺbov kolien, krížov, aj povrchové rany. Tým, že voda obsahuje navyše H₂S, teda síru, má liečivé a hojivé účinky aj na kožu. Vždy, keď som sa okúpala, tak som sa vody z blízkeho prameňa aj napila a verila, že mi iste aj pomôže. A aj pomohol?

Nadšenie pre geológiu z pohľadu Moniky Orvošovej je priam chytľavé. Ako sama tvrdí, geológia na  Slovensku je neuveriteľne zaujímavá a nádherná. Naša krajina, ktorá mala kedysi 1500 km je momentálne stlačená do 150 km a Liptov ako jedna z jaziev je geologicky veľmi pestrý, rovnako ako celé Slovensko. Minerálne pramene patria k jej profesii a sú pre ňu liekom, ktorý treba s rozumom užívať.