Mesto Ružomberok a Kultúrny dom A. Hlinku vás pozývajú na ukážky tradičných remesiel vo Vlkolínci.
Počas leta 2026 vám miestni remeselníci predstavia remeselné techniky a výrobky, ktoré sú súčasťou kultúrneho dedičstva regiónu Liptov.
Kroj ako svedectvo histórie: Emília Šimčeková a jej láska k tradícii.
Liptovské Sliače – kraj, kde má tradícia výšiviek a krojov hlboké korene. Každý detail kroja – od jemných stehov po výber farieb – nesie príbeh. Príbeh ľudí, ktorí ho kedysi denne nosili, i tých, ktorí ho dnes s láskou zachraňujú pre ďalšie generácie. Jednou z nich je Emília Šimčeková, krojárka z Liptovských Sliačov.
K šitiu sa dostala prirodzene – ako vyučená pánska krajčírka šila odmalička. Základy odkukala od mamy. Ako sama spomína: „Mala som dobrú učiteľku. Obšívala som vrecia, dievčatám vyrábala oblečenie…“ Prvý kroj vytvorila po prosbe známeho, ktorý potreboval kroj na jarmok. Ohlas bol obrovský – a tak vznikol nový smer v jej tvorbe.
Dnes má za sebou desiatky kusov krojov, ktoré nosia ľudia nielen na Slovensku, ale aj v Kanade, Nemecku či Českej republike. Emília sa krojárstvu venuje vo voľnom čase – popri práci učiteľky detí s poruchami autistického spektra. Šitie je pre ňu psychohygiena. „Každý kroj má svoj príbeh. Pred šitím si zistím čo najviac informácií – o regióne, strihoch, výšivkách,“ hovorí.
Výroba kroja nie je jednoduchá – zaberá desiatky hodín. Najviac času si vyžiada práve výšivka. „Stalo sa, že som vyšívala celú noc, aby som stihla odovzdať kroj načas,“ smeje sa.
Kroje ako kronika regiónov
Kroje nie sú len odevom. Sú vizuálnou rečou, ktorou sa ľudia kedysi dorozumievali. Podľa farieb, výšiviek a doplnkov sa dalo rozpoznať, z ktorej dediny človek pochádza, či je slobodný, vydatá, čerstvá matka, či v smútku. V Liptovských Sliačoch napríklad ženy nosili dlhé sukne, Liskovčanky kratšie a ženy z Likavky tmavé kroje.
♣Špecifický bol aj čepiec – v Sliačoch mal výnimočný tvar s „uškami“. Slobodné dievčatá nosili stuhy vo vlasoch, vydaté ženy výhradne čepiec. Farebnosť šatiek či stuhy na klobúku prezrádzali rodinný stav či spoločenský status.
Tradícia, ktorá žije
V dedine dnes nosia kroj denne len dve staršie ženy. No tradícia žije aj vďaka Emílii. Jej kroje zdobia folklórne súbory, svadby, jarmoky. Za svoju prácu získala označenie „Produkt Liptova“ – značku poctivej regionálnej tvorby.
Jej snom je, aby mladá generácia tradíciu zachovala. „Najväčšou odmenou je spokojnosť zákazníka. Ale aj každé povzbudenie od ľudí, ktorým sa moja práca páči,“ uzatvára.
HÁČKOVANIE
Čaro jemnej nite
Háčkovanie je technika, ktorou sa pomocou háčika z priadze vytvárajú očká, slučky a vzory. Pôsobí jednoducho, no keď vidíte skúsené ruky remeselníčky, ako rýchlo a presne vedú háčik, rýchlo pochopíte, že ide o majstrovstvo.
Na Liptove bolo háčkovanie dlhé desaťročia súčasťou bežného života. Ženy ho využívali nielen ako praktickú zručnosť, ale aj ako spôsob, ako vyjadriť svoju tvorivosť. Háčkovali sa čipkované obrúsky, okenné záclony, ozdoby na kroje, ale aj praktické veci do domácnosti – prikrývky, podšálky, dokonca aj detské hračky.
Spojenie generácií
Mnohé staré háčkované vzory sa doteraz uchovali v rodinách, odovzdávané z generácie na generáciu. Každý vzor mal svoje pomenovanie – „slzičky“, „hviezdičky“, „babkin venček“. Tieto názvy niesli príbehy, spomienky a častokrát aj kus osobnej histórie.
Počas víkendu vo Vlkolínci sa môžete stretnúť s remeselníčkou Jankou Moravčíkovou, ktorá vám ukáže nielen základy háčkovania, ale aj rôzne techniky, vzory a využitie háčkovaných výrobkov v tradičnej i modernej domácnosti.
A to najlepšie? Budete si môcť háčkovanie vyskúšať sami! Pod jej vedením si možno vytvoríte svoj prvý háčkovaný kúsok a odneste si domov originálny suvenír vlastnej výroby.
Informácie:
weidlichova@kdah.sk
0905 842 696
