Príbeh Liptovskej Mary

Vody Liptovskej Mary definitívne zmenili tvár krajiny. Obce v zátopovej oblasti patrili medzi najstaršie na Liptove. Pôvod niektorých z nich siahal až do 9. storočia. Túto oblasť vždy sužovali povodne, ktoré sa opakovali takmer každý rok. Ničivé boli hlavne v rokoch 1662, 1713, avšak najkatastrofálnejšou bola povodeň z roku 1813. Škody na majetku na území celého toku rieky Váh dosiahli výšku takmer dva milióny zlatých, zahynulo okolo 300 ľudských životov. Vodné dielo Liptovská Mara vybudovala spoločnosť Váhostav, n. p. v rokoch 1965 až 1975. Prvé práce sa začali vykonávať v roku 1965 geomorfologickými meraniami. S výstavbou samotnej vodnej stavby sa začalo začiatkom roku 1970. Pri výstavbe robotníci premiestnili 11 miliónov m³ zeminy, 300-tisíc m³ kameňa a viac ako 400-tisíc m³ betónu a železobetónu. Výstavbou vodného diela Liptovská Mara bola nastolená otázka záchrany kultúrneho dedičstva, ktoré sa nachádzalo v zátopovej oblasti. Zachránené boli preto historicky a umelecky hodnotné časti niektorých budov, ktoré boli prevezené do Múzea liptovskej dediny v Pribyline a vbudované do kópií pôvodných objektov.

Časová os výstavby Liptovskej Mary

Obec Liptovská Mara

Obec Liptovská Mara, pôvodne Svätá Mara, patrila bola významným strediskom svetskej a cirkevnej správy. V 14. až 16. storočí sa tu konali pravidelné zasadnutia liptovskej šľachty. Hlavným zdrojom obživy miestnych obyvateľov bolo poľnohospodárstvo, tiež pltníctvo, neskôr čiastočne priemysel. Najvzácnejšou pamiatkou bol gotický kostol Panny Márie z 13. storočia, z ktorého zostala na pôvodnom mieste zachovaná veža. V roku 1961 bolo v obci evidovaných 81 domov.

Obec Liptovská Sielnica

Najstaršia zmienka o obci pochádzala z roku 1256, kedy je spomínaná ako kráľovský majetok. V roku 1463 nadobudla čiastočné mestské privilégiá. Obyvatelia boli väčšinou roľníci, no postupne sa rozvíjali remeslá, ako výroba piva, plátna alebo sanitry. Rodákom z tejto obce bol básnik Andrej Plávka (1907 – 1982). V roku 1961 tu bolo evidovaných 164 domov. Pri výstavbe Liptovskej Mary bola pôvodná obec zatopená a asi dva kilometre severne vyrástla nová a modernejšia. Je to jediná zo zatopených obcí, ktorá bola nanovo vybudovaná.

Sokolče

Najstaršia spoľahlivá zmienka o obci je z listiny z roku 1289. Obec Sokolče bola osadou kráľovských sokoliarov. Patrila medzi najvyspelejšie dediny stredného Liptova. Na jej území sa nachádzali dva mlyny, píla a plťovisko, ktoré sa spomína už v roku 1683 v nariadení uhorskej vlády o obchode na Váhu. Rodáci zo Sokolčí sa každoročne stretávajú.

Parížovce

Pôvod názvu obce je odvodený od mena Parisa, ktorý bol jedným z jej majiteľov na prelome 13. a 14. storočia. V obci sa nachádzal goticko-renesančný kaštieľ z rokov 1490-1510, ktorý ešte rozšírili začiatkom 17. storočia. V Múzeu liptovskej dediny Pribylina bola postavená jeho kópia, do ktorej boli zabudované niektoré architektonicky, historicky alebo umelecky významnejšie prvky z pôvodnej stavby, ako fresky alebo kamenné portály.

Čemice

Názov obce je odvedený podľa Čema, ktorého v roku 1287 kráľ Ladislav IV. povýšil na zemana. Obec dlho pretrvávala ako zemianske sídlo a v roku 1961 v obci žilo len 74 obyvateľov.

Dechtáre

Názov je odvodený od profesie pôvodných obyvateľov, ktorí vyrábali decht. Najstaršia známa zmienka o obci je z roku 1363, ale predpokladá sa, že v 12. až 13. storočí už existovala. V minulosti sa rozlišovali Vyšné a Nižné Dechtáre. Neskôr sa obec premenovala na Dechtáre. Miestni obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom a pltníctvom. V roku 1961 ich bolo 340 a žili v 81 domoch.

Ráztoky

Najstaršia známa priama zmienka o obci je z roku 1336. Názov bol odvodený od toho, že Váh sa v tejto časti roztekal do niekoľkých ramien.

Paludza

Najstaršia známa zmienka o obci je z roku 1246. Názov obce je odvodený od mena Palud. Obyvatelia obce boli zväčša poľnohospodári. Bol tu postavený známy drevený artikulárny kostol pre evanjelikov stredného a dolného Liptova. Rodákmi tejto obce bol aj známky šíriteľ kultúry Gašpar Fejérpataky – Belopotocký alebo Samuel Lischovíni a tiež štúrovský básnik Ján Čajak st.

Vrbie

Predpokladá sa, že názov je odvodený od častého výskytu vŕb v tejto oblasti. V obci žil zemiansky rod Demkovcov. Osada sa nachádzala v miestach, kde je dnes spodná vodná nádrž Bešeňová.

Sestrč

Táto malá obec získala svoj názov od rovnomenného potoka. Nachádzal sa tu hostinec, mäsiarstvo, obchod a píla. Nachádzala sa tu aj stanica, na ktorej sa od pocestných vyberali poplatky – mýto. Sestrč zohrávala osobitú úlohu v kultúrnom, spoločenskom a obchodnom živote.

Nežitovce

Boli jednou zo štyroch menších obcí, z ktorých sa skladala obec Bobrovník. V roku 1828 tu žilo 57 obyvateľov a do roku 1940 sa ich počet zvýšil na 103. Názov obce pochádza z 13. storočia, kedy tam žil istý Mese. Podľa zvyklosti sa názov osady odvádzal od jeho mena, ktorý mal aj maďarský tvar Mesehaza. Názov Mežice sa uvádza v písomnostiach zo 16. storočia a ten sa fonetickou úpravou pretvoril na novodobý názov Nežitovce.

Demčiny

Bola to malá obec ležiaca v blízkosti Vlách. Vyvíjala sa ako osídlenie s výlučne zemianskym obyvateľstvom. Okrem obytných a hospodárskych stavieb sa tu nachádzal aj mlyn. Na konci 18. storočia tu bolo len šesť domov, v ktorých žilo sedem rodín – dohromady 28 obyvateľov.

Zadiel

Najstaršia známa písomná informácia o Zadieli je až z roku 1584, avšak jeho existencia sa predpokladá už skôr, v 14. alebo 15. storočí. Bola to osada s výlučne zemianskym obyvateľstvom a takýto štatút si udržala až do 19. storočia. V prvej tretine 19. storočia tu v piatich domoch žilo 37 dospelých obyvateľov.

Historické videá o Liptovskej Mare

Pamiatky z Liptovskej Mary

Osobnosti Liptovskej Mary

Podujatia k téme 50. výročia Liptovskej Mary

Galéria