Domov Remeslo má zlaté dno: DROTÁRKA a REZBÁR
Toto podujatie sa už skončilo

Remeslo má zlaté dno: DROTÁRKA a REZBÁR

Mesto Ružomberok, Oblastná organizácia cestovného ruchu Region Liptov a Dom UNESCO Vlkolínec vás pozývajú na ukážky tradičných slovenských ľudových remesiel.

V sobotu 14. augusta 2021 vám pani Eva Biarincová predstaví drotárske umenie.

Pani Biarincová pri svojej práci používa všetky drotárske techniky. Vytvára dekoračné predmety pomocou drôtu rôznej hrúbky. Vo Vlkolínci bude vyrábať drôteno – drevené dekorácie vypletanou šitou krajkou. Návštevníci sa budú môcť naučiť tradičné pracovné postupy drotárstva.

V závislosti od počasia bude tvoriť, buď pri Dome UNESCO, alebo vo vnútri Domu UNESCO. Príďte sa pozrieť, ako vyzerá práca drotára a porozprávať sa s remeselníčkou o drotárstve.

Pani Biarincová sa drotárstvu venuje približne 10 rokov. Práca s drôtom ju veľmi baví a považuje ju za svoj veľký koníček, ktorému sa rada vo voľnom čase venuje. Myslí si, že drotárstvo pre Slovensko znamená tradíciu a kultúrne dedičstvo, ktoré by sme mali zachovávať. K remeslu ju inšpirovali rôzne podujatia, kde sa s drotármi stretla. Neskôr sa o to sama začala zaujímať a kupovala si rôznu literatúru, odkiaľ sa naučila základné techniky a postupy. Postupne navštevovala workshopy, a tak sa priučila novým veciam a získavala skúsenosti. Dnes už dokáže vyrobiť dekorácie, úžitkové predmety či šperky.

V nedeľu 15. augusta 2021 vám pán Pavol Sliacky predstaví rezbárske umenie.

Pán Sliacky vytvára drevené dekoračné a úžitkové predmety a doplnky použitím prírodných materiálov. Vo Vlkolínci bude vyrábať predmety rôznych tvarov a vzorov. Návštevníci si budu môcť pozrieť tradičné pracovné postupy rezbárstva.

V závislosti od počasia bude tvoriť, buď pri Dome UNESCO, alebo vo vnútri Domu UNESCO. Príďte sa pozrieť, ako vyzerá výroba drevených predmetov a porozprávať sa s remeselníkom.

O rezbárstve…

Rezbárstvo, alebo práca s drevom a jeho tvarovanie, formovanie a upravovanie má na Slovensku bohatú tradíciu. V minulosti sa často pripisovalo pastierom, ktorí počas pasenia oviec vyrezávali z dreva rôzne okrasné či úžitkové predmety. Taká bačovská palica tvorila neoddeliteľnú súčasť každého baču a výroba takejto palice si niekedy vyžiadala mnoho mesiacov v závislosti od jej formovania a výzdoby. Formy na syr, misky, črpáky, lyžice, habarky a iné, boli výrobkami, ktoré slúžili takmer v každej domácnosti a ich výrobe sa venovali pastieri väčšinou v zimných mesiacoch, keď sa dobytok nepásol alebo počas večerov na salaši.

Umeleckými prejavmi rezbárstva boli aj sakrálne výjavy vo forme výzdoby oltárov, sôch a betlehemov. Nemožno zabúdať aj na množstvo ďalších prvkov, kde sa rezbárstvo prejavovalo a to v zdobení nástrojov baníkov, priadok či roľníkov. Prejavy rezbárstva nájdete takmer všade na dedinách, či už priamo na starých domoch, bránach alebo pri cestách ako vyrezávané kríže. V minulosti bolo používanie drevených výrobkov v mnohých domácnostiach na dennom poriadku, keďže drevo bolo vždy ľahko dostupná, tvárna a hlavne ekologická surovina, ktorú dnes bohužiaľ nahrádzajú najmä plasty a kov.

V rezbárstve sa nedá hovoriť o profesionálovi alebo o amatérovi, jedine vo forme toho, či sa ním živí alebo nie. Mnohokrát sú diela amatérov, ktoré vznikali prácne a dlho, esteticky hodnotnejšie a majiteľovi vzácnejšie ako diela, ktoré vznikajú rýchlo za účelom zisku. Dnešné moderné rezbárstvo sa zameriava najmä na tvorbu okrasných predmetov, ktoré dotvárajú interiér a exteriér domov. Na tvorbu sa používajú moderné nástroje ako napríklad motorové píly, elektrické brúsky, vŕtačky či hoblíky. Práca rezbára je o niečo jednoduchšia ako v minulosti, avšak umelecká, estetická a citová hodnota diel je stále vysoká.

O krojárstve…

Niečo stručné o krojárstve:
Máloktorá krajina sa môže pochváliť takým bohatstvom krásnych a rozmanitých ľudových odevov, akými sa pýši Slovensko. Sviatočné i všedné, ženské, mužské a detské kroje v podobe, do akej sa v jednotlivých regiónoch vyvinuli za posledných 250 rokov, sú súčasťou národného dedičstva a svedčia o vysokej estetickej hodnote tradičného ľudového odievania na Slovensku. Spočiatku si človek zhotovoval odev veľmi jednoducho a vzhľadom na vzácny materiál aj úsporne. Trvalo niekoľko storočí, kým k základným druhom oblečenia, skladajúceho sa zväčša iba z dvoch až troch častí, pribudlo množstvo ďalších. Tie sa odlišovali materiálom, strihom, vzorom, farbami aj výzdobou, čo viedlo k vzniku rozmanitých krojových variantov. Ľudový odev sa začal rozlišovať nielen podľa oblastí, ale aj podľa príležitostí, na aké bol určený. Spolu s rôznorodosťou krojov stúpal aj počet výrobcov, ktorí sa podieľali na ich dotváraní. Na tento základný odev si začali postupne muži aj ženy obliekať zložitejšie a nové časti. Tie sa medzi ľud dostávali pod vplyvom módy, ako aj z iných spoločenských vrstiev. Najmä na prelome 19. a 20. storočia začali byť u nás populárne sukne z ťažkého súkna, hodvábu či brokátu, letnice, vyšité alebo tkané zástery, zápony a konce, živôtiky, prucle, rôzne stužky, tkanice, mašle a iné odevné časti.

Pani Biarincová sa drotárstvu venuje približne 10 rokov. Práca s drôtom ju veľmi baví a považuje ju za svoj veľký koníček, ktorému sa rada vo voľnom čase venuje. Myslí si, že drotárstvo pre Slovensko znamená tradíciu a kultúrne dedičstvo, ktoré by sme mali zachovávať. K remeslu ju inšpirovali rôzne podujatia, kde sa s drotármi stretla. Neskôr sa o to sama začala zaujímať a kupovala si rôznu literatúru, odkiaľ sa naučila základné techniky a postupy. Postupne navštevovala workshopy, a tak sa priučila novým veciam a získavala skúsenosti. Dnes už dokáže vyrobiť dekorácie, úžitkové predmety či šperky.

O drotárstve…

Drotári boli remeselníci, podnikatelia aj umelci. Ich práca síce vzišla z chudoby, ale svojou šikovnosťou sa od drôtovania hrncov a pascí na myši dostali až k výrobe ozdobných mreží pre americké banky, umeleckým plastikám či k záhradnému nábytku.

A verte, že ak dnes niekde vo svete nájdete zvyšky drotárskej výroby, určite ju tam priniesli Slováci. Počiatky drotárstva nevieme presne datovať, ale svoj zlatý vek zažívalo od druhej polovice 19. storočia až do konca prvej svetovej vojny. Najprv opravovali hlinené nádoby a vyrábali jednoduchšie veci ako podstavce pod žehličky či koše na zber plodín, ktoré si nevyžadovali opracovanie drôtu. Keď už remeslo preniklo z ciest do dielní, drotári cínovali a vyrábali zdobenejšie úžitkové predmety ako misky, naberačky, držiaky, košíky.

Po rokoch zabudnutia drotárstvo na Slovensku ožíva, od 90. rokov ľudia znova objavujú krásu starého remesla a dnes sa mu ako koníčku venuje asi stovka majstrov, mnohí na vysokej umeleckej úrovni a so svojimi dielami majú úspech aj v zahraničí.

Prezentácia remesiel prebieha s myšlienkou #ObjavUdržateľnéSlovensko, pri ktorej je jedným z hlavných cieľov využitie toho, čo je miestne a tradičné v konkrétnom území. Preto sa vo Vlkolínci prezentujú miestni remeselníci s remeslami, ktoré majú v území dolného Liptova dlhoročnú históriu.

Upozornenie: Na podujatí “Remeslo má zlaté dno” budú vyhotovované fotografie a videozáznamy prevádzkovateľom “Mesto Ružomberok, Nám. A. Hlinku 1098/1, 034 01 Ružomberok, IČO 00315737” za účelom propagácie na webovom sídle prevádzkovateľa, facebookovej stránke, youtube kanáli, v periodických a neperiodických materiáloch prevádzkovateľa, prípadne v ďalších médiách.

Kde sa ubytovať v blízkosti:

Plánovač Liptov