Domov Kalendár podujatí Rodiny s deťmi Remeslo má zlaté dno 2023
Toto podujatie sa už skončilo

Remeslo má zlaté dno 2023

Mesto Ružomberok, Kultúrny dom A. Hlinku a.s., Oblastná organizácia cestovného ruchu Region Liptov a Dom UNESCO Vlkolínec vás pozývajú počas prázdninových víkendov do Domu UNESCO Vlkolínec na ukážky tradičných slovenských ľudových remesiel.

Termíny ukážok remesiel:

  • 01.-02.07.2023 – Korálkovanie
  • 08.-09.07.2023 – Krojárstvo
  • 15.-16.07.2023 – Tkáčstvo
  • 22.-23.07.2023 – Rezbárstvo
  • 29.-30.07.2023 – Drotárstvo
  • 05.-06.08.2023 – Hrnčiarstvo
  • 12.-13.08.2023 – Drotárstvo
  • 19.-20.08.2023 – Krojárstvo
  • 26.-27.08.2023 – Plstenie

Podujatia trvajú vždy od 10:00 do 17:00 hod.

Tkáčstvo

Tkáčstvo je domácka a remeselná výroba tkanín, najmä plátna.
Tkanie je najstarší spôsob zhotovovania kobercov a plátna. Tkáčske stavy boli dôležitou súčasťou takmer každej domácnosti, najmä na dedinách. Tkalo sa prevažne v zime, keď nebola práca na poli. Na výrobu sa  predovšetkým využívali suroviny ako sú ľan, bavlna či konope. Plátno slúžilo ako materiál na zhotovovanie odevov, obrusov, uterákov, obliečok na periny, vriec, ale i ďalších výrobkov dennej potreby. Zvyšky odevov a látok sa zase po nastrihaní na tenké pásiky stali materiálom na zhotovovanie kobercov. Z nástupom priemyselnej výroby sa u nás postupne upúšťalo od domáceho tkania, ale našťastie aj v dnešnej dobe je stále ešte dosť nadšencov, ktorí sa vracajú k tomuto pôvodnému spôsobu tkania, takže techniky a zručnosti našich predkov neupadnú do zabudnutia. Každý región na Slovensku má svoje techniky, vzory a motívy, ktorými sa prezentuje. Na farbenie tkanín boli používané najmä prírodné prísady, ktoré sa získavali zo zdrojov, ako je napríklad červená repa. Pri výrobe textilu však rozhodne nesmieme zabudnúť ani na výrobu kobercov, ktorá má rovnako dlhú tradíciu.

Rezbárstvo

Rezbárstvo, alebo práca s drevom a jeho tvarovanie, formovanie a upravovanie má na Slovensku bohatú tradíciu. V minulosti sa často pripisovalo pastierom, ktorí počas pasenia oviec vyrezávali z dreva rôzne okrasné či úžitkové predmety. Taká bačovská palica tvorila neoddeliteľnú súčasť každého baču a výroba takejto palice si niekedy vyžiadala mnoho mesiacov v závislosti od jej formovania a výzdoby. Formy na syr, misky, črpáky, lyžice, habarky a iné, boli výrobkami, ktoré slúžili takmer v každej domácnosti a ich výrobe sa venovali pastieri väčšinou v zimných mesiacoch, keď sa dobytok nepásol alebo počas večerov na salaši.

Umeleckými prejavmi rezbárstva boli aj sakrálne výjavy vo forme výzdoby oltárov, sôch a betlehemov. Nemožno zabúdať aj na množstvo ďalších prvkov, kde sa rezbárstvo prejavovalo a to v zdobení nástrojov baníkov, priadok či roľníkov. Prejavy rezbárstva nájdete takmer všade na dedinách, či už priamo na starých domoch, bránach alebo pri cestách ako vyrezávané kríže. V minulosti bolo používanie drevených výrobkov v mnohých domácnostiach na dennom poriadku, keďže drevo bolo vždy ľahko dostupná, tvárna a hlavne ekologická surovina, ktorú dnes bohužiaľ nahrádzajú najmä plasty a kov.
V rezbárstve sa nedá hovoriť o profesionálovi alebo o amatérovi, jedine vo forme toho, či sa ním živí alebo nie. Mnohokrát sú diela amatérov, ktoré vznikali prácne a dlho, esteticky hodnotnejšie a majiteľovi vzácnejšie ako diela, ktoré vznikajú rýchlo za účelom zisku. Dnešné moderné rezbárstvo sa zameriava najmä na tvorbu okrasných predmetov, ktoré dotvárajú interiér a exteriér domov. Na tvorbu sa používajú moderné nástroje ako napríklad motorové píly, elektrické brúsky, vŕtačky či hoblíky. Práca rezbára je o niečo jednoduchšia ako v minulosti, avšak umelecká, estetická a citová hodnota diel je stále vysoká.

Hrnčiarstvo

Hrnčiarstvo bolo na území Slovenska jedným z najrozšírenejších remesiel od obdobia stredoveku zhruba do polovice 20. storočia. Väčšina výrobkov mala špecifické krajové a lokálne znaky v tvare výrobkov alebo ich dekóre. Utvoril sa tak napríklad okruh bardejovský, gemerský, liptovský, oravský, pozdišovský, pukanský. Úpadok hrnčiarstva súvisel s rozvojom mechanizovanej výroby keramiky a s rozšírením lacnejšieho a trvácnejšieho továrenského riadu (plechový a smaltovaný riad, kamenina a podobne). Vývoj remesla negatívne ovplyvnili aj hospodárske krízy a svetové vojny. Najvýznamnejšou a jedinou svojho druhu a úrovne bola od roku 1883 keramická dielňa v Modre, ktorá pretrvala do nedávnych dní ako Slovenská ľudová majolika.

Drotárstvo

Drotári boli remeselníci, podnikatelia aj umelci. Ich práca síce vzišla z chudoby, ale svojou šikovnosťou sa od drôtovania hrncov a pascí na myši dostali až k výrobe ozdobných mreží pre americké banky, umeleckým plastikám či k záhradnému nábytku. A verte, že ak dnes niekde vo svete nájdete zvyšky drotárskej výroby, určite ju tam priniesli Slováci. Počiatky drotárstva nevieme presne datovať, ale svoj zlatý vek zažívalo od druhej polovice 19. storočia až do konca prvej svetovej vojny. Najprv opravovali hlinené nádoby a vyrábali jednoduchšie veci ako podstavce pod žehličky či koše na zber plodín, ktoré si nevyžadovali opracovanie drôtu. Keď už remeslo preniklo z ciest do dielní, drotári cínovali a vyrábali zdobenejšie úžitkové predmety ako misky, naberačky, držiaky, košíky.

Po rokoch zabudnutia drotárstvo na Slovensku ožíva, od 90. rokov ľudia znova objavujú krásu starého remesla a dnes sa mu ako koníčku venuje asi stovka majstrov, mnohí na vysokej umeleckej úrovni a so svojimi dielami majú úspech aj v zahraničí.

Krojárstvo

Máloktorá krajina sa môže pochváliť takým bohatstvom krásnych a rozmanitých ľudových odevov, akými sa pýši Slovensko. Sviatočné i všedné, ženské, mužské a detské kroje v podobe, do akej sa v jednotlivých regiónoch vyvinuli za posledných 250 rokov, sú súčasťou národného dedičstva a svedčia o vysokej estetickej hodnote tradičného ľudového odievania na Slovensku. Spočiatku si človek zhotovoval odev veľmi jednoducho a vzhľadom na vzácny materiál aj úsporne. Trvalo niekoľko storočí, kým k základným druhom oblečenia, skladajúceho sa zväčša iba z dvoch až troch častí, pribudlo množstvo ďalších. Tie sa odlišovali materiálom, strihom, vzorom, farbami aj výzdobou, čo viedlo k vzniku rozmanitých krojových variantov. Ľudový odev sa začal rozlišovať nielen podľa oblastí, ale aj podľa príležitostí, na aké bol určený. Spolu s rôznorodosťou krojov stúpal aj počet výrobcov, ktorí sa podieľali na ich dotváraní. Na tento základný odev si začali postupne muži aj ženy obliekať zložitejšie a nové časti. Tie sa medzi ľud dostávali pod vplyvom módy, ako aj z iných spoločenských vrstiev. Najmä na prelome 19. a 20. storočia začali byť u nás populárne sukne z ťažkého súkna, hodvábu či brokátu, letnice, vyšité alebo tkané zástery, zápony a konce, živôtiky, prucle, rôzne stužky, tkanice, mašle a iné odevné časti.

Prezentácia remesiel prebieha s myšlienkou #ObjavUdržateľnéSlovensko, pri ktorej je jedným z hlavných cieľov využitie toho, čo je miestne a tradičné v konkrétnom území. Preto sa vo Vlkolínci prezentujú miestni remeselníci s remeslami, ktoré majú v území dolného Liptova dlhoročnú históriu.

Plánovač Liptov