Čaje z horských bylín sú liečivé, pokiaľ vieme, ako ich správne užívať.

Dana Antolová – obchod, marketing byliniek a
Juraj Školka – výroba byliniek

august 2021

Na Liptove je veľa horských lúk, je to naozaj výborná lokalita na pestovanie bylín. Dana Antolová a Juraj Školka sú ľudia, ktorí sú súčasťou projektu, ktorý sa venuje pestovaniu bylín, ich spracovaniu a výrobe čajov. Obidvaja aj vo svojom voľnom čase neraz siahnu po náučnej literatúre o horských bylinách, pretože vedia, že správne miešanie byliniek, ich užívanie a vhodné odporúčanie môže prispieť k priaznivým až liečivým účinkom na ľudský organizmus.

Danka, venuješ sa síce obchodu a marketingu, nepracuješ priamo v teréne, avšak k bylinkám máš veľmi blízko.

Danka: Áno, koncept byliniek, výroba čajov a následne aj ich predaj mi veľmi sadol. Pracujem tu viac ako dva roky a práca ma naozaj baví. Byť obchodným zástupcom produktu, o ktorom je človek presvedčený, je veľmi dôležité. Ako som nastúpila do firmy, začal sa rozvíjať obchod avšak projekt BIOTATRY H&B má viac ako 10 rokov už za sebou. 8 rokov sa  pripravovala pôda a plantáže, skúmalo sa pestovanie bylín a ich účinky, ktoré sa sledujú dodnes a pripravoval sa legislatívny proces, aby sme byliny mohli prostredníctvom čajov predávať.

Plantáže sa nachádzajú na krásnom mieste, pri obci Východná, pod Kriváňom. Naozaj môžeme hovoriť o horskom prostredí. Koľko plantáži tu máte a koľko druhov byliniek pestujete?

Danka: Máme štyri plantáže v nadmorskej výške 800mnm, čo aktuálne predstavuje cca 45 hektárov a pestujeme na nich okolo 60 druhov bylín. Plantáže sa každým rokom rozrastajú v závislosti od dopytu po danej byline. Nedávno sme rozšírili polia s rumančekom, vysadili sme tiež nové lány echinacey, rozrastajú sa nám aj plantáže drobných plodov ako arónia, čučoriedky, ríbezle, zemolez kamčatský či rakytník.

Ako prebieha zber týchto byliniek?

Danka: Keď sa človek ocitne na našich plantážach je očarený prostredím až natoľko, že by z neho častokrát hneď chcel byť profesionálny zberač. Práca je to však veľmi náročná. Naše zberačky musia vedieť, ako a kedy sa každá bylinka zbiera. Niekedy sa zbierajú len kvietky, inokedy celá rastlina. Niektoré kvety idú veľmi ťažko, napríklad echinacea sa veľmi ťažko trhá, má hrubú stonku, kvety sa musia rezať nožíkom. Keďže ide o ručné zbery, je to namáhavá práca aj pre kríže a chrbticu. Na druhej strane, keď príde človek „z mesta“ na krátkodobý zber, vie si určite svojim spôsobom príjemne oddýchnuť. Plánujeme aj do budúcna robiť organizované zbery spojené s prednáškami od pani bylinkárky Katky z Liptovského Hrádku, s ktorou sme začali v posledných mesiacoch tiež úzko spolupracovať a ktorá nám vie odovzdať mnohé zaujímavé  a vzácne informácie.

Aké čaje sú najpopulárnejšie?

Danka: To veľmi záleží aj od toho, čo človek potrebuje. Z jednodruhových sa nám najrýchlejšie zväčša vypredávajú čaje ako echinacea, ktorá je veľmi dobrá na imunitu, pretože obsahuje veľa vitamínu C. Ďalším populárnym čajom je tiež alchemilka, ktorá sa ľudovo nazýva aj ženský plášť. Má priaznivé účinky na ženské orgány a má taktiež protizápalové účinky, nie síce až v takej miere ako napríklad repík lekársky. Z miešaných čajov je jednoznačne najobľúbenejším mix horských bylín od nášho alchymistu- Tatranský dúšok a Horský čajíček. Sú to denné čajíky, ktoré skvele podporia aj jemný detox organizmu. Veľmi obľúbený je aj čaj Supermint, ktorý má výnimočnú chuť vďaka kombinácii piatich typov mäty, a teda v zime  výborne zahreje a v lete zas osvieži.

Dajú sa bylinky, ktoré pestujete rozdeliť aj do istých skupín v závislosti od ich liečivých účinkov?

Danka: Nie všetky sa dajú presne kategorizovať, ale napríklad byliny, ktoré obsahujú horčiny sú dobré pri zažívacích ťažkostiach, potom sú tu bylinky na ukľudnenie nervovej sústavy a dobrý spánok ako medovka, pamajorán či prvosienka, protizápalové byliny ako nechtík lekársky, či rumanček. Pestujeme tiež vzácnejšie byliny, ako napríklad rumanovec farbiarsky, ktorý sa v prírode vyskytuje menej. Má žltý kvet a priaznivo pôsobí na pečeň a žlčník. Napríklad taký pamajorán, nazývaný aj dobrá myseľ, nám okrem liečivých účinkov vylepšuje aj náladu, o čom hovorí už jeho ľudový názov.

Primárna časť vašej výroby sú čaje, máte aj iné vízie do budúcna?

Danka: Vízie sú. Radi by sme sa do budúcna pustili aj do tinktúr, ktoré sú vďaka svojej silnejšej koncentrácii účinnejšie, rovnako ako bylinné pleťové vody, kde momentálne skúmame ich pozitívne účinky. Je to všetko veľmi dlhodobý proces. No chuť, prinášať ľuďom kvalitné výrobky priamo z liptovských lúk, je veľká. Držme si teda palce nech nám aj počasie, ktoré je pre bylinky tak dôležité praje.

Juraj, ty sa pohybuješ v terénne takmer denne, plantáže máš schodené. Vedel by si nám povedať, ktoré z bylín, ktoré pestujete patria medzi chránené horské byliny?

Juraj: Spomeniem dva prípady, kedy sa jedná o vzácnu bylinu, ale v slovenskom zozname zákonom chránených rastlín nie sú; je to arnika horská a horec žltý. Tieto bylinky sú veľmi vzácne pre svoje účinky a výskyt. Napríklad v ČSR horec žltý bol zákonom chránený. Po rozpade na Slovensku v zozname nezostal, ale príbuzný horec clusiov bodkovaný a iné horce už zákonom chránené sú. Horec žltý je vzácna ohrozená bylina a jej zber vo voľnej prírode je v rozpore so zákonom. Arnika horská tiež nie je na zozname zákonom chránených rastlín, ale vo voľnej prírode sa nesmie trhať. Netreba však zabúdať na to, že ak sa daná bylinka nachádza v chránenom území napr. CHKO, NP NPR, tak je zber bylín zakázaný aj keď bylinka nie je na zozname zákonom chránených rastlín. Situácia, keď človek zbiera bylinky v chránenom území a myslí si, že je všetko v poriadku, nastáva častejšie ako by sa zdalo, hlavne v okolí podhorských chát a rekreačných stredísk. 

Keby sme hovorili len o vzácnych bylinkách tak asi pre každého zberateľa či pestovateľa  sú vzácne všetky druhy, aj tie, ktoré v zozname chránených a ohrozených druhov rastlín nenájdeme. Ich vzácnosť spočíva v samotnej podstate bylinky, vo vedomosti čo daná bylinka dokáže a ako vie pomôcť.

Ako sa staráte o plantáže, aby sa bylinám darilo?

Juraj: Práve vďaka Tatrám sú naše bylinky pestované v ideálnych podmienkach: vysoká nadmorská výška s alpínskou klímou, čistý vzduch, slnečné plantáže, vhodná pôda a dostatok zrážok ako aj zdroje kvalitnej podzemnej vody, to je všetko, čo bylinám prospieva. V prípade potreby bylinky aj hnojíme, ale len vlastným bio hnojivom a keď neprší zavlažujeme ich. Takisto sa bylinky ručne plejú, kontroluje sa, či ich nenapadli škodcovia alebo plesne. Tým, že diverzita bylín je tu naozaj pestrá, nemáme až také problémy so škodcami, či plesňami. Sledujú sa plesne, či iné parazity a v prípade potrieb sa menia políčka, na ktorých sa pestujú.

Ako prebieha výroba samotných čajov?

Juraj: Výroba čaju začína už od semiačka. Bylinky vyrastú, vykvitnú a každá má svoj správny čas a postup na zbieranie. Následne sa byliny nosia do sušiarne, kde sa sušia pri teplote okolo 40-50 stupňov, veľmi záleží od druhu bylinky, zbieranej časti a aj to, ako veľmi sú nasiaknuté vodou.  Sušenie prebieha buď v pásovej sušiarni alebo sa poukladajú na veľké sieťky do menšej sušiarne. Bylinky po vysušení prejdú odprašovaním a rezaním, aby sa podávali v prvotriednej kvalite. Následne sa plnia do papierových vriec, alebo sa z nich ešte pred tým miešajú zmesi podľa našich receptúr.

Existuje odporúčané množstvo bylinného čaju, ktoré môžeme vypiť?

Juraj: Bylinka – liečivá rastlina – droga – liek. Pokiaľ je človek neznalý, nepozná druh byliny na zber a užitie, je lepšie obrátiť sa na odborníkov, ktorí vedia odporučiť nielen aké bylinky, ale aj aké množstvo a akým spôsobom je vhodné užívať. Aj pri liečivých bylinkách sa pri nadmernom užívaní môže stať, že nepomôže, ale naopak, poškodia organizmu. Jednoduchým príkladom je mäta, pri ktorej je všeobecne známe, že pomáha na trávenie. Keď jej však vypijeme príliš veľa, účinok môže byť opačný a začneme pociťovať podráždený žalúdok. Takisto, ak si chce niekto dať bylinkový čaj bez akýchkoľvek znalostí, môže sa mu ľahko stať, že sa pred spaním namiesto ukľudnenia povzbudí. 

Prečo by sa bylinky nemali svojvoľne zbierať?

Juraj: Svojvoľný zber byliniek, ale aj plodov, húb či drobného ovocia z prírody je v poriadku, pokiaľ sa dodržiavajú isté pravidlá. Môžeme povedať, že ich delíme na tie, ktoré máme presne vymedzené  zákonmi a potom sú tie “nepísané” zákony zberu. V prvom rade by človek nemal brať z prírody nič, čo po odtrhnutí zahodí hneď za prvou zákrutou. Tu je najlepšie držať sa starého dobrého pravidla: ”Poznaj a chráň”.

 Ak ide človek do prírody so záujmom zberu a nevie, čo zbiera, nemusí to dopadnúť  vždy dobre. Známe sú prípady, kedy si “zberači” čučoriedok pomýlili jedovatý ľuľkovec zlomocný s čučoriedkou, kde je smrteľná dávka pre dospelého človeka už 10 bobúľ. To by si jeden povedal, že čučoriedku snáď pozná úplne každý. Niektoré druhy bylín, ktoré by sme mali radi doma, rastú len v biotopoch horských oblastí a tie sú poväčšine pod zákonom chráneného územia. Potom je najvhodnejšie urobiť nákup už sušenej bylinky v obchode alebo na internete. Určite je potrebné dbať na výber predajcu a  pôvodu bylinky, aby kupovaný produkt zodpovedal kvalite, a teda aj účinkom.

Čaje z horských bylín sú naozaj veľmi chutné a zdraviu prospešné. Ako nám Danka a Juraj prezradili, za správnym pestovaním, zbieraním, sušením a miešaním byliniek je celá veda. Vybrať vhodný pomer byliniek a udržiavať prvotriednu kvalitu sa celému tímu zatiaľ veľmi darí a aj vďaka ich chuti do práce prinášajú ľudom prvotriedne výrobky z horských lúk. 

154431

Plánovač Liptov