Životný príbeh Martina Sabaku, obuvníka a neskôr železničiara, sa v slovenskej obci Východná započal v roku 1925. Jeho výtvarný talent sa však prebudil do monumentálnej podoby až po šesťdesiatke, keď vytvoril svoj prvý objekt – hrad a daroval ho pre radosť kamarátovi na záhradku. Týmto okamihom sa v ňom zrodil skutočný, autentický tvorca, spájajúci slobodnú fantáziu, vynachádzavosť a tvorivú zručnosť. Rozľahlé smetisko za dedinou sa preňho stalo trvalým inšpiračným zdrojom, napájajúcim v pravidelných vlnách jeho tridsaťročnú prácu na podivuhodných architektonických dielach, nie nepodobných mnohým ďalším dielam od rôznych spontánnych autorov po celom svete. Ide aj o istý archív a záznam doby, keďže všetky materiály boli zároveň príznačné pre určité roky. Jeho osobité dielo, neprispôsobené výtvarnej tradícii a umeleckým vplyvom, vychádzajúce z vlastného sveta predstáv, však po jeho odchode v roku 2016 zostalo stáť v predzáhradke domu blízko festivalového amfiteátra opustené, blednúce a pomaly sa rozpadávajúce.