Chuť Liptova vtesaná do dreva

Richtár a jeho žena richtárka „hrali“ na liptovskej dedine od nepamäti prvé husle. Niekedy viac, inokedy zasa menej falošne. Časy i okolnosti sa však menia. V replike tradičnej osady U dobrého pastiera v Čutkovskej doline pri Ružomberku preto všetky tóny starostlivo vyladili, aby ulahodili nielen uchu a oku, no najmä chutiam a požiadavkám čoraz náročnejšieho návštevníka. Výsledok stojí za to. V Kolibe Richtárka sa snúbi vizuálny zážitok s atmosférou štýlovej starej kuchyne z liptovskej drevenice.

Babie leto konečne dorazilo! Síce s miernym oneskorením až na začiatku októbra, ale predsa. Na túto správu sme s manželom čakali niekoľko týždňov. Obaja totiž patríme k vášnivým turistom a vždy na jeseň sa snažíme, zahalení pestrofarebnou jesennou dekou pod korunami stromov, preskúmať inú časť Slovenska. Tento rok sme zacielili na Liptov a prírodné krásy v okolí Ružomberka. Prvá voľba padla na Čutkovskú dolinu, ktorá je ideálny východiskový bod pre množstvo zaujímavých výletov a zároveň miesto ukrývajúce viacero prírodných skvostov, vrátane vodopádov, kaňonov a vodnej nádrže. Dominantou doliny je však už niekoľko rokov dedina U dobrého pastiera.

Dobrá rada od Richtárky

V rámci komplexu štýlových dreveníc vynikajú najmä dve koliby v tradičnom štýle s precízne ladeným interiérom, ktorému dominuje kameň a drevo. Po návrate z túry do Vlkolínca sme neodolali, nechali sme sa zlákať hladom i dobrými chýrmi a nazreli sme do Koliby Richtárka, mladšej z dvoch sestier. Už prvý dojem na nás zapôsobil a preniesol nás v čase o minimálne jedno storočie do minulosti. Zrazu sme mali pocit, že sme sa ocitli na odľahlom vidieku, kdesi v dedinke u prastarých rodičov, kde sa varí na prírodnom ohni a folklór s tradíciami ešte zďaleka nevymreli. Práve naopak. Jednoduché zariadenie s dekoráciami z liptovskej osady navodí príjemnú vidiecku atmosféru, ktorú ešte viac podporia tradične nahodené richtárkine pomocníčky, starajúce sa o pohodlie hostí. Priznám sa, že na kolibách si zvykneme hneď objednať klasiku bez pohľadu do jedálneho lístka, no tentoraz sme urobili výnimku. Niekde v kostiach sme totiž tušili, že sme na mieste, kde treba vyskúšať čosi iné a od bryndzových halušiek sa preniesť o kúsok ďalej. V tej chvíli sme však ešte netušili, ktorým smerom sa uberie naša gastronomická exkurzia.

To najchutnejšie z vidieka

Slinky sa nám zbiehali pri viacerých atraktívnych názvoch jedál. Kým manžela lákali najmä tie mäsové, ako napríklad pečené jahňacie stehno na strapačkách alebo jelení chrbát na čerstvých bylinkách, mňa to viac ťahalo k syrovým špecialitám. Veď napríklad taký liptovský oštiepok na ohni by tiež nemusela byť zlá voľba. Zrejme na nás bolo vidno, že trochu tápeme, a preto sme si radšej nechali poradiť. Reku, uvidíme, ako nás odhadnú rúče devy ovládajúce celú abecedu tradičných dobrôt. Najprv sa, ako sa patrí, začali venovať mne a k syrovej voľbe odporučili základ v podobe Richtárkinej slávnostnej polievky. Nedbám, vravím si v duchu, veď silný vývar nemôže uškodiť. Moja polovička zasa súhlasila s návrhom začať tradičnou liptovskou kapustnicou s hubami, klobásou a údeným mäsom, po ktorej by mu už zrejme na jahňacie nezostali sily. Preto si dal poradiť a kývol na ponuku Čutkovského pstruha na rošte. Na úplný začiatok sme nemohli odmietnuť ani miestnu špecialitu – domáci kysnutý pagáč s kyslou kapustou, údenou slaninou a cesnakom, ktorý pochádza z neďalekej Černovej, kde mu dali názov meteník.

Nové výzvy na tanieri

Ešte sme ani nestihli odložiť jedálne lístky a predjedlo bolo na stole. Väčšinou síce dávam prednosť ľahším jedlám, no rada skúšam aj miestne špeciality. Keďže pochádzam z východu, Meteník bol pre mňa veľká neznáma. O to príjemnejšie sa mi s ním zoznamovalo. Prekvapila ma vláčnosť a šťavnatosť cesta, ktorému kapusta dodala sviežosť a špecifickú chuť. Do nej zasa skvele zapadol nádych cesnaku a jemná stopa po údenine. Po celodennej túre sme mali taký apetít, že meteník sa v nás stratil v priebehu niekoľkých sekúnd. To najlepšie nás však ešte len čakalo. U Richtárky hostí nenechajú na dobroty čakať a gazdiná si veru dáva záležať – nielen na chutiach, ale aj na bohatosti porcií. Obe polievky mali všetko, čo má správna polievka mať. V žalúdkoch sme si nachystali „hladinku“ na ďalší chod a spokojne sme pri sálajúcom ohni z kozubu odfukovali pred novou výzvou. Oštiepok mám zo všetkých syrov najradšej a Richtárkini kuchári ho pripravili špičkovo. V kombinácii s malinami a plátkami opečenej slaniny sa mi ústach rozohrala symfónia sladko-slaných a kyslých chutí, ktorá na úvod prekvapí, neskôr osvieži a na záver úplne opantá všetky zmysly. Presne takto som si to predstavovala, zdôverila som sa po niekoľkých sústach manželovi so spokojným úsmevom. Neskrýval, že i jemu čutkovská špecialita „sadla“, aj keď to mal s vykosťovaním o čosi zložitejšie ako ja. No ale, pre takúto „fajnotu“ treba občas aj niečo obetovať. Neodolala som pohľadu na krásne ugrilovanú kožu s bielučkým mäsom a typicky „po žensky“ som mu do pstruha zabodla vidličku. Pomaly som ju s kúskom ryby vložila do úst a čakala na reakciu chuťových pohárikov. Odpoveď prišla okamžite. Čosi úžasné! – ozvalo sa hlásenie zvnútra. Tá chuť ďaleko prekonala všetky vizuálne vnemy a zrejme ešte dlho zostane zapísaná v mojej pamäti. Minimálne do našej ďalšej návštevy u pani Richtárky. Už teraz totiž presne viem, čo si vyberiem.

Chute velia návrat

Užasnutým skvelým gastronomickým zážitkom a krásou okolitej prírody sa nám z Čutkovskej doliny nechcelo ani odísť. Cestujeme a poznávame síce už dlho a pomerne veľa, no na spočítanie podobných miest by nám bohato stačili prsty jednej ruky. Málokde totiž dokážu spojiť prírodné danosti s tradíciami a dedičstvom predkov tak elegantne, ako práve pri Ružomberku. Nezvykneme sa síce na rovnaké miesto vracať viackrát, no s manželom sme už teraz rozhodnutí, že do tejto rozprávkovej doliny sa onedlho vrátime. Máme predsa ešte kam chodiť, čo spoznávať a na jedálnom lístku nám zostalo viacero lákadiel, ktoré by bol hriech nevyskúšať. Už pri prvej návšteve sme sa presvedčili, že označenie Liptovská hviezda za vysokú kvalitu gastronómie je tu na mieste. Veríme, že bude žiariť aj na druhý pokus. Už teraz cítim chvenie v žalúdku, ktorý si pýta čutkovské repete.