Liptovská Mara oslavuje 50 rokov
Liptovská Mara
– vodné dielo, ktoré spustili v roku 1975
Už pol storočia uplynulo od chvíle, keď Liptov na nepoznanie zmenil svoju tvár. So stúpajúcou hladinou vody v priehrade Liptovská Mara definitívne mizli historické obce, malé osady, ale aj úrodná pôda. Hranice vznikajúcej vodnej plochy boli presne vypočítané, ale ďalšie zásahy do krajiny si vyžiadali opatrenia, umožňujúce nadviazať na prerušené dôležité tepny pulzujúceho života. Mnohé z nich si vyžiadali riešenia, ktoré po technickej stránke neboli štandardné a aj dnes vzbudzujú obdiv a úctu k schopnostiam odborníkov, ktorí sa na nich podieľali. Došlo k preloženiu železničnej trate a cesty prvej triedy, na istom úseku prekonávajúcu vodnú plochu. Tiež vznikol diaľničný most pri obci Podtureň a zrealizovalo sa zaistenie bezpečnosti centra Liptovského Trnovca pred vodou z Liptovskej Mary a najmä bola vybudovaná mohutná zemná hrádza. Liptovská Mara tak ovplyvnila aj život ľudí mimo záplavovej zóny.
Trojaký úžitok – ochrana proti povodniam, výroba elektrickej energie aj cestovný ruch
Vodné dielo Liptovská Mara je dnes neoddeliteľnou súčasťou každodenného života obyvateľov Liptova. Tvoria ho dve nádrže: Liptovská Mara a vyrovnávacia nádrž Bešeňová. Pokrýva územie medzi Liptovským Mikulášom a Ružomberkom, je lákadlom pre návštevníkov zo Slovenska aj zo zahraničia. Poskytuje im možnosti spoznávať Liptov a jeho krásy z vodnej hladiny „liptovského mora“ a skombinovať si vlastné oddychové aktivity zo širokej škály ponúkaných možností. Pre domácich obyvateľov je zdrojom pracovných príležitostí na jej brehoch aj v širokom okolí. Cez elektrickú energiu, vyrobenú s pomocou turbín, vstupuje do hospodárskeho života celého Slovenska, aj do jednotlivých domácností. Navyše v časoch, keď sme nútení zápasiť s dôsledkami klimatických zmien, ešte viac vzrástla jej úloha vo vodohospodárskom systéme toku rieky Váh.
Nie je to „priehrada“ v pravom zmysle slova – čo vlastne Liptovská Mara je?
Hoci sa Liptovská Mara bežne nazýva priehradou, z technického hľadiska nejde o betónovú priehradnú konštrukciu, ako si mnohí predstavujú. Ide o tzv. zemnú sypanú hrádzu – teda mohutný umelý násyp hlineného tesnenia, zhutnenej zeminy a štrkopiesku, ktorý zadržiava vodu v nádrži.
Takéto hrádze fungujú inak než betónové priehrady, ktoré vodu zadržiavajú hlavne vďaka pevnosti a hmotnosti betónu. Sypané hrádze využívajú veľkú šírku a objem zemného materiálu, aby odolali tlaku vody. Ich stabilita závisí od starostlivého vrstvenia, drenážnych systémov a nepriepustných vrstiev.
V prípade Liptovskej Mary je jadro hrádze tesnené hlinitým tesnením na návodnej strane. To nadväzuje v podloží na injekčnú betónovú chodbu, z ktorej sa injektážou spevňovalo a utesňovalo podložie hrádze. Nosná a ochranná časť telesa hrádze je nasypaná zo štrkopieskových zemín vyťažených v alúviu Váhu. Návodný svah je chránený kamennou nahádzkou a vzdušný svah je ohumusovaný a zatrávnený. V jej vnútri sa nachádza systém monitorovacích bodov a čerpacích zariadení, ktoré neustále sledujú stav podložia aj stabilitu hrádze.
Zaujímavosť
Hoci hrádza pôsobí ako prirodzené návršie, jej rozmery sú obrovské – dĺžka hrádze je 1 225 metrov, výška až 45 metrov a šírka v korune (vrchnej časti) približne 7 metrov. V základni má šírku 220 až 240 metrov.
Tento typ stavby je mimoriadne odolný, lacnejší na výstavbu vo veľkom rozsahu a vhodný pre seizmicky stabilné oblasti. Na Slovensku patrí Liptovská Mara medzi najväčšie a najvýznamnejšie zemné hrádze.
Dočasný pokles jej hladiny, ktorý sa udial v roku 2024 a najmä 2025 je primárne ovplyvnený klimatickými zmenami. Spôsobili ho najmä chýbajúce zrážky v podobe dažďa a snehu a Liptovská Mara tak odhalila na istý čas aj súčasníkom úsek pôvodnej cesty a mnohé jej súčasti, ktoré bývajú hlboko pod hladinou…
Projekt je realizovaný s finančnou podporou Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky.
