Múzeum do každého počasia

Či prší, sneží, či je treskúca zima alebo zničujúca horúčava, v každom počasí dokáže prichýliť návštevníka a zobrať ho na zaujímavú exkurziu do blízkej alebo vzdialenejšej minulosti. Vďaka svojej pestrosti a rôznorodosti patrí Liptovské múzeum medzi najväčšie atrakcie v regióne a to nielen pre turistov. Na desiatich rôznych miestach totiž predstavuje to najdôležitejšie z kultúry a dejín Liptova.

Vraví sa, že jeseň na horách je najkrajšia. Aj podľa štatistík by malo byť v septembri stabilné počasie ideálne na turistiku a oko každého dovolenkára by malo zajasať pri pohľadoch na pestrú farebnú škálu prírody. Nuž, tak nejako by to za normálnych okolností malo byť. Osobne síce nie som veľký fanúšik tohto ročného obdobia, no ani žiadny domased, a tak som sa nechal manželkou prehovoriť na víkendový pobyt na Liptove. No ako to už býva, človek mieni a príroda mení.

Úkryt s cenou pokladu

Namiesto slnka a babieho leta sme „schytali“ počasie ako zo zlého filmu. Tri dni chladu, vytrvalého dažďa a vo vyšších polohách už aj snehu. Reku, čo teraz, keď ani psa nehodno vyhnať von? Liptovské jaskyne už máme prechodené a na wellness vo vodných parkoch sme si robili zálusk až po zotmení. Už po príchode do hotela sme si však na recepcii všimli stojan so zaujímavo vyskladanou ponukou aktivít na viac, ako len jeden víkend. Desať prehľadných brožúr nás pozývalo objavovať rovnaký počet rôznych expozícií Liptovského múzea, ktoré oslavuje 110. výročie vzniku. Prečo nie? Stretli sa naše pohľady a odpoveď na túto rečnícku otázku bola ihneď jasná.

Najbližšie tri dni sa bude poznávať. Ako prvú sme si vybrali sídelnú budovu Liptovského múzea v Ružomberku s bohatým zbierkovým fondom a jednou z najväčších atrakcií – Likavským pokladom. „V roku 2019 našli v blízkosti hradu obrovský počet strieborných denárových mincí, čo vzbudilo veľký záujem verejnosti. Múzeum sa preto rozhodlo, že ho nebude ukrývať v archíve. Namiesto toho, pripravilo o tomto poklade a spôsobe jeho uloženia do zeme špeciálnu výstavu,“ privítala nás vo výstavnej sále archeologička a kurátorka Simona Sliacka.

História ako na podnose

Už pri prvom kontakte s Liptovským múzeom sme si uvedomili, že časy, keď návštevníci stáli ďaleko za vitrínami a na exponáty sa mohli z úctivej vzdialenosti len pozerať, sú dávno preč. Filmové zábery na veľkej obrazovke nás vtiahli do prostredia, kde poklad objavili, posuvnou lupou sme si mohli prezerať rozdiely medzi mincami a zväčšených replík sme sa mohli aj dotýkať. Zaujímalo nás však, akú hodnotu mali v neskorom stredoveku tieto strieborné mince. „Kúpili by sme si za ne približne 700 kg hovädzieho mäsa alebo 500 l dobrého tokajského vína, prípadne okolo 11 tisíc drevených šindľov,“ prekvapila nás úctyhodne vysokými číslami. Liptovské múzeum má spolu tri kamenné budovy a najmä tá sídelná je nabitá pokladmi rôzneho druhu. Výber tých naj sme našli v rámci výstavy k 110. výročiu múzea.

„Aby sme návštevníkom ukázali pestrosť nášho zbierkového fondu, symbolicky sme vybrali 110 predmetov – od sakrálnych olejomalieb, cez ľudové kroje, dobové knihy a archeologické nálezy, až po predmety dennej potreby, z ktorých určite zaujmú napríklad slamené papuče do chlieva,“ zaskočil nás netradičným exponátom ten najpovolanejší, riaditeľ Liptovského múzea Michal Kovačic. Viaceré predmety nám svojím výzorom a spôsobom použitia takmer vyrazili dych a prekvapili nás najmä originalitou. Čo nás však potešilo ešte viac, múzeum sa čoraz biac orientuje aj na deti a snaží sa ich zaujať modernými prvkami.

Aj múzeum vie byť „smart“
V novej expozícii „Stredoveké a novoveké dejiny Liptova“ som sa síce pri pohľade na voľne stojaci dereš na chvíľu pristihol pri predstavách o jeho interaktívnom využití, no len kúsok od neho som objavil ďalšie lákadlo nielen pre menších milovníkov histórie. Je to veľký tablet s dotykovou obrazovkou, ktorého úlohou je nielen zabaviť, ale aj vzdelávať. „Vďaka nemu môžeme ľuďom ukázať, čo sa nám nepodarilo vtesnať do vitrín“ neskrýva hrdosť riaditeľ múzea a pokračuje. „Prostredníctvom kvízu môžu návštevníci spoznávať napríklad dobových svätcov na oltárnych obrazoch. Ak chceme osloviť širšiu verejnosť, musíme kráčať s dobou a docieliť, aby od nás ľudia odchádzali so zážitkom. Dávame im možnosť dotýkať sa vybraných exponátov, poťažkať si ich a podať im zaujímavé informácie čo najstráviteľnejšou formou. Aj preto sme stavili na istotu a v múzeu sme našli miesto pre moderné prvky,“ vysvetľuje.

So spájaním histórie so súčasnosťou chcú však pokračovať. Pribudnúť by mali dotykové vitríny, ktoré po kliknutí sprostredkujú všetky informácie o daných predmetoch a spôsoboch ich použitia v minulosti. V plánoch do blízkej budúcnosti sú údajne aj digitálne herbáre a rozšírená realita, ktorú sa ukáže majiteľom mobilných telefónov po načítaní QR kódu, dozvedáme sa v ďalšej výstavnej miestnosti. Interaktivita však nemusí ísť len digitálnou formou, ale napríklad aj prostredníctvom replík, ktorých sa budú môcť návštevníci dotýkať. V múzeu tým chcú vyjsť v ústrety aj nevidiacim.

Budova za milión
Ohromení bohatosťou zbierok nám behalo po rozume, ako sa do múzea dostanú a kto sa stará o vyhľadávanie jednotlivých predmetov. V kompetencii to vraj majú kurátori a odborní zamestnanci múzea, ktorí najlepšie poznajú zbierkový fond. „Niekedy ľudia doma nájdu starožitnosť a prinesú nám ju. Ak sa nám hodí, radi ju u nás odložíme a vystavíme. Častejšie však musíme predmety, ktoré nám chýbajú, prácne vyhľadávať. Sme tu však nielen na to, aby sme sa o zbierky starali, ale aby sme ich aj ukazovali návštevníkom, ktorí tak u nás môžu zmysluplne tráviť voľný čas,“ poukazuje Michal Kovačic na potrebu prispôsobiť sa klientovi.

Popri odhaľovaní historických pokladov liptovského múzea sme si vychutnali aj potulky samotnou sídelnou budovou z roku 1936. Pri rozhodovaní, komu zveriť stavbu, vraj išlo o politiku. „Bol to prvý objekt mimo Bratislavy, ktorý na Slovensku postavili špeciálne pre potreby múzea. Nechýbalo veľa a stavať by sa nikdy nezačalo. O záchranu projektu sa pričinil najmä Andrej Hlinka, ktorý dokonca sám poklopal základný kameň. Mestské zastupiteľstvo na ňu vyčlenilo jeden milión korún a čiastočne sa výstavba múzea financovala práve cez Hlinkovu banku,“ uviedol nás do obrazu riaditeľ múzea.

REDSTAVUJEME VÁM 10 SÚČASTÍ LIPTOVSKÉHO MÚZEA:

1. Múzeum baníctva a hutníctva Maša – Liptovský Hrádok Múzeum je spomienkou na prelom 18. a 19. storočia, keď prežívala zlaté časy vysoká pec na tavenie železnej rudy v Podjackovej medzi Liptovským Hrádkom a Kráľovou Lehotou, ktorej dali názov Maša. Z celého komplexu budov sa dodnes zachovala len Vážnica a Klopačka – zvonica. Obe ilustrujú vývoj baníctva na Liptove a vyhlásili ich za národnú kultúrnu pamiatku.
2. Archeoskanzen Liptovská Mara – Havránok – Výstavba vodného diela pomohla odhaliť jedno z najvýznamnejších historických sídiel na Liptove. Strategická poloha kopca Havránok lákala ľudí už od praveku, neskôr bola Svätá Mara cirkevným centrom a od 14. storočí sídlom Liptovskej stolice. Návštevníci môžu dodnes obdivovať architektúru opevnení, svätyne a stredovekého hrádku a popri tom sa naživo dotknúť minulosti.
3. Múzeum Čierny orol – Liptovský Mikuláš – Kto chce spoznať liptovskú prírodu a špeciálne sa zamerať na poľovníctvo a rybárstvo, je tu správne. Dve stále expozície a jeden výstavný priestor ponúkajú exkurz do miestnej fauny a pozvú návštevníkov napríklad aj do poľovnícko-rybárskeho salóna šľachty z 19.-20. storočia. Popri tom môžu nazrieť aj do herbára ľudovej liečiteľky Eleny Badovej a dozvedieť sa zaujímavosti o bylinkách a spôsobe ich využitia.
4. Gotický kostol Všetkých Svätých Ludrová – Kút – V dedinke neďaleko Ružomberka stojí uprostred polí jedna z najvýznamnejších sakrálnych pamiatok na Slovensku. Ranogotický kostol postavili na konci 13. storočia a jeho najväčšou vzácnosťou sú farebné fresky zo 14. a 15. storočia. Poloha kostola, prirodzené osvetlenie priestoru a zachovaný interiér dáva tejto pamiatke romantický nádych a provokuje fantáziu, v ktorej môžu ožiť mnohé z legiend, ktorými je opradená.
5. Hrad Likava – Je jedným z troch hradov na Liptove a zároveň patrí medzi najvyššie palácové stavby na Slovensku. Postavili ho začiatkom 15. storočia a dodnes je to cenné architektonické dedičstvo z obdobia neskorej gotiky a ranej renesancie. Najznámejšia z povestí, ktoré sa k hradu viažu, je o likavskej čiernej pani. Jej prechádzky po poliach totiž predpovedajú dobrú a hojnú úrodu. Hrad sa nachádza na skalnatom výbežku Predného Choča a je prístupný z viacerých smerov.
6. Múzeum liptovskej dediny Pribylina – Múzeum vzniklo v súvislosti s budovaním vodného diela Liptovská Mara a dodnes zachováva významné nehnuteľné pamiatky zo zátopovej oblasti. Postupne k nim pribudli stavby aj z iných častí regiónu a ich skladba pripomína historické mestečko. Súčasťou areálu je expozícia Považskej lesnej železničky, na ktorej sa môžu návštevníci odviezť. Priestor medzi dedinou a depom vypĺňa bezbariérová oddychová zóna s náučným chodníkom, ideálna na vzdelávanie a rôzne pohybové aktivity
7. Banícky dom Vyšná Boca – Dom č. 92 známy ako „Do Vargy“ sprístupňuje spôsob života a bývania s pôvodným interiérom z prelomu 19. a 20. storočia. Postavili ho v roku 1776 ako dom maštaľného typu. Je spomienkou na banské podnikanie a zároveň je odrazom obytkársko-salašníckeho charakteru obce. Dodnes je v ňom umiestnená expozícia z dejín baníctva, ktorú dopĺňajú ukážky chovu dobytka a oviec vo vedľajšom hospodárskom objekte „staja“.
8. Liptovské múzeum v Ružomberku – Sídelná budova Liptovského múzea ponúka stále expozície, ktoré zážitkovou formou prezentujú komplexný obraz o živej a neživej prírode Liptova a jeho histórii. Oceňované sú aj archeologické zbierkové predmety, medzi ktorými vyčnievajú bronzové meče z nálezísk v Martinčeku a Liptovských Sliačoch. Unikátny kultúrny zážitok ponúka galéria sakrálneho umenia, ktorej dominuje neskorogotický oltár z kostolíka v Ludrovej.
9. Národopisné múzeum, Liptovský Hrádok – Koho zaujímajú dejiny obchodu so soľou a cesty, ktorými táto vzácna surovina v minulosti prichádzala do Liptovského Hrádku, ten by toto múzeum nemal obísť. Popri tom môžu návštevníci preniknúť do tajov modrotlače, prezrieť si galériu liptovskej paličkovanej čipky a pokochať sa dobovým nábytkom a bohatou zbierkou poľovníckych trofejí z prelomu 18. a 19. storočia. Špecializovaná expozícia pastierskej kultúry zasa dovoľuje záujemcom spoznať tradície spojené s tradičnými formami chovu oviec.
10. Roľnícky dom a dvor Vlkolínec – Expozíciu dobového spôsobu života a bývania dolnoliptovskej roľníckej rodiny z prvej polovice 20. storočia nájdu záujemcovia vo Vlkolínci. Táto živá obec je zapísaná na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a dodnes v nej možno nájsť tradičné domy s hospodárskymi stavbami, charakteristické pre horské oblasti stredného Slovenska. V tamojšom „humne“ sa konajú príležitostné výstavy z tvorby ľudových remeselníkov a zároveň je v ňom umiestnená časť stálej expozície venovaná tradičnému poľnohospodárstvu.