Z unikátnej dielne slovenského modrotlačiara.

Matej Rabada – modrotlačiar

júl 2021

Modrotlač prišla do Európy v 16. storočí a pred niekoľkými rokmi takmer úplne zanikla. Matej Rabada je človek, ktorý sa venoval textilnej výrobe a rozhodol sa toto remeslo oživiť. Veci z modrotlače sa dostávajú do nášho každodenného života, avšak nie každý rozumie náročnosti a jedinečnosti tejto techniky. Preto sme sa chceli dozvedieť viac.

Ako sa dostane mladý človek k výrobe modrotlači?

Moje prepojenie s modrotlačou, respektíve s textilnou výrobou ako takou, bolo už na strednej škole. Chodil som na školu úžitkového výtvarníctva v Ružomberku, kde som študoval textilnú tlač. Tu som sa po prvýkrát stretol s technikou modrotlače, s tým, aké poctivé remeslo je to. Navrhli sme si vlastné vzory a videli sme ako nám ich farbiar modrotlačovou technikou nafarbil. A keďže som videl, aké náročné remeslo to je, dal som od toho najskôr ruky preč.

Tak zatiaľ si nám povedal, ako si sa k tomu skoro nedostal.

Veru, veci sa posúvali ďalej a ja som pokračoval ako textilný tlačiar na vysokej škole, kde potlač látok bola veľkou súčasťou mojej tvorby. Pocit, že potrebujem nejaké špecifikum prevládol a neprešlo ani päť rokov, od kedy som si povedal, že sa modrotlače nechytím a spomenul som si na túto techniku. Rozhodol som sa posunúť svoju tvorbu ďalej a zároveň oživiť toto, v tom čase už skoro upadnuté remeslo.

Čo konkrétne ťa na technike modrotlače oslovilo?

Oslovila ma práve tá náročnosť. Receptúry, know-how, trpezlivosť a húževnatosť, ktorú pri tom človek potrebuje, to sú roky praxe. Prvú modrotlač som vyrobil v roku 2013 a od vtedy sa túto techniku stále učím. Mal som aj chvíle, kedy som sa dostal do úzkych a potreboval som poradiť, či povzbudiť. Vtedy som išiel do dielní do Čiech, z kadiaľ mám veľa praktických rád a vždy mi to dodalo sebavedomie pokračovať ďalej.

Vedel by si nám popísať postup výroby modrotlače?

Na začiatok potrebujete biele plátno, ideálne prírodný materiál: ľanové, konopné alebo bavlnené. Na toto plátno sa potom natlačí kaša, ktorú nazývame pap, ktorú si miešam podľa tajnej receptúry. Po niekoľkých dňoch schnutia ponáram túto látku do indiga. Pap neprepustí farbivo a po poslednom farbení sa pap odstráni a ostane tam biely vzor. Celé toto sa nazýva aj negatívna tlač a veľká výhoda tejto techniky je, že vzor sa nevyperie ani nevybledne, skôr sa vyperie samotná látka alebo vybledne farba. 

Hovoríš, že látku namočíme do indiga, je to to vďaka čomu je modrotlač modrá?

Áno, presne tak. Modrotlač je modrá preto, lebo ju farbíme v roztoku indiga, čo je modré farbivo z rastliny indigovník farbiarsky. Niekedy sa ma ľudia pýtajú, prečo nerobím aj červenotlač, či zelenotlač. Je to práve preto, že ostatné farby sa nedajú dosiahnuť touto technikou, keďže originál sa farbí iba na modro.

Farebnosť môžem však dosiahnuť miestami tak, že zvolím napríklad žltú látku, aby som mal žltý vzor a tým pádom je modrá farba trochu zelenšia. Ale vo všeobecnosti akákoľvek zelenotlač, či červenotlač sú len napodobneniny, ktoré sa hrajú zo vzorom ale nepoužívajú modrotlačiarensku techniku.

Samotné namáčanie je tiež celkom náročný proces, ako je to v tvojom prípade?

Keď človek pracuje s metrovým textilom a namáča ho platí, že aké je široké plátno, taká musí byť široká nádrž, aby sa tam zapichlo. Keby sa plátno nezapichlo, ale ostalo by plávať na povrchu vznikol by batikovaný efekt, ktorý by nebol žiadaný.

Ja mám na farbenie kaďu, ktorú som si vymuroval. A práve v tom spočíva tá náročnosť, človek potrebuje priestory. V minulosti mali majstri farbiari drevené kade, čo nebolo veľmi dobré riešenie, kedže im presakovala farba. Postupne vznikali kamenné a murované kaďe. Ja mám v mojej vloženú ešte aj plastovú vaňu, aby som neznečisťoval prostredie prípadným presakovaním.

Máš aj typický vzor, z ktorého vychádzaš?

Tým, že nemám modrotlačiarske korene nenesiem si zo sebou ani žiadny kľúčový vzor a je mi jednoduchšie sa odkloniť od tradičných foriem.

V minulosti sa na odtláčanie vzorov používali drevené otlačky. Ja využívam sieťotlač, čo mi dáva slobodu vytvoriť si vlastný vzor a ten potom vytlačiť. V tom spočíva aj prepájanie tradičnej formy do modernej kultúry, nakoľko viem natlačiť originálny vzor.

Aké produkty vyrábaš?

Najčastejšie sú to odevy, ktoré šije moja manželka Veronika, ktorá má na to trpezlivosť a šikovnosť. Väčšinou šijeme one-size veľkosti. Ďalej sú to doplnky ako kravaty, motýliky, ruksaky, tašky.

Unikátnym výrobkom sú modrotlačové lyže a longboardy, ktoré vznikli práve spoluprácou s firmou na Liptove. Do živice sme zaliali modrotlačové ľanové plátno, čo zároveň aj pomáha vlastnostiam lyží, či longboardu. Je to určite slovenský, ak nie aj svetový unikát využitia modrotlače a prepojenia folklóru so športom.

Vedeli by sme rozoznať pravú modrotlač?

Veľmi jednoducho. 95% látok, ktoré sa tvária, že sú modrotlač nevznikli touto technikou. Stačí sa pozrieť na rubový stranu odevu, ktorá nie je modrá, ale biela, čiže natlačená je modrá farba na povrchu. Alebo sa potom natláča na modrú farbu biely vzor, ktorý je väčšinou gumový, čo sa rýchlo sperie a vzor zanikne.

Akú máš víziu do budúcna?

 Mojím cieľom je v podstate udržať modrotlač pri živote, nie len na muzeálnej báze avšak pridať k tomu aktuálny dizajn. To prináša so sebou náročnosť prepojenia a pochopenia aj dvoch skupín ľudí, tých, ktorí sa venujú tradičnému folklóru a druhých, ktorí zastávajú moderné umenie.  

Modrotlač na Slovensku nezanikla. Má svojho majstra aj svojich nadšencov. Pochopiť jej hodnotu nie je jednoduché a mnohokrát podceňované. Matejove nadšenie a poctivá robota prispieva k tomu, aby malo toto remeslo stále svoje miesto v súčasnom dizajne.

152647

Plánovač Liptov