IGOR RATTAJ

Liptovský Mikuláš
Domov IGOR RATTAJ

V národných parkoch by mali podnikať len zodpovední

Cestovný ruch inkasoval v roku poznačenom korona krízou vari najviac úderov. Hranice sa privreli, lietadlá uzemnili, hostí z cudziny dramaticky ubudlo a domáci ich nedokázali plne nahradiť. Výpadok pocítila aj spoločnosť Tatry mountain resorts, najväčší hráč v oblasti cestovného ruchu na Slovensku. Napriek tomu ani v ťažkých časoch neskladá zbrane a nepoľaví v nárokoch na kvalitu, práve naopak, hovorí hlavný akcionár a predseda predstavenstva TMR Igor Rattaj.

Zhovárame sa pred začiatkom zimnej sezóny v čase núdzového stavu pre korona krízu, ktorá vari najviac zo všetkých odvetví poznačila práve cestovný ruch. Ako sa podpísala pod výsledok letnej sezóny spoločnosti TMR?

Celkovo sme zaznamenali dvadsaťpercentný prepad, či už návštevnosti, alebo prepravy lanovkami. Hotely síce boli na úrovni vlaňajška, ale celkovo bolo v Tatrách menej ľudí, najmä vo Vysokých. Naopak, Nízke Tatry možno našli nových klientov aj na leto.

Takže správy o preplnených letných Vysokých Tatrách zjavne neboli pravdivé…

Nie, bol to hoax. Je to tak, ako som sa dočítal z rozhovoru s chatárom na Rysoch Viktorom Beránkom. Žijeme internetovú dobu. Niekto niečo zdieľa na sociálnej sieti a všetci nadobudnú dojem, že je to pravda, aj keď je pravdou opak. Podliehame správam a fotkám, ktoré však vôbec neprezentujú realitu. Výsledné čísla sú úplne iné, ako to možno vyzeralo pár dní.

V čase nášho rozhovoru (druhá polovica októbra, pozn. red.) nepoznáme situáciu, aká bude počas zimnej sezóny. Ako sa vôbec v období náhlych zmien a obmedzení dá sezóna prichystať?

Musíme sa pripraviť na všetko, nerobíme rozdiely. Verím, že to bude podobné ako v Rakúsku a Švajčiarsku, kde vydali manuál, podľa ktorého dokážu lyžiarske strediská fungovať. Pre tieto krajiny je lyžovanie významné ekonomicky aj sociálno-spoločensky. To je, žiaľ, rozdiel v porovnaní so Slovenskom, kde v októbri kompetentní nevedia určiť rámec, v ktorom sa bude dať pohybovať.

Korona kríza nemá obdoby, nikto sa na ňu nemohol pripraviť. Čo vám táto skúsenosť dala?

Krízy ako je táto dokážu svojim spôsobom posilniť. Musíte sa vynájsť, aj napriek všelijakým pomociam‑nepomociam si treba pomôcť najmä sám. Je to tvrdá skúška ohňom.

Vy ste práve počas tejto mimoriadnej situácie postavili ku kormidlu TMR, do pozície výkonného šéfa. S akým cieľom?

Toto rozhodnutie nesúviselo priamo s koronou, tá len podčiarkla potrebu urobiť škrty a zmeny, ktoré sme vnímali už dlhšie. Takto ich nemusíme robiť na viackrát.

Kedy bude vaša misia naplnená tak, že vedenie zas odovzdáte inému manažérovi?

Musím najprv poznať situáciu, v akej budeme fungovať. Pôvodne som plánoval tento krok urobiť k novému finančnému roku, čo je prvého novembra. Pre druhú vlnu korona krízy sa však teraz veľmi ťažko robia strednodobé alebo dlhodobé prognózy a zmeny. Možno to potrvá rok, dva, tri… Takže zostávam dočasne natrvalo. (úsmev)

TMR je najväčšia spoločnosť v oblasti cestovného ruchu na Slovensku, vybudovala a zmodernizovala množstvo zariadení, ktoré pozdvihli úroveň hotelierstva, gastronomických služieb, akvaparkov a wellness, prepravy turistov a lyžovačky. do akej miery ste spokojný s tým, čo sa vám doteraz podarilo dosiahnuť?

Rozvoj bol super, urobilo sa veľmi veľa. Myslím si však, že teraz treba ísť menej extenzívne, ale viac intenzívne do hĺbky pre klienta. Robiť veci, ktoré sú adresnejšie, v súlade s dopytom po ochrane prírody. V tejto oblasti chceme byť lídrami a prinášať oveľa vyššiu kvalitu ‑ tak klientovi, ako aj prírode.

Čo si pod tým predstaviť? Viaceré vaše snahy, ktoré mali aj rozmer ochrany prírody, sa nestretli s pochopením…

Za ochranu prírody by mali bojovať práve veľkí hráči. Ako komunita pôsobiaca v cestovnom ruchu by sme mali vytláčať tých, ktorí sa k prírode stavajú nezodpovedne. Jednoducho, urobiť si poriadok medzi sebou. Je to o tom, že väčší subjekt je postihnuteľnejší pri plnení záväzku, ktorý prijal. Ak je orgánmi ochrany prírody zaviazaný napríklad vybudovať kanalizáciu alebo niečo vysadiť, nemôže si dovoliť nesplniť to. Na rozdiel od nejakej malej eseročky, ktorá dnes niečo dostane a zajtra po nej ostane len dym a čiara, je nepostihnuteľná. V národných parkoch by mali pôsobiť len subjekty, ktoré budú mať na to, aby tam dokázali fungovať zodpovedne. Samozrejme, boli by patrične sankcionované, ak by tak nefungovali.

TMR je ako najväčší hráč najviac na očiach, dostáva prívlastky ako žraloci či budovatelia lunaparkov, často neprávom. na druhej strane v Tatrách rastú objekty, ktorých vhodnosť je sporná, ale vy s nimi nemáte nič spoločné…

Nám by ani nenapadlo postaviť niečo také, ako je vyhliadková veža na Štrbskom Plese. Ak sme už pri ňom, v posledných mesiacoch bol celý verejne pertraktovaný rozvoj tejto lokality spájaný s TMR, hoci náš záber je tam minimálny. Napriek tomu výstavbu atrakcií a „lunapark“ pripisujú našej spoločnosti a to mi prekáža. Ak boli petície, že to treba zastaviť, tak to zastavme, ja sa budem prvý podpisovať a priväzovať k stromom, aby sa zastavila výstavba na Štrbskom Plese.

Vaša spoločnosť, ale už aj samosprávy a ďalšie subjekty pôsobiace v Tatrách spoločne volajú po jasných pravidlách fungovania v národnom parku, ktoré by jasne vymedzili, kde sa cestovný ruch rozvíjať smie a kde už nie. Je to hlavný problém, alebo vidíte aj ďalšie?

Nie je to len o tom, kde sa smie a kde nesmie, ale aj o tom, že nie každý tam môže fungovať. Narážam na diskusiu o spoplatnení vstupu do národných parkov. Ja hovorím áno, ale prostredníctvom tých, ktorí tam podnikajú. Za to, aby mohla firma pôsobiť v národnom parku, by platila poplatok. Sčasti by ho preniesla na klientov ako vstupné. O použití takto vybraných peňazí by však nemal rozhodovať len samotný národný park, ale rada, kde by mali zastúpenie aj tieto spoločnosti. My by sme tam mali byť takisto. Myslím si tiež, že na činnosť v národnom parku by sa mali firmám vydávať koncesie. Dostali by ich len tí, ktorí spĺňajú ekonomické, sociálne, odborné aj osobnostné predpoklady. Dnes si hocikto otvorí v národnom parku hocičo a nemusí mať skoro žiadnu zodpovednosť k okolitému prírodnému prostrediu.

Za ochranu prírody by mali bojovať práve veľkí hráči. ako komunita pôsobiaca v cestovnom ruchu by sme mali vytláčať tých, ktorí sa k prírode stavajú nezodpovedne. Jednoducho, urobiť si poriadok medzi sebou.

Veríte, že nájdete na takéto riešenia a myšlienky otvorené uši u kompetentných?

Neviem. Vláda má v súčasnosti úplne iné problémy, aj keď sa minister životného prostredia veľmi angažuje. Dal som už niekoľko návrhov, nateraz neboli akceptované, ale verím, že ešte na ne príde čas.

Jeden z vašich cieľov je práve zlepšiť imidž TMR, aby nebola terčom kritiky, často neopodstatnenej. Ako to chcete dosiahnuť?

Týmito návrhmi, alebo aj priamym prihováraním sa verejnosti prostredníctvom videí, ktoré uverejňujete? Zmenou spôsobu komunikácie, jej zintenzívnením tak smerom k orgánom ochrany prírody, ako aj k verejnosti. Nemyslím si, že TMR je najväčšou prekážkou pre ochranu prírody v Tatrách alebo kdekoľvek. Chcem o tom diskutovať, povedať, že kroky, ktoré robíme, o niečom takom zďaleka nehovoria. Veľmi často, ba priam štandardne, sme spájaní s vecami, za ktoré vôbec nemôžeme, príklad je už spomínaná veža na Štrbskom Plese.

TMR pôsobí aj v Rakúsku a poľsku. priznali ste, že práve v Rakúsku sa vám podniká najlepšie. Je to tým, že majú jasné pravidlá a dodržiavajú ich, alebo si viac uvedomujú význam cestovného ruchu pre krajinu?

Všetko dokopy. Je to aj spôsobom života, práce, rozmýšľania. Pre rakúsku spoločnosť znamená cestovný ruch oveľa viac, ako pre našu. Ja si globálne nemyslím, že cestovný ruch je tá najväčšia záťaž pre prírodu, práve naopak. Dnes je piata automobilka, ktorú plánujú postaviť, logistické centrum alebo priemyselný park, oveľa väčší problém pre ochranu slovenskej prírody, ako cestovný ruch.

Čo by sa malo zmeniť, aby sa rovnako dobre dal rozvíjať cestovný ruch aj u nás, bez zbytočných konfliktov a nedorozumení?

Zatiaľ, ako to vnímam, ani jedna vládna garnitúra nechápala potenciál cestovného ruchu pre národné hospodárstvo a v konečnom dôsledku ani pre ochranu prírody. Ak niekto na najvyššej úrovni dokáže pochopiť tento rozmer, bude vedieť nastaviť aj zmysluplné pravidlá pre rozvoj cestovného ruchu. Tak, aby nebola ohrozená príroda, práve naopak, a pomohlo by to aj ekonomike, aby sme nemuseli stavať ďalšiu automobilku, ktorá je pre prírodu horšie riešenie.

Opíšte nám svoj zážitok

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Nezabudnite si prečítať aj ďalšie články

všetky články

Viac informácií o Liptov region karte aj v našich Liptov News