PETRA VLHOVÁ

Vyhráva ten, kto najlepšie zvládne detaily

Na Slovensku vyrástlo množstvo skvelých športovcov, ktorým sa v rôznych disciplínach podarilo vystúpiť až na samý vrchol. Až donedávna sme sa však nemohli popýšiť majsterkou sveta v alpskom lyžovaní. Nekonečné roky čakania sa skončili a to v disciplíne, s ktorou málokto počítal. Zaslúžila sa o to Petra Vlhová, 24-ročný liptovský fenomén, odchovanec lyžovania v Jasnej, ktorý vymenil futbal za kĺzanie sa po snehu a vo februári 2019 si na ňom v obrovskom slalome vytancoval svetové zlato.

Zvíťaziť na majstrovstvách sveta, poraziť fenomenálnu Mikaelu Shiffrinovú a to dokonca v disciplíne, ktorú je na Slovensku problém natrénovať, je v našich podmienkach úspech z ríše snov. Snívalo si ti vôbec niekedy o takomto úspechu?

Verila som, že na to mám, a už pred dvoma rokmi som to na základe tréningových časov začala cítiť. Žiaľ, vtedy som to ešte nevedela premietnuť do pretekov. Aj teraz som po titule veľmi túžila, no netušila som, že úspech môže prísť tak skoro. Som šťastná, že som mohla ukázať ľuďom i sebe, čo je vo mne a že na to mám.

Zmenil sa od tohto úspechu nejako tvoj život?

Vlani sa mi podarilo povyhrávať viac pretekov a ten titul bola čerešnička na torte. Vďaka nej ma spoznáva o niečo viac ľudí, je o mňa väčší záujem aj zo strany médií a súperky si na mňa možno dávajú väčší pozor. Snažím sa nedostať zbytočne pod tlak, veď boli to len jedny preteky. Je to zároveň záväzok, že musím ešte viac pridať, aby som tento výsledok na ďalších majstrovstvách sveta mohla potvrdiť.

Ešte pred dvoma rokmi sa zdala tvoja najväčšia rivalka Mikaela takmer neprekonateľná. Zrazu ju však dokážeš porážať a vidina krištáľových glóbusov sa začína meniť na skutočnosť.

Je veľmi veľa drobností, ktoré vplývajú na celkový úspech. Mám ešte mnoho nedostatkov, ktoré možno ľudia nevidia, ale ja si ich uvedomujem, niekedy možno až príliš. S trénerom Liviom Magonim na nich každý deň pracujeme a ako vidno, posúvame sa správnym smerom. Pre mňa je však veľmi dôležitý aj spánok. Vtedy najlepšie regenerujem a ak sa nevyspím dobre, môže sa to negatívne prejaviť na mojom výkone, bez ohľadu na to, koľko mám natrénované. Ak budem robiť všetko na 120 percent a vyhnem sa chybám, cesta ku glóbusom bude stále menej kľukatá.

Každá z tvojich súperiek prežíva momenty pred štartom po svojom. Kým Mikaela akoby tancovala traťou so zavretými očami a hudbou na ušiach, na tebe badať maximálne sústredenie a bojovný výraz. Čo sa ti v tej chvíli preháňa hlavou?

Ťažko povedať. Nemám nejaký rituál, ale snažím sa čo najviac koncentrovať a vyprázdniť si hlavu, aby som nerozmýšľala nad somarinami. Všetci v mojom tíme venujú veľa úsilia, aby som veci z tréningu ukázala aj v pretekoch a bola by veľká škoda, aby som to pokazila len preto, že mám hlavu niekde inde. Slovami to zrejme nedokážem popísať, čo vtedy prežívam, ale je to ako pocit bezváhového stavu.

Zmena trénera a príchod Taliana Magoniho očividne prináša svoje ovocie. Platí však stále, že najdôležitejší človek v tvojom tíme je brat Boris?

Rozhodne áno. Bez neho by som tieto úspechy možno nikdy nedosiahla. Predsa len, od malička je pri mne a verím, že to tak zostane až do konca mojej kariéry. Borko má obrovský podiel na úspechoch, ktoré sa mi dosiaľ podarili dosiahnuť. Aj vďaka nemu som v svetovej špičke, kde vyhráva ten, kto dokáže najlepšie zvládnuť detaily.

Kolotoč svetového pohára ťa núti podstatnú čas roka tráviť na cestách. Väčšinou sa chlapi v tvojom tíme starajú o teba, no dokážeš niekedy aj ty zúročiť vedomosti a zručnosti z hotelovej akadémie?

Fúha (smiech). Musím sa priznať, že na také veci nemám čas a keď sa mi aj nejaký vyskytne, tak sa ho maximálne snažím využiť na oddych. Chlapci sú pri mne na to, aby som mala v hlave len tréningy, lyže a o nič iné som sa nemusela starať. Doma však niečo v kuchyni dokážem vykúzliť, či už nejaké cestoviny, jednoduché mäso, ale napríklad aj bryndzové halušky. Musím však pripomenúť, že na škole som sa zameriavala predovšetkým na marketing (smiech).

Videla si už hodný kus sveta, no netajíš sa tým, že Liptov má v tvojom srdci stále neohrozené postavenie. Čím to?

Mám to tu rada a je to môj domov. Páči sa mi tu a napriek tomu, že mám s čím porovnávať, vždy sa rada vraciam, teším sa na rodinu, známe tváre a miesta, ku ktorým mám srdečný vzťah.

Už sme naznačili, že okrem lyží máš blízko aj k iným športom. Vídať ťa často na motorke, hrávaš ľadový hokej a nevyhýbaš sa ani futbalovej lopte. Ozaj, ako si na tom s kopacou technikou?

Teraz už asi horšie, ale boli časy, keď som si bez problémov nadhodila loptu aj vyše osemdesiatkrát. Futbal som hrávala aj za školu a veľmi ma bavil. Pamätám sa, že loptu som mala na nohe takmer stále a driblovala som aj sama so sebou. Postupne však lyžovanie dostalo prioritu a musela som si dávať väčší pozor na nohy, ale stále je to môj obľúbený koníček.

Rýchlosť ti očividne prirástla k srdcu a k tomu aj zvuk silných motorov. Ako si sa k nim vôbec dostala?

Vyrastala som medzi tromi chalanmi, doma sme mali motorku aj štvorkolku, takže ten vzťah k tejto záľube vznikol akosi prirodzene. Neviem, či som sa už narodila s láskou k rýchlosti, alebo sa to u mňa prejavilo až neskôr, no je pravda, že neviem odolať skútrom, motorkám a rýchlym autám.

Cudzí ti však nie je ani adrenalín z iného súdka. Nedávno sme ťa dokonca zastihli lietať vo veternom tuneli Hurricane Factory Tatralandia. Máš v hľadáčiku ešte nejakú dobrodružnú výzvu, ktorú by si rada vyskúšala?

Možno by som sa nechala nahovoriť na zoskok s padákom, ale radšej to nehovorte otcovi, ani Liviovi (smiech). Nie som však o tom presvedčená, lebo čím som staršia, tým mám pred podobnými zábavkami väčší rešpekt a strach. Vyskúšala som už kadečo, vrátane bungee jumpingu, no nestojí to za to, aby som si ohrozila kariéru pre chvíľkový úlet.

Navonok pôsobíš ako žena, ktorá si vie dupnúť a presadiť si svoje. Nosíš v partnerskom živote častejšie nohavice ty, alebo dávaš partnerovi šancu presadiť sa?

Ako kedy. Samozrejme, svoje si poviem, ale pri tom, ako často sme spolu a tým, že som často mimo Slovenska, snažíme sa byť obaja tolerantní. Môj priateľ sa väčšinou prispôsobuje mne, ale keď sme už pri tom, občas musím byť šéfka ja, ako každá žena (smiech).

Dokážeš vôbec len tak leňošiť a stráviť deň pred televízorom?

Jáááj, to by som určite dokázala, no nemám na to čas. Aj preto si k televízoru sadnem, len ak dávajú nejaký dobrý film. Radšej oddychujem aktívne a večer som často taká unavená, že namiesto „telky“ volím radšej posteľ. Po sezóne však nedokážem dlho nerobiť nič, vtedy si hľadám aktivity, pri ktorých sa trochu hýbem a zároveň relaxujem.

K tým určite patrí aj motorový čln, ktorý máte počas teplejších mesiacov k dispozícii na Liptovskej Mare.

Rozhodne! V lete som sa naň síce nedostala tak často, ako som chcela, ale vyjsť si len tak do stredu priehrady a oddychovať na slnku je niečo, čo zbožňujem. Nič viac v tej chvíli nepotrebujem. Boris s otcom síce prepadli rybárčeniu, ale pre mňa je to nuda, lebo sa väčšinu času okolo mňa nič nedeje.

V zime je však prvá voľba Jasná. Čo ti ako prvé napadne pri zmienke o tomto stredisku?

Určite detstvo a domov. Na tamojších kopcoch a pod nimi som vyrastala, v stredisku som zažila veľmi veľa nezabubudnuteľných momentov, takže na Jasnú mám vždy len pekné spomienky. Keď som na Slovensku, vždy sa tam rada vraciam, trochu si na severnej strane Chopka zatrénujem a dobre mi padne i zohriať sa, či niečo okoštovať v niektorom z Aprés-ski barov. Terény i zjazdovky sú v Jasnej výborné, o čom svedčí aj fakt, že Jasná mohla pred vyše tromi rokmi privítať najlepšie lyžiarky sveta. Preteky svetového pohára sa sem vrátia opäť v budúcej sezóne 2020/21 a už teraz sa teším, že sa budem môcť predviesť pred fanúšikmi na domácej pôde.

Aký máš vzťah k zvieratám? Vieme, že v detstve si mala psíka, s ktorým si mala veľmi blízky vzťah.

Mali sme ho až donedávna, no teraz našu rodinu doplnil niekoľkomesačný bradáč Hugo. Od malička je v mojej blízkosti nejaký pes a je to veľmi príjemné. Musíme ešte prísť na to, kto sa oňho bude starať v zime, keď budeme všetci jazdiť po pretekoch. Verím však, že to vymyslíme, aby mu nič nechýbalo a dlho nám robil radosť. Možno ho za trpezlivosť oceníme aj my, ideálne nejakým glóbusom.

ROZHOVOR NÁJDETE V TATRY MAGAZÍNE ZIMA 2019/2020.