Dedinka medzi horami, leží v strednej časti Liptovskej kotliny 3 km od Liptovského Mikuláša. Chotár Trsteného sa rozpína medzi Jaloveckým potokom a jarkom Mútnik v nadmorskej výške 764 m n/m. Rozpína sa cez Chraste a Lanište až po vrch Salatín. Hranica Baníkov – Salatín sa v severnej časti dotýka Oravy a smeruje na juh cez Lysec do Hlbokej a Jaloveckej doliny.
Najstaršia písomná správa o Trstenom (Nadásd) je z roku 1269, ktorou kráľ Belo IV. dal osadu Trstené, kam chodil poľovať županovi Bogomírovi. V písomnostiach rodu Bogomíra II. Z 13. – 15. storočia sa vyskytuje meno dediny pravidelne maďarsky ako Nádasd, čo je preklad slovenského názvu tŕstie. Názov je odvodený od trstiny močiarnej, ktorá tu hojne rástla v močarinách.
Trstené, hoc malá a do roku 1960 zablatená roľnícka obec má bohatú históriu vďaka tomu, že bola sídlom zemepánov, ktorým patrili poddaní z ďalších troch obcí. Blízkosť Bobrovca s mestskými právami od Belu IV. a poloha osady s dobrým výhľadom a cestným spojením na dolný a stredný Liptov, s rozsiahlymi lesmi v chotári spôsobili, že si tu noví zemepáni postavili postupne kostol, zvonicu, zriadili školu a súdnu moc nad poddanými.Boli v stálom styku so župným a okresným úradom a mali tam určitú dobu aj svojich podžupanov a podslúžneho. Najskôr sa písali menom obce… de Nadasd a neskôr prevzali meno Bán i ”Trstené”. Pomnik BAN Žiaľ našich predkov vykorisťovali nútenou nevoľníckou a poddanskou prácou na panskom, utláčali, zbedačovali, súdili a trestali. Až po zrušení poddanstva nútená práca na panskom prestala. V tých časoch sa do obce dostali aj noví usadlíci – kuchár, učiteľ, hajdúch, pisár, gazda, vychovávateľ detí, ktorí zvýšili úroveň príslušných profesií aj obce. Zemani neskôr začali pôdu prenajímať Židom resp. predávať svojim bývalým poddaným a sami pracovali v úradoch. Árendátori priniesli do hospodárenia pokrok a novoty, zamestnávali občanov za mzdu a títo si potom mohli pôdu odkupovať a hospodáriť na nej samostatne.
Opíšte nám svoj zážitok