Celková dĺžka trasy: 49,93 km
Nadmorská výška: 530 / -530
Trvanie na bicykli: 06:30
Podtureň – Borová Sihoť – Liptovská Porúbka – Kráľova Lehota – Svarín – Čierny Váh – Maša – Hrádocký hrad – Liptovský Hrádok
Okolie Liptovského Hrádku je veľmi rozmanité a zaujímavé. Začnite na ceste medzi Liptovským Mikulášom a Liptovským Hrádkom v náručí mocných strážcov, Západných a Nízkych Tatier, v malebnej obci zvanej Podtureň. Za posledné roky sú tu využívané a obľúbené cyklotrasy pre všetky vekové kategórie. Poza obec popri Váhu pokračujte na Borovú Sihoť, do prostredia vyhľadávaného najmä v lete vodákmi, ktorí splavujú rieky Váh a Belá. Stany a karavany, vôňa pečenej klobásky, skupinky turistov, gitara, trampské pesničky – to všetko vytvára úchvatnú, neopakovateľnú prázdninovú atmosféru. Popri brehoch rieky Váh sú po oboch stranách nenáročné chodníčky, ktoré ponúkajú príležitosť na prechádzky s prívlastkom oddychové. Jedna z týchto cestičiek vedie popri prameni, pri ktorom je schovaná keška. Určite si na ďalšiu cestu naberte blahodarnej vody z prameňa – kyselky.
Pozdĺž hranice ochranného pásma NAPANT prejdite do obce Liptovská Porúbka. Obec leží v chránenej oblasti juhovýchodnej časti Liptovskej kotliny pod Nízkymi Tatrami v blízkosti Liptovského Hrádku. Veľká časť chotára je v oblasti NAPANTu (Národný park Nízke Tatry). Najcennejšie časti chotára sú súčasťou maloplošných chránených území: Národná prírodná rezervácia Ohnište a Prírodná pamiatka Mašiansky balvan. Z Liptovskej Porúbky prejdite do Kráľovej Lehoty. Kráľovu Lehotu založili koncom 13. až začiatkom 14. storočia kráľovskí služobníci, majúci za úlohu strážiť lesy a poľovný revír. Kým nevybudovali osadu, dal im kráľ úľavu na daniach – kráľovu lehotu. V Kráľovej Lehote a jej okolí boli veľmi dobré spádové pomery na využívanie vodnej energie na poháňanie strojov. Na rieke Váh i potokoch Bocianka a Hybica boli mlyny, píly, dubárne, stupy, hámre. Pre zvedavcov a večných objaviteľov bude skvelou atrakciou obec Svarín, ktorý vznikol ako lesnícka osada.
Údolím Čierneho Váhu viedla Čiernovážska lesná železnica, ktorá mala v osade zastávku. Krásnou trasou na cyklotúry je aj cesta k vodným nádržiam Čierny Váh – hornej alebo dolnej, ktoré patria k obci Čierny Váh. Významná lesnícka osada sa stala známou hlavne po vybudovaní prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh, ktorá je najväčšou vodnou elektrárňou na Slovensku. Do konca minulého storočia sa po Čiernom Váhu a jeho prítokoch splavovalo drevo z celého veľkého komplexu lesov povodia. Na hornom toku takmer všetkých potokov sú pozostatky hrádzí ešte dnes. V obci Čierny Váh môžete nájsť veľmi romantické miesto – Lesnícky cintorín. Minulosť osady Čierny Váh sa obdivuhodne zrkadlí v jej pamiatkovo chránenej architektúre. Na skalnom výbežku, dominante osady, stojí kaplnka a neďaleko nej zvonica obklopená náhrobníkmi – miesto piety a spomienok, ktoré siahajú do začiatku 19. storočia. Kaplnku a zvonicu obklopuje starobylý cintorín, kde boli pochovávaní lesní zamestnanci hrádockého komorského panstva a ich rodinní príslušníci. Najstarší hrob je datovaný rokom 1812. Na cintoríne sú pochovaní jednoduchí ľudia, ktorých život bol zviazaný s lesom i významné postavy slovenského lesníctva z dávnej i nedávnej minulosti. Keď opustíte Čierny Váh, prejdite späť do Svarína, Kráľovej Lehoty. Prejdite na pravú stranu Váhu a choďte cez obec Hlboké. Prídete do obce Maša, kde nájdete veľmi zaujímavú expozíciu baníctva a hutníctva Maša Liptovský Hrádok, ťažba zlata na Magurke, Kriváni a v Bocianskej doline, nízkotatranské ložiská železa a ich využitie, akumulácie antimonitového zrudnenia v Dúbravskej a Kľačianskej doline, liptovské maše a hámre v 18. a 19. storočí. Expozícia je umiestnená v pôvodnej budove väznice a klopačky, ktoré tvorili súčasť hrádockého železiarskeho podniku z konca 18. storočia. Cieľovým bodom je mesto Liptovský Hrádok, kde môžete navštíviť viacero pozoruhodností. Hrad Hrádok patrí svojou topografickou polohou do Horného Liptova a tvorí neodmysliteľnú súčasť jeho starších dejín. V okolí hrádockého hradu založili najskôr osadu zloženú z rodín lesníckych a štátnych úradníkov. V roku 1728 postavili soľný sklad Mrovník, do ktorého dovážali soľ zo Solivaru. Vznik Liptovského Hrádku úzko súvisí s rozvojom hrádockého panstva po jeho odkúpení kráľovskou komorou v roku 1731. Jadrom osady sa stala ulica tiahnúca sa od hradu smerom na juh. Lipové stromoradie, ktoré je také typické pre túto ulicu, ako aj pre celý Liptovský Hrádok, vysadili v roku 1777. Pokračovalo z tejto ulice popri Váhu k ďalšej bývalej osade Prekážka popred už spomínaný soľný sklad. Zlúčením oboch osád vznikol Liptovský Hrádok. V 80. rokoch postavili v Liptovskom Hrádku budovy pre komorský lesný úrad a prefektúru a v 90. rokoch rímsko – katolícky kostol v slohu Ľudovíta XVI. Rozvoj mesta však najviac podporili lesotechnické stavby ako píly, hrable, vodné nádrže, sklady, pltiská, ktoré sa tu v hojnej miere začali stavať na konci 18. storočia, najmä 1. parná píla, pochádzajúca z prvej polovice 19. storočia. V blízkosti mesta sídli gotický hrad zo 14. storočia Hrádocký hrad (Nový hrad, Hrádok, ap.) V súčasnosti tu nájdete zrúcaniny hradu, pretože vyhorel v roku 1809. Hrad je možné pozrieť si zvonku. Pri vstupnej bráne je v prevádzke reštaurácia a neskôr bude prístupné aj nádvorie. Trasu ukončíte opäť v Podturni po ceste č. 18.
Opíšte nám svoj zážitok