Z Belska do Mravníka

Domov>Z Belska do Mravníka

Z Belska do Mravníka

Oblasť: Nízke Tatry
Dĺžka trasy: 4.6 km
Trvanie: 1 h
Obtiažnosť:
Východisko: Grand Castle
Koncovy bod trasy: rieka Váh
Prevýšenie: m
Stúpanie: m
Klesanie: m
Typ: Pre rodiny s deťmi, Vychádzková trasa
Domáce zvieratá
Trasa vhodná pre rodiny s deťmi
Trasa vhodná pre športový beh
Trasa vhodná pre bicykel s prívesným vozíkom
Parkovisko platené
Parkovisko neplatené
Autobusová zastávka na trase
Vlaková stanica na trase
Možnosť stravovania na trase
Možnosť prespania na trase
Na trase je zdroj pitnej vody
Na trase jazero/nádrž/rybník
Pamiatka na trase
Trasa je sprístupnená aj v zime

TRASA:

Trasa spája dve najstaršie osady, ktoré v minulosti vznikli na území Liptovského Hrádku – osadu Belsko a osadu Mravník.

Grand Castle – Jazierko – Hradná ulica – Arborétum – osada Mravník

Z najstaršej časti mesta od stredovekého hradu, v súčasnosti Grand Castle (1), okolo jazierka (2) prejdite na Hradnú ul., ktorá s Ul. Pod lipami patrí medzi najstaršie zástavby mesta. Pri gymnáziu odporúčame odbočiť do arboréta (3), prípadne pokračujte cez nadjazd do druhej najstaršej časti, bývalej osady Mravník, so zaujímavými prírodnými, kultúrnymi a architektonickými miestami (4, 5, 6, 7)

(1) Najstaršia časť mesta OSADA BELSKO vznikla ma území dnešného Liptovského Hrádku pravdepodobne už v 11. alebo 12. storočí, prvá písomná zmienka je však až z roku 1316. Rozkladala sa medzi dvoma riekami Váhom a Belou. Na pozemkoch osady Belsko dal zvolenský župan Donč postaviť kamenný hrad. Rok 1341 je prvou písomnou zmienkou o hrade. Počas šiestich storočí sa v ňom vystriedalo približne 55 vlastníkov – majiteľov, správcov, ku ktorým sa dostal buď darovaním, alebo kúpou (keď kráľovská pokladnica zívala prázdnotou), násilným dobytím, alebo vymenovaním za jeho správcu. Medzi jeho významných majiteľov patrili Magister Donč, kráľ Žigmund Luxemburský, Peter Komorovský, kráľ Matej Korvín, Imrich a Štefan Zápoľskí, Thurzovci, rod Balassovcov, Magdaléna Zai s manželom Mikulášom Šándorfim, ktorí pristavili k hradu renesančný kaštieľ (1601 – 1603). Posledným majiteľom hradu bol Emanuel Lichtenštein, nepriamy potomok kniežaťa Jána Adama Lichtensteina, ktorý hrad odkúpil do cisára Leopolada I. a vlastnil ho do roku 1731. V ďalších rokoch ho využívali hrádockí prefekti.

(2) Kaplnka sv. Jána Nepomuckého na skale v jazierku Pôvodne tu údajne stála iná kaplnka, meno autora sa však nezachovalo. Dnešná je neodmysliteľnou súčasťou tohto historického územia

(3) Arborétum – chránená študijná plocha

Pravdepodobne v rokoch 1886 – 1888 sa začalo pod vedením vtedajšieho riaditeľa novovytvorenej Horárskej školy, Rudolfa Benköho aj so zakladaním lesníckeho botanického parku. Pôvodný botanický park bol založený v prírodne – krajinárskom slohu. Rozkvet arboréta nastal najmä po roku 1928, kedy školu viedol Bohuslav Procházka. Tento v rokoch 1920 až 1933 uskutočňoval mnohé výsadby cudzokrajných drevín a pokračoval tak v diele začatom Rudolfom Benköm. V súčasnej dobe sa v Hrádockom arboréte nachádza okolo 740 taxónov drevín (155 ihličnatých a 585 listnatých). Arborétum je v zmysle Zákona o ochrane prírody a krajiny vyhlásené za chránený areál so zaradením do 4. stupňa ochrany.

Druhá najstaršia časť mesta

(4) V Osade Mravník dal v roku 1977 Ján Xaver Girsík, prefekt likavsko-hrádockého panstva, vysadiť LIPOVÚ ALEJ pri príležitosti 1. výročia vzniku Spojených štátov Amerických. Prechádzkou v objatí vyše dvestotridsať ročných líp môžete vidieť madonu s dieťaťom (NKP), pieskovcový kríž, ktorý sa nachádza na mieste krypty pre úradní- kov panstva, ako aj budovu stanice Považskej lesnej železničky.

(5) Kostol navštívenia Panny Márie, postavený v klasicistickom štýle v roku 1790. Z tohto obdobia pochádzajú aj nástenné maľby a hlavný oltár v strede s obrazom Ukri- žovania od autora J. Lercha. Socha sv. Františka z Assisi (darovaná Františkánskemu kláštoru v Okoločnom) a organ pochádzajú z dielne Ondreja Pažického z roku 1799.

(6) Soľný úrad (dnes sídlo Národopisného a Ovčiarskeho múzea)

Budova bola postavená v druhej polovici 18. storočia ako administratívna budova kráľovského soľného skladu. Slúžila aj ako sídlo Meďného úradu v Liptovsom Hrádku – Kupferamt in Hradek. Komorský lesný prefekt František Wisner z Morgensternu má veľký podiel na zveľadení historickej budovy. Jemu sa pripisuje výtvarná výzdoba priestorov Soľného úradu s pruskými klenbami. Na stropoch je štuková výzdoba a farebné iluzívne maľby s rastlinným a geometrickým ornamentom, ktoré boli nájdené pod omietkami pri rekonštrukcii v rokoch 2003 – 2004 – ide o vysokú kvalitu dekoratívnej výzdoby technikou secco, so špičkovou majstrovskou úrovňou umeleckoremeselného spracovania a kultivovanou farebnosťou.

(7) Váh je najdlhšia slovenská rieka.

Vzniká sútokom dvoch menších riek – Bieleho a Čierneho Váhu. Územím SR preteká v dĺžke 403 km. Belá je pokračovaním Tichého potoka, vzniká na sútoku Kôprovského a Tichého potoka. V Liptovskom Hrádku v malebnom a „fotogenickom“ prostredí Pod Úšustom sa Belá vlieva do Váhu.

Miesto štartu: 49.046097; 19.732080

V meste Liptovský Hrádok sa nachádzajú platené aj bezplatné parkoviská.

Vlakom alebo autobusom do Liptovského Hrádku. V meste sa dá bez problémov pohybovať pešo, poprípade je možné využiť autobusovú dopravu smerujúcu do jednotlivých obcí. – cestovný poriadok 

V Liptovskom Hrádku a okolitých obciach sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciach alebo bufetoch s občerstvením.

Nájdi a rezervuj ubytovanie – TU.

Z Belska do Mravníka

Zdieľať túto stránku

Detail

Simple Follow Buttons
Simple Share Buttons