Občianske združenie RosArt a Ružomberské neprofesionálne divadlo RosaThea Vás pozývajú na divadelné predstavenie Push Up.
Príbeh divadelnej hry sa odohráva v prostredí nadnárodného koncernu. V osobnej konfrontácii sa stretávajú tri dvojice pracovníkov spoločnosti. Cieľ každého je jasný – uspieť, byť najlepší a „pochovať súpera“. Mužsko-ženský princíp, stret rovnakých pohlaví, rôznych generácií, odlišného postavenia v rámci firemnej hierarchie a vždy spoločný menovateľ – honba za dosiahnutím pracovného úspechu za akúkoľvek cenu. V inscenácii ide o generačnú výpoveď o svete, ktorý žijeme tu a teraz, snahe o sústavný kariérny rast, aj na úkor osobného života, citov, pocitov, ľudskej emočnej blízkosti. Je to aj príbeh o hľadaní osobného šťastia a naplnenia, ktorých zdrojom by sa mohol javiť pracovný úspech, povýšenie, vystrelenie vpred – push up. …je toto naozaj to pravé, čo nás robí šťastnými?
Osoby a obsadenie:
Angelika: Jana Jellušová
Sabina: Iveta Kloptová
Patrícia: Alžbeta Jacková
Mária: Tatiana Ševčíková
Róbert: Juraj Matula
Frank: Jozef Mišák
Hans: Rastislav Málik
Heinrich: Martin Maga
Realizačný tím:
Scéna: kolektív
Kostýmy: Iveta Kloptová
Hudba a médiá: Jakub Pišek
Technická spolupráca: Július Stančok, Andrej Klačko
Dramaturgia: kolektív
Preklad: Peter Lomnický
Réžia: Marianna Stančoková
Slovo o autorovi:
Roland Schimmelpfennig (1967) patrí v Európe medzi najčastejšie uvádzaných nemeckých autorov. Je autorom vyše tridsiatich textov pre divadlo a jeho hry sa hrajú v 40 krajinách po celom svete. Od roku 1996 je autorom v slobodnom povolaní a píše drámy na objednávku pre rôzne nemeckojazyčné divadlá. Okrem textov pre divadlo napísal množstvo rozhlasových hier a dve operné libretá. Za svoju tvorbu získal viacero význačných cien v nemecky hovoriacich krajinách. V posledných rokoch sa príležitostne venuje aj divadelnej réžii svojich textov vo viedenskom Burgtheatri.
Slovo o hre:
Príbeh divadelnej hry sa odohráva v prostredí nadnárodného koncernu. V osobnej konfrontácii sa stretávajú tri dvojice pracovníkov spoločnosti. Cieľ každého je jasný – uspieť, byť najlepší a „pochovať súpera“. Mužsko – ženský princíp, stret rovnakých pohlaví, rôznych generácií, odlišného postavenia v rámci firemnej hierarchie a vždy spoločný menovateľ – honba za dosiahnutím pracovného úspechu za akúkoľvek cenu. V inscenácii ide o generačnú výpoveď o svete, ktorý žijeme tu a teraz, snahe o sústavný kariérny rast, aj na úkor osobného života, citov, pocitov, ľudskej emočnej blízkosti. Je to aj príbeh o hľadaní osobného šťastia a naplnenia, ktorých zdrojom by sa mohol javiť pracovný úspech, povýšenie, vystrelenie vpred – push up… Je toto naozaj to pravé, čo nás robí šťastnými?
