Pribylina

Domov/Pribylina

Pribylina

Obec Pribylina leží v nadmorskej výške 745 m.n.m. pod sútokom Račkovho potoka s riekou Belá. Založená bola v roku 1331. V súčasnosti má obec 1350 obyvateľov a rozloha katastra je 8500 ha. Územie Západných Tatier, ktoré obec obklopujú uniklo civilizácii a okrem niekoľkých rekreačných objektov, ktoré sú situované postupne v ústiach dolín, návštevníci majú možnosť pohybovať sa v nádhernej panenskej prírode bohatej na lesné plody a hríby. Osada Podbanské s najväčším tatranským hotelom Permon je súčasťou katastra obce a je východiskom do východnej časti Západných Tatier ako aj do západnej časti Vysokých Tatier.

V letnom období poskytuje táto oblasť spolu s Račkovou a Jamnickou dolinou široké možnosti pre turistov, ale aj cykloturistiku, v zime bežecké a zjazdové lyžovanie.

Súčasťou obce je Múzeum liptovskej dediny – pribylinský skanzen, kde si možno pozrieť dedinský spôsob si života tohto regiónu v minulosti. V objekte v rámci tradičných tématických nediel poriadajú programy ako napr. ovčiarska, včelárska, detská nedeľa, nedeľa rodákov, nedeľa sv. Huberta a pod.

4 km od obce sa nachádza ATC Račkova dolina s kapacitou 80 stanov. Súčasťou ATC je turistická ubytovňa s kapacitou 44 lôžok a reštaurácia.

História obce
Prvou písomnou zmienkou o Pribyline je záznam z roku 1332, kde sa spomína už tunajšia farnosť svätej Kataríny. Pribylina od tohto roku zostala nezmeniteľné poddanou obcou zemepánov Pongrácovcov až do zrušenia poddanstva roku 1848. Originál darovacej listiny, v ktorej Pribylina prechádza prvý krát v písomnom doklade ako majetok Ondreja, syna Sereľelovho, nachádza sa v archíve Szentiványovcov, Li. A. fasc.l.č.10.

Druhá písomná zmienka o Pribyline je z roku 1360. V tie roky sa diali veľké premeny v celom Liptove ohľadom majetku zemanov. Bolo to po bitke pri Rozhanovciach, v klorej bol porazený Malúš Čák Trenčiansky, „pán Váhu a Talier“, vojskom uhorského kráľa cudzozemca Karola Róberta a hneď po vydobytom víťazstve kráľovských vojsk bol kráľom za zásluhy menovaný grófom liptovským a darovaný mu bol zámok Likava so všetkou dŕžavou. Na túto dobu vzťahuje sa zmienka o Prbyline v listine z roku 1360, ktorú vydal kráľ Ludvík a ktorá hovorí …super nova donatione Zentmiklos, Jalochmelledealie nomine Hakalyse, (dnešná Ondrašová Perbenye (Pribylina)……V donacionálnych listinách z 13. a 14. storočia sa takto menuje, čo je zrejme akýmsi maďarizovaním slovenského Pribylina.

Meno Pribyliny odvodzujú niektorí nesprávne od podstatného mena -bylina- s pripojenou predponou -pri, čo však nemá nijaký zmysel. Iné vysvetlenie vzniku názvu obce uvádza skutočnosť, že pri obci na brehoch Belej boli zbíjané a potom ňou splavované plte. Ani taký predpoklad neobstojí, keď uvážime, že plte sa začali splavovať dolu Belou niekoľko sto rokov po vzniku obce, keď teda sa už obec dlho svojím menom menovala. Správnejšie je odvodzovať toto meno od skutočnosti, že Pribylina leží pri rieke, ktorá mala pôvodne meno: Biala- teraz Belá, teda obce pri Bialej, z čoho by mohol vzniknúť tvar „Pribilina“. Tvar s ypsilonom je neskoršieho pôvodu. No zdá sa, že pravde najbližšia je mienka, ktorú vyslovuje Prof. PhUr. Ján Stanislav vo svojom diele: Liptovské nárečia. Vzhľadom na neskorší kolonizačný pôvod meno Pribylina znamená leda nových osadníkov (dodnes užívané slovo priby). Podľa toho je správne písať jej meno s tvrdým „y“ Obdobie nevoľníctva a feudalizmu sa v Pribyline odvíjalo od vtedajších pomerov na hornom Liptove. Domáce obyvateľstvo bolo fyzicky aj majetkom vlastníctvom vtedajšej šľachty a boh objektom nevýslovného vykorisťovania. Za povšimnutie stojí z tohto obdobia rok 1709, kedy došlo k boju medzi kurucmi a cisárskymi vojskami v Belanskej Doline a na Švihrovej. Boje sa odohrávali v okolí obce Pribylina a susedného Vavrišova a Svätého Petra. Pribylina v týchto bojoch bola vypálená. Za zmienku stojí tiež snaha obyvateľov o nápravu bezprávia, ktoré sa na nich vykonávalo ich pánmi a iniciovali viacej sťažností vtedajšiemu panovníkovi v rokoch 1781, 1843. Taktiež je zdokumentovaný prípad, kedy sa občania domáhali práv páliť domácu pálenku (známu čabajskú borovičku), samozrejme, že im súdy nedali za pravdu. Ani v revolučných rokoch 1848-1849 neostávala Pribylina bokom od diania, kedy 9. apríla 1848 kázal učiteľ – levita Matej Trnovský o slobodách. Za túto kázeň bol potom vyšetrovaný. Po vzniku slovenského dobrovoľníckeho zboru a po založení Slovenskej národnej rady koncom augusta a v prvej polovici septembra 1848 vo Viedni sa na tomto dianí zúčastnili aj obyvatelia Pribyliny, dokonca je známe že niektorí aj padlí v bojoch. V tomto čase sa vyznamenali aj pri sebaobrane pred rekvirujúcím oddielom maďarských husárov. Ozbrojení kosami, vidlami a cepmi zahnali maďarský oddiel a spôsobili mu stratu 14 jazdcov. V tejto kapitule treba zapísať a zvečniť skutočnosť, že 12 Pribylincov (ich mená sa nezachovali) na čele s Jánom Rezníkom – Hájom menovaným, vypravilo sa pešo do Viedne sťažovať sa na audiencií u cisára na krivdy a hrubé násilia, ktoré popáchali na ich obci Pongrácovci.

Pomník bol postavený pri príležitosti 20. výročia SNP. Projekt navrhol Ing. Kuzma z Bratislavy. Žulový kameň bol privezený z Tichej doliny. Stavbu realizovali Ján Račko /Lokaj/ a Michal Harich. Na pamätníku je tabuľa s nápisom „Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ svoj ľúbil som“ a mená padlých hrdinov v SNP a cez druhú svetovú vojnu: Matej Majzlík, Matej Blška, Peter Hečlo, Urban Klaučo a Matej Benko.



Zdieľanie
Simple Follow Buttons
Simple Share Buttons